Mesiac: február 2024

…a tak v minulých dňoch na juhozápade SK rozkvitli broskyne… či bude aj úroda… o tom potom – niekedy začiatkom leta… ale na medvedí cesnak som už bola dvaktát!:))

…a tak máme týždeň prelomu februára do marca… v zmysle meteorologických úzusov – prechod zo zimy do jari… astronomická jar začne o tri týždne neskôr – na rovnodennosť….

…a tak, keby nebol február… dni mesiaca by nám vydržali aspoň do víkendu… ale minulý rok kratšie… 

…a tak je tu ten „deň navyše“ = 29. február!… čo majú istým spôsobom na svedomí Rimania, pre ktorých bol február posledným mesiacom v roku – na konci zimy, keď sa museli vysporiadávať s rôznymi zimnými chorobami a neduhmi… a tak logicky najkratší – chceli to mať čo najskôr za sebou:)… a vraj, kým sa neustanovilo pridávanie 29. dňa, tak prežívali 2x 24. február!!! – to je fakt veľmi zaujímavé… predstavujem si, že ak ten deň vyšiel na nedeľu, tak mali dva voľné dni za sebou, ale čo streda?… alebo sobota… horúčka sobotňajšej noci?:))

…. a tak priestupný rok…. celkom ma zaujal už ten názov, lebo si neviem toto prídavné meno vybaviť v inom kontexte – v inom slovnom spojení… „priestupný“ nie je prestupný ani prístupný… žiadne stupne a stupňovité pyramídy v Egypte alebo Mexiku… priestupný skôr ako posun… prekročenie… v jednom zdroji priam 29.2. = „delikvent!“… deň, ktorý sa niečomu vyhýba… vynechaný deň:))… a tak sa na to pozrime pekne z latinčiny: „annus bissextus“ – annus= rok + bis=2x + sextus= šiesty???… a tak som sa v tom celkom stratila… a tak musím dodať, že s priestupnými rokmi začali už Egypťania, svoje pridal Julis Cézar… a v 16. storočí to poupratoval pápež Gregor Xlll. … a Galileo mal práve 18 rokov!…. „a predsa sa točí!“… naša Zem okolo Slnka… bez nich by nebol kalendár… (zrejme) ani my:)

…pravidlá pre priestupný rok:
1. – je deliteľný číslom 4 
2. – nie je deliteľný 100 (okrem tých, ktoré sú deliteľné 400:)

… a naša hudobná redaktorka vyberá:
PJ Harvey – Seem an I
Moby X A.L. – You & Me
Bee Gees – How Deep Is Your Love

….a tak si spomínam ako som sa pred rokmi, v tomto čase, rozchádzala s vtedajším partnerom… priznávam, že podnet bol z mojej strany… a 28. +29.2. vychádzalo presne na víkend… a tak si tiež spomínam, že mi pripadalo nevhodné, takmer stupídne, rozísť sa s niekým v priestupný deň, že si to budeme zbytočne pamätať… a tak k onej „debate“ došlo 28.2…. a pamätám si to dodnes!!!… a tak som vtedy netušila, že vraj je 29.2. dňom, keď môžu ženy požiadať o ruku partnera!(?)!… a to asi netušila ani Maggie vo filme Nevesta na úteku:))

…. a tak sa s vami dnes lúčim s prianím príjemne stráveného „dňa navyše“ a celého prechodu z jarnej zimy do jari:))

vždy vaša Sally_Lu*

p.s.1 – a meniny majú 29. 2. – Radomír- Radomíra – poznáte nejakého? – na čo mysleli tí, čo to meno dali do kalendára v tento deň? – na čo myslia rodičia, keď dávajú takéto meno dieťaťu?…. je to meno pre poradcu zabezpečenia MIER-u?:)
p.s.2 – a lunárny kalendár radí, aby sme cez víkend prali s polovicou pracieho prostriedku a tiež: „čím viac lásky rozdáte, tým viac lásky dostanete“!
p.s.3 – a tak venujem tento traktát symbolicky P.S.

