Autor lumaster

…a tak nám pokračuje babie leto s miernymi hmlami a oparmi… a tak všedné horizonty mestskej krajiny začínajú naberať japonsky zaujímavé závojové vizáže…a tak som mala v hlave už rozpísaných niekoľko tohtotýždňových traktátov a teraz sa mi nejak pregumovali… alebo zahmlili… a tak zaostrujem na jednu tému vnútromestskej džungle…
… a tak nám v robote prerábajú niečo… kvôli čomu vypli vodu a nás poslali do domácich pracovísk… a tak som včera mala možnosť vybiehať podchvíľou na balkón… nie žeby sa mi tak páčili asfaltéri na chodníku naproti, ani zbíjačkári na stavenisku rodinného domu (ešte stále ten istý, čo som už pred pára mesiacmi písala… stále tie isté zbíjačky:)… nie, to, čo ma pár dní intenzívnejšieho pobytu doma núti priam vybiehať na balkón nie sú ľudia, závany babieho leta, ale zvieratká… „mestské domáce zvieratá, ktoré som si nekúpila ani nedostala“…doletia samé… a tak som si spomenula na jednu prácu… školskú úlohu, ktorú som vlastne nedokončila… bolo to na predmete: „výtvarné dielo v architektúre“… vymyslela som niečo ako „centrálny mestský holubník“, ktorý mal byť nainštalovaný na nejakom štítovom múre v centre mesta … najlepšie na nejakom veľkom námestí:))… a tak „houby!“…. nakoniec som si vtedy zvolila na rozpracovanie druhý nápad: „vežu na pozorovanie západu slnka“… a tak HOLUBY!!!…

…v tom sa otvorilo nebo…
…ako holubica zostupoval a prichádzal nad neho…/ci.  Mt.3:16-17/

… a tak „Dobří holuby se vracejí„… nie nebudem sa rozpisovať o tomto filme – to je celkom iná téma… ale o tých holuboch, ktorí akoby sa rozhodli, že sa mi práve teraz pomstia, že som im nepostavila ten holubník (dobre nie sú to určite tie isté holuby, ale nejaká ďalšia generácia…. ale informácie sa predávajú v rode… a „karma je zdarma“:)))… a tak sa jeden holubí par rozhodol ubytovať na mojom balkóne, hrkútali si tam ako také hrdličky… a to rovno pod umelohmotným havranom primontovaným na zábradlie:))… nerušilo ich ani, že som postupne rozostavovala na podlahe kvetináčové bariéry ani šušťavé baliace papiere… a čo, veď to hrkútanie by mi ani nevadilo… ale tie nestrávené zvyšky potravy, ktoré prebehli ich tráviacim traktom a skončili na niekoľkých miestach na podlahe!!!… fúúúj, to fakt nieeeeéé…. a tak som vybiehala na balkón hneď po prvom hrkútnutí a tlieskala, až ma dlane boleli… a tak som rozmýšľala, že by som mala na stoličku na balkóne umiestniť nejakú figurínu… nafukovaciu… alebo také niečo:))… nakoniec som len rozvešala na večer uteráky, aby tam viali… a tak som si spomenula ako som sa raz v jednom byte na inom mieste tohto mesta zobudila v jedno tropické letné ráno na podivný pohyb… po koberci sa prechádzal holub… využil otvorené balkónové dvere… a poďho na prieskum…a tak dnes… opäť práca z domu… otvorené balkónové dvere… a nič, žiaden holub… zbíjačky áno, ale holuby nie… napínala som uši a nič… celý deň nič… a tak som s odporom odpratala ich stopy a rozvešala voňavé mokré prádlo… a nič…ani keď som ho spratala… až mi začali chýbať… …a tak ich doprajem niekomu inému… kým niekto postaví ten holubník:))))… a tak rada ich doprajem všetkým…. tie holubice mieru…. symboly skončenia potopy… so zelenou vetvičkou v zobáčiku))))… a tak o poštových holuboch niekedy nabudúce…

… a naša hudobná redaktorka dnes vyberá:
Holubí dom 
Letná cesta 
Náhle 

… a tak sa s vami lúčim s prianím ešte príjemného letovania babieho, či tu vo vnútrozemí alebo ešte na poslednú chvíľu v nejakých letoviskách))) vždy vaša Sally_Lu*

p.s.1 – a budúci týždeň začína festival Be2Can
p.s.2 – a lunárny kalendár radí: „niečo pre seba urobte“ – niečo dobré, chutné voňavé, nevšedné… veď vy viete čo:)))
p.s.3 – a ak máte spoľahlivú radu na tému „holuby na balkóne“ – tak sem s ňou))))
p.s.4 – podľa archimistov: „čierny havran sa zmení na bielu holubicu!“ – aj ten plastový??? – budem informovať))))

… a tak by som asi nakoniec tento týždeň radšej písala o vlakoch… ako o osobných autách…
… a tak tento traktát vlastne nebude o autách, ale o formách cestovania…
… a tak hoci som odkladala a odkladala… predsa len píšem… 
… a tak som sa dozvedela, že výluka vlakov systémom: „vlak-bus-vlak“ na južnej trati BA-ZV_BB/KE bude trvať minimálne do 18.X…
… a tak mi už fakt nedalo… a minulý týždeň som prvýkrát absolvovala „zdieľanú cestu“ osobným autom… a tak priznávam, že už raz som sa o to pokúsila… ale potom som necestovala… a pred epidémiou som párkrát takto šla s kamarátkou, ktorá naberala pár spolucestujúcich na Zlatých Pieskoch… ale ja sama som nemusela vyvinúť žiadne úsilie, aby som sa zviezla… sedadlo spolujazdca vpredu som mala rezervované bez formulárov…
… a tak teraz neviem, či ste tento spôsob cestovania už zažili, alebo ho priam obľubujete, alebo priam vozíte ostatných prihlásených..
… a tak som začala hľadať… ku komu sa pripojiť… prihlásiť… zvláštnym fenoménom sú fotografie… sympatie – antipatie… miestami mi to pripomínalo nejakú zoznamku… dokonca som začala uvažovať, čo si obliecť (lodičky som si nešla kúpiť:))… vlastne škoda, že Zvolen a hlavné mesto nespája nejaká rieka… áno, dