Autor lumaster

…a tak to vyzerá tak, že Štedrý deň bude tento rok teplý a sneh sa snáď udrží na horách… alebo ako pocit na pocukrovaných zákuskoch:))
… a tak som sa minulý víkend… náramne prokrastinačne blížila k pečeniu vianočných cukroviniek… a tak som si deň predtým pozrela v repríze finále SK pečenia…a tak sa mi zdá – je to vlastne taký zvláštny masochizmus  – pozerať relácie o varení a pečení, keď to potom nemôžete ovoňať a ochutnať… áno, dá sa zamerať aj na estetickú stránku a sympatie k súťažiacim.. alebo sa poctivo teoreticky zdokonaľovať v umení pečenia a usilovne si zapisovať dobré rady profesionálov a potom ich uplatniť doma v kuchyni… alebo kibicovať a teoretizovať pri pečení niekoho blízkeho… a tak som sa predsa len popoludní dopracovala k hľadaniu múky… a tak som zistila, že mole tú odloženú múku našli oveľa skôr ako ja … a tak som naplnila bioekosáčok a doplnila hnedý kontajner… a tak som šla do najbližšieho obchodu kúpiť múku a cukor a ďalšie nevyhnutnosti.. a tak nakladajúc tieto ingrediencie do košíka som si vypočula telefonujúcu predavačku… popisovala ako nemá rada pečenie a vlastne jej nechutí ani vianočné pečivo… len tak symbolicky v čase Vianoc… a tak mi napadlo, že je asi dobré, keď nemá rada sladké maškrty… veď celý deň trávi vedľa chladeného pultu so zákuskami…
…a tak tesne pred finále v MS vo futbale som zamiesila cesto… spočítala som to nejak tak, že kým sa bude hrať, cesto bude v chlade odpočívať… ale hralo sa stále dlhšie a dlhšie a recept už na mňa tlačil, aby som sa pustila do pečenia – a tak som behala od rúry k tv-prijímaču, aby som tie góly videla aspoň v repríze… a tak mi skoro pri penaltách tie medvedie labky zhoreli… cukor na posypanie to istí:))… a tak som sa nechala vtiahnuť do atmosféry a dala som si pivo… a tak som zistila, že mi nechutí zajedať pivo sladkým pečivom… a tak dávam do pozornosti tento recept na „nemaškrtenie“… 
… a tak keď som dopiekla, zistila som, že tá čerstvo kúpená múka mala dobu trvanlivosti 11/2022… a tak som s výrazom spasiteľky sveta nabehla ďalší deň do obchodu… bola tam už iná predavačka… povedala som jej, že predávajú starú múku – v regáli boli ďalšie balenia s rovnakým dátumom – najprv zareagovala, že to nie je možné a potom videla na vlastné oči a bez okolkov mi vrátila peniaze… a vzápätí ma poučila, že takýto tovar má predsa dlhšiu trvanlivosť a majú povolenie ho predávať pol roka po dátume vyrazenom na obale… neviem – počuli ste o tom?…len mi je divné, že pre istotu odniesla niekam pod pult a tie ostatné balenia múky:)… má niečo spoločné múka a muka? (to by bolo na iný traktát… „celiakia“… kamarátka minule spomínala ako rada pečie, ale nič z toho ani neochutná…)
…a tak dobrodružstvo pečenia pokračovalo aj ďalšie dni…. a to celkom nečakane… vytiahla som tradičný rodinný recept s tým, že upiecť tieto koláčiky je „brnkačka“… až kým… až kým dom nepozorovala ako sa v rúre nafukujú a roztekajú a nadobúdajú celkom iné rozmery a farbu ako som si z minulých rokov pamätala… a tak som usúdila, že namiesto štipky sódy bic. som dala asi štipky dve – tri… no čo už… a tak som zmenila vyrezávaciu formičku za menší rozmer…. tešila som sa, že cesto som mala tento rok vláčnejšie – priam ako v TV … žiadne suché, ťažko sa vaľkajúce… a začínala som byť priam nadšená ako mi to dobre ide, až kým, až kým som nedopiekla a neochutnala… a vtedy mi docvaklo, že som upiekla niečo iné ako som mala v pláne – upiekla som celkom chutné maslové sušienky, do ktorých som dala dvakrát toľko masla, ako malo byť!… a tak som si chvíľu pripadala ako náhodný objaviteľ, ktorý pri výrobe niečoho iného vytvorí niečo nečakané…. nie priam ako vedci – žiadna Mária Curie alebo Jára Cimrman – objavujúci tesne pred ním objavené…  skôr taký malý voňavý zázrak – spomenula som si na film Woodyho A. – „Darebáčikovia„, kde nakoniec sušienky v cukrárni vynesú viac ako banková lúpež… a tak asi takto si predstavujem, že vznikajú nové recepty – niekomu sa niečo odsype do misky alebo si zle prečíta pôvodný recept… a máme na stole prekvapenie…a tak som zaskočená a zvláštne potešená i nečakane zásobená chutnými maslovými kolieskami išla pozerať radšej rozprávky… a tak som si spomenula na film „Prázdniny v Ríme„, kde princezná Anna je pred spaním maslové sušienky s mliekom (pokiaľ sa nefláka po meste a nespí u náhodných okoloidúcich:))… a tak som nečakane zhliadla cca 10-ročnú CZ rozprávku „Tajemtví staré bambitky“ (do včera som netušila, čo vôbec bambitka je)… a tak konštatujem, že ma táto rozprávka úplne nechytila za srdce, ale bola dosť pozerateľná… 
…a na budúce Vianoce sa s mojim pečením určite neprihlásim do žiadnej súťaže, ale celkom rada sa pridružím k niekomu, komu to fakt ide „od ruky“:))

…. a tak nastal tento týždeň slnovrat… začiatok nového cyklu roka – návrat svetla…a tak jedna rada na toto obdobie znie:

…Čo teraz zasejeme, 
to bude rásť a dozrievať
počas celého nového roka….

