traktát_ nebeský underground)))

… a tak som mienila tento týždeň písať „o ničom“… mám takú jednu tému, ktorú mám na túto príležitosť celú zimu v zálohe… nie je to politika!… iste je z predošlých traktátov zrejmé, že sa tejto téme snažím vyhnúť…. aj keď… „politika“ – v čom je problém?… veď politika je vlastne umenie!…. mala by byť umením správy mesta…. mestského štátu…. štátu…. má sa jej venovať niekto (isté nevyhnutné množstvo občanov), kto má pre tieto veci cit a vášeň… a zdravý rozum… a isté vzdelanie a skúsenosti… ale čo, keď sa do nej vmieša ideológia… o opačnom spektre – ľudských pudoch a popudlivosti… nehovoriac…

… a tak výhybka… aj keď vlastne sa tejto téme nedá celkom vyhnúť…

…a tak by sa dnes bol býval… dnes je 73 rokov od narodenia Mejlu Hlavsu… a dnes preletela (najmä CZ) médiami správa od odchode na večnosť básnika, hudobníka a výtvarníka Pavla Zajíčka (PZ)… zavolal ho Mejla – na nebeskú oslavu?… ako pred rokmi z New Yorku naspäť do Prahy?… na oslavu do nebeského undergroundu?… do večnosti?… obaja narodení v roku 1951… pred 51-rokmi založili kapelu DG 307… 

… a tak som si spomenula ako sme sa na dejepise či občianskej výchove učili o Helsinskej konferencii 1975… v nude socialistického dejepisu akoby mi zasvietila nejaká svetlica… niečo veľmi nádejné… „dodržiavanie ľudských a občianskych páv v Európe“… o Charte 77 nás neučili… a tak som sa o akcii „Asanace“ dozvedela až po revolúcii… „nepohodlní“ –  donútení odsťahovať sa za hranice… pred tým väznení, fyzicky aj psychicky napádaní štb… jedným z nich bol PZ, ktorý sa odsťahoval najskôr do Švédska…. s tmavými zimami ale dobým sociálnym systémom a potom do New Yorku, ktorý totálne rezonoval s jeho dušou… kde robil sochy z odpadu a živil sa ako sťahovák…

… a tak muž, ktorý sa v New Yorku niekomu predstavoval ako „Nikto“… sa v 90-tych do Prahy vrátil ako „niekto“ … niekto kto už poznaný bol… obnovil kapelu DG 307, koncertoval, písal knihy, filmoval, maľoval…

… s jeho textami som sa zoznámila začiatkom 90-tych rokov… keď malé staré Artfórum kypelo novými knihami… častokrát takými, ktoré dovtedy nemohli byť oficiálne vydané…. vo filme Knoflíkáři – ako rozhlasáka som ho videla v 1997…s hudbou DG som sa zoznamovala neskôr… s PZ na koncerte v Prahe pred Veľkou nocou 2007… neskôr som videla – počula niekoľko ich hudobných akcií – jednou z najsugestívnejších bolo „nazvučenie“ Upíru z Nosferatu v rámci festivalu „4 živly“ prezentované na nádvorí Starého zámku v Banskej Štiavnici…. film …a bude hůř… na festivale v Karlových Varoch..

…je ve mně potřeba ticha a potřeba úcty, a to pojmenování není důležitý. Není to ale nějaký hledání, ono stačí to bytí samotný, ten úsměv nad tím, když v tomto ambiciózním, instantním světě, kde je vše jakoby dosažitelný, potkáš někoho, kdo má vnitřní klid, kdo se usmíva, a je to třeba clověk, kterému je osmdesát nebo pětaosmdesát, a on na tebe nehodí ani jednu výčitku za to, že už nemá moc času, jenom se tak usměje a řekne ti, běž dál a neboj se, protože strach je cosi, co člověka úplně zkamení, znehybní…PZ – rozhovor s Petrom Placákom 2000-2001kniha Radost je lehkost, vánek, studená voda

…a tak som sa cez obed zastavila v dóme sv. Martina… a cestou stratila náušnicu… a potom som ju pred portálom chrámu hľadala na zemi pohľadom… a tak priplietol sa ku mne muž, ktorý začal obligátnou otázkou: „môžem sa vás niečo opýtať“… na čo som nereagovala, čo ho však neodradilo a šiel stále vedľa mňa a rozprával o finančných problémoch a ukazoval mi demonštratívne nejaké lajstrá… a tak som ho odkázala na charitu na vedľajšej ulici… povedal, že tam bol… čo som neoverovala… a tak neviem, či jeho zúfalstvo bolo dobre nacvičené alebo úprimné… každopádne, keď som mu podala bankovku, až vtedy sa odo mňa odlepil… ako s ňou naložil nevedno… a tak som si spomenula ako mal PZ rád ľudí… nielen kamarátov, priateľov, príbuzných… zaujímal sa aj o náhodných… a tak….

… a naša hudobná redaktorka dnes vyberá:
Básníci ticha 
DG 307 – Boticelliho anděl 
Karel Kryl 
Anděl 
Dead Can Dance  – The Ubiquitous Mr. Lovegrove

… a tak sa s vami dnes lúčim s prianím pokojného týždňa… s chvíľami ticha i najhlbšej radosti…medzi zimou a jarou…

vždy vaša Sally_Lu*

p.s.1 – a v týchto dňoch je to 30 rokov, čo odišiel na večnosť Karel Kryl…
p.s.2 – a lunárny kalendár odkazuje: pohlaďte niekoho, koho máte radi…
p.s.3 – a v piatok 8.3. – na čt ART  – 22.00 – Diagnóza PZ