…a tak voda… samá voda?… samá voda by asi nemohla existovať….voda nikdy nie je sama… kĺže sa po zemi, bojuje s ňou, pretvára ju, spolu s vetrom… slnko ju vysušuje svojím ohňom… sublimuje v mraze…
… a tak po horúcom lete prišiel radikálny sek… a tak som ho letmo vnímala z južného Francúzska… asi tak, že v SK prší a slnko nesvieti, a kto môže už začal kúriť… v južnom Francúzsku fučal silný vetrisko (od pevniny – možno to bol povestný Mistrál), ale slnko svietilo…rozsah záplav som si naplno uvedomila až zo správ po návrate… lepšie povedané, začalo mi to nejak docvakávať na letisku v Marsej, keď sme sa dozvedeli, že kvôli poveternostnej situácii bude lietadlo meškať 1,5 hodiny… a potom kamarátke prišla podivná správa, že prílet do Viedne bude o 24 hodín neskôr ako by mal byť… budeme letieť cez nejaké medzipristátie?… spať na letisku?… poletíme okolo sveta?… nasledovali správy o tom, že nebudú premávať busy zo Swechatu do Ba… a tak som ani to francúzske víno nekúpila… alebo práve, že som mala:))… každopádne sme odlietali len o tú 1,5 hodiny neskôr… milá letuška rakúskych aeroliniek zisťovala, či premávajú busy- ešte áno… a tak musím priznať, že tento večerno-nočný let som sa prvýkrát skutočne bála… turbulencie neboli hrozné, len v tej tme dosť nepríjemné… niečo, čo má letieť hladko… letelo… našťastie ešte nie „obrátko“…hrkotalo ako starý traktor po prašnej ceste… a tak som si len hovorila: „dýchaj, dýchaj… pomaly a zhlboka… výdych dlhší ako nádych…“… a tak som to nejak dodýchala až do Rakúska a bus nás počkal… …a tá katastrofa na balkóne po návrate bola celkom miernučká a prudko zanedbateľná… vlastne nulová… oproti správam v médiách – aj z okolitých krajín…
… a tak som si povedala, že vidieť šíre more v jeho nekonečnosti a modrosti je celkom niečo iné ako vidieť mútny Dunaj v jeho rozširujúcom sa koridore a vybrežení… a tak „voda, samá voda“… vlastne ani neviem, prečo sa tak hovorí, keď niekto niečo nevie uhádnuť (?)… mizne myšlienka vo vode?
… a tak je z Devína opäť po čase zas ostrov… a tak som si spomenula na Petra Strassnera, ktorý by sa bol býval… by bol mal… 12. septembra – sedemdesiatku… na tú oslavu by som prišla aj peši cez Devínsku Kobylu!!!… 40-ka bola nezabudnuteľná!!!… Peter, Kristína, aj tá vaša dalmatínka, ktorej teraz neviem prísť na meno… vidíte ako opäť sútok Moravy a Dunaja obmýva bralo hradu?…pozdravujem vás niekam do diaľky… za všetky vody sveta!!!
…věčnosť se chechtá –
ktosi chtěl strhnout její masku…
P.Z.
… a naša hudobná redaktorka dnes vyberá:
Samá voda
Mistrál
Až to se mnou…
…. a tak sa s vami dnes lúčim s prianím upokojenia živlov okolo nás i v nás… nech rovnodennosť prinesie harmóniu a viac či menej pokoja:))
vždy vaša Sally_Lu*
p.s.1 – a všetko najlepšie posledným pannám a prvým váham váhavým!
p.s.2 – a SNG ostáva kvôli povodni zatvorená do nedele – a tak výstava Ukrajinskej secesie už nebude prístupná… mrzí ma, že som ju nestihla, ak ste boli, pošlite nejakú foto…
