traktát_relativita mhd))))

…a tak som včera mala  tak trochu cestovné popoludnie v rámci ulíc a ciest hlavného mesta… a tak som zistila, že vzhľadom na morfológiu terénu a s tým spojený radiálno-okružný systém komunikácií mesta (prepáčte, nechala som sa uniesť odbornou terminológiou:))… a tak jednoducho – kým sa človek dostane z konca Karlofky niekam k Horskáču môže to trvať mhd aj hodinu… autom by to bolo minimálne o polovicu kratšie… a to ešte meškali trolejbusy tiahnuce sa niekam od Ružinova… zrejme zúfalo uviaznuté v popoludňajších zápachach… hromadný odliv obyvateľov do všetkých krajov SK – na prázdniny/sviatky dušičkové… a tak som zvolila systém: „choď prvým čo príde „… a radšej som si kúsok cesty (po chodníku) došla pešo… a tak som videla turistov s mapkami, ktorí čakali na presný, niekým spoľahlivo odporúčaný, spoj… alebo aj žiakov s futrálmi, ktorí možno zmeškali hodinu v ZUŠke…. a tak po chvíli chôdze som presadla do busu, ktorý stál naozaj len občasne a Hlbokou som opäť zbehla do ulíc kompaktného mesta… 

… a tak som si povedala, že je teplo a je celkom príjemné prejsť sa ulicami a uličkami a vtláčať podrážkami topánok žlté listy do asfaltu…kým ich definitívne nerozmočí novembrová sychravosť:))

…a tak som pod stanicou nastúpila na trolejbus… a tak som si pomyslela, že by som mohla stihnúť prestúpiť a zviezť sa ešte jedným mikrobusom až na kopec… a bude to dokonalé!!!… ten však podľa posunutých hodiniek už 5 minút mal byť na svojej trase takmer na konečnej… ale!!!! – podľa info v trolejbuse mal ešte len prísť (?)… a tak som to riskla spolu s neznámou spolucestujúcou a zvedavo sme na prázdnej zastávke čakali, „čo platí“ … „čo sa stane“?… a tak.. o chvíľu sa červený mikrobus objavil na zákrute…. nadšene sme nastúpili… s taškami… ruksakmi… ale na ďalšej zastávke nastupujúci cestujúci nahlas šomrali a nadávali, že mešká sedem minút… my sme boli radšej ticho a len sme sa na seba usmiali…

… a naša hudobná redaktorka dnes vyberá:

Pecková 
Rottrová 
Janda 

… a tak v pondelok – v deň sviatku Československa –  v Prahe prezident CZ ocenil okrem iných – napríklad Rottrovej, Peckovej a Jandu aj hercov Ivana Trojana, režisérku Helenu Třeštíkovú, choreografa Jiřího Kyliána a architektku Evu Jiřičnú…

… a tak sa s vami dnes lúčim s prianím príjemného prechodu z októbrového babieho leta do (vraj) novembrového ochladenia… hlavne veľa svetla v dušiach na dušičky i potom – oproti zime a tme!

vždy vaša Sally_Lu*

p.s. 1 – a škorpiónske narodeniny sú v plnom prúde – všetko najlepšie priatelia súkmeňovci!:))
p.s.2 – a 1.11. bude nov – lunárny kalendár radí: dajte si hroznové víno a niečo makové:)) – na zdravie!!!

traktát_bez kométy))))

…a tak… a tak sa mi za posledný týždeň zdalo zaujímavých toľko tém…. a dnes po „poldruha“ zamračenom dni vyšlo slnko a všetky témy zatienilo… alebo presvetlilo???

… a tak jasne!!! – „počasie ako večne živá téma“… a s ním spojené aj hviezdne astronomické javy!!!…. lebo aj keď oblohu neovplyvní svetelný smog civilizácie… môžu prísť oblaky a z pozorovania nebude nič… a tak som sa v piatok pred týždňom dopracovala (cez zápchy piatkového popoludnia) aspoň na stredné SK… a idúc peši hore kopcom mesta Z som narazila na skupinku ľudí s ďalekohľadmi a fotoaparátmi na statívoch… slnko zapadlo, obzor bol ružový a trochu tyrkysový, obloha postupne tmavla… a tak som sa pristavila, dúfajúc, že konečne ju uvidím – kométu!!!…a tak som zhliadla ako do údolia medzi Pustým hradom a Strážami zapadá Venuša… a potom som si šla oči vyočiť… pýtala som sa muža za statívom, kde by asi mala byť a nič… a nakoniec mi bola taká zima, že som jednoducho odišla… hviezdne divadlo som nevidela len to prechladnutie mi nejak uviazlo v krku… rada by som ho vymenila za ten obraz svetlej šmuhy na čiernom pozadí… a ďalší deň boli nad obzorom po západe slnka oblaky… a tak som dúfala, že možno v Bratislave…napriek svetlám mesta… a tak sa internet hemží fotografiami kométy a ja nič… a tak… možno ešte predsa len… žeby šanca tohto víkendu?:)))

… a tak som šla tento týždeň na návštevu do nemocnice… stmievalo sa… kométu som tam nečakala… počula som však hudbu… akoby živý koncert… klavír… hovorila som si, že to asi nie je možné, alebo žeby SK zdravotníctvo doprialo v niektorých zariadeniach pacientom živý koncert? (nebola to súkromná nemocnica)… a tak som blúdila chodbami a nechávala sa unášať zvukom… a na prázdnej chodbe oproti výťahom som naozaj našla klavír… za klavírom sedel „civilne“ oblečený muž s rúškom cez nos a ústa… nemal žiadnych poslucháčov… práve hral niečo „na ľudovú nôtu“… a nedalo mi a zaspievala som nápev piesne… ani sa nepohol, neobzrel, nijak nereagoval… ostával v svojom svete… nespoznala som jeho príbeh… pokračovala som v blúdení útrobami komplexu stretla som muža v bielom plášti… poradil mi cestu….a keď som sa po návšteve ocitla v tme a chaldivom vzduchu… nespomínam si koľko hviezd som videla…

… a naša hudobná redaktorka dnes vyberá:
GoGo Penguin 
Hviezda 
Kepa Lehtinen 

…a tak som v uplynulom týždni nevidela kométu ale videla prvý srieň tejto sezóny… ranný chlad, bielo… a potom slnko… muchy tlačiace sa za okná do domov…farbiace sa listy stromov… jeseň… je…sen…a tak som sa konečne dostala aj do Mirbachu na výstavu fotografií Miloty Havránkovej... v miestnostiach so zatemnenými oknami pestrý svetelný svet)))

…. a tak sa s vami dnes lúčim s prianím príjemného obdobia škorpiónov:))

vždy vaša SaLLy_Lu*

p.s.1 – a všetko najlepšie všetkým škorpiónkam a škorpiónom
p.s.2 – a  lunárny kalendár radí: „darujte úsmev – vždy sa vám vráti!“

traktát_baboletný trochu podmračený)))

…a tak tento týždeň som ľutovala, že som nešla na jeden koncert (lebo keď už tak dve akcie jeden večer:)… interpret mi nebol až tak blízky, ale koncert bol asi fakt dobrý… a tak som nešla na jednu výstavu, ktorá ešte potrvá dva týždne… a to zas jednoducho preto, lebo som potrebovala byť po celom dni za PC na „čerstvom vzduchu“…. nehovorím teraz o lese, len o pobyte mimo interiéru… mimo budov… ideálne by bolo priam v prírode… verím, že cez víkend sa to podarí…  aj keď neviem, či to bude konečne to pravé babie leto:)

…a tak v posledných dňoch sa dostávam do nejakého časového posunu…. miestami mám pocit, že je o hodinu viac… a potom o hodinu menej… také zvláštne rozkolísanie… akoby nejaké čidlo vo mne sa už prelaďovalo na časový posun „do normálu“… ten však nastane až budúci víkend…

… a tak tento týždeň odišli do československého herecko-filmového neba dve dámy… zrejme len zváštnou zhodou okolností menovkyne: Soňa Šimková a Věra Plívová-Šimková… aj keď jej filmy som videla najmä v detstve… Krakonoša a lyžníkov … s Heřmánkom v roli Krakonoša .. poznám naspamäť:))… ďakujeme!!!

… a naša hudobná redaktorka vyberá:

Pán hor 
Omamná kvetina pravdy 
Na konci s dechem 

… a tak som dnes videla jednu výstavu v Českom dome (Petr Stranický – foto v ilustrácii blogu)… sklo… kov… zdanlivá pevnosť skla… jeho tekutosť… a do toho svetlo, ktoré pomaly mizne…aspoň živý lúč laserový…večný?…prechádzajúci vodou – hry so živlami…

… a tak sa s vami dnes lúčim s prianím príjemného babieho leta… v prírode exteriéru či v interiéri galérie… vlastnej duše:))

vždy vaša Sally_Lu*

p.s. 1 – a v Ba práve ide (okrem iných výstav) Design week
p.s.2 – a 17.X. bol na obed spln… kto chcel chudnúť mal si dopriať malý obed…:))
p.s.3- a lunárny kalendár odkazuje: navarte si šípkový čaj!:))

traktát_po 10. rokoch!!!))))

…a tak desiateho desiaty…. a tak chtiac nechtiac prichádza otázka… čo bolo napríklad pred desiatimi rokmi?

… a tak kým na otázku čo bolo pred 10-x alebo 10+x rokmi by som musela dlhšie loviť spomienky v pamäti, tak pred desiatimi rokmi to bolo jasné: sťahovanie!!!… sťahovanie z bytu do bytu…. aj keď nie ďaleko… narárožené predmety… veľké triedenie a vyhadzovanie… bude sporák na správnom mieste? (doteraz si niekedy predstavujem, že mohol byť od 90-stupňov na vedľajšej stene… a že by to bolo možno krajšie a účelnejšie:))….sťahováci… úzke poničené schody… následne ošúchaná a poničená posteľ… nová pohovka… nábor pomocníkov… nedokončené detaily… v jeden deň asi do desať majstrov súčasne končilo elektriku, iní zapájali pračku, iní niečo v kuchyni… no jednoducho sťahovanie!!!