…. a tak opäť ten istý vzorec…matematika?…počty?… čísla…záľuba v číslach… najmä v „okrúhlych“:))… alebo nepozornosť… ľud(s)ký faktor?… (prečo som si opäť spomenula, ako som na matematickej olympiáde nesprávne odpísala zadanie úlohy a tým dospela k nesprávnemu výsledku… našťastie mi postup uznali a umiestnila som sa na druhom mieste…:))

… a tak musím povedať ako to celé bolo pekne od začiatku.. roka:))… a tak som si hneď v prvý januárový týždeň spočítala, očakávajúc príchod „dvestého traktátu“… kedy to presne nastane!…. a tak som sa dopracovala presne k aktuálnemu týždňu vo februári = 8. týždeň roku 2024… aj som si do kalendára zaznačila „odpočítavanie“…. aby som bola presná… a pochválila sa počtom „200“ v pravý čas:))

… a tak som – pre istotu – privolala tento víkend na pomoc pomocníka a počty traktátov v jednotlivých mesiacoch a rokoch sme spočítali dôsledne ešte raz… a… a!!!… a z výpočtov vyšlo, že tento týždeň je to už 205-tý!!! a ten dvestý bol už v polovici januára:)))

…a tak: „jdu na sever – jdu na jih“… prekročila som 200-ku a ani som o tom nevedela… a tak slávnostné fanfáry nechávam na ďalšiu príležitosť:)))

… a tak som mala možnosť tvrdiť, že je ich práve teraz 200….. veriac, že nik to nebude prepočítavať…. alebo priznať farbu… a tak som poslúchla rady „Draka“ a priklonila sa k odhaleniu pravdy, ktorá v tomto prípade nikomu nepomôže ani neuškodí:))

… a tak, keď už som namočená v téme okrúhlych výročí, pridávam pár overených:  ….pred sto rokmi sa v tomto období narodil Jiří Šlitr…fenomén fenoménu – divadla Semafor…a tiež František Vláčil… nielen fenomenálny režisér ale aj občasný herec (pôvodný majiteľ psíka „Karla von bahnhof“ z „Vesničky…“)…a vo februári 1924 George Gershwin predstavil New Yorku…svetu… skladbu Rapsódia v modrom!

…a tak pred 100 rokmi bola založená aj organizácia FIS... lyžiarske športy boli v dvadsiatom storočí v našich zemepisných šírkach organickou súčasťou života… ale čo bude ďalej v 21.storočí?… keď aj v Alpách sa nielenže topia ľadovce… ale aj postupne zatvárajú nižšie položené lyžiarske strediská… lyžovanie v halách si predsa len celkom neviem predstaviť… príroda v zjazde, slalome, super G… hrá veľkú rolu… aj keď je občas hmla a občas príliš mrzne… a občas je sneh na kašu… ale je!…(bol?)… a tak aktuálne: Štrbské Pleso -1 = snehové prehánky…Crans-Montana + 9! = zamračené… Zell am See +10 = prevažne zamračené…

…a tak pred stopäťdesiatimi rokmi vystavil Monet obraz Impresia… a tak vyšlo na svetlo sveta dielo, ktoré dalo názov Impresionizmu… aj keď spočiatku to bol názov posmešný…

… a tak … pred dvesto rokmi… sa narodili: Bedřich Smetana, Gustáv Kazimír Zechenter – Laskomerský… ale aj Adela Ostrolúcka!

… a naša hudobná redaktorka vyberá:

Šlitr – Oči má sněhem zaváté 
Rapsódia v modrom 

… a tak sa s vami dnes lúčim s poďakovaním za vašu trpezlivosť a neutíchajúcu priazeň traktátom:)))

vždy vaša Sally_Lu*

p.s.1 – … a tak v Prahe sa rozhodli témy umenie a šport prepojiť a v galérii Smetana Q sprístupnili výstavu….Uvnitř pohybu
p.s.2 – a meniny majú Noriky, Romany a Romanovia a tiež Matejovia… (tí už na juhu ľady dávno zlomili i rozpustili:)…všetko najlepšie!
p.s.3 – a lunárny kalendár radí, aby sme nezabúdali raňajkovať:))… 
p.s.4 – a keby už bola jar…. dalo by sa spomenuť sto jarných kilometrov… dvesto letných?:))
p.s.5 – a v soboru bude spln – nech sa nám niečo dobré splní!…. „stačil“ by svetový MIER!

