…a tak….nech je minulý týždeň už minulosťou… zvláštny slnovrat… „boj svetla a zmy“…. nočná búrka, blesky rozsvecovali oblohu ako ohňostroje… kvetináče padali na balkóne (našťastie nie z balkóna)… zádušné omše…až kým neprišiel štedrý večer….
… a tak nech je už v kontajneri… mestskej spaľovni… na popol…. test, ktorý ma vyčlenil zo „sviatkov rodinných“…. na individuálnu obežnú dráhu… presnejšie povedané do „klídku místku“:)… našťastie bol tentokrát vírus ku mne zhovievavejší a tak sa dalo… prekladajúc činnosti oddychom a polihovaním pred TV… ozdobiť stromček… trochu uvariť… trochu upratať… a hlavne zažať všetky sviečky, svetielka… urobiť si hyge lige:)
… a tak som zahájila liečenie rozprávkami… dobré osvedčené – ako teplý čaj s medom a citrónom: Princezná so zlatou hviezdou, Pyšná…, Popoluška, Šialene smutná (Helena)… a potom aj nové „lieky“, ktorých názvy si ani nepamätám…. a musím ich spätne vyhľadať v programoch…. a tak… neviem, či teraz menovať nové rozprávky, na ktoré by som nešetrila kritikou… a tak sa zmienim asi len o „Kľúči sv. Petra„… rozprávka na hony vzdialená od najlepšej klasiky, o charizme sa dá hovoriť len v samotnej postave Petra… ale nie princezny… aspoň to nejak prirodzene „odsýpalo“, čo nie je v posledných rokoch úplne na zahodenie… a farebnosť a kostýmy tiež zaujali… a keď som prepínala kanály… vždy som zachytila aspoň fragment „Popelky spred 50-tich rokov“ s Šafránkovou, Trávničkom, Libíčkom a macochou v netopierom klobúku… a tak sa mi podarilo zhliadnuť aj dosť kritizované „Tri priania pre Popolušku“ – remake českej klasiky… a tak som jej dávala celkom šancu, aj keď fakt sa to ťažko neporovnáva s predlohou… ale musím povedať, že som nedopozerala… a tá macocha vo vizáži „Draculovej sestry rodnej“ mi prišla fakt desivá… ako dieťa by som mala asi ťažké sny…
…a tak som nakoniec siahla po knihe „Slovenské ľudové rozprávky – 1.zväzok“ – vydavateľstvo SAV… a tak som si zalistovala v tejto 30-ročnej publikácii, kde sú zverejnené zápisky poslucháčov UK v Bratislave pod vedením profesora Franka Wollmana, ktoré urobili putujúc po SK v rokoch 1928-1947… a tak som našla hneď dve ďalšie verzie Popolušky … zaujala ma hlavne verzia Jana Matúška-Blchu z Detvy (1935)… v tejto verzii má hlavná predstaviteľka oboch rodičov i dve vlastné sestry, ale z neznámych príčin si z nej urobila celá rodina slúžku – možno bola fakt najšikovnejšia a najschopnejšia…mala však vyššie ambície, pomocou zázračnej starenky a jej muža sa vždy na nejaký bál dostala, oslnila – zmizla… princ sa do nej zaľúbil a nakoniec ju našiel… u nich doma – žiadne zložité hľadanie – normálne mu dala adresu a dokonca mu navrhla, aby prišiel o tri dni, lebo treba upratať… keď ju našiek a predtým odmietol pyšné sestry, rodičia si na kolená kľakli a prosili o milosť… a zrejme im aj odpustila… o tom už zápis nehovorí:))
…a tak rada by som napísala aj niečo o snehu… hlavne po tom, čo som včera videla na asfalte neďalekého ihriska povaľovať sa mrkvu a takú malú prútenú metličku… som si uvedomila, že aj tu bol dva dni sneh… nebol to len sen v horúčke… ale príroda sa ako rozmarná princezná rozhodla prezliecť si po bielom kožúšku nejaké jarné šaty:)
…našou úlohou je dať svetu lásku…
M. Scott Peck
… a naša hudobná redaktorka vyberá:
princezná so zlatou hviezdou
šílene smutná
Já vím
tri oriešky pre popolušku
… a tak tento týždeň začal prvým sviatkom vianočným… a bude končiť Silvestrom:)
… a tak sa dnes lúčim s prianím dobrého zdravia a úspešného prechodu do nového roka!
vždy vaša Sally_Lu*
p.s.1 – a meniny majú Štefanovia, Ivany… Silvestrovia – všetko najlepšie aj narodeninovým oslávencom!
p.s.2 – a v týchto dňoch je 103 rokov od narodenia pána Sováka, ktorý účinkoval aj v mnohých rozprávkach
p.s.3 – a lunárny kalendár radí: choďte na prechádzku a keď spíte, spite skrčení na boku – to regeneruje a: „čím viac lásky rozdáte, tým viac dostanete“