… a tak dodávam… a čo teraz zamiesime, budeme jesť do Silvestra… a možno aj v novom roku:))
… a naša hudobná redaktorka dnes vyberá:
Christmas Time Is Here 
Vianoce prichádzajú…
Povedzte nám pastuškovia 

… a tak sa s vami dnes lúčim s prianím, nech máme na Vianoce viac lásky ako sladkostí a viac svetla ako žiaroviek na stromčekoch:))vždy vaša Sally_Lu*

p.s.1 – …a tak verím, že aj pápež František, ktorý mal v sobotu narodeniny, sledoval priamy prenos MS a ako rodák z Buenos Aires mal úprimnú radosť!:))a 17.12. bolo tiež výročie narodenia Josefa Ladu – jeho zimné idylky sú skutočne rozprávkové… a sneh zaručene pravý!
p.s.2 – a všetko najlepšie k meninám – nielen Evám a Adamom!!!
p.s.3 – a všetko najlepšie k narodeninám!!! – nielen Jezuliatku, ale aj priateľom, ktorí sa narodili v čase Vianoc (L+ A+N!!:))

…  a tak som konečne pred pár dňami – po niekoľkých týždňoch – dočítala jednu päťsto-stranovú knihu… kým som si pospájala „who is who“ bola som na konci knihy… a tak teraz ju začínam čítať opäť aby som pochopila, čo bolo na začiatku… a tak problém nebude v známej spisovateľke…  a zrejme ani v prekladateľke… možno by stálo za to prečítať si knihu v origináli (na to si fakt netrúfam)… a možno by bolo celkom fajn prekladať aj mená (prekladať názvy miest???…. aj keď… Londýn je vlastne London… Paríž – Paris a Rím – Roma)… tak prečo by v preklade nemohla byť slečna Kováčová, Drevenicová, pani Západná, či mladý pán Kostolný … z nejakého Srdcového Poľa alebo z Dobrého Opátstva… samozrejme prekladateľ by mal voľné pole pôsobnosti pri modifikácii názvom osôb i miest… a čitateľ by sa oveľa skôr zorientoval …. a tak najlepšie by bolo konzultovať priamo s autorkou…a tak v piatok 16. decembra to bude presne 247 rokov, čo sa zrodila hviezdna spisovateľka Jane Austenová…  jej diela vychádzali anonymne, až do odchode do spisovateľského neba jej totožnosť prezradil brat…
… a tak v sobotu v Rejkiavíku udeľovali Európske filmové ceny… program trval cca tri hodiny… a tak som ho sledovala so striedavou pozornosťou… a tak musím povedať, že najviac ma fascinovalo, že nik neuháňal víťazov v „ďakovačkách“… mohli rozprávať čo chceli a ako dlho chceli, niektorí tlmočení tlmočníčkami iní improvizovane…. a tak som si hovorila, že na Islande asi veľmi uvítali toto spestrenie dlhých zimných večerov – a čím dlhšia akcia tým lepšie!… a tiež ma upútalo, že jednotliví nominovaní boli uvádzaní nekonvenčným spôsobom – niektoré filmy komentovali plavci v termálnych bazénoch, iné prisťahovalci, amatérski herci… a tak pri jednom prepnutí som videla trochu zachrípnutú slečnu v mikine ako on-line hovorí veľmi pozitívne o jednej rakúskej režisérke… predpokladala som, že je to jej dcéra…. a chvíľu zas nevenovala programu pozornosť… až kým, až kým tá „holka v mikine“ nebola vyhlásená ako najlepšia herečka a zistila som, že je to Vicky Krieps, ktorá hrala veľmi nekonvenčú Sisi v „stredných rokoch“ v novom filme Korzet…

…a tak v týchto dňoch padajú hviezdy – Geminidy… a tak upozornená na tento jav som minútku postála na mraze v otvorených dverách balkóna… ale žiadnu letiacu hviezdu som nevidela… ani o chvíľu neskôr cez zatvorené okno… zato som v jasnom vzduchu videla mesto plné rozsvietených okien…

Padajú hviezdy, aj my padneme,
vädnú tie kvety, aj my zvädneme,
a klenoty hruda kryje:
Ale tie hviezdy predsa svietili,
a pekný život tie kvety žili,
a diamant v hrude nezhnije!“
291. strofa – Marína/ Sládkovič

… a tak hviezdy padajú naozaj už niekoľko dní… lepšie povedané letia, žiaria, preletujú atmosférou niekam do iných svetov… medzi nimi aj Marína – Mária Kráľovičová a Soňa Valentová… a s nimi aj dramaturg SK televízie Július Ploczek…. a dvorný skladateľ Davida Lyncha Angelo Badalamenti… ďakujeme vám…a pozdravujte vo filmovom a divadelnom nebi…

… a naša hudobná redaktorka dnes vyberá:
Moviestar 
La Boheme 
Angelo B 

… a tak sa s vami lúčim s prianím aby nám sneh, hviezdy, svetielka sviečok… pomohli prekonať tmu… až kým nám cca o týždeň Vianočná hviezda neohlási príchod toho vytúženého svetla….vždy vaša Sally_Lu*

p.s. 1 – a tento týždeň majú meniny okrem iných Lucie – všetko najlepšie! 
p.s. 2 – a predkami pani Kráľovičovej boli Chorvátski utečenci, ktorí utiekli pred Turkami do našich končín a tu si našli svoj nový domov… a Chorvátski futbalisti sa v týchto dňoch dostali až pred brány finále MS!!!
p.s. 3 – a tento týždeň sa chtiac – nechtiac hovorilo o národných kultúrnych inštitúciách – SND i SNG (napíšem, keď obzriem po rekonštrukcii…)… ešte, že nie aj o N-banke, aj keď autori stále rovnakí… a prečo sa vlastne nehovorí o „štátnom divadle“… „štátnej galérii“?… alebo podľa osobností… „Divadlo Márie Kráľovičovej“ – tak dlho ako ona tam snáď ešte nik nehral… a možno ani hrať nebude…

…a tak tento týždeň – konkrétne 342 deň tohto roka a 24 deň do konca roka bol Arabským dňom za odstránenie negramotnosti… a tak som trochu zapátrala v útrobách netu… na území SK bola v r.1830 evidovaná 70%-ná negramotnosť… v roku 1930 8,1%… a v súčasnosti (nepodarilo sa mi dopátrať k dátumu vzniku článku – sa hovorí  o počte okolo 7000 obyvateľov)… a tak som sa zahĺbila plytšie do témy a zistila, že negramotnosť má rôzne stupne – niekto nevie nič, niekto vie čítať, niekto sa vie len podpísať… a keď som si prečítala súvisiace pojmy ako „zaostalosť, nevzdelanosť a nekultúrnosť“, trochu ma nadvihlo a mala som chuť polemizovať… ale to by bolo aj na tri traktáty… a nie som si istá, či by to nebolo len mlátenie prázdnej slamy… a slumy určite nie sú prázdne… ale verím, že človek sa môže správať kultúrne a kultúru vytvárať aj keď nevie čítať a písať….
…. a tak ešte niekoľko údajov z prekladača  – kým som zistila, že pojem „analfabet“ nepochádza z latinčiny ale z gréčtiny (neručím za správnosť – neviem latinsky!:)

analphabet (lat.) = analfabet
anal phabet (lat.)= análny tuk
a nalpha bet (lat.)= stávka na alfa
a nalphabet (lat.)= abeceda
an alphabétos (gr.)= neznalosť čítania

…a tak som si spomenula ako mi pred pár dňami pristála v rukách kniha z roku 1963 – učebnica slúžiaca na vzdelávanie dospelých – tretie rozšírené vydanie (zjvane malo prvé vydanie pôvod niekedy v 50-tych rokoch…)… a to vzdelávanie pekne od nuly… resp. od vety „Ema má mamu“ … jeden by neveril, ale skutočne… po riadkoch mmmmm, uuuuu a oooo nastupuje táto veta… ako v šlabikári pre deti… ale neskôr okrem „Jano má salámu“, „Jánošík“… polia, lúky, lány, ozubené kolesá, strana… mestá, hory, rekreácia… alkoholizmus… ukážky z literárnej tvorby súvisiace s uvedenými témami a niekoľko základných prírodovedných a zemepisných údajov… a po letmom prečítaní tejto cca 200 stanovej nepredajnej publikácie vydanej v náklade 10 000 kusov… zvláštna ťažoba… zvlášte zhustenie celej ZDŠ… ale v závere nečakaný bonus… prilepené poštové šeky s ich správnym vyplnením a tiež korešpondenčný lístok: „prídem zajtra vlakom, čakajte ma na stanici, Jana“…. 

… a tak sa mi nedávno stala dosť neuveriteľná vec… varila som polievku (takú hŕstkovú)… k tomu som telefonovala…. a octovou vodou čistila rýchlovarnú konvicu… ale všetko mi šlo celkom automaticky a od ruky až kým… až kým som polievku nenabrala na tanier a neochutnala… čistý ocot!!!… zemiaky tvrdé… vôbec som si nespomínala na okamih, kedy som vyparujúcu sa vodu doliala do hrnca z konvice… a tak v snahe o záchranu jedla som doliala čistú vodu z vodovou, zliala… doliala mlieko, zliala… urobila zápražku… trochu sa to zlepšilo, ale návšteve by som nič také neponúkla… ani psovi alebo mačke… asi tá ich torta v známej Čapkovej rozprávke bola lepšia… a tak som si povedala, že k receptu človek nepotrebuje častokrát čítať ani písať… len mať istú skúsenosť… len sa sústrediť… a nerobiť toho veľa naraz:)) 

… a naša hudobná redaktorka dnes vyberá:
Neberte nám princeznú – Dvaja – Potme ti budem čítať z dlaní 
ABC The Look Of Love 
Já jsem tvá neznámá 

… a tak sa s vami dnes lúčim s prianím príjemného adventovania… či už pri tom budete čítať kuchárske knihy, romány, alebo reklamy… alebo len čítať niekomu blízkemu z očí jeho priania:))
vždy vaša Sally_Lu*

p.s. 1 – Medzinárodný deň gramotnosti sa celosvetovo pripomína 8. septembra
p.s.2 – ak sa niekto v téme odborne orientujete, pridajte svoje múdra:)
p.s. 3 – a lunárny kalendár na tento týždeň radí: „učte sa objímať – objatie posilňuje imunitu!“:))

