…a tak… a tak sa mi za posledný týždeň zdalo zaujímavých toľko tém…. a dnes po „poldruha“ zamračenom dni vyšlo slnko a všetky témy zatienilo… alebo presvetlilo???
… a tak jasne!!! – „počasie ako večne živá téma“… a s ním spojené aj hviezdne astronomické javy!!!…. lebo aj keď oblohu neovplyvní svetelný smog civilizácie… môžu prísť oblaky a z pozorovania nebude nič… a tak som sa v piatok pred týždňom dopracovala (cez zápchy piatkového popoludnia) aspoň na stredné SK… a idúc peši hore kopcom mesta Z som narazila na skupinku ľudí s ďalekohľadmi a fotoaparátmi na statívoch… slnko zapadlo, obzor bol ružový a trochu tyrkysový, obloha postupne tmavla… a tak som sa pristavila, dúfajúc, že konečne ju uvidím – kométu!!!…a tak som zhliadla ako do údolia medzi Pustým hradom a Strážami zapadá Venuša… a potom som si šla oči vyočiť… pýtala som sa muža za statívom, kde by asi mala byť a nič… a nakoniec mi bola taká zima, že som jednoducho odišla… hviezdne divadlo som nevidela len to prechladnutie mi nejak uviazlo v krku… rada by som ho vymenila za ten obraz svetlej šmuhy na čiernom pozadí… a ďalší deň boli nad obzorom po západe slnka oblaky… a tak som dúfala, že možno v Bratislave…napriek svetlám mesta… a tak sa internet hemží fotografiami kométy a ja nič… a tak… možno ešte predsa len… žeby šanca tohto víkendu?:)))
… a tak som šla tento týždeň na návštevu do nemocnice… stmievalo sa… kométu som tam nečakala… počula som však hudbu… akoby živý koncert… klavír… hovorila som si, že to asi nie je možné, alebo žeby SK zdravotníctvo doprialo v niektorých zariadeniach pacientom živý koncert? (nebola to súkromná nemocnica)… a tak som blúdila chodbami a nechávala sa unášať zvukom… a na prázdnej chodbe oproti výťahom som naozaj našla klavír… za klavírom sedel „civilne“ oblečený muž s rúškom cez nos a ústa… nemal žiadnych poslucháčov… práve hral niečo „na ľudovú nôtu“… a nedalo mi a zaspievala som nápev piesne… ani sa nepohol, neobzrel, nijak nereagoval… ostával v svojom svete… nespoznala som jeho príbeh… pokračovala som v blúdení útrobami komplexu stretla som muža v bielom plášti… poradil mi cestu….a keď som sa po návšteve ocitla v tme a chaldivom vzduchu… nespomínam si koľko hviezd som videla…
… a naša hudobná redaktorka dnes vyberá:
GoGo Penguin
Hviezda
Kepa Lehtinen
…a tak som v uplynulom týždni nevidela kométu ale videla prvý srieň tejto sezóny… ranný chlad, bielo… a potom slnko… muchy tlačiace sa za okná do domov…farbiace sa listy stromov… jeseň… je…sen…a tak som sa konečne dostala aj do Mirbachu na výstavu fotografií Miloty Havránkovej... v miestnostiach so zatemnenými oknami pestrý svetelný svet)))
…. a tak sa s vami dnes lúčim s prianím príjemného obdobia škorpiónov:))
vždy vaša SaLLy_Lu*
p.s.1 – a všetko najlepšie všetkým škorpiónkam a škorpiónom
p.s.2 – a lunárny kalendár radí: „darujte úsmev – vždy sa vám vráti!“
Tvoje rozprávanie ma prenieslo o dve tisícročia do minulosti, keď traja mudrci spozorovali neobvyklú hviezdu, kométu a pripísali jej zvláštny význam. Premenila ich životy, dala do pohybu udalosti…. Stále hľadaj, nevzdávaj to, buď stále otvorená
mocným znameniam, určeným len pre Teba (o znameniach a našej pripravenosti ich vnímať píše Paolo Coelho vo svojich knihách) …. Ešte niečo, tá nadherná slovná hračka jeseň = je sen mi učarila ☘️