… a tak by sa o sťahovaní dalo napísať niekoľko traktátov… niektorí téme venujú aj romány:))

…a tak by sa dalo napísať aj o tom ako sme sa sťahovali, keď som mala 11 rokov z domu starých rodičov… vlastne starý otec už nežil a omama ostala ešte nejaký rok-dva aj s tými pár sliepočkami… a dom už nie je… v detstve som si neuvedomila, že ho vlastne zbúrali… fyzicky odstránili…zrovnali so zemou… až pred pár rokmi jedna príbuzná hovorila ako sa na tej jav boli pozrieť…a tak, kým to nepovedala neuvedomila som si, že nesublimoval!!!… bol zbúraný… a jediné šťastie je, že som to v detstve nevidela na vlastné oči… v snoch a spomienkach zostáva celý, farebný… nasvietený slnkom z juhu aj západu…

… a tak som tento týždeň videla film Nikdy neodvracaj zrak…  a v ňom horiace Drážďany… pohľad chlapca… nie jeden zbúraný dom… zničené domovy…nie desať ani nie 10×10…stovky…mesto…mestá…a to sme stále len v hmote… (príliš veľa tém… osudov… )))

…. a naša hudobná redaktorka dnes vyberá:

Hotel Modrá hvězda – Slunečnice 
Dežo Ursiny – Vtáci 
Sťahovaví vtáci 

… a tak keby som písala o tom, kto odišiel za desať rokov z tohto sveta… a kto sa naň narodil… emócie by ma premkli a úsmevy a slzy… a nenapísala by som dokopy možno nič… možno to bude niekedy na ten román)))

… a tento týždeň udeľovali cenu Anasoft litera… tak nabudúce…:)

… a tak by som osobne v týchto dňoch pokojne sťahovanie nechala na vtákov sťahovavých… na Morave sa po povodniach utvorili podmienky pre zastavenie nezvyčajných druhov – vraj ornitologický raj!

a tak sa s vami dnes lúčim s prianím, že ak sa už sťahujete, tak nech to ide ľahko a rýchlo… a ak sa sťahujete len z daždivej ulice alebo prechádzky k teplu pece, kaviarne, pelíšku… tak tiež dobre:))

vždy vaša Sally_Lu*

p.s.1 – a meniny majú Borisovia, Terezky a Kolomanovia – všetko najlepšie!
p.s.2 – a lunárny kalendár radí: „ak máte pred sebou nejakú úlohu, hovorte si – je to ľahké, to zvládnem:))“- vyložte si potom nohy o stenu a pretým si ich dobre premasírujte!

traktát_lekáre_lekváre_arch_i_tektúra

…a tak musím skonštatovať, že kým začiatkom leta sa varia vláčne šťavnaté jahodové a marhuľové džemy…ku koncu leta— v podstate už na jeseň… zvyšky sliviek… hrozna… a keď sa to neustriehne, tak miesto lekváru… vznikne niečo ako elastický betón…žeby nový stavebný materiál?:))

… a tak je určite príjemnejšie písať o lekvároch, aj keď sa nedajú vybrať zo sklených nádobiek a čakajú na svoju možnú slávu v nejakých buchtách… ako o lekároch…. a tak len tak zľahka…. spánok je najlepší lekár…. kde nechodí slnko chodí lekár…a tak keď bude menej slnka… dám si lekvár?…zabetónujem sa … a budem ho tráviť pod dekou…kým nezaspím…a budem snívať o …o niečom slanom… o mori…

…. a tak sa zrejme stuhnutý lekvár zachraňovať už nedá… a tak sa nedá zachrániť ani prehratý zápas vo futbale… hoci na výhru aj pri vysokom kurze v tipovacích kanceláriách vsadil asi málokto… anglickí fanúšikovia mali základný tábor rovno pod oknami  našich kancelárií…a celkom by ma zaujímalo, čo im zostalo z návštevy BA… šťastie z vopred jasného víťazstva… spomienka na pivo…(?)… nejaký fragment architektúry?…

… a tak tento týždeň prebral žezlo roka od septembra október… a tak pomaly ale iste končia záhradné práce a prechádza sa do interiéru… galérií…a k tomu nejaké túry po architektúre…

… a tak tento týždeň: Deň architektúry/CZ+SKArchitekt roka 2024/CZ….Cézar/SK …a nakoniec výstava –  Dedeček v SNG…..

… a naša hudobná redaktorka dnes vyberá

Martin Lee
Kris Kristofferson
Robo Grigorov

…. a tak sa s vami dnes lúčim s prianím dobrého októbra, dobrých lekvárov, dobrého zdravia a dobrej architektúry:))

vždy vaša Sally_Lu*

p.s.1 – a meniny majú Ferovia, Vierky, Natálky a Elišky – všetko najlepšie!
p.s.2 – a 2.X. bol nov dôležitý pre váhy – a lunárny kalendár odkazuje – „niečo dobré pre seba urobte“:))