…. a tak sa chtiac-nechtiac z útrob netu vynárajú reklamy a ponuky na vianočné darčeky – vyberám úchytkom: fotoalbumy, talianska, kozmetika, starostlivosť o nohy a ochrana pred zápachom, vitamíny, zážitky……a tak som predpokladala, že budem teraz písať o návšteve vianočných trhov v niektorom z neďalekých hlavných alebo krajských prípadne okresných miest… miesto toho som na brehu mora pozorovala vrtuľník, ako sa chystá pristáť na pláži, ale nedarí sa mu to, lebo tam pobehujú divoké prasiatka… vrtuľník sa otáča nad morom, vracia sa a pokúša sa nájsť kúsok pevnej zeme, kde by spočinul…scéna sa párkrát zopakuje… a tak som sa zobudila a zistila, že na ulici pod oknami stojí naštartované auto a nie a nie vypnúť motor……a tak som sa minulý týždeň začínala ponárať do hĺbkového predvianočného upratovania… a začala som krabicou, ktorá v kúpeľni slúžila roky ako polička pre ďalšie krabičky… krabica bola plná rozbalených a j nerozbalených ale najmä expirovaných liekov… a tak som ich so švungom chytila, povybaľovala z papierových krabičiek (lebo raz mi ich už takto nechceli vziať)  a išla odovzdať do lekárne… kde ma za to nevyhrešili ani nepochválili….ekonomickú stránku premlčím:)) …a tak som mala dobrý pocit a priam presvedčenie, že už budem len zdravá!…až kým som v nedeľu nezistila, že horím horúčkou…. a to vôbec nie nákupnou… …a keď sa pridal aj kašeľ, tak som si urobila test a… „mněla ho tam“ – dve červené čiarky = C19 …. priznám sa že som už túto chorobu nečakala… chodím vo všetkých verejných dopravných prostriedkoch stále s respirátorom… ale v tom divadle som ho asi nemala… …a tak, som si spomenula ako sme počas 4.-tej triedy ZŠ prekonávali nejakú rýchlo sa šíriacu detskú chorobu a zdalo sa, že mňa nepochopiteľne obíde… ale nie, nakoniec som si ju priniesla na prázdniny spolu s vysvedčením……a tak by som mohla týmto traktátom aj sériu traktátov ukončiť… epidemiologická situácia ma primäla k písaniu – idea… a teraz fyzický prejav, našťastie v relatívne pokojnom chrípkovom móde… hovoriť o pozitívach pozitívnych testov je stále divné, aj keď už vlastne mimo „hlavných správ“… pozitívum horúčky je, že zaplaší nespavosť a rozlietané myšlienky sa tiež vyparia a ostanú len tie základné: „teplo, tekutiny, ticho, občas tíšenie bolesti a najradšej žiadny transport“… a tak, keď horúčky opadli zistila som, že niekto mal zatiaľ odstrániť zrkadlá v byte… ale verím tomu, že depka zo zrkadla je len prejavom dobrého nakročenia k uzdraveniu…

„Stúj noho!
posvátná místa jsou kamkoli kráčíš…“
J.Kollár – Slávy dcera

.. a tak si hovorím, že by si mal človek vážiť, že je tam kde je… a veriť, že tá najvyššia inteligencia, ktorej zrniečko je v každom z nás, nás vylieči (či už s lekárom na internete alebo v sms alebo bez)… a tak sa ponúka rada: nenadávať ľuďom, zvieratám, ani predmetom.. ani tým tváram, ktoré na nás s unavenými očami a strapatými vlasmi vyjavene pozerajú zo zrkadiel:))

…a naša hudobná redaktorka dnes vyberá:
Andrew L.W. – Any Dream Will Do 
Ondrej L. diriguje La Traviata 
Ondrej B. – súboj klavírov 3 

… a tak sa s vami dnes lúčim celkom jednoducho s prianím dobrého zdravia a pokojného adventu všetkým!vždy vaša Sally_Lu*

p.s. 1 – a v týchto dňoch majú meniny Ondrejovia a Andrejovia čoskoro aj Barborky – všetko najlepšie!
p.s. 2 – a tento týždeň sa odovzdáva Cena Dušana Jurkoviča – 58. ročník
p.s. 3 – a tak sa zdá, že krabica bude opäť plná liekov… nezabudnite na C aj D!!! – možno aj nejaké CD:))

… a tak som bola včera v divadle… nie na predstavení v rámci festivalu VAD (34. ročník – Zvolen) – ten začína až dnes… 
…a tak musím jedným dychom napísať, že festival je niečo celkom iné ako „sólo návšteva divadla“ … na festivale sa totiž návštevník niekedy ani nedostane do sály na predstavenie a prekecá hodiny so známymi alebo aj menej známymi už niekde vo foyeri… konkrétne na tomto Zvolenskom festivale určite… čo samozrejme neznižuje kvalitu samotných  predstavení:)
… a tak som si včera v  jednom Bratislavskom divadle uvedomila niekoľko aspektov návštevy konkrétneho predstavenia v konkrétnom kamennom divadle… a tak nebudem popisovať počty schodov, ktoré návštevník prekonáva kým sa dostane na svoje miesto – sedadlo s číslom… ani rady cez prestávky pri bufetoch a kvalitu občerstvenia v nich… a tak sa zameriam sa len na pocity počas predstavenia…. vnútorné monológy počas dialógov hercov…  a tak som mala tentokrát chuť v priebehu predstavenia odísť (už sa mi to párkrát stalo, priznávam)… ale nechcela som uraziť hercov ani kamarátku… a nebolo to nimi ani ňou… jednoducho, niekedy „to človeku nesadne“ do rozpoloženia v rámci dňa… lístky kúpené vopred… a tak si hovorím, že nabudúce si musím lepšie naštudovať, o čom bude prestavenie… alebo možno kúpiť na lístky na poslednú chvíľu… ale!!! ale bývajú aj vypredané predstavenia…
… a tak som dnes čakala na zastávke mhd na bus…. z neďalekého bufetu tackavo vyšiel muž a niečo šomral… nevenovala som mu pozornosť.. zachytila som len slovo „kabát“… a keď nastúpil do jeho busu, sadol si celkom vzadu – čo bolo rovno oproti miestu, kde som stála… mával ma mňa, pozeral mi cez okno priamo do očí a ukazoval palec hore a gestikuloval, že ho zaujal môj kabát…. a tak som sa musela začať smiať, lebo som mala na sebe, podľa mňa nie príliš estetický starý kabát, ktorý nosievam len v prípade veľmi sychravého počasia…. a tak mi napadlo, že ma nejak táto polminútová pantomíma niečím zaujala viac ako včerajšia jedenapolhodinová jednoaktovka… a možno by bol ten kabát dobrou divadelnou rekvizitou alebo kostýmom… 

