..a tak je tu ďalšia Veľká noc… ako každý rok… po prvom jarnom splne…Aleluja!
…a tak je tu …..a tak v roku 2020 bol Veľký piatok 10. apríla…. a tak som v bezradnosti a podivnej neukotvenosti podivnej jari 2020 začala písať prvé blogy….a o rok ďalší veľkonočný v roku 2021…a ďalší v roku 2022…2023…. a tak je tento text, ktorý práve píšem, piatym Veľkonočným traktátom… a tak, by sa dalo bilancovať… ale tieto štyri roky boli tak zložité, búrlivé, zúfalé, nádejeplné, beznádejné, nepokojné, chaotické, neuchopiteľné a všakovak náročné, že by mi jeden traktát rozhodne nestačil… a keby som zodpovedne všetky témy odľahčovala do štádia stráviteľnosti… tak by zoslala z pikantného guláša veľmi riedka polievka… bez chuti… a možno by ani nebola smiešna…. a tak odkladám bilancovanie na rok 2025… poskytne päťročnica väčší odstup?… alebo vznikne „papierová kniha“… zhmotnenie… transformácia:))
… a tak končí „MAREC = mesiac knihy“….(v niektorých štátoch… aj v CZ majú 0-ové dph na knihy:)….
…a tak sa ponúka prirovnanie ľudského života a knihy… narodenie = prázdna kniha… možno pár údajov – dátum… rodičia (aspoň matka, tá býva jasná:)…
… „v deň keď si sa narodil bola nedeľa, svietilo slnko… bolo už mrazivo, tráva bola ráno celá biela, ale napoludnie, keď si prišiel na svet, už nebolo po srieni ani pamiatky… otec nebol pri pôrode (v tom čase to nebolo bežné)… bol v práci, na ceste, na služobke, staral sa o ostatných tvojich súrodencov, išiel kúpiť kočík… stratil sa… a mama mala také komplikácie, že myslela len na to ako to prežije… alebo: mala desné komplikácie, ale bola šťastná, že ťa priviedla na svet a láska, ktorá ju zaplavila ťa sprevádza celý život… a pre babku si bol prvým vnúčaťom… pre tú druhú babku dvanástym… a keď si mal tri roky presťahovali ste sa do nového bytu… a ten starý sa ti vymazal z pamäti… možno len tie záclony plápolajúce v prievane vždy, keď niekto otvoril okno oproti tvojej postieľke…“
…a tak sa za posledné roky sa otvorilo pár nových kníh… len v tomto roku viem o troch novorodencoch v mojom okolí… a malá usmievavá suseda sa narodila presne v marci pred štyrmi rokmi…:))
…a tak sa za posledné štyri roky veľa kníh života zatvorilo… okrem známych osobností… hercov, herečiek, spevákov… spisovateľov… politikov… rodičia… niekomu aj obaja… niekomu obaja v jeden deň… náš drahý otec… otcovia niekoľkých priateľov a priateliek… matky… ujovia…. tety… ďalší rodinní príslušníci….kolegovia… Táňa, Mišo… priatelia… Gaba, Jozef, Paľo, Pavel… a tak sú už knihy ich životov niekde v božej knižnici… a pár stánok noviel, románov, komiksov… spomienok aj niekde hlboko v nás… v knižniciach našich duší… s venovaniami aj bez… v plnej autenticite… s láskou💛
/37/
Myslel som, že moja cesta došla konca na poslednej medzi mojej sily
– že púť je uzavretá, že zásoby sú vyčerpané a je čas odísť do ústrania.
Ale vidím, že Tvoja vôľa nepozná vo mne medze.
A keď staré slová na jazyku vymierajú,
nové piesne tryskajú zo srdca;
a kde sa staré stopy strácajú,
nový kraj plný zázrakov sa objavuje.
Rabíndranáth Thákur – Dítándžalí
(kniha, za ktorú dostal básnik Nobelovu cenu)
český preklad F. Baleja / voľný preklad z neho do SK – LH
… a naša hudobná redaktorka dnes vyberá:
Jesus Christ Superstar – Hosana
Dan Barta – Zivy
Péter Eötvös
….a tak píšem blogy=traktáty štyri roky… každý týždeň… a tak občas uvažujem, že prestanem…a potom sa niekto ozve a pošle mi takú krásnu a prívetivú ozvenu, že začnem rozmýšľať nad ďalšou témou…a musím otvorene priznať, že niekedy vôbec netuším o čom budem písať… ale (takmer) vždy ma to baví:))
… a tak sa dnes lúčim s vami s poďakovaním za priazeň traktátom a s prianím príjemných veľkonočných sviatkov v svetle, nádeji, radosti a fyzickej i duševnej pohode!
vždy vaša Sally_Lu*
p.s.1 – a tento týždeň a cez Veľkú noc majú meniny: Mirovia, Benjamínovia, Hugovia aj Alenky – všetko najlepšie!
p.s.2 – a 27.3. je deň divadla, 28.3. – deň učiteľov, 30.3. – je hodina zeme a na veľkonočnú nedeľu začína letný čas!
p.s.3 – a lunárny kalendár radí: objímajte sa, používajte zelené bylinky… a pozor – na veľkonočný pondelok – bude 1. apríl!!!:)
Rabindranáth Thákur a jeho verše v zbierke Githandžáli – Obeť piesňou mi učarovali v dobe, keď som bol kaplán v Pezinku. Podobne ako neskôr Kahlil Gibran a Hesseho Sidhártha. Počítáš sa s nimi na hlbine.