….a tak som pred pár dňami večer náhodne zapla telku… normálne televízne noviny (normálne televízne noviny nepozerám:)… a zrazu sa ozvala skladba od Moricconeho… silný motív…mala som pocit, že mi to reže vnútornosti… Moriccone v TV novinách na verejnoprávnom kanáli?… potom som sa obzrela – na obrazovke francúzsky prezident klaňajúci sa vlajke… vlajke položenej na rakve… Belmonda… ktorý sa z obrovskej fotografie usmieva svojim večným úsmevom… kamera švenkovala na známe i neznáme tváre na nádvorí Invalidovne…. utierali si slzy…ženy…. i muži… odchádza Frajer!!!!… Delon (nech mi odpustí) je „hezoun“ ale frajer bol Belmondo!…už keď som sa narodila bol frajer a populárny herec…a je ním stále!… myslím, že prvý film, ktorý som s ním videla bol Zviera… bláznivá dvojrola + grimasy navyše a padanie do hrnca so špagetami… ale všetko s svojskou ľahkosťou a vlastne by sa dalo povedať s noblesou… a ďalšia dvojrola Muž z Acapulca… priznám sa, že tento film som videla asi 50x… no dobre, možno menej, ale 20x určite… po x-tom pozeraní som určité scény pretáčala… ale štýlové naskakovanie do šporťáka, pri ktorom Belmondo (-va postava) spadne vedľa auta… na to sa nedá pozerať s vážnou tvárou… a samozrejme tie známe detektívky či kriminálky…. a nezabudnúť na filmy, ktorými začínal… a na záver ten skvelý dokument, čo o ňom natočil jeho syn….. a tak … pán Belmondo…ďakujem, ostávate frajerom (aj keď nehovorím, že ste boli priam „môj typ“ – teraz si vlastne uvedomujem, že medzi svetovými hercami vás mám vysoko na rebríčku TOP…)!!!!
…a tak som v strede minulého týždňa šla vlakom… 200km trvalo 4 hodiny… nie nebola to cesta tunelmi a horskými priesmykmi niekde v Alpách alebo Andách… bola to pomerne rovinatá južná SK – trasa… spočítajte si priemernú rýchlosť… pomalšie snáď nejazdí ani „papamobil„… a tak som si spomenula ako bol Karol W. zvolený za pápeža…tesne pred odchodom nášho starého otca z tohto sveta… nie som si už presne istá, či sa starý otec tešil alebo sa ešte stihol usmiať… každopádne viem, že stará mama bola z neho nadšená (myslím z Jána Pavla ll….nemyslím z Jeana-Paula B.:))… a keď už v pokročilej starobe v telke nepozerala už vôbec nič, tak na Urbi et orbi sa vždy ešte šla pozrieť….
… a tak v nedeľu prišiel k nám na návštevu iný frajer – priamo pápež František!… kto si nemyslí, že je frajer… nech hodí šutrom… nie je to úžasné v jeho veku… s jeho charizmou… počas epidemiologickej krízy – na Slovensko a na 4 dni???!!!
…a tak kým Belmodno bol tak trochu „rebel bez príčiny“ – chlapec z dobrej rodiny pôsobiaci ako rebel… rebel niekde z hĺbky duše… Františka popisujú, že bol v detstve „malým uličníkom“ – ako každé dieťa… viem si to predstaviť – tá iskra v oku je stále prítomná…a tak, čo dodať – vďaka vám Jánovia-Paľovia i František…. za to, čo ste robili … robíte… jednoducho, čo ste dali – dávate tomuto svetu… nám… svetlo, odvahu a hlavne nádej, že to najhlbšie ľudské je to čo nás spája… láska… odvaha… humor…
„Jedným z najkrajších a najupokojúcejších okamihov, aké poznáme, je okamih, keď povieme „áno“ a keď prijmeme druhých, ako aj seba samých.“ /Osho
… a naša hudobná redaktorka dnes vyberá:
soundtrack – Profesionál
soundtrack – Borsalino
Canto Gregoriano – Virgen Maria
….s prianím všetkého dobrého do týchto dní, frajerom, frajerkám i všetkým, na ktorých som si v tejto chvíli nespomenula sa s vami dnes lúči vždy vaša Sally_Lu*
p.s.1 – pridávam zľahka ilustračný obrázok – jedna z tých sviečok horela za JPB
p.s.2 – a 13.9. je deň čokolády!!!
