Mesiac: september 2024

…a tak som predpokladala, že napíšem ešte niečo z letných zážitkov, ale okolnosti mi prihrali do aktuálneho týždňa iné aktuálnejšie témy…

… a tak som sa pred pár dňami ocitla pred poliklinikou v istom okresnom meste… pred budovou „primeranej veľkosti“ a architektúry z 70-80-tych rokov neprimerane veľký billboard…a tak keby hovoril niečo o zdravotníctve (to až z opačnej strany)… ale zaťal priamo „do živého“… alebo vlastne už ani nie… jednoducho na celú výšku reklama na kahance „na dušičky“… priznám sa, že ma trochu striaslo…čierny humor nemocnice alebo mesta… alebo nejakej reklamnej agentúry?…nezisťovala som, aj keď som mala v myšlienkach nakročené niekomu napísať aspoň mail… je však tiež možné, že to okrem mňa nikomu nevadí… a že návštevníci polikliniky možno priam uvítali nový model kahancov a adresu, kde si ho zadovážia…

…a tak som, možno latentne pod vplyvom billboardu išla na druhý deň trochu upratať na cintorín… pracovný deň, dopoludnie… neďaleko plota stál malý náklaďáčik a z neho sa ozývala hudba – Boney M:))… myslela som, že sú to hrobári, ale boli to kamenári, kt. pripravovali nový pomník… a tak, keď som šla okolo pozdravila som sa nevdojak starosvetsky: „pánbohpomáhaj!“… dostala som adekvátnu a priam nadšenú odpoveď… jeden z kamenárov sa hneď pustil do reči… ponúkol ma keksíkmi, ktoré som najprv medzi hrobmi inštinktívne odmietla, ale po vyhlásení, že by som ho urazila som si pár bryndzových oblátok dala – a padli mi dobre!… po chvíli mi ukázal na mobile oltár, ktorý nedávno robili a tiež rázovitý podpoliansky kríž, ktorý bežne nerobieva, ale pre svoju babku urobil… a tak nakoniec veľmi príjemné stretnutie…v nečakanom prostredí… v jesenný slnečný deň…

…a tak som si spomenula na detvianske kríže začiatkom leta (súčasť cintorína, ale najmä okolo kalvárie)… maľované drevené, niektoré viac geometrické, niektoré viac naivné – ale o to zas autentickejšie… kým drevo vydržalo vydržala aj spomienka… cca dve generácie…

..buď, Bože, chválený aj našou sestrou – smrťou tela,
ktorej neunikne nič z toho, čo žije,
a ktorá pokoruje ľudskú pýchu…
/Pieseň brata slnka – sv.František/M.Nevrlý

…a naša hudobná redaktorka dnes vyberá:
Boney M 
Miro Žbirka 
Nerez 

…. a tak sa s vami dnes lúčim s prianím dobrej jesene, plynúcej v harmónii a v pestrosti farieb a plodov:))

vždy vaša Sally_Lu*

p.s.1 – a meniny majú Editky a Václavovia a Michalovia a Michaely – a všetko najlepšie aj váham!:))
p.s.2 – a v SK aj CZ prebieha v týchto dňoch festival „Deň architektúry 2024„

…a tak voda… samá voda?… samá voda by asi nemohla existovať….voda nikdy nie je sama… kĺže sa po zemi, bojuje s ňou, pretvára ju, spolu s vetrom… slnko ju vysušuje svojím ohňom… sublimuje v mraze…

… a tak po horúcom lete prišiel radikálny sek… a tak som ho letmo vnímala z južného Francúzska… asi tak, že v SK prší a slnko nesvieti, a kto môže už začal kúriť… v južnom Francúzsku fučal silný vetrisko (od pevniny – možno to bol povestný Mistrál), ale slnko svietilo…rozsah záplav som si naplno uvedomila až zo správ po návrate… lepšie povedané, začalo mi to nejak docvakávať na letisku v Marsej, keď sme sa dozvedeli, že kvôli poveternostnej situácii bude lietadlo meškať 1,5 hodiny… a potom kamarátke prišla podivná správa, že prílet do Viedne bude o 24 hodín neskôr ako by mal byť… budeme letieť cez nejaké medzipristátie?… spať na letisku?… poletíme okolo sveta?… nasledovali správy o tom, že nebudú premávať busy zo Swechatu do Ba… a tak som ani to francúzske víno nekúpila… alebo práve, že som mala:))… každopádne sme odlietali len o tú 1,5 hodiny neskôr… milá letuška rakúskych aeroliniek zisťovala, či premávajú busy- ešte áno… a tak musím priznať, že tento večerno-nočný let som sa prvýkrát skutočne bála… turbulencie neboli hrozné, len v tej tme dosť nepríjemné… niečo, čo má letieť hladko… letelo… našťastie ešte nie „obrátko“…hrkotalo ako starý traktor po prašnej ceste… a tak som si len hovorila: „dýchaj, dýchaj… pomaly a zhlboka… výdych dlhší ako nádych…“… a tak som to nejak dodýchala až do Rakúska a bus nás počkal… …a tá katastrofa na balkóne po návrate bola celkom miernučká a prudko zanedbateľná… vlastne nulová… oproti správam v médiách – aj z okolitých krajín…

… a tak som si povedala, že vidieť šíre more v jeho nekonečnosti a modrosti je celkom niečo iné ako vidieť mútny Dunaj v jeho rozširujúcom sa koridore a vybrežení… a tak „voda, samá voda“… vlastne ani neviem, prečo sa tak hovorí, keď niekto niečo nevie uhádnuť (?)… mizne myšlienka vo vode?

… a tak je z Devína opäť po čase zas ostrov… a tak som si spomenula na Petra Strassnera, ktorý by sa bol býval… by bol mal… 12. septembra – sedemdesiatku… na tú oslavu by som prišla aj peši cez Devínsku Kobylu!!!… 40-ka bola nezabudnuteľná!!!… Peter, Kristína, aj tá vaša dalmatínka, ktorej teraz neviem prísť na meno… vidíte ako opäť sútok Moravy a Dunaja obmýva bralo hradu?…pozdravujem vás niekam do diaľky… za všetky vody sveta!!!

…věčnosť se chechtá –
ktosi chtěl strhnout její masku… 
P.Z.

… a naša hudobná redaktorka dnes vyberá:

Samá voda 
Mistrál
Až to se mnou… 

…. a tak sa s vami dnes lúčim s prianím upokojenia živlov okolo nás i v nás… nech rovnodennosť prinesie harmóniu a viac či menej pokoja:))

vždy vaša Sally_Lu*

p.s.1 – a všetko najlepšie posledným pannám a prvým váham váhavým!
p.s.2 – a SNG ostáva kvôli povodni zatvorená do nedele – a tak výstava Ukrajinskej secesie už nebude prístupná… mrzí ma, že som ju nestihla, ak ste boli, pošlite nejakú foto…

… a tak kým minulé leto u mňa v oblasti konzumácie mrazených sladkých výrobkov viedli nanuky… ich drievka som potom používala na dekupáže… všetky som „poctivo zjedla“:)))… a tak ma prekvapila reakcia, keď niekto nechcel obraz zo „spotrebovaných nanukov“:)))…. a tak som sa dnes dozvedela, že napríklad, keď niekoho poštípe v okolí tváre osa a začne z toho puchnúť, je dobré mu dať do úst- možno priam do hrdla nanuk – ten nielen ochladí ústa, ale aj drievko z neho zabezpečí roztiahnutie dýchacej trubice…. a tak, keď v roku 1905 zamrzla Frankovi Eppersovi v pohári drevená palička,… určite netušil, aké bude mať uplatnenie:))

… a tak tento rok ma zlákali zmrzliny… a tak sa mi zdá, že som sa uzmrzlinovala a v posledných dňoch na tento druh „potraviny“ či „pokušenia“ celkom zanevrela… a tak by sa dalo písať o kvalitách masovo vyrábanej zmrzliny… zrejme, keby som skúmala každé zloženie napísané mikroskopickým písmom, tak by som žiadnu nezjedla a mala by som na ňu chuť:)))… a tak som skúšala aj tie v zmrzlinárňach… a musím povedať, že mi mnohé nechutili… príliš sladké… nevýrazné… príliš studené:))) a tak som si uvedomila, že mi asi stačí mierne schladený nejaký fajnový krém… čokoládový, vanilkový…. pistáciový… a tak nastáva september… a so schladením sa bude piecť aj viac koláčov… slivkových… jablkových… línia „do plaviek“… upadne zrejme do zabudnutia:)))

