Mesiac: marec 2024

..a tak je tu ďalšia Veľká noc… ako každý rok… po prvom jarnom splne…Aleluja!

…a tak je tu …..a tak v roku 2020 bol Veľký piatok 10. apríla…. a tak som v bezradnosti a podivnej neukotvenosti podivnej jari 2020 začala písať prvé blogy….a o rok ďalší veľkonočný v roku 2021…a ďalší v roku 2022…2023…. a tak je tento text, ktorý práve píšem, piatym Veľkonočným traktátom… a tak, by sa dalo bilancovať… ale tieto štyri roky boli tak zložité, búrlivé, zúfalé, nádejeplné, beznádejné, nepokojné, chaotické, neuchopiteľné a všakovak náročné, že by mi jeden traktát rozhodne nestačil… a keby som zodpovedne všetky témy odľahčovala do štádia stráviteľnosti… tak by zoslala z pikantného guláša veľmi riedka polievka… bez chuti… a možno by ani nebola smiešna…. a tak odkladám bilancovanie na rok 2025… poskytne päťročnica väčší odstup?… alebo vznikne „papierová kniha“… zhmotnenie… transformácia:))

… a tak končí „MAREC = mesiac knihy“….(v niektorých štátoch… aj v CZ majú 0-ové dph na knihy:)…. 

…a tak sa ponúka prirovnanie ľudského života a knihy… narodenie = prázdna kniha… možno pár údajov – dátum… rodičia (aspoň matka, tá býva jasná:)…

… „v deň keď si sa narodil bola nedeľa, svietilo slnko… bolo už mrazivo, tráva bola ráno celá biela, ale napoludnie, keď si prišiel na svet, už nebolo po srieni ani pamiatky… otec nebol pri pôrode (v tom čase to nebolo bežné)… bol v práci, na ceste, na služobke, staral sa o ostatných tvojich súrodencov, išiel kúpiť kočík… stratil sa… a mama mala také komplikácie, že myslela len na to ako to prežije… alebo: mala desné komplikácie, ale bola šťastná, že ťa priviedla na svet a láska, ktorá ju zaplavila ťa sprevádza celý život… a pre babku si bol prvým vnúčaťom… pre tú druhú babku dvanástym… a keď si mal tri roky presťahovali ste sa do nového bytu… a ten starý sa ti vymazal z pamäti… možno len tie záclony plápolajúce v prievane vždy, keď niekto otvoril okno oproti tvojej postieľke…“

…a tak sa za posledné roky sa otvorilo pár nových kníh… len v tomto roku viem o troch novorodencoch v mojom okolí… a malá usmievavá suseda sa narodila presne v marci pred štyrmi rokmi…:)) 

…a tak sa za posledné štyri roky veľa kníh života zatvorilo… okrem známych osobností… hercov, herečiek, spevákov… spisovateľov… politikov… rodičia… niekomu aj obaja… niekomu obaja v jeden deň… náš drahý otec… otcovia niekoľkých priateľov a priateliek… matky… ujovia…. tety… ďalší rodinní príslušníci….kolegovia… Táňa, Mišo… priatelia… Gaba, Jozef, Paľo, Pavel… a tak sú už knihy ich životov niekde v božej knižnici… a pár stánok noviel, románov, komiksov… spomienok aj niekde hlboko v nás… v knižniciach našich duší… s venovaniami aj bez… v plnej autenticite… s láskou💛

 /37/
Myslel som, že moja cesta došla konca na poslednej medzi mojej sily 
– že púť je uzavretá, že zásoby sú vyčerpané a je čas odísť do ústrania.
Ale vidím, že Tvoja vôľa nepozná vo mne medze.
A keď staré slová na jazyku vymierajú,
nové piesne tryskajú zo srdca;
a kde sa staré stopy strácajú,
nový kraj plný zázrakov sa objavuje.
Rabíndranáth Thákur – Dítándžalí
(kniha, za ktorú dostal básnik Nobelovu cenu)
český preklad F. Baleja / voľný preklad z neho do SK – LH

… a naša hudobná redaktorka dnes vyberá:

Jesus Christ Superstar – Hosana 
Dan Barta – Zivy
Péter Eötvös 

 ….a tak píšem blogy=traktáty štyri roky… každý týždeň… a tak občas uvažujem, že prestanem…a potom sa niekto ozve a pošle mi takú krásnu a prívetivú ozvenu, že začnem rozmýšľať nad ďalšou témou…a musím otvorene priznať, že niekedy vôbec netuším o čom budem písať… ale (takmer) vždy ma to baví:))

… a tak sa dnes lúčim s vami s poďakovaním za priazeň traktátom a s prianím príjemných veľkonočných sviatkov v svetle, nádeji, radosti a fyzickej i duševnej pohode!

vždy vaša Sally_Lu*

p.s.1 – a tento týždeň a cez Veľkú noc majú meniny: Mirovia, Benjamínovia, Hugovia aj Alenky – všetko najlepšie!
p.s.2 – a 27.3. je deň divadla,  28.3. – deň učiteľov, 30.3. – je hodina zeme a na veľkonočnú nedeľu začína letný čas!
p.s.3 – a lunárny kalendár radí: objímajte sa, používajte zelené bylinky… a pozor – na veľkonočný pondelok – bude 1. apríl!!!:)

…a tak by sa dalo písať o oceneniach minulého víkendu… ceny za hudbu a tiež za rôzne iné zručnosti… ale cien už bolo dosť predminulý víkend (v traktáte…)…

…a tak by sa dalo písať o voľbách prezidentov… ale tých sú aktuálne plné médiá… a ešte nejaký čas budú….a…

…a tak už rozkvitli snáď všetky jarné kvety… aspoň tu na juhozápade… o poniklecoch a enciánoch to zrejme neplatí…a kvitnú aj výklady obchodov… neďaľekou Veľkou nocou…

…a tak sa celkom slušne ochladilo a zima severákom naznačuje, že sa len tak ľahko nevzdá… a tak som včera stojac na červenej pri prechode pre chodcov videla ako ide cez križovatku moped….na mopede slečna… slečna zabalená v teplom vlnenom kabáte… a sedelo sa jej pohodlne vďaka tomu, že mala prestrihnutý „šlic“… alebo rozparok!… a je to tu!!!… „zálohová téma“, na ktorú som sa chystala celú zimu…. priznám sa, že téma to nie je nijak významná… netýka sa ani tak módy… hoci by sa dalo spomenúť „vynálezkyňu minisukne“ Mary Quant, ktorá svojho času vyhlásila, že minisukne sú potrebné na to, aby mohli ženy ľahšie behať na autobus… za autobusom… v ústrety prichádzajúcemu autobusu… samozrejme o kabátoch sa nedá povedať, že sú len súčasťou dámskeho šatníka… sú univerzálne… nemá ani zmysel hovoriť, že unisexové, pretože predsa len v siluetách, veľkostiach, farbách a detailoch sú rozdiely… a rozparky vzadu sa vyskytujú vlastne aj na pánskych sakách…a tak nebudem popisovať dejiny tohto zvrchníka, ktoré vlastne ani neovládam… a tak budem chvíľu popisovať skôr určitú obsesiu, ktorá vlastne vznikla tak trochu z dlhej chvíle…. v rámci čakania na spoje na zastávkach mhd… a tak v zime pozorujem, že okrem vetroviek rôznych dĺžok istá časť populácie ešte stále nosí viac či menej tradičné kabáty so šlicom… ale nie všetci si všimnú pri kúpe takéhoto kabáta, že „rozstrihnuté“ časti kabáta sú vzadu decentne provizórne zošité krížovým stehom, zvyčajne rovnakej farby ako je kabát… a tak niektorí majitelia týchto kabátov chodia so zašitým šlicom v mierne nadúvajúcich sa kabátoch… a priznám sa, že ako vnučku tety Valiky, ktorá celý život šila a veľmi ju to bavilo (čalúnila aj kreslá)… mám v sebe nejakú bunku „poctivého krajčírstva“ a…. a trhá ma… a mám tendenciu upozorňovať nositeľov, že by si mali prestrihnúť nitku vzadu dole na kabáte a vytiahnuť ju… zahodiť… a hneď by sa im slobodnejšie chodilo a kabát by pekne plápolal vo vetre… a tak, priznávam, že som to urobila len raz… a stretlo sa to s pochopením, ale viac som sa už neodhodlala, ale trhá ma… a tak som aj túto zimu pozorovala zašité rozparky a zvažovala, či osloviť alebo neosloviť… a či to je drzosť… pocit, že viem najlepšie ako to má byť… nežiadaná rada… ego… alebo naopak pomoc majiteľovi… oslobodenie kabáta… dôstojnosť pre kabát i majiteľa:))

…a tak konštatujem, že prichádzajúcou jarou som  videla čí menej zašitých šlicov… a čím viac baloňákov, na ktorých som tento prvok nikdy nevidela (čím nehovorím, že neexistujú:)))

… a naša hudobná redaktorka dnes vyberá:

Soňa Horňáková 
…Ženy z Muzičky
Sisa Michalidesová 

…. a tak sa s vami lúčim s prianím dobrej jari a dobrého zdravia…. a dobrých rozhodnutí!!!

vždy vaša Sally_Lu*

p.s. 1 – a jar začína tento rok presne 20.3. o 4.06… a 21. je deň poézie, 22. deň vody, 23. deň meteorológie a 24. Kvetná nedeľa
p.s. 2 – a všetko najlepšie Jozefom, Adriánom, Gabrielom, Mariánom a posledným Rybám!!!
p.s.3 – a v Rakúskom Saalbachu v týchto dňoch končí oficiálna sezóna svetového alpského lyžovania…
p.s. 4 – a lunárny kalendár radí: „život je zázrak, radujte sa!“

…a tak by sa tento týždeň dalo písať o filmových cenách, ktoré sa udeľovali na západ od nás – v CZ v sobotu… a na ďalekom západe v LA v nedeľu… a tak musím priznať, že CZ Lev mi prišiel nudný, až smutný… keby nedostala hlavnú cenu Simona Peková, tak akoby sa žiadna emócia na pódium nepredrala… čo sa nedá povedať o Oscaroch… kde to bola naozaj šou na pódiu vrátane osviežení s roztrhnutými šatami Emy Stone… o pádoch na červenom koberci nehovoriac… možno bola výhoda vidieť zostrih, ktorý bol fakt svižný a svieži a plný života (možno hraného… dúfam však, že do veľkej miery skutočného)… a čo spájalo tieto dve udalosti?… prvoplánovo: vyhrali filmy súvisiace s vojnou… druhou svetovou a následne studenou… a tak sa priznám, že v detstve som videla (povinne) toľko vojnových filmov, že som z nich mávala ťažké sny… a tak mi stačí, keď si o týchto prečítam komentáre a recenzie… a čo na to Barbie? – ktorá dostala cenu za pieseň k filmu))

…a tak nechávam filmy stranou a… a tak keby Apa (starý otec, ktorý bojoval v prvej svetovej) vedel čo som minule riešila, tak… tak by, na mňa pozeral možno tak zúfalo ako keď som sa cca 8-ročná nevedela naučiť bicyklovať… nakoniec som sa to naučila, pravda trvalo to možno dlhšie ako rovesníkom… a potom som mu chodila o dva roky neskôr s dvomi kupami na kormane bicykla polievať sirôtky a begónky na cintorín…

… a tak sa koncom minulého týždňa aj tu na juhozápade celkom ochladilo… ešte predsa len je astronomická zima a nedá si to len tak vziať… a tak bolo počasie, že priam nehodno vyhnať psa… ale povinnosti ma vytiahli von… a tak som sa cestou domov zastavila pri plechovom boxe z boxov (kovová krabica so schránkami)… ten typ, kde si vyťukáte číslo a otvoria sa príslušné dvierka spoľahlivo ovládam… avšak!!! s otváraním cez mobil to mala byť premiéra… stlačila som tlačítlo „otvoriť“ na mobile… a nič!!!… koliesko sa točilo a naznačovalo mi, že to nebude také ľahké….. skúsila som to ešte dvakrát… a zase nič, zavolala som na tel. číslo uvedené na „krabici krabíc“ a dozvedela som sa, že na diaľku to otvoriť nevedia a asi bude treba preinštalovať apku…a tak som sa šla zohriať do neďalekého obchodu… keď som z neho vyšla von videla som ako prichádza pán so psom… klikne na mobil… dvierka sa elegantne otvoria a on si malú zásielku vkladá do vrecka… jednoducho: zvládol by to aj ten pes… posmelená som vyšla pánovi v ústrety… oslovila som ho… pán bol relatívne ochotný…ale povedal, že preinštalovanie apky mi zožerie mobilné dáta, že si to mám urobiť doma na wifine… a tak som šla domov… cez plece som ešte videla jednu slečnu ako si vybrala zásielku… a jedného pána…

