…a tak nám pokračuje babie leto s miernymi hmlami a oparmi… a tak všedné horizonty mestskej krajiny začínajú naberať japonsky zaujímavé závojové vizáže…a tak som mala v hlave už rozpísaných niekoľko tohtotýždňových traktátov a teraz sa mi nejak pregumovali… alebo zahmlili… a tak zaostrujem na jednu tému vnútromestskej džungle…
… a tak nám v robote prerábajú niečo… kvôli čomu vypli vodu a nás poslali do domácich pracovísk… a tak som včera mala možnosť vybiehať podchvíľou na balkón… nie žeby sa mi tak páčili asfaltéri na chodníku naproti, ani zbíjačkári na stavenisku rodinného domu (ešte stále ten istý, čo som už pred pára mesiacmi písala… stále tie isté zbíjačky:)… nie, to, čo ma pár dní intenzívnejšieho pobytu doma núti priam vybiehať na balkón nie sú ľudia, závany babieho leta, ale zvieratká… „mestské domáce zvieratá, ktoré som si nekúpila ani nedostala“…doletia samé… a tak som si spomenula na jednu prácu… školskú úlohu, ktorú som vlastne nedokončila… bolo to na predmete: „výtvarné dielo v architektúre“… vymyslela som niečo ako „centrálny mestský holubník“, ktorý mal byť nainštalovaný na nejakom štítovom múre v centre mesta … najlepšie na nejakom veľkom námestí:))… a tak „houby!“…. nakoniec som si vtedy zvolila na rozpracovanie druhý nápad: „vežu na pozorovanie západu slnka“… a tak HOLUBY!!!…
…v tom sa otvorilo nebo…
…ako holubica zostupoval a prichádzal nad neho…/ci. Mt.3:16-17/
… a tak „Dobří holuby se vracejí„… nie nebudem sa rozpisovať o tomto filme – to je celkom iná téma… ale o tých holuboch, ktorí akoby sa rozhodli, že sa mi práve teraz pomstia, že som im nepostavila ten holubník (dobre nie sú to určite tie isté holuby, ale nejaká ďalšia generácia…. ale informácie sa predávajú v rode… a „karma je zdarma“:)))… a tak sa jeden holubí par rozhodol ubytovať na mojom balkóne, hrkútali si tam ako také hrdličky… a to rovno pod umelohmotným havranom primontovaným na zábradlie:))… nerušilo ich ani, že som postupne rozostavovala na podlahe kvetináčové bariéry ani šušťavé baliace papiere… a čo, veď to hrkútanie by mi ani nevadilo… ale tie nestrávené zvyšky potravy, ktoré prebehli ich tráviacim traktom a skončili na niekoľkých miestach na podlahe!!!… fúúúj, to fakt nieeeeéé…. a tak som vybiehala na balkón hneď po prvom hrkútnutí a tlieskala, až ma dlane boleli… a tak som rozmýšľala, že by som mala na stoličku na balkóne umiestniť nejakú figurínu… nafukovaciu… alebo také niečo:))… nakoniec som len rozvešala na večer uteráky, aby tam viali… a tak som si spomenula ako som sa raz v jednom byte na inom mieste tohto mesta zobudila v jedno tropické letné ráno na podivný pohyb… po koberci sa prechádzal holub… využil otvorené balkónové dvere… a poďho na prieskum…a tak dnes… opäť práca z domu… otvorené balkónové dvere… a nič, žiaden holub… zbíjačky áno, ale holuby nie… napínala som uši a nič… celý deň nič… a tak som s odporom odpratala ich stopy a rozvešala voňavé mokré prádlo… a nič…ani keď som ho spratala… až mi začali chýbať… …a tak ich doprajem niekomu inému… kým niekto postaví ten holubník:))))… a tak rada ich doprajem všetkým…. tie holubice mieru…. symboly skončenia potopy… so zelenou vetvičkou v zobáčiku))))… a tak o poštových holuboch niekedy nabudúce…
… a naša hudobná redaktorka dnes vyberá:
Holubí dom
Letná cesta
Náhle
… a tak sa s vami lúčim s prianím ešte príjemného letovania babieho, či tu vo vnútrozemí alebo ešte na poslednú chvíľu v nejakých letoviskách))) vždy vaša Sally_Lu*
p.s.1 – a budúci týždeň začína festival Be2Can
p.s.2 – a lunárny kalendár radí: „niečo pre seba urobte“ – niečo dobré, chutné voňavé, nevšedné… veď vy viete čo:)))
p.s.3 – a ak máte spoľahlivú radu na tému „holuby na balkóne“ – tak sem s ňou))))
p.s.4 – podľa archimistov: „čierny havran sa zmení na bielu holubicu!“ – aj ten plastový??? – budem informovať))))