.. a tak sa rok pomaly rozbieha… fakt pomaly… ani nie krok-sun-krok… a tak som si spomenula, ako raz jedna kamarátka takto začiatkom roka hovorila, že to netreba s aktivitami ani s prácou začiatkom roka preháňať… a tak som to minulý týždeň nepreháňala ani s tými krokmi a vďaka tomu som zažila pár MHD-príhod ako napríklad: …staršia pani s obrovským nákupným vozíkom sediaca v štvorke za šoférom – tvárou k ostatným spolucestujúcim (ako kormidelníčka nejakej lode… a ostatní – tak trochu jej poddaní:))… a z tých „ostatných“ najbližšie bol chalan pri dverách, ktorý, keď si na chvíľku sadol do prázdnej dvojky vedľa nej, bol o chvíľu „kormidelníčkou“ vypudený, aby uvoľnil miesto staršej dáme, ktorá cestovala len jednu zastávku a zdráhala si sadnúť… asi tak ako v známej scéne s babičkou v jednom českom filme, ktorú naliehavý šofér previezol len pár metrov za roh… a tak pani vystúpila a dvojka bola opäť prázdna a „kormidelníčka“ ju ponúkala chalanovi vyhodenému k dverám… ten odmietal pristúpiť na jej hru a zdvorilo odmietol… na čo ona (bez vetra v plachtách) zašomrala niečo v duchu: „dnešná mládež sedí len za počítačmi a bude mať ešte väčšie zdravotné problémy ako my“… očami hľadala podporu u ostatných pasažierov – druhá najbližšie som bola ja – tvrdohlavo som sa pozerala trolejbusovým oknom do tmy prázdnej Pražskej ulice… a ďalší deň v električke… išla som dlhšiu trasu a bola som celkom príjemne uvelebená vpravo pri predných dverách… na vedľajšom trojsedadle sedela dievčina a keď si oproti nej sadol celkom sympatický muž (ak sa to vôbec cez respirátor dá zistiť:)… nejak demonštratívne si odsadla (nie som si istá jej dôvodmi)… a pristávajúc na jednej zo zastávok som periférne zbadala staršieho pána ako študuje grafikon…aj keď na tej trase chodí len jedna linka… a ten spoj stál práve pri ňom… stihol nastúpiť v poslednej chvíli a sadol si oproti mužovi v trojke… muž pánovi taktne naznačil, že v tej rýchlosti si nenasadil respirátor a pán po nasadení respirátora chytil rozprávačskú slinu, vedomý si svojho veku a svojej svižnosti, sa začal vypytovať muža, že koľko má rokov a nabádal ho aby hádal koľko má on… keď vysvitlo že má viac ako dvakrát toľko ako muž skonštatoval, že mal dvoch synov, jeden umrel a druhý má 74 – to som sa obzrela (ako vyzerá muž, čo mal syna v 14-tich?!)… ale pán sa vzápätí opravil, že 47… a hneď pokračoval, že vôbec nepočul prichádzať električku, že vlastne nežije v Bratislave a že kedysi v tomto meste platilo, že „za električkou a ženou sa nebeží…“.. na čo mu o polovicu mladší muž decentne oponoval, že za niektorými sa predsa len oplatí… ale neviem, či to počul (keď nepočul ani električku…)… a ja som už vystupovala… a tak som si spomenula na iný výrok, že za niektorými babami sa nechodí peši do Petržalky… (hlavne ak bývajú niekde úplne inde:))… a tak som si na sviatok zjavenia pána pozrela priamy prenos z Vatikánu… papa Francesco (zjavne starší ako spomínaní pasažieri MHD) hovoril, okrem iného:
„mnohokrát sme už zaparkovali – bez túžby ísť ďalej – vo formalizme“
… a potom ešte o Van Goghovi a o tom, čo ho primälo ísť v noci von (zo svojej komfortnej či diskomfortnej zóny) a maľovať hviezdy…… a tak sa za posledné tri týždne v TV trikrát objavil Jack Lemmon… ako „skvelá basistka“ vo filme „Niekto to rád horúce„… ako americký podnikateľ v Taliansku vo filme „Nebožtíci prajú láske“ (dabing s Kopeckým!)…a ako mladý dôchodca v „Grumpy old men“(=Nevrlí starci, ale CZ aj SK preklad znie „Daj si pohov, kamoš!“ – na základe čoho som tento film dlhodobo zaraďovala do tínedžerskej kategórie… ale nie!!! nenechajte sa oklamať … a najagilnejší je tam Jackov 94 ročný otec:))
… a naša hudobná redaktorka dnes vyberá:
život na Marse
anjel Elvis
Why Annie?
… s prianím príjemných, viac či menej mrazivých dní sa s vami dnes lúči vždy vaša Sally_Lu*
p.s.1 – a lunárny kalendár hovorí: „Buďte na seba láskaví“ (sami na seba i navzájom:))
p.s.2 – „daj si pohov!“ hovoria si asi v rámci ŽSR – cez víkend som zažila dva odrieknuté vlaky… (a xy radí: bez ploskačky s rumom nechodiť na vlak:))
p.s.3 – a na stole kvitne zlatý dážď – žiadne cielene natrhané „barborky“ – náhodné konáriky z vyťatého kríka tu neďaleko… kde sa bude stavať zrejme na jar nejaký rodinný dom…