… a tak som doma dostala radu, že to netreba preinštalovať, stačí resetnúť mobil… a tak som na druhý deň mobil resetla a vybrala sa na výpravu ku „krabici krabíc“… zo zatajeným dychom som klikla na tlačítko „otvoriť“ na mobile… a nič!!!… scenár sa opakoval, ale predsa som sa len posunula o kúsok ďalej… doslova som sa skryla do tepla vestibulu neďalekej pošty…. a tak som sa pokúšala radiť cez telefón „s priateľom na diaľku“… priateľ ochotný bol, ale na diaľku sme nič nevyriešili… a tak som tam ešte chvíľu bezradne stála, až kým nešiel okolo muž, ktorého som si tipla, že by sa vo veci vyznal a bol aj dostatočne ochotný… neznámy bol v skutku veľmi ochotný – nech je mu sláva!!!… mrzol v tričku so mnou pri boxe a skúšal všetky alternatívy vrátane nejakého potvrdenia zabudnutej správy v mailoch… a nič!!!… pri boxe sa objavil zamestnanec firmy… opýtala som sa jeho, ale on len mechanicky nakladal a vykladal a nič iné ho nezaujímalo… dvierka sa krásne otvárali a zatvárali, akoby chceli demonštrovať, že to vedia, ale nepovedia…. ako v Kupcovi Benátskom, keď nádejný ženísi Porcie hľadajú tú správnu schránku… ale ja som to nemohla ani vyskúšať… a tak dúfam, že ochotný muž medzitým, čo si len tak odskočil na poštu a zabavila som do svojou nedosiahnuteľnou zásielkou, nedostal papuču… a tak som to doma vzdala… alebo konštruktívne vyriešila…a zavolala som opäť na prepravnú službu… a dala som si presmerovať zásielku do kamennej predajne, kde mi ju predavačky s úsmevom a v teple podali do rúk:))… a tak tento osobný krátky film skončil s dobrým koncom:))

… a naša hudobná redaktorka dnes vyberá:
Sklíčka 
Brothers In Arms 
Veľká vlaková lúpež 

… a tak sa s vami dnes lúčim s prianím pokojného marcového času s funkčnými apkami a dobrými filmami… hlavne v zdraví – zdravím:))

vždy vaša Sally_Lu*

p.s. 1 – tento týždeň majú meniny Angely, Gregorovia, Matildy a Ľubky – všetko najlepšie aj mojim kamarátkam rybkám:))
p.s.2 – a pápež je 11 rokov na svojom stolci – nech to boh opatruje!
p.s.3 – a v piatok je svetový deň spánku… a v štvrtok „deň Pí“!!!:)))

… a tak som mienila tento týždeň písať „o ničom“… mám takú jednu tému, ktorú mám na túto príležitosť celú zimu v zálohe… nie je to politika!… iste je z predošlých traktátov zrejmé, že sa tejto téme snažím vyhnúť…. aj keď… „politika“ – v čom je problém?… veď politika je vlastne umenie!…. mala by byť umením správy mesta…. mestského štátu…. štátu…. má sa jej venovať niekto (isté nevyhnutné množstvo občanov), kto má pre tieto veci cit a vášeň… a zdravý rozum… a isté vzdelanie a skúsenosti… ale čo, keď sa do nej vmieša ideológia… o opačnom spektre – ľudských pudoch a popudlivosti… nehovoriac…

… a tak výhybka… aj keď vlastne sa tejto téme nedá celkom vyhnúť…

…a tak by sa dnes bol býval… dnes je 73 rokov od narodenia Mejlu Hlavsu… a dnes preletela (najmä CZ) médiami správa od odchode na večnosť básnika, hudobníka a výtvarníka Pavla Zajíčka (PZ)… zavolal ho Mejla – na nebeskú oslavu?… ako pred rokmi z New Yorku naspäť do Prahy?… na oslavu do nebeského undergroundu?… do večnosti?… obaja narodení v roku 1951… pred 51-rokmi založili kapelu DG 307… 

