…a tak som pár dní víkendových strávila na Strednom SK… a tak kým v BA sneh celkom zmizol… niekde od Nitry začali byť polia viac biele ako zelené… a vo Zvolene ostávali snehové mantinely aj v centre mesta….
… a tak som si spomenula ako sa ešte pred pár dňami dalo zreteľne v hlavnom meste odčítať ako sa s nadmorskou výškou sneh strácal…. kým na Kolibe sa dalo sánkovať a na Kramároch sa ešte biela hmota držala zaparkovaných áut ako nejaký ochranný skafander… v centre ostávali okolo kandelábrov posledné zafúľané zvyšky presiaknuté soľou a kamienkami… a v Ružinove a Podunajských Biskupiciach už celkom nič… po snehu už len zdanie… a tak som odrazu nadobudla taký pocit fraktálneho obrazu SK… od nížin bez snehu cez nežne biele podhoria až po snehovú krajinu v stredných a vyšších polohách krajiny…
… a tak som nečakane… po rokoch odhrabávala sneh…. mestské služby slušne odhrnuli cestu i chodník… ale….. ale medzi týmito dvomi líniami, ktoré inak delí len obyčajný cca pätnásťcentimetrový obrubník starostlivých odhŕňaním vznikla bariéra… cca 40-60 centimetrov… a tak som sa zúfalo pozrela na mantinel, ktorý bolo treba preraziť… a skúšala som niekoľko spôsobov… odhadzovať sneh smerom dolu kopcom… hore kopcom, alebo ho prenášať cez cestu do parku, dúfajúc, že ešte nie je príliš presolený a že sa príroda s tým vysporiada…. a tak… priznám sa, že manuálna práca nie je pre mňa bežnou… a tak som v duchu zajasala, keď som videla, že sa ku mne približuje auto s nápisom „pomáhať a chrániť“… auto pomaly prešlo okolo mňa, zastavilo, dvaja mladí muži sa chopili dvoch lopát, ktoré som mala nachystané a do piatich minút mantinel rozborili… nasadli do auta a odišli pomáhať ďalej… alebo niekoho chrániť… kývala som im na rozlúčku a usmievala som sa…. áno…. vlastne nie… nebolo to tak, len som si to predstavovala popri tom, ako moje telo zápasilo s lopatou a snehom a auto s týmto „nenaplneným“ nápisom už tretíkrát prešlo okolo mňa…. možno som si mala ísť medzitým požičať od susedy čižmičky na opätku… ružový kabátik… čiapku s ružovým brmbolčekom…. alebo som mala zatarasiť cestu príručnou odhŕňacou technikou a požiadať razantne o pomoc?…. neviem, každopádne po nejakej hodinke som mantinel prerazila a na ďalší deň sa začal sneh mierne strácať a na ďalší ešte viac… a tak možno po týždni po tejto odpratávačke snehu sa ten mantinel aj sám rozpustí, stratí… sublimuje…
…. a tak som sa bola prejsť na cintoríne… zvolila som skratku, ktorou predo mnou šiel len jeden človek… a tak som bola vďačná tomu neznámemu, že bol mojím „predchodcom“ a ja som mohla naťahovať krok a striafať sa do jeho chôdze… a tak to bol zrejme muž a v duchu som tomuto neznámemu ďakovala, že mal rovnakú trasu a guráž „prvolezca“….a ako som tak brodila v čerstvom snehu, mala som pocit, že niekto na mňa pozerá… medzi tujami sedela srnka a pozerala na mňa…. a tak som prišla na cintorín zapadnutý snehom… zastala som a pozrela na rad hrobov…. akoby rad postelí…. postlaných snehobielymi perinami… náhrobky ako ich záhlavia…. bolo v tom niečo veľmi archaické… obraz vzdialene pripomínal Plicku… Obrazy starého sveta…. všeobjímajúca matka príroda, ktorá všetko zahalí svojím bielym závojom, dekou, perinkou…. pokoj…. ticho…mier…. a keď som sa… už vlastnými stopami v snehu vracala naspäť… srnka tam stále sedela…. akoby tam bývala…
… a tak som sa po pár dňoch vracala autobusom naspäť do hlavného mesta… a sneh sa začal strácať už niekde medzi Zlatými Moravcami a Nitrou… medzi zelenými oziminami už takmer sneh nebolo vidieť ale na druhej strane ostali na holej zemi snežné pláne… a tak som na sebe robila pokus… chvíľu som pozerala na jednu a chvíľu na druhú stranu a zistila som, že pohľad na tie biele polia ma viac priťahuje… koniec roka… podnetov už bolo dosť….
… a tak ak sneh naozaj už nenapadne skúsim upiecť snehové pusinky….:))
… a naša hudobná redaktorka dnes vyberá:
zima na saniach
LUCIE
DOORS
… a tak je sviatok „Lucie“….
„svätá Lucia ukazuje svoju moc
prináša najdlhšiu noc“….
…. a tak sa s vami dnes lúčim s prianím, nech sa sneh udrží do Vianoc… a od nich bude mať svetlo opäť svoju moc!
vždy vaša Sally_Lu*
p.s. 1 – … a tak by 8. decembra mal 80-ku Jim Morrison….
p.s. 2 – a tak všetko najlepšie všetkým Luciám i strelcom!
p.s. 3 – a lunárny kalendár radí: vyložte si nohy na stenu… a „buďte k sebe láskaví„!