…a tak som si pred Vianocami myslela, že na Hromnice už nebudem pozerať po večeroch na nazdobený a nasvietený stromček… ale v ten deň sa mi podarilo akurát tak rozobrať adventný veniec… základ z predošlých rokov – slamený venček obtočený drôtom – zostal aj pre budúcnosť… ozdoby do krabičky a čečina do bio-odpadu… a tak stromček zostáva… aspoň kým neprestane vyčíňať „meluzína Jozefína“:))… povedala som si…

…a tak som si spomenula, ako sme boli s kamarátkou na poslednú chvíľu… pár dní pred Vianocami kupovať stromčeky… na istotu – pred istý škandinávsky obchodný dom s nábytkom… ako každý rok… bol pondelok… a pred obchodným domom prázdno… vyzeralo to tak, že sa cez víkend stromčeky minuli a dovezú každú chvíľu ďalšie… zašla som dovnútra k pokladni preveriť túto vysoko pravdepodobnú hypotézu… nebola potvrdená!!! … stromčeky sa jednoducho minuli a už túto sezónu nebudú… pokladníčka tvrdila, že to tak bolo aj pred rokom (to už bol vtedy asi stromček nejaký čas vo vedre na balkóne)))… celkom nás to omráčilo… keď sme predýchali svoj údiv a prázdno a predstavu Vianoc bez stromčeka, nasadli sme do auta a pohli sme sa smerom k najbližšiemu „hobby-marketu“… kým ja som sa reálne začala zmierovať s predstavou „bez stromčeka“, kamarátka bola odhodlaná a neupustila z pôvodného zámeru zohnať tz. živý stromček… a tak, o nejaký kilometer ďalej… bolo stromčekov stále dosť… aj v prijateľných cenách (bez dodatočného odrátavania a preskupovania financií do darčekového poukazu atd.)… vybrala som jeden taký malý, zabudnutý, opretý pri plote… ako jeden z mála nebol zamotaný v sieťke… pôsobil nejak slobodne, aj keď na okraji stromčekového spoločenstva… nevyzeral na prvý pohľad nijak ideálne… ale dodnes … mierne zoschnutý a skrútený držal formu a ihličie… pripadal mi jednoducho celé dni a týždne archetypálne krásny…. možno mi jednoducho prirástol k srdcu – okrem iných izbových kvetín bol bytosťou, s ktorou som trávila v karanténe covidové Vianoce:)))

…a tak som dnes ráno pozerala z okna… slnko vychádzalo (podľa meteoservisu) presne o 7.00 a ružovkasté svetlo zaplavilo domy… a tak, keď som lepšie zaostrila, videla som ako z kostola oproti vychádzajú ľudia… uprostred týždňa nečakané… aha, popolcová streda!- asi mimoriadna ranná omša… 

…a tak keď som išla dnes popoludní z práce, videla som ženy aj mužov s kytičkami a kyticami na ulici, v mhd… čokolády v taškách a vo vreckách kabátov nebolo vidieť… a tak sa teraz tak trochu oblúkom vyhnem Valentínovi (možno ho stretnem cez víkend:)… a vrátim sa k stromčeku… 

…a tak dnes p.František celebroval podvečer omšu z kostola sv. Sabíny v Ríme…  netušila som dodnes, že taký kostol existuje, čo mi nahovára, že by bolo načase ísť si to priamo do Ríma overiť… niekedy po Veľkej noci… a tak som si spomenula na nevyužité letenky spred štyroch rokov (samozrejme preplatené prepravnou spoločnosťou)….a tak som sa predsa len nejako nechala uniesť…a za zvuku chrámového chóru predsa len zložila zo stromčeka ozdoby, uložila ich do krabíc a so skrine… a tak, priznávam, že som ešte nedokázala odniesť stromček do ohrádky (mali byť v hlavnom meste funkčné do 16.2. – verím, že to stihnem:)… a tak teraz pozerám na jednoduchý stromček s bielymi svetielkami… celkom pôstny!:)…kým ľudia stoja oproti v kostole a v hojnom počte aj pred kostolom na večernej omši… a tak včera o polnoci skončili Fašiangy…

… popel poletující tvojí hlavou
jako symbol krutý krásy
myslel jsem, že všechno je jen hra
bez víťezú a bez poraženejch
popel poletující ulicí
padá na moji i na tvoji hlavu…/Popeleční středa, P.Z.