… a tak som si spomenula ako sme sa na dejepise či občianskej výchove učili o Helsinskej konferencii 1975… v nude socialistického dejepisu akoby mi zasvietila nejaká svetlica… niečo veľmi nádejné… „dodržiavanie ľudských a občianskych páv v Európe“… o Charte 77 nás neučili… a tak som sa o akcii „Asanace“ dozvedela až po revolúcii… „nepohodlní“ –  donútení odsťahovať sa za hranice… pred tým väznení, fyzicky aj psychicky napádaní štb… jedným z nich bol PZ, ktorý sa odsťahoval najskôr do Švédska…. s tmavými zimami ale dobým sociálnym systémom a potom do New Yorku, ktorý totálne rezonoval s jeho dušou… kde robil sochy z odpadu a živil sa ako sťahovák…

… a tak muž, ktorý sa v New Yorku niekomu predstavoval ako „Nikto“… sa v 90-tych do Prahy vrátil ako „niekto“ … niekto kto už poznaný bol… obnovil kapelu DG 307, koncertoval, písal knihy, filmoval, maľoval…

… s jeho textami som sa zoznámila začiatkom 90-tych rokov… keď malé staré Artfórum kypelo novými knihami… častokrát takými, ktoré dovtedy nemohli byť oficiálne vydané…. vo filme Knoflíkáři – ako rozhlasáka som ho videla v 1997…s hudbou DG som sa zoznamovala neskôr… s PZ na koncerte v Prahe pred Veľkou nocou 2007… neskôr som videla – počula niekoľko ich hudobných akcií – jednou z najsugestívnejších bolo „nazvučenie“ Upíru z Nosferatu v rámci festivalu „4 živly“ prezentované na nádvorí Starého zámku v Banskej Štiavnici…. film …a bude hůř… na festivale v Karlových Varoch..

…je ve mně potřeba ticha a potřeba úcty, a to pojmenování není důležitý. Není to ale nějaký hledání, ono stačí to bytí samotný, ten úsměv nad tím, když v tomto ambiciózním, instantním světě, kde je vše jakoby dosažitelný, potkáš někoho, kdo má vnitřní klid, kdo se usmíva, a je to třeba clověk, kterému je osmdesát nebo pětaosmdesát, a on na tebe nehodí ani jednu výčitku za to, že už nemá moc času, jenom se tak usměje a řekne ti, běž dál a neboj se, protože strach je cosi, co člověka úplně zkamení, znehybní…PZ – rozhovor s Petrom Placákom 2000-2001kniha Radost je lehkost, vánek, studená voda

…a tak som sa cez obed zastavila v dóme sv. Martina… a cestou stratila náušnicu… a potom som ju pred portálom chrámu hľadala na zemi pohľadom… a tak priplietol sa ku mne muž, ktorý začal obligátnou otázkou: „môžem sa vás niečo opýtať“… na čo som nereagovala, čo ho však neodradilo a šiel stále vedľa mňa a rozprával o finančných problémoch a ukazoval mi demonštratívne nejaké lajstrá… a tak som ho odkázala na charitu na vedľajšej ulici… povedal, že tam bol… čo som neoverovala… a tak neviem, či jeho zúfalstvo bolo dobre nacvičené alebo úprimné… každopádne, keď som mu podala bankovku, až vtedy sa odo mňa odlepil… ako s ňou naložil nevedno… a tak som si spomenula ako mal PZ rád ľudí… nielen kamarátov, priateľov, príbuzných… zaujímal sa aj o náhodných… a tak….

… a naša hudobná redaktorka dnes vyberá:
Básníci ticha 
DG 307 – Boticelliho anděl 
Karel Kryl 
Anděl 
Dead Can Dance  – The Ubiquitous Mr. Lovegrove

… a tak sa s vami dnes lúčim s prianím pokojného týždňa… s chvíľami ticha i najhlbšej radosti…medzi zimou a jarou…

vždy vaša Sally_Lu*

p.s.1 – a v týchto dňoch je to 30 rokov, čo odišiel na večnosť Karel Kryl…
p.s.2 – a lunárny kalendár odkazuje: pohlaďte niekoho, koho máte radi…
p.s.3 – a v piatok 8.3. – na čt ART  – 22.00 – Diagnóza PZ