…“robte, čo vám kážem, potom vám kúpim nanuk!“
hovorí Tom Hanks svojim kolegom vo filme Chyť ma, ak to dokážeš

… a naša hudobná redaktorka dnes vyberá:

Time 
Maria 
Šaty 

… a tak sa s vami dnes lúčim s prianím sladkého prechodu z letných horúčav do jesenného modu:))

vždy vaša Saally_Lu*

p.s.1 – a meniny majú Márie, Marice, Majky a Mariky – všetko najlepšie!
p.s.2 – a lunárny kalendár odkazuje – starajte sa o svoju chrbtice, jedzte sardinky a arašidy:)

…a tak som chcela písať niečo na vážnu tému…teplo tohto týždňa mi nedáva možnosť hlbokého skúmania a zamyslenia… skôr chaos z pokračujúcich horúčav:))

…a tak by som mohla napísať niečo o snoch… v lete sa mi takmer nič nesnívalo… ale dnes v noci päť snov – žeby naozaj ochladenie pred dverami?:)))

…a tak fragmenty:

– nejaká neznáma galéria… na rukách sme mali náramky ako na koncerte… mala som na starosti nejaké neznáme cca 7-ročné dievča… exteriéry a interiéry sa striedali… a my sme nevideli umenie… hľadali sme záchodky…

– neznáme mesto (možno Praha)… neznámy byt….žili v ňom dve staré panie… keď jedna odišla bolo treba tej druhej robiť spoločnosť… riešila kam pochovať uhynutého škrečka… pozreli sme sa z okna… padal sneh… bolo tam už asi desať centimetrov… a tma… návrat tej druhej bol pre mňa istým vyslobodením…

-neznámy kostol… akoby z neho bola len polka (nedostavaný… zbúraný?)… ale nezostalo len presbytérium… bol akoby roztrhnutý pozdĺžne… ľudia prichádzali a ostávali stáť vzadu… vpredu však boli voľné miesta na sedenie… išli sme tam… namiesto omše sa riešilo oblečenie pre nejakého malého chlapca….

… sedím v nejakej reštaurácii… s Evou… čakáme na čašníka… podivná šedá hmota na tanieri…cibuľa… (posledný sen = úryvok sna Jana Švankmajera – parafrázované)

…a tak sa tento týždeň dožíva 90-ky český výtvarník a surrealista Jan Švankmajer.… jeho žena Eva by mala tiež v septembri narodeniny… ich tvorba je nezameniteľná…

…. a tak som si povedala, že keď nie Švankmajer…  bolo by fajn stihnúť aspoň výstavu v neznámom priestore v centre BA… a práve tam by oni vynikli… alebo zanikli… v plesniach a bortivých procesoch v útrobách budovy… bývalej budovy „mestský dom účastníkov odboja“….. vlastne len malá fáza jeho života  – slávnostne odovzdaná v auguste 1974 pri príležitosti 30. výročia SNP…do 90-tych rokov… „u fašistov“… musím priznať, že sme tento názov brali tak naľahko a identifikačne/konverzačne …. v čase vojnových konfliktov v susednom štáte je mi to nejak divné…. a predtým roky to bol zrejme obyčajný meštiansky dom s bytmi…. aká bude jeho budúcnosť nie je stále isté… galéria to zrejme nebude… len na chvíľu, len do 13. septembra… výstava „Miesto toho„…zaujímavá aj pre ten samotný priestor a nepoznané priehľady…iné perspektívy… neznáme v zdanlivo známom (svete)

… a naša hudobná redaktorka dnes vyberá:

Sebastián 
Sonet 66 
Wonderwall 

…a tak sa rozbieha sezóna výstav… oficiálnych a neoficiálnych… a predpoveď počasia hovorí o ochladení…

…. a tak sa s vami dnes lúčim s prianím plynulého prechodu k primeraným teplotám :)))

vždy vaša Sally_Lu*

p.s. 1 – a všetko najlepšie Aliciam, Martinám, Máriám… a všetkým Pannám!
p.s.2 – a lunárny kalendár radí: „s ľahkosťou prijímajme život taký aký je“… to je výzva!:)