Prehra, ani v hrách ani v živote,
nie je hanbou.
Hanbou je vzdať sa ďalšieho pokusu.
Epiktetos (55-135)

…a tak sa nám zadventnieva a FIFa sa rozhodla, že je zrejme dobré, pre pokoj pred sviatkami, nechať ženy pri vianočnom pečive, či punči na trhoch, prípadne v teple divadiel… a mužov pri futbale, TV a pive… a tak uznávam, že to znie natvrdo a prvoplánovo… uvidíme aký mier a zmier toto načasovanie prinesie… každopádne je fajn občas porušiť pravidlá… minimálne tým neorganizovať MS vo futbale len v lete – to by sa v Katare nedalo vydržať… alebo si chceli uctiť Maradonu? – 2. výročie jeho odchodu do futbalového neba pripadá na 25. november….
… a tak som si spomenula na jedno predstavenie divadla Skrat, ktoré prepájalo divadlo a futbal… ale myslím, že už nie je v repertoári…. takže niekedy treba dávať pozor na derniéry…. hoci to v divadlách býva časovo dlhší úsek ako v prípade výstav (budúci týždeň končí väčšia v rámci Mesiaca fotografie)…

… a naša hudobná redaktorka dnes vyberá:
Madonna – Frozen
Kde je ten míč 
Ringo Starr 

… a tak sa s vami dnes lúčim s prianím príjemného uzavretia mesiaca november…. veď o mesiac budú Vianoce!vždy vaša Sallly_Lu*

p.s. 1 – a všetko najlepšie Milkám, Katarínam, Henrietam, Milanom a Ondrejom a Andrejom!
p.s. 2 – a lunárny kalendár hovorí: „čím viac lásky rozdáte, tým viac dostanete!“

….a tak by sa tento týždeň dalo písať o mnohých makro i mikro-udalostiach, ktoré sa viažu k dátumom tohto týždňa… 12.11. – teta slávila 95. narodeniny… 13.11. – známym sa narodil vnuk… 14.11. – narodeniny kamaráta, ktorého som roky nestretla… 15.11. – musela som vypratávať privnicu, kôli „vodorovným rozvodom“… našťastie to nenadobudlo dimenzie sťahovania pivníc ako vo filme „Guľový blesk“ – hoci som si miestami tak pripadala…. 16.11. – výročia príchodov na tento svet i odchodov z neho niekoľkých mojich priateľov a blízkych…17.11. – okrem narodenín bývalého kolegu, štátny sviatok – nežná revolúcia – deň študentstva… a tak som si večer pozrela film  Havel… priznám sa, že som sa naň tešila už od prvých upútavok… a priznám sa, že sa tentokrát stotožňujem s mínusovými hodnoteniami na CS- filmovom webe…. silá téma plocho zobrazená = škoda!…. bol režisér príliš mladý? – neviem… ale Aňa Geislerová by mohla zahrať Olgu a v inej – vydarenejšej verzii, jedine jej som verila, aj keď aj tam bola miestami veľmi zvláštne nalíčená (trochu ako v retrospektíve) a aj na jej charizme by sa ešte dalo zapracovať….
….a tak mi v priebehu týždňa dvakrát ušiel vlak (samozrejme nie ten istý:))… dobre, uznávam, že sa to stalo tak trochu dosť neodhadnutím situácie… akosi som sa podvedome spoliehala, že vlaky predsa meškajú stále a mhd nie… ale variácie, kombinácie a permutácie ponúkli tentokrát, a to hneď dvakrát za sebou možnosť, že vlaky odchádzali načas a mhd meškala… aj napriek tomu, že bola sobota (ale sobota s pekným počasím a množstvom obyvateľov na výletoch) a potom pracovný deň cez obed – na to nemám žiadne vysvetlenie…  našťastie som necestovala niekam „na dlhú trať“ a ani niekam, kde ide len jeden vlak za deň… a tak som vďaka tomu druhému prípadu stihla celkom dobre obed, ktorý by som nebola mala a povedala som si, že miesto busu pôjdem na stanicu električkou… a dám si peknú polhodinovú rezervu… nenapadlo mi, že aj električka môže zahaprovať a niekde v útrobách mesta uviaznuť… a to celý rad električiek inak chodiacich v luxusnom 5-minútovom intervale… a tak som si nejak periférne všimla oznam o neobsluhovaní zastávok… oddelila sa od masy na zastávke (ktorá tam možno čaká dodnes:) a bežala na bus a dobehla k vlaku 5min pred odchodom…. vlak bol plný študentov, ktorý využívali predvečer dňa študentstva na presuny za príbuznými, kamarátmi, frajerkami (ako som vyrozumela s útržkov telefonátov)… a tak som nastupovala do vlaku v hmlisto-oblačnom novembrovom počasí a vystupovala do tmy… a tak som sa ešte tesne pred tým stihla jedného študenta opýtať, kde mám na mobile baterku – svetlo… a keď som vystúpila, svetlo pouličné bolo dostatočné a mobil som na svietenie nepotrebovala… ale!!!… ale na druhý deň by sa bol zišiel…. keď som šla do pivnice a spoliehala sa na to, že svetlé oči v tme dobre vidia… to možno áno, ale rozhodne nie dobre na predmety, ktoré nie sú veľké a sú priam na zemi a tak som sa potkla a v tme spadla na kolená ako hruška zelená… a to som išla zobrať jablká:))
… a tak som si spomenula na básničku:“ padla hruška zelená, rozbila si kolená…ty si hruška nezbedník… veď si dobre vedela, že si ešte nezrelá!“ … a tak, milé deti, čo chcel autor touto básňou povedať???… že v mladosti má byť človek sporiadaný, pokojný a počkať až na dospelosť a tam si tie pády a vzostupy pekne užiť???… a tak som si spomenula na úžasný Marvanov prednes verša: „A co je štěstí? Muška jenom zlatá…!“ (so silným dôrazom na slabiku „mu“).. z filmu „Škola základ života“ alebo „Cesta do hlubin študákovi duše„… skvelé Fričove filmy z rokov 1938 a 1939… 

… a naša hudobná redaktorka dnes vyberá:
Ivan Hoffman 
PPU Magické noci 
November rain 

… a tak sa s vami dnes lúčim s prianím, aby sme vedeli žiť slobodne… so srdcom… a nech mier zostáva nielen s Českom a Slovenskom!vždy vaša Sally_Lu*
p.s. 1 – a lunárny kalendár odkazuje: „opatrujte sa“ – vzájone či každý seba – to už je na nás:)
p.s.2 – a o prvom snehu snáď čoskoro:)

… a tak som sa pred pár dňami večer v kúpeľni zapozerala na telové mlieko, ktoré som si istý čas po večeroch aplikovala na telo… a tak som zrazu nejak nevdojak zaostrila… kto by chodil do sprchy v okuliaroch?… kto by si čítal celé návody na toaletných potrebách? (najmä keď je to darček)… hlavne, keď je z konzistencie aj typu balenia jasné o čo ide…. a tak som zistila, že to, čo som považovala za „milk“ bolo v skutočnosti „silk“ (nourishing!)…. a dolu nenápadným textom dopísané shower gel… voňal tak nádherne… a tak:))))
… a tak som si dala tento týždeň vyrobiť nové okuliare… a tak si spomínam ako som niekde čítala, že silou vôle sa dajú znížiť dioptrie, ale aj určitými cvičeniami… zatiaľ som v tomto smere podnikla veľmi málo… a tak si spomínam, ako som si raz kúpila veľmi zaujímavé okuliare, kde miesto skiel boli čierne plasty s perforáciou – aby sa oči snažili zaostrovať pomocou tejto mechanickej pomôcky… priznávam, že som ich používala viac ako čelenku než ako optický nástroj… a po poslednom sťahovaní neviem, kde je im koniec…
…a tak som minule po dlhšom čase prešla cez jeden o z obchodných domov v hlavnom meste… zámerom bolo dať si opraviť hodinky v suteréne a tým vybaviť nevyhnutné… ale aj tam mi cestou neušlo, že niektoré prevádzky sú zrušené (pani v mhd hovorila, že celá istá značka sa sťahuje z SK – tak uvidíme, či to bude len „jedna pani povedala“:))… a miesto ďalšieho obchodu nejaké kulisy na „foto-autoportréty“!!! – pozerala som z eskalátora ako sa tam fotia slečny a išla som si oči vyočiť – nie na samotné devy, ale na tú „prevádzku“…!!!
… a tak som tento týždeň zablúdila do malých obchodíkov, ktoré sú neďaleko – na pešo od domu… a tak som si uvedomila aké pozitíva a negatíva má nakupovanie za priamej asistencie predavačky, ktorá veľmi rada poradí a najmä dúfa, že si po polhodinke – hodinke skúšania odevov a topánok zákazník určite niečo kúpi… veď po toľkom skúšaní… a tak to niekedy zákazník vzdá a kúpi niečo, čo potom založí do skrine a na to zabudne… a tak si niekedy víťazoslávne kúpi niečo, čo mu fakt dlho alebo minimálne dobre „poslúži“… a tak sa to niekedy v obchode pri sebalepšej a sebamilšej predavačke nedá zistiť…. hlavne ak sú to topánky… a tak sa mi dnes jedna predavačka topánok priznala, že niekedy si sama kúpi topánky, ktoré už po prvej ceste do práce začnú omínať a potom si ich vypcháva kadejakými super vložkami do obuvi…
… a tak som sa tento týždeň ocitla aj na zastávke mhd – jedna z najväčších prestupných zastávok v meste… chaos, vždy množstvo cestujúcich, hluk a exhaláty… a medzi tým automat s ovčími výrobkami (vid foto)))… keď si tam cestujúci kúpi žinčicu a rovno ju vypije, jeho cestovanie môže nadobudnúť nový rozmer… rozmar:)))

…a naša hudobná redaktorka dnes vyberá:
Dean Martin
Ricky Martin 
Henry & Martin 

…a tak sa s vami dnes lúčim s prianím príjemného novembrovania – či už s beaulojais alebo s žinčicou!

vždy vaša Sally_Lu*
p.s. 1 – a do filmového neba odišla tento týždeň pani režisérka Marie Poledňáková… nie každý miluje jej komédie… ale zrejme každý v CZ a SR ich pozná – ďakujeme a pozdravte Tomáša H.!
p.s.2 – a o tohtotýždňovom splne radšej písať nebudem, nech sa ozve ten čo počas neho nezažil chaos a nespavosť!:))
p.s.3 – a okrem pokračujúceho obdobia škorpiónov majú tento týždeň meniny aj Martinovia a Stanovia – tak na zdravie!!!!
p.s.4 – a lunárny kalendár hovorí: „Radovať sa zo života znamená žiť teraz!„

…a tak po zvláštnom plynutí času minulého týždňa… jeho posune… do tmy…. dobre, budem optimistická: do stredoeurópskeho normálu…. áno, ráno sa lepšie a nejak prirodzenejšie vstáva, ale večer… večer na okraji mesta sa zdá celkom normálny rovnaký… priznávam, že na spanie mám naozaj rada tmu tmúcu… hoci!!! – hoci to v detstve nebolo tak… mátal ma jeden sen o ježibabe… a tak museli rodičia nechávať zažaté svetlo, kým som nezaspala… lebo ježibaba, ktorej ma mali v tom sne vydať, prichádzala potme…a tak ešte k tomu svetlu…večernému – pouličnému… zrazu sa mi zdajú mestá ponuré a tie pouličné svetlá nejaké sliepňavo slabé (reakcia na energetickú krízu?)… a tak je nakoniec v týchto dňoch…večeroch… najviac svetielok na cintorínoch… 
…a čo svetlo a papier?… svetelné obrazy….fotografie…. november – Mesiac fotografie…. (ak si dobre spomínam… jednou z výstav bola kedysi aj výstava „Svetelné obrazy Slovenska“ – kolorované fotografie, prenášané zo sklených tabuliek na na fotopapier)…
…a tak v tomto čase, keď príroda nám poskytuje celú škálu svojej pestrosti…pred prechodom do tmy a bezfarebnosti…. keď sviatky týchto dní by mali človeka vtiahnuť niekam k samému k sebe… či ku koreňom…. zrazu vhupla téma „voľby“… a tak sa už dostatočne preprali plusy a mínusy takto stanoveného dátumu… a tak bolo potrebné prehodnotiť priority a zvoliť si kde a ako budeme voliť/nevoliť… hoci verím, že bolo aj dosť SK obyvateľov, ktorý volili len za plentou, lebo im konštelácia bola naklonená a nemuseli nikam cestovať… miesto trvalého i prechodného pobytu majú totožné a spomienky na predkov a miesta ich spočinutia boli v okolí…
….a tak by sa dalo písať o predpokladaných i nečakaných stretnutiach a súvislostiach… o dátumoch vyrytých do kameňov… o tom ako si v ten istý dátum niektorí pripomínajú výročie  príchodu niekoho na tento svet a iní odchodu niekoho z tohto sveta…. a tak som si spomenula na jednu knihu… útlu knižku, ktorú som raz prečítala počas jednej návštevy u známych… a tak priznávam, že si nepamätám ani názov knihy ani autora (nech mi odpustí)… ale utkvel mi v spomienkach nápad: autor chodil po vidieckom cintoríne, poznačil si mená a dátumy a na základe nich a polohy miesta cintorína (v pohraničí) fabuloval príbehy… dosť sugestívne…
…a tak, keď píšem tieto slová, prepínam len tak z predpovede počasia, ktorá viac-menej avizuje koniec babieho leta….na dokument o Kunderovi… a tam zrazu Jan Kačer (mimochodom presne pred mesiacom mal narodeniny…) hovorí: „Kundera bol ako lampa svietiaca v noci…“
…a tak keď prepnem na inú TV stanicu (viem, viem, archaické… ale niečím ma to baví…)… a tam ukazujú aktuálne prípravy na „koncert pro Martu“ v Lucerne…. a kým poprepínam a zistím, že samotný koncert nie je na obrazovke ale len v rozhlase… počujem Ringo ding…. spievané mužským hlasom (Jan Neckář)… a tak čo dodať k Marte Kubišovej?… jej temnému hlasu a zvonivému svetlu, ktoré cez jej spev zaplavuje poslucháča doteraz…. asi len: „vďaka a všetko najlepšie!“

… a naša hudobná redaktorka vyberá:
Marta_Magdaléna 
Marta_Ringo 
Marta Hey Jude 

… a tak sa s vami dnes lúčim s prostým prianím „svetla v duši“ vždy vaša Sally_Lu

p.s.1 – a v týchto dňoch prebiehajú vernisáže festivalu Mesiac fotografie – výstavy zväčša potrvajú do konca novembra… úžasné zábery môžete uvidieť v Dome umenia ale aj v Dome fotografie… a na mnohých iných miestach… a včera bolo možné vypočuť si aj rozhovor s Antonínom Kratochvílom v Českom dome…
p.s. 2 – a v Galérii na Tehelnej vo Zvolene bola minulý týždeň sprístupnená výstava J. Štreita 

….a tak som sa minulý víkend ocitla v horách… okrem nádherných jesenných farieb stromov a vzduchu so závojmi hmiel bolo v noci jasno… úplne jasno… plné tmavomodré nebo hviezd… a keď som sa v noci zobudila a otvorila okno… jedna hviezda práve niekam letela…… a tak som v rámci pár dní preletela od Dunaja k Tatrám a naspäť… (aby nedošlo k omylu nie lietadlom ani peši:)))… a tak som mala možnosť okúsiť počasie na dolniakoch i horniakoch… hmly ranné Tatranské i celodenné Dunajské… a tak som zistila, že napríklad v nedeľu popoludní bolo medzi hmlami 16 stupňov Celziových v tom istom čase v Poprade, Zvolene, Bratislave, Prahe ale aj v New Yorku…
..a tak sme včera mali čiastočné zatmenie slnka… priznám sa, že som tento úžasný jav zaregistrovala na poslednú chvíľu… priam v momente kulminácie… vbehla so kancelárie kolegyňa, že či nemáme tie špeciálne okuliare… a keďže cez malé okienka v podkroví za svetla žiariviek som žiadnu zmenu svetla nezaregistrovala…. rýchlo som sa obliekla a vyrazila do ulíc mesta… hoci som sa pohybovala v centre nevidela som na Hlavnom námestí nikoho, kto by tento jav pozoroval a od koho by som si tie okuliare požičala… a tak som intuitívne pokračovala ďalej k Dunaju…. svetlo bolo naozaj zvláštne, také chladné… nie len jeseňou…. a tak som si spomenula ako sme pred rokmi pozorovali s kolegyňou bez okuliarov čiastočné zatmenie… bolo vtedy po daždi a odraz sme pozorovali v mlákach… ale teraz v meste sucho… a tak som šla stále rovno a zúfalo hľadala nejakú mláku… a tak mi napadlo, že možno fontána pred starým Národným divadlom… ale fontána už pred zimou vypustená… ále!!!… ale na dne boli asi štyri mláky… a tak, a tak som stála pred historickým SND a uvidela!!!!…. videla som a zúfalo, ako turistka, som sa snažila s mobilom nafotiť tento jav (viac-menej neúspešne – viď. ilustračné foto:)… a tak ma tam, šaškujúc v tomto sóle pred divadlom, našla ďalšia kolegyňa… a tak som jej hovorila, že pozri, pozri!!!!!…a videla až nás obe oči boleli… a tak verím, že mi niekto napíše, či by mohlo byť pre oči nebezpečné aj pozorovanie zatmenia v odraze v mláke(?)… napríklad zatmenie 25. X. 2022…:)))… a tak je to niekedy tak, že človek nevie na nejaký jav… a ani na seba nahliadnuť priamo… potrebuje odraz… zrkadlo… v predsieni… alebo človeka… niekoho, kto reaguje  na naše reakcie… erupcie…. na slnku….

…nikto nemôže za svoju hviezdu,
človek je nútený za ňou ísť…/Edith. S.

https://www.sav.sk/?lang=sk&doc=services-news&source_no=20&news_no=10672

… a naša hudobná redaktorka dnes vyberá:
Katy Perry 
zatmenie 25_X 

… a tak sa s vami dnes lúčim s prianím príjemných prázdnin, dovoleniek, výletov alebo inného oddychu, či inej činnosti  na prelomeoktóbra a novembra vždy vaša Sally_Lu

p.s.1 – … a tak  dnes pripomínam, že začína obdobie škorpióna… a konkrétne na zatmenie, by oslavovali okrem Picassa, Chrisa Normana, Theodora Pištěka, Jiřího Schmitzera… aj Aurelovia:) – všetko najlepšie

p.s.2 – a Múzeum fotografie v Starom Smokovci ponúka novú výstavu „Tatranské štíty a vrcholy„

p.s.3 – a lunárny kalendár radí: „snažte sa robiť veci s potešením:)))“ a špecifikuje, že 28. a 29.X. sú dni vhodné na pečenie – tak dobrú chuť minimálne k štrúdli z lístkového cesta….:)))

…a tak ak netušíte, čo znamená ja_sond alebo jasond… alebo jfmamjjasond?… tak to už by ste mohli vedieť?… tiež som pozerala na tie písmenká najprv ako na zjavenie a niečo v nemeckom jazyku… a ono to aj je v nemeckom jazyku… ale rovnaké to je aj v slovenskom!!!!… a tak už nebudem naťahovať… jedná sa o sled prvých písmen mesiacov v roku a tá druhá polovica roku je od júla po december „jasond“:))… má to zvuk ako “ ja sound“= ja som zvuk alebo jasám!!!:))… a tak som tento týždeň mala možnosť „preletieť“… po odlete bocianov…. Dolnorakúskou krajinskou výstavou na zámku v Marchegu – „tajomstvá Moravského poľa“ – človek, kultúra, príroda… a tak priznávam, že som mala obmedzený čas na exponáty, ale hlavné bolo vidieť zrekonštruovaný zámok, ktorý som síce pred pár rokmi niekoľkokrát videla, ale len zvonka… a aj keď sa mi zdalo, že výstava má edukatívny rozmer hlavne pre domácich – rakúskych návštevníkov…ale keďže sa jedná o moravské pole… rovina okolo rieky Moravy, ktorá sa rozprestiera aj na Slovenskej strane, tak sa mi zdalo zaujímavé pozrieť si fotografie r roku 1989 ale aj historické mapy… a neviem, či hovoriť o vypchatých šelmách – nestihla som sa opýtať, či nejaký medveď dobehol (preplával do Rakúska… a čo pohraničníci….. aký mal osud?)…na Moravské pole z Karpát alebo Álp….?:))… a tak som si nestíhajúc pozrieť poriadne výstavu zobrala so sebou aspoň niekoľko letákov a pohľadníc…. a až doma, keď som si tie pohľadnice rozložila, zistila som, že okrem AT-lokalít je tam naozaj zobrazený a popísaný aj hrad Devín alebo Marianka a bociany pri Devínskom jazere….a na jednom letáku je nakreslených asi štyridsať druhov ovocia a zeleniny a bodkami pri nich a tých písmenkách sú vyznačené obdobia hlavnej sezóny a prípadného uskladnenia ovocia a zeleniny – pri skratkách jfmamjjasond…….a tak sme sa dozvedeli, že bol tento rok otvorený nový cyklomost cez Moravu a tiež, že je dosť využívaný na zokruhovanie výletov cez rieku … a tak len dúfam, že všetci návštevníci aj zosadnú z bicyklov aby mohli pozorovať krajinu a vtáctvo… minimálne tam, kde na to upozorňujú ich miestne značky… a o bocianoch v Marchegu niekedy na jar:))

a naša hudobná redaktorka dnes vyberá:
Zažni 
Záhadná 
Nespáľme to krásne v nás 

… a tak sa s vami dnes lúčim s prianím príjemných výletov babieho leta – či do Japonska, hôr, alebo len sem peši či bajkom cez mostvždy vaša Sally_Lu*

p.s. 1 – …a tak minulý víkend odišli do hereckého neba (českého) pán Somr a pani Valentína… aj keď si nespomínam na film, kde by sa stretli … ju si pamätám hlavne z filmu Florenc 13.30….a pán Somr – napríklad „ostro sledované vlaky“… a tak jeden vlakom, druhý busom… každopádne mnohé z ich rolí boli nezabudnuteľné… to nie je Žert!

p.s.2 – a dnes je medzinárodný deň stromov- skúste nejaký objať… alebo objímte jednoducho niekoho najbližšieho:))