…a tak sa predsa len sťahujeme…..a tak sme dva týždne triedili, vyhadzovali do vriec, dávali do krabíc…….a tento týždeň to vypukne – už sú tu sťahováci….
…nevdojak som si spomenula na Hammelovu pesničku „podnájom“ – hlavne jej verše:
„…stačí, že sme majiteľmi cieľa…“ „…stačí nám, že vieme kresliť domy…“
…a následne film, ktorý neverím, že ste nevideli – repliky pani Milady Ježkovej sú nezabudnuteľné
… ale aby som vás vyviedla z omylu: nesťahujem sa len ja, alebo ja+1(2-3..) ale +20!!!… ale ako spieva Hammel – stačí, že vieme kresliť domy……takže: súkromne som sa sťahovala asi desaťkrát (sťahovanie na intrák a z intráku počas štúdií som započítala len 1x))))…….sťahujeme sa v práci… po 20 rokoch!!!!… (tak dlho som nebývala v žiadnom dome, byte, priváte, podnájme, hoteli (Coco Chanel žila v hoteli Ritz…))))… pochopte, prosím, ten sentiment…z krásneho podkrovia s luxusnými západmi slnka (niekedy v januári slnko zapadá cez vežu katedrály sv. Martina… sťahujeme sa do iného podkrovia – s výhľadom na oblohu a iné strechy (žeby výzva obracať sa viac k nebesiam???)))…. predpokladám, že niekoľkokrát ráno zamierim do inej brány a niekoľkokrát sa budem cítiť ako syn jedného známeho, ktorý na druhý deň po presťahovaní sa do nového bytu zahlásil rodičom: „a kedy sa už vrátime domov?…“….je mi jasné, že v tomto texte je pesimistický podtón – komu by sa chcelo dýchať roztoče zo spráchnivelých výkresov a spisov náhle prebudených zo spánku… komu by sa chcelo baliť… riskovať modriny, rezné rany od kancelárskych papierov… meniť „teplé miestečko“???… no nie som majiteľkou firmy… /rok nás presviedčali, že je to „(dôstojné) a správne“…
– o rok vám napíšem ako to dopadlo – resp. „dopadá“:)) – jednoducho, aká je v novom podkroví nálada:))
…naša hudobná redaktorka dopĺňa:
Lasica, Muller – My sme národ holubičí
– napriek sťahovaniu – vždy vaša Sally_Lu*
p.s. – píšem fakt ešte z „nášho podkrovia“ tesne pred odpojením počítačov… a pridávam pár historických výhľadov
