… a tak som sa v nedeľu vlakom vracala z víkendovej návštevy… vlak zastal ešte na jednej Ba stanici pred tou hlavnou… cestujúci si pomaly začínali pripravovať batožinu, kabáty… na vystúpenie… a v tom v poslednej chvíli nastúpila slečna, zložila si kožúšok a usadila sa… a tak mi napadlo, že sa možno aj pomýlila, ale čo ak sa naozaj chcela zviezť v rámci, nie až tak hojne používanej vlakovej integrovanej dopravy, na hlavnú a tam prestúpiť na vlak do Prahy, Trnavy, či Viedne… a tak som na sekundu zauvažovala, či ju nemám ísť upozorniť, ale sedela som asi tak o šesť radov sedadiel ďalej… a tak som to neurobila… veď keby mala pochybnosť mala sa koho dookola opýtať ….a nebudem sa strápňovať hyperaktívnou iniciatívou… dospelá osoba sa o seba postará…neposkytuj rady niekomu, kto ich po tebe nežiada…. a tak sa vlak po chvíli pohol a pohol sa aj sprievodca medzi cestujúcich… a v rozhovore slečny s ním … podľa gestikulácie oboch… bolo jasné – slečna je naozaj v nesprávnom vlaku – v protismere… a či len o polhodinu/ hodinu prišla neskôr domov alebo sa tým spustil nejaký domino-efekt situácií „keby“… nevedno…
…a tak som minule šla do neďalekých potravín kúpiť bežné komodity… a pri mraziacom boxe som si všimla zľavy na mrazené ryby… v nadšení som zobrala hneď dve balenia… a potom, keď som si doma pozrela účtenku, zdalo sa mi, že som platila nejak veľa…a tak som si ten papierik lepšie pozrela a všimla si, že tie ryby stáli viac, ako to bolo avizované…a tak som sa vrátila do obchodu, lebo ma to fakt z princípu zaujímalo… a predavačka mi povedala, že som si z rôznych druhov mrazených rýb vybrala práve tie nezlacnené… a keby som platila v hotovosti, tak mi peniaze vrátia… ryby vymenia… atd… a povedala mi, celkom milo, že nabudúce sa mám radšej opýtať:)
… a tak som si bola pred pár dňami pre nový vodičák… tesne pred Vianocami som strávila na jednej pobočke „pomáhať a chrániť“ cca 1,5 hodiny, kým mi prijali žiadosť…. samozrejme som tak dlhý čas nebola niekde v kancelárii – ale na chodbe s ďalšími vybavujúcimi „na poslednú chvíľu“… bola tam celkom pokojná atmosféra… mierne ma znervózňoval len kašľajúci vrátnik v otvorenej presklenej kukani uprostred… pracovníčky v kancelárii boli milé, keď sa mi jeden portrét nepáčil, skúšali sme ďalší, kým som nebola spokojná… možno to čakanie preto toľko trvalo, neviem, či to takto neprebiehalo aj s inými žiadateľmi/žiadateľkami:))… a tak neviem, či som si vtedy nepriniesla domov, okrem potvrdenia na vydanie nového preukazu, aj nejaký ten vírus… a potom tá choroba… na vianoce ani na krok…a tak som si pomyslela, že keby som išla vybavovať veci uprostred leta, keď ma na to kolegyňa upozorňovala……tak by…a tak…nuž ale…
neplakať nad rozliatym miekom (!?)
pozdě bycha honit (řčení doložené vraj už od 15.storočia!:)
it is too late to shut the stable door when the mare is gone
戦を見て矢を矧ぐ
keby (ne)bolo keby… boli by sme v nebi…:)
…a tak minulý týždeň, mesiac, rok/roky… bolo toľko momentov, keď som si povedala: „keby (som – si – sme – ste… keby on, ona, oni, ony…)“…
…a tak niekedy mi bolo z toho úzko, niekedy ani slzy nestačili… a niekedy stačilo hodiť kúpenú rybu na pekáč:)
… a naša hudobná redaktorka dnes vyberá:
If I Coud Turn Back Time
Filmové triky
Ne, teď ne…
… a tak sa s vami dnes lúčim s prianím, aby nám intuícia a indície napovedali k „správnemu“ rozhodovaniu a konaniu…
… a keď intuícia neprichádza treba sa opýtať niekoho, kto je najbližšie poruke… alebo priateľa na telefóne:))
vždy vaša Sally_Lu*
p.s.1 – … a tak k dianiu cez víkend v Jasnej – pár poznámok pod minulotýždňovým blogom
p.s.2 – … a meniny majú Zorky, Milošovia, Tamary a narodeniny prví vodnári – všetko najlepšie!
p.s. 3 – a 24.1. je Dňom komplimentov!
p.s.4 – a lunárny kalendár radí: „s láskou prijímajme život taký – aký je“:)
