…a tak, keď som sa dnes ráno zobudila, počula som ako niekto kosí trávnik… v polospánku mi napadlo, že už sú na sídliskách v hlavnom meste skoro všetky trávniky suché, že sa mi to asi sníva… po chvíli som neveriacky vyšla na balkón a uvidela dvoch mužov v oranžových vestách ako kosia… tie posledné 3-4 byľky zelenej trávy na obschnutom svahu… pravda do pár sekúnd s kosením prestali… nebolo už čo…
… a tak som minulý týždeň cestou trolejbusom započula neistý rozhovor starších manželov v češtine… a tak som sa im pri vystupovaní pridala… s domnienkou, že asi hľadajú nejakú adresu… že prišli na návštevu… a tak som bola celkom prekvapená, že v skutočnosti mierili k televíznej veži Kamzík… v tropickom teple na poludnie… a tak som sa trochu zamyslela a vymyslela im prestup a priblíženie sa k lesu ale bus z Koliby k veži už v ten deň nešiel… a tak som im trochu prilblížila, čo ich čaká… a pán sa s nadšením na mňa pozrel a povedal: „to som potreboval počuť!“… zarazila som sa… po sekunde pochopila, že on na tú vežu skutočne nemienil ísť… a tak som im v rýchlosti poradila náhradnú trasu na ich druhú preferovanú destináciu: na hrad Devín… či tam došli nevedno…aspoň do dediny… aspoň k sútoku…aspoň k bufetom…
… a tak mi v sobotu pri varení kečupu zazvonil telefón… spolužiak zháňal ostatných spolužiakov…že stretávka, že kde všetci sme, že čaká… a tak sa mi náhle prehriali závity v hlave nad prevádzkovú zaváraninovú teplotu a vyhodnotila som, že stretávka je predsa až o týždeň!!!… termín sa prekladal z 20.7. na 27.7…. dvojky a sedmičky…..v tom teple sa človek ľahko pomýli… a tak mi napadlo, že keby sme k číslam priradzovali obrazy, udalosti… tak sme mohli dať do pozvánky, že stretávka bude v sobotu po začiatku olympiády v Paríži… a tak o LOH určite ešte niečo napíšem… zatiaľ len zmienka o „kartónových posteliach“… vyvolávajú polemiky, či boli vyvinuté, kvôli ľahkej recyklácii, alebo kvôli tomu, aby ich športovci používali vyslovene len na spanie… odpočinok a nie na párové pohybové voľnočasové aktivity:)))
… a naša hudobná redaktorka dnes vyberá Johna Mayalla:
The Train
So Many Roads
Room to Move
… a tak sa s vami dnes lúčim s prianím príjemného posledného júlového víkendu… vo vnútrozemí… pri mori… v Paríži!
vždy vaša Sally_Lu*
p.s.1 – a meniny majú: Anny, Hany, Boženy, Libuše – všetko najlepšie!
p.s. 2 – a lunárny kalendár odkazuje: zhlboka dýchajte a jedzte čučoriedky… a hlavne: „buďte k sebe láskaví“:))
Ako admin doplním, že som spätne odsúhlasil komentáre, k posledným blogom. Ospravedlňujem sa, že zapadli do spamu.