traktát medzi svetlom a tmami pod hviezdami

…a tak som pred pár dňami išla okolo jedného kostola, bolo z neho počuť zvuk organu a spev, pozrela som na hodinky – zrejme omša, pomyslela som si a dostala som chuť pozrieť sa do vnútra a aspoň na chvíľu byť účastná…. na hlavnom priečelí bolo troje dverí a ani jedny sa nedali otvoriť… poodstúpila som a videla, že cez kľúčovú dierku prechádza svetlo z interiéru a tak som sa vrátila a cez tú kľúčovú dierku uvidela zlatý oltárny obraz z mozaiky – bolo to čarovné!!!…. keď som odchádzala, po pár minútach som sa obzrela a videla ľudí vstupovať a vychádzať bočným vchodom, ktorý som si nikdy pred tým nevšimla….nevrátila som sa, obraz cez kľúčovú dierku bol jedinečný!!!
…a tak som nedávno nadránom nemohla spať… nie, žeby mi bol tento stav neznámy… a nie, že by som nespala vôbec, občas som upadala do nejakých polospánkov… ale tentokrát mi ráno v tej nevyspatosti napadlo niečo celkom nové: „bdenie – bdelosť“… noc… nevedomie… „zobudiť sa“ v metafyzickom, alebo filozofickom kontexte… bdieť — nie mať nad všetkým a všetkými kontrolu ale… nechať sa viesť… (občas zviezť:), ale teraz myslím viesť… vlastnou intuíciou a silami nad nami… bdelo, jemne, citlivo vyhodnocovať signály, ktoré nás vedú nejakými cestami, k nejakým ľudom, k nejakej komunikácii, k tvorbe, k naplneniu, k spokojnosti… v pokore, dôstojne, s úctou… … a tak som si v ten istý deň ráno povedala, že by bolo dobré doplniť zásoby na tvorbu dekupáží (plátienka, lepidlá atď.)… a tak som sa vybrala trochu inou cestou ako obyčajne… „niekedy je lepšia krajšia a dlhšia cesta“…a tak, keď som sa vynorila spoza zákruty videla som na ceste vyhradené miesta zákazu vstupu opáskované červeno-bielymi páskami, dvaja pracovníci v reflexných vestách strážili na ceste a traja sedeli na stromoch a pílili (jeden z nich dokonca telefonoval), vystihla som chvíľu, keď nastalo ticho bez pílenia a padania konárov a išla som si zobrať pár úlomkov dreva, keď to videl jeden z mužov v reflexnej veste ponúkol sa mi, že mi nejaké kúsky odpíli, vybrala som si jeden z padnutých konárov a o chvíľu som mala ruksak plný dreva na dekupáže – presne také, aké som potrebovala, poďakovala som a s úsmevom za rúškom poodišla ďalej a ešte chvíľu som pozorovala ich prácu… muž na strome vypílil niečo ako malý klin (dva z nich som mala v ruksaku), klin vyletel prudkým oblúkom a dopadol na cestu, pár sekúnd za ním aj celý veľký konár (…neviem prečo, ale mysľou mi prebehlo podobenstvo o klenáku)… a tak som si spomenula, že väčšina mojich dekupáží – z jari tohto roku –  na dreve, je vytvorených práve na týchto klinoch… usmiala som sa a pokračovala v ceste a celý dej plynul ďalej za chrbtom… a v tom ma prepadli myšlienky: „kto dal tým mužom povolenie, aká firma to je, majú zaplatené dane, je to mestská firma, a majú ako podklad dendrologický výskum a či to muselo byť????? – to pílenie!!!!“… a tak som sa takto zamyslela a nechala zaplaviť bežnými myšlienkami… a nestihla trolejbus….
… a tak by sme mohli v týchto dňoch vidieť hviezdne divadlo – keď sa nám vyjasní… (jav sa bude diať aj za oponou oblakov… bez divákov z dolniakov:))
…a tak som sa dnes dozvedela správu, že zo svetiel a tieňov, šera a hmly tohto sveta odišiel psychológ Dušan F. – z môjho uhla pohľadu (skúseností) hviezda vo svojom odbore…
a naša hudobná redaktorka dnes vyberá:aleluja
more
a more
….jas na oblohe i v duši vám prajevždy vaša Sally_Lu*
p.s. – pridávam pár čerstvých minidekupáží „z Klimtovho kalendára“… dúfam, že mi pán Klimt odpustí tú dehonestáciu jeho nádherných malieb… (tak ako možno odpustil tomu, čo ten kalendár z jeho diel vytvoril:))