…a tak by sa tento týždeň dalo písať o filmových cenách, ktoré sa udeľovali na západ od nás – v CZ v sobotu… a na ďalekom západe v LA v nedeľu… a tak musím priznať, že CZ Lev mi prišiel nudný, až smutný… keby nedostala hlavnú cenu Simona Peková, tak akoby sa žiadna emócia na pódium nepredrala… čo sa nedá povedať o Oscaroch… kde to bola naozaj šou na pódiu vrátane osviežení s roztrhnutými šatami Emy Stone… o pádoch na červenom koberci nehovoriac… možno bola výhoda vidieť zostrih, ktorý bol fakt svižný a svieži a plný života (možno hraného… dúfam však, že do veľkej miery skutočného)… a čo spájalo tieto dve udalosti?… prvoplánovo: vyhrali filmy súvisiace s vojnou… druhou svetovou a následne studenou… a tak sa priznám, že v detstve som videla (povinne) toľko vojnových filmov, že som z nich mávala ťažké sny… a tak mi stačí, keď si o týchto prečítam komentáre a recenzie… a čo na to Barbie? – ktorá dostala cenu za pieseň k filmu))
…a tak nechávam filmy stranou a… a tak keby Apa (starý otec, ktorý bojoval v prvej svetovej) vedel čo som minule riešila, tak… tak by, na mňa pozeral možno tak zúfalo ako keď som sa cca 8-ročná nevedela naučiť bicyklovať… nakoniec som sa to naučila, pravda trvalo to možno dlhšie ako rovesníkom… a potom som mu chodila o dva roky neskôr s dvomi kupami na kormane bicykla polievať sirôtky a begónky na cintorín…
… a tak sa koncom minulého týždňa aj tu na juhozápade celkom ochladilo… ešte predsa len je astronomická zima a nedá si to len tak vziať… a tak bolo počasie, že priam nehodno vyhnať psa… ale povinnosti ma vytiahli von… a tak som sa cestou domov zastavila pri plechovom boxe z boxov (kovová krabica so schránkami)… ten typ, kde si vyťukáte číslo a otvoria sa príslušné dvierka spoľahlivo ovládam… avšak!!! s otváraním cez mobil to mala byť premiéra… stlačila som tlačítlo „otvoriť“ na mobile… a nič!!!… koliesko sa točilo a naznačovalo mi, že to nebude také ľahké….. skúsila som to ešte dvakrát… a zase nič, zavolala som na tel. číslo uvedené na „krabici krabíc“ a dozvedela som sa, že na diaľku to otvoriť nevedia a asi bude treba preinštalovať apku…a tak som sa šla zohriať do neďalekého obchodu… keď som z neho vyšla von videla som ako prichádza pán so psom… klikne na mobil… dvierka sa elegantne otvoria a on si malú zásielku vkladá do vrecka… jednoducho: zvládol by to aj ten pes… posmelená som vyšla pánovi v ústrety… oslovila som ho… pán bol relatívne ochotný…ale povedal, že preinštalovanie apky mi zožerie mobilné dáta, že si to mám urobiť doma na wifine… a tak som šla domov… cez plece som ešte videla jednu slečnu ako si vybrala zásielku… a jedného pána…
… a tak som doma dostala radu, že to netreba preinštalovať, stačí resetnúť mobil… a tak som na druhý deň mobil resetla a vybrala sa na výpravu ku „krabici krabíc“… zo zatajeným dychom som klikla na tlačítko „otvoriť“ na mobile… a nič!!!… scenár sa opakoval, ale predsa som sa len posunula o kúsok ďalej… doslova som sa skryla do tepla vestibulu neďalekej pošty…. a tak som sa pokúšala radiť cez telefón „s priateľom na diaľku“… priateľ ochotný bol, ale na diaľku sme nič nevyriešili… a tak som tam ešte chvíľu bezradne stála, až kým nešiel okolo muž, ktorého som si tipla, že by sa vo veci vyznal a bol aj dostatočne ochotný… neznámy bol v skutku veľmi ochotný – nech je mu sláva!!!… mrzol v tričku so mnou pri boxe a skúšal všetky alternatívy vrátane nejakého potvrdenia zabudnutej správy v mailoch… a nič!!!… pri boxe sa objavil zamestnanec firmy… opýtala som sa jeho, ale on len mechanicky nakladal a vykladal a nič iné ho nezaujímalo… dvierka sa krásne otvárali a zatvárali, akoby chceli demonštrovať, že to vedia, ale nepovedia…. ako v Kupcovi Benátskom, keď nádejný ženísi Porcie hľadajú tú správnu schránku… ale ja som to nemohla ani vyskúšať… a tak dúfam, že ochotný muž medzitým, čo si len tak odskočil na poštu a zabavila som do svojou nedosiahnuteľnou zásielkou, nedostal papuču… a tak som to doma vzdala… alebo konštruktívne vyriešila…a zavolala som opäť na prepravnú službu… a dala som si presmerovať zásielku do kamennej predajne, kde mi ju predavačky s úsmevom a v teple podali do rúk:))… a tak tento osobný krátky film skončil s dobrým koncom:))
… a naša hudobná redaktorka dnes vyberá:
Sklíčka
Brothers In Arms
Veľká vlaková lúpež
… a tak sa s vami dnes lúčim s prianím pokojného marcového času s funkčnými apkami a dobrými filmami… hlavne v zdraví – zdravím:))
vždy vaša Sally_Lu*
p.s. 1 – tento týždeň majú meniny Angely, Gregorovia, Matildy a Ľubky – všetko najlepšie aj mojim kamarátkam rybkám:))
p.s.2 – a pápež je 11 rokov na svojom stolci – nech to boh opatruje!
p.s.3 – a v piatok je svetový deň spánku… a v štvrtok „deň Pí“!!!:)))
