… a tak v piatok po náramnom jesennom – novembrovom daždi začal padať sneh… a to nielen niekde v horských oblastiach, ale aj tu dolu na Podunajskej nížine – respektíve na úpätí Karpát… a tak som sa v sobotu pozerala na úplne bielu cestu, chodníky, trávnik, stromy, domy… a tak zrazu zima!!! a to ešte nebol ani december… a v priebehu dňa to vyzeralo tak zľadovatelo, že som ani nešla vysypať smeti, aby som sa nevysypala na chodník pri kontajneri… (najmä po tom, ako som si pri vysávaní zacvikla prst do vysávača a šnúrou zhodila zo stola na zem moje najlepšie okuliare, ktoré sa zlomili a vypadlo z nich sklíčko)… a tak som vyšla von až na ďalší deň – v nedeľu (nielen smeti ale aj ja som už potrebovala na vzduch…) a tak som si predstavovala krásnu zimnú prechádzku blízkym lesom po vŕzgajúcom snehu… ale nie, sneh sa už prudko topil ako niekedy v polke februára alebo začiatkom marca – „takové to: jarní tání“…. a tak som si hovorila, uf, ten čas plynie poriadne rýchlo – jeden deň sa človeku nechce nos vystrčiť z domu a na druhý už nestíha zimu…. a tak prišiel vietor a nočný dážď zmyl posledné zvyšky snehu „trojdňovej zimy“… a popoludní vyšlo slnko… po niekoľkých dňoch!!!… obraz vytiahol zo zásobníka pamäte takmer zabudnuté slovo: leto!!!… nie žiadne horúčavy… len leto a slnko… len jemný závan bezstarostnosti… do karantény (!)… a tak sa o tomto nebudem príliš rozpisovať… jednoducho: včera som sa na hodinku vyskytovala niekde, kde bol niekto pozitívny (áno, áno, tá osoba je aj inak milá a pozitívna)))…a hoci som sa s tou osobou ani nestretla a respirátor nezložila, ale… už sa začínam tak nejak strácať v tom: „nariaďujem, čo som nariadil“… a „muž s brašnou nesmie prejsť“… každopádne šéfov telefonát znel jednoznačne… a každopádne potom aspoň na hodinu vyšlo slnko a to nesporne pozitívne je, nech si hovorí kto chce čo chce…… a tak som niekde počula, že starí Mayovia mali možno až dvadsaťosem kalendárov a čas teda museli vnímať rozmanitejšie ako my…. hoci slnko máme rovnaké a sme na tej istej planéte… … a tak bol tento týždeň (v pondelok konkrétne) 333. deň v roku a do jeho konca ostávalo 33 dní! (samozrejme v zmysle konvencií nášho kalendára)… ale kto má rád čísla a estetiku – určite tento údaj ocení – na rozhraní zimy a jeseni:))… a tak kým SK internet k tejto téme ponúka (mnou nevidený a ostatnými dosť sfúknutý) film: „Tristotridsaťtri strieborných prepelíc“ – https://www.csfd.sk/film/295259-tristotridsattri-striebornych-prepelic/prehlad/... CZ internet ponúka reláciu o jazyku literatúre: „Třistatřicettři„… h… a tak kým na SK striekali striekačky, tak v CZ leteli prepeličky… ale oboje cez strieborné strechy (v Salzburgu či Paríži?…. to nebolo zrejme v zime… nič o bielych strechách:))
- Tristotridsaťtri strieborných striekačiek striekalo na tristotridsaťtri strieborných striech
- Tři sta třicet tři stříbrných křepelek přeletělo přest tři sta třicet tři stříbrných střech
… a naša hudobná redaktorka dnes vyberá:
Lipa a Černoch
silver convention
relax na 3hod 33min 33s
.. a tak s prianím príjemného „prosinca“ (nech to o čo prosíme dostaneme, nech to o čo prosíme je to pravé pre nás)))… sa s vami dnes lúči vždy vaša Sally_Lu*
p.s.1 – a web ponúka aj tento odkaz: …“Číslo 333 je posolstvom z Vesmíru… aby ste každý deň stále objavovali a učili sa niečo nové. Nikdy neviete, aký fantastický výsledok môže vyústiť z vášho úsilia….
p.s.2 – a v sobotu je Barbory – konáriky „barborky“ nám môžu na Vianoce rozkvitnúť… privolať pocítiť jar…
