traktát_od Vianoc k Valentínovi)))

…a tak som si pred Vianocami myslela, že na Hromnice už nebudem pozerať po večeroch na nazdobený a nasvietený stromček… ale v ten deň sa mi podarilo akurát tak rozobrať adventný veniec… základ z predošlých rokov – slamený venček obtočený drôtom – zostal aj pre budúcnosť… ozdoby do krabičky a čečina do bio-odpadu… a tak stromček zostáva… aspoň kým neprestane vyčíňať „meluzína Jozefína“:))… povedala som si…

…a tak som si spomenula, ako sme boli s kamarátkou na poslednú chvíľu… pár dní pred Vianocami kupovať stromčeky… na istotu – pred istý škandinávsky obchodný dom s nábytkom… ako každý rok… bol pondelok… a pred obchodným domom prázdno… vyzeralo to tak, že sa cez víkend stromčeky minuli a dovezú každú chvíľu ďalšie… zašla som dovnútra k pokladni preveriť túto vysoko pravdepodobnú hypotézu… nebola potvrdená!!! … stromčeky sa jednoducho minuli a už túto sezónu nebudú… pokladníčka tvrdila, že to tak bolo aj pred rokom (to už bol vtedy asi stromček nejaký čas vo vedre na balkóne)))… celkom nás to omráčilo… keď sme predýchali svoj údiv a prázdno a predstavu Vianoc bez stromčeka, nasadli sme do auta a pohli sme sa smerom k najbližšiemu „hobby-marketu“… kým ja som sa reálne začala zmierovať s predstavou „bez stromčeka“, kamarátka bola odhodlaná a neupustila z pôvodného zámeru zohnať tz. živý stromček… a tak, o nejaký kilometer ďalej… bolo stromčekov stále dosť… aj v prijateľných cenách (bez dodatočného odrátavania a preskupovania financií do darčekového poukazu atd.)… vybrala som jeden taký malý, zabudnutý, opretý pri plote… ako jeden z mála nebol zamotaný v sieťke… pôsobil nejak slobodne, aj keď na okraji stromčekového spoločenstva… nevyzeral na prvý pohľad nijak ideálne… ale dodnes … mierne zoschnutý a skrútený držal formu a ihličie… pripadal mi jednoducho celé dni a týždne archetypálne krásny…. možno mi jednoducho prirástol k srdcu – okrem iných izbových kvetín bol bytosťou, s ktorou som trávila v karanténe covidové Vianoce:)))

…a tak som dnes ráno pozerala z okna… slnko vychádzalo (podľa meteoservisu) presne o 7.00 a ružovkasté svetlo zaplavilo domy… a tak, keď som lepšie zaostrila, videla som ako z kostola oproti vychádzajú ľudia… uprostred týždňa nečakané… aha, popolcová streda!- asi mimoriadna ranná omša… 

…a tak keď som išla dnes popoludní z práce, videla som ženy aj mužov s kytičkami a kyticami na ulici, v mhd… čokolády v taškách a vo vreckách kabátov nebolo vidieť… a tak sa teraz tak trochu oblúkom vyhnem Valentínovi (možno ho stretnem cez víkend:)… a vrátim sa k stromčeku… 

…a tak dnes p.František celebroval podvečer omšu z kostola sv. Sabíny v Ríme…  netušila som dodnes, že taký kostol existuje, čo mi nahovára, že by bolo načase ísť si to priamo do Ríma overiť… niekedy po Veľkej noci… a tak som si spomenula na nevyužité letenky spred štyroch rokov (samozrejme preplatené prepravnou spoločnosťou)….a tak som sa predsa len nejako nechala uniesť…a za zvuku chrámového chóru predsa len zložila zo stromčeka ozdoby, uložila ich do krabíc a so skrine… a tak, priznávam, že som ešte nedokázala odniesť stromček do ohrádky (mali byť v hlavnom meste funkčné do 16.2. – verím, že to stihnem:)… a tak teraz pozerám na jednoduchý stromček s bielymi svetielkami… celkom pôstny!:)…kým ľudia stoja oproti v kostole a v hojnom počte aj pred kostolom na večernej omši… a tak včera o polnoci skončili Fašiangy

…a tak od adventu… k Veľkej noci…. od slnovratu k jarnej rovnodennosti… od zrodenia svetla a nádeje… k….vedomiu večného svetla…

… a naša hudobná redaktorka dnes vyberá:
O Tannenbaum 
Masopust 
Biale fale 

…a tak sa dnes s vami lúčim s prianím príjemného týždňa, kde sa nám v jeden deň stretáva Valentín s popolom….a tak nejak… je za všetkým napokon… srdce… láska🙂

vždy vaša Sally_Lu*

p.s.1 – a tak sme 14.2.1997 otvárali na Podtatranského ulici v Bratislave Galériu Živa výstavou Valentínsky dar:))
p.s.2 – a 15.2= deň hrochov, 17.2.=deň šupinavcov, 20.2.= deň domácich miláčikov… ak nijakého nemáte, pohladkajte toho, koho máte najbližšie… sami seba:))
p.s.3 – a tak o 40 dní bude Veľká noc – V. pondelok = 1. apríl!
p.s.4 – a lunárny kalendár odkazuje: „život neprináša nič, čo nie sme schopní zvládnuť“

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *