…a tak sa pri dátume 8. 4. objavuje v kalendári „medzinárodný deň Rómov„
…a tak som predvčerom dostala do mailovej schránky mail s odkazom od Idy Kelarovej (citujem jeho podstatný fragment):
…bála jsem se, že letos budeme muset koncert ke dni Romů zrušit, stejně jako před rokem. Když ale přišla Česká televize s tím, že by náš slavnostní večer vysílali k divákům u obrazovek, nadchlo mě to. Vždyť si v letošním roce připomínáme desáté výročí založení dětského pěveckého sboru Čhavorenge a byla by velká škoda to neoslavit! Připojte se k nám 8. dubna ve 20:15 hodin, jste srdečně zváni!….Letošní koncert se bude vysílat z divadla La Fabrika bez diváků a vy ho můžete zdarma sledovat na YouTube České filharmonie a samozřejmě také v televizi na ČT Art. Bude to pro nás všechny něco úplně nového. Kontinuita je však zejména pro děti velice důležitá. Proto věřím, že to i v této jiné podobě krásně dopadne a vy všichni si ten večer užijete s námi. /Děkuji vám. Ida Kelarová
… a tak som si spomenula na ten predĺžený víkend, ktorý som strávila s Idou, jej mužom a ostatnými kurzistami (hlavne kurzistkami) na kurze spevu… rozprávali sme sa o živote, ale hlavne sme spievali… a to po rómsky! – Ida nám objasnila tento jej postup tým, že je to jazyk, ktorý určite neovládame, nebudeme rozmýšľať nad slovami a preto budeme vnímať viac emóciu, ktorá je za textom… najmä v hudbe…. bol to veľmi osobitný zážitok… ešte si pamätám niektoré slová piesní, aj keď možno skomolene… a tak, keď som dnes chcela, len tak nahrubo, v internetovom prekladači niečo z tých textov preložiť a priložiť…. nenašla som okrem rómskeho slovníka nič, čo by mi poslúžilo… napríklad slovo „palikerav“ (teda ak si dobre spomínam…)…. a tak som použila klasický „translator“… a postupne sa mi začalo pri písaní zobrazovať nasledovné (tzv. „preklad z rozpoznaného jazyka„):
PAL – angl.: kamarát/ PALI – gréc.: ešte raz/ PALIK – litovčina: vľavo/ PALIKE – filipínčina: palike/ PALIKERAV – hindčina: palikerao (to by mal byť ten výraz po slovensky:)
…a tak som neskočila do Indie, aby som zistila viac, ale si spomenula na dokumentárny seriál Martina Slivku „Deti vetra“, v ktorom mapoval rómske komunity v Európe… ich životy zachytené v dokumente pôsobili ako lakmusové papieriky jednotlivých krajín – štátov…
…a tak som si spomenula na detstvo u starých rodičov… v každej triede, aj v tej našej, bolo pár (2-5) rómskych detí… niektoré žili v dedine a niektoré v osade za dedinou… pamätám si ako na kopci medzi dedinou a osadou postavili nadšenci lyžovania vlek a potom otec hovoril, ako vyvážal mojich spolužiakov z osady hore na svojich lyžiach (stáli vzadu za ním na jeho lyžiach a držali sa ho jednou rukou za pás… s lavórom pod pazuchou) a potom sa spúšťali dolu kopcom na tých lavóroch:)… z tejto osady bol aj „slovenský Paganini“ Rinaldo Oláh… pamätám si ho ako obrovského (bola som malá) usmiateho chlapa (trochu ako Budha) v čiernom obleku, s čiernymi očami a futrálom… keď sa občas vrátil pozrieť príbuzných…v dedine všetci vedeli…. prišiel Rinaldo!!! (Rinaldo s veľkým „R“)
… a tak mi nedá nespomenúť ďalšieho huslistu Jána Berkyho Mrenicu, ktorý sa narodil o 5km ďalej (ale jeho žena pochádzala z rodiska Rinaldovho)
…. a tak nabieha ďalšia spomienka – ako chodili niektoré rómky, ale my sme vtedy hovorili „cigánky“, z osady k starej mame s hríbami a ona im dávala nejaké oblečenie po starom otcovi… myslím, že jedna z nich sa volala Dora alebo Eva-cigánka (možno to bola Rinaldova mama, aj tá sa volala Eva)… nebrala som to oslovenie hanlivo, bolo to len nejaké upresnenie mena….. lebo po Máriách, Zuzanách a Annách bolo v tom čase meno Eva v dedine tiež početné…
… a tak priznám… nepopieram… nie všetky skúsenosti sú tak ružové…. ako Ružové sny… s Ivou Bittovou
… a tak si spomínam aj na jednu VŠ prax, kde nám miestni obyvatelia malého mestečka hovorili, že vo vedľajšej obci žijú len rómovia (tzv. „biely“ sa „asimilovali“)…ale ako hlása grafiti na neďalekom múre: „len ten, kto rešpektuje rôzne uhly pohľadu, jedného dňa nájde pravdu univerzálnu“…… a tak dávam do placu ešte niekoľko (hraných) filmov:Cigáni idú do neba alebo „Tabor uchodit v nebo“ (podľa literárnej predlohy Maxima Gorkého) Čierna mačka, biely kocúr (Kusturica ma fakt dostal – v kine som od smiechu skoro spadla pod sedadlo) Loli paradička (asi najnovší) Slepé lásky (epizóda o rómskom mužovi a nerómskej žene) ale trochu aj Skřivánci na niti.
… a tak sa mi pri písaní tohto textu okrem spolužiakov zo ZŠ a známych hudobníkov… vynárajú tiež adoptované rómske deti mojich priateľov a známych…. frajerky niektorých priateľov… otcovia niektorých priateliek… žiaci niektorých priateľov… a tiež jedna spolužiačka z gymnázia… oslava jej 18-ky na májovej lúke za mestom (babská jazda vyobliekaných tínedžeriek…) bola fakt nezabudnuteľná!… a keď študovala na VŠ a oslňovala svojim šarmom a vtipom… boli takí, čo si mysleli, že je nejaká exotická prisťahovalkyňa – možno z Brazílie:)… a aby som nezabudla na susedu z pavlačového privátu… chodievala ku mne do kuchyne telefonovať (niekedy aj každý deň – mala širokú rodinu, ktorá u nich v jednoizbáku občas aj prespávala)… a keď sa občas hádala s mužom, mala som pocit, že jej zvučný hlas zborí stenu medzi bytmi… a jej (vtedy asi 5-ročná) dcéra ku mne chodila maľovať a hrozne ju to bavilo (chcela som pridať nejaký jej obrázok, ale žiaden som nenašla – asi sa stratili niekde pri sťahovaní:)…
.. a naša hudobná redaktorka dnes vyberá:
Rinaldo
Iva B.
Čhavorenge
J.B.Mrenica
… s aktuálnym prianím z lunárneho kalendára: „Láska je zázrak majte sa radi“- sa s vami dnes lúči – vždy vaša Sally_Lu*
p.s.1: – „o šero“ – znamená po rómsky „hlava“ – viac v slovníku
p.s.2.: – a ilustráciou sú dnes celkom čerstvé dekupáže, ale mohla by som pridať aj nejaké „cigánske tkanice“