…a tak od adventu… k Veľkej noci…. od slnovratu k jarnej rovnodennosti… od zrodenia svetla a nádeje… k….vedomiu večného svetla…

… a naša hudobná redaktorka dnes vyberá:
O Tannenbaum 
Masopust 
Biale fale 

…a tak sa dnes s vami lúčim s prianím príjemného týždňa, kde sa nám v jeden deň stretáva Valentín s popolom….a tak nejak… je za všetkým napokon… srdce… láska🙂

vždy vaša Sally_Lu*

p.s.1 – a tak sme 14.2.1997 otvárali na Podtatranského ulici v Bratislave Galériu Živa výstavou Valentínsky dar:))
p.s.2 – a 15.2= deň hrochov, 17.2.=deň šupinavcov, 20.2.= deň domácich miláčikov… ak nijakého nemáte, pohladkajte toho, koho máte najbližšie… sami seba:))
p.s.3 – a tak o 40 dní bude Veľká noc – V. pondelok = 1. apríl!
p.s.4 – a lunárny kalendár odkazuje: „život neprináša nič, čo nie sme schopní zvládnuť“

…. a tak drak sa vracia… po dvanástich rokoch…. nie nemyslím film zo zlatého fondu Sk kinematografie… rok zeleného Draka podľa solárneho kalendára začal 4.2.2024… a podľa lunárneho začne 10.2.2024

…a tak minulý týždeň odovzdávali v CZ ceny kritikov za filmy  z roku 2023… a tak „Prišla v noci„…. prišla večer – a ovládla celú scénu….Simona Peková… 

…a tak je v nomináciách na českého lva (1) aj film Jej telo…. príbeh bývalej skokanky do vody… z ktorej sa stala po úraze herečka…. kulantne sa píše: „herečka filmov pre dospelých“… dalo by sa ešte rozpisovať…

…a tak som tento víkend pri prepínaní TV kanálov celkom náhodou narazila na Dahu…. na MS vodných športov…. a tak som v nemom úžase pozerala na akvabely… žiadne masovejšie synchronizované plávanie (mimochodom Sk akvabely v skupine postúpili do finále a celkovo obsadili 11.-te miesto!)… to, čo som náhodou zhliadla boli sólo ženy, ktoré prichádzali k bazénu… po niekoľkých pózach, s ktorými by ich angažovali aj v Moulin Rouge, sa vrhali do vody a  predvádzali nepochopiteľné kreácie… zväčša zabodnuté vo vode hlavou dolu – smerom ku dnu…. točili sa ako červotoče… pardón – ako nejaké zúfalé morské panny, ktoré chcú ľuďom niečo naznačiť, ale tí tomu nerozumejú, napriek tomu, že sa usmievajú (veď aj Malá morská víla od Andersena bola napokon, keď sa dostala do ľudského sveta –  nemá…)… nad hladinou trčali ich nohy od kolien alebo členkov… ohýbali prsty, vystierali k nebu…. ako v nejakom východoázijskom sofistikovanom tanci, ktorému rozumie len zaškolený divák…… a tak, nechápajúc pravidlá hry,  som mala pocit, že tá ktorá dlhšie vydrží pod vodou jednoducho vyhrá…a tak som tento týždeň videla synchronizované skoky do vody z 3 a10-metrového mostíka…. tam sa aspoň dá porovnať synchron dvoch paralelne skákajúcich kolegýň… niekedy aj sestier… štýl a hlavne dopad do vody…. komu voda menej vystrekne nad hladinu ten je na tom lepšie!!!…. ale vraj existuje aj nejaký šport, kde väčší výšplech znamená aj väčší úspech… ako sa volá tento šport som nezistila:))

… a tak som si hovorila, že také skákanie do vody je vlastne úžasne meditatívny šport… keď som videla športovkyne stojace na špičkách na mostíku chrbtom k bazénu ako sa koncentrujú a sústreďujú… žiadne: zabudla som zaplatiť…. čo bude zajtra… čo s víkendom…čo s partnerom…čo fb… len „tu a teraz“!…tri a pol salta zvratného skrčmo:)

… a naša hudobná redaktorka dnes vyberá:

I cant get no Satisfaction 

Allles im Allen 

Príbeh 

… a Staatsoper v Berlíne ponúka veľmi súčasné naštudovanie Rusalky…

…a tak je niekde teraz voda ešte trochu studená – v Perskom zálive pre diaľkoplavcov… a v Novom Meste na Morave na začínajúcom MS v biatlone padá v priamom prenose na zasneženú trať dážď…a o Žďári…Vysočine a Santinim niekedy nabudúce:))

… a tak sa s vami dnes lúčim s prianím úspešného roka dreveného draka – nech nám to ide ako surferom na vlnách)))

vždy vaša Sally_Lu*

p.s. 1 – a meniny majú Zdenovia, Gabiky, Dežovia a Perly – všetko najlepšie!
p.s.2 – a tak som nemyslela, že budem písať opäť o športe…. ale v roku Draka radia nejakému sa predsa len venovať…behu… boxu… aspoň chôdzi…!:))
p.s.3 – a lunárny kalendár radí: „miluj svoj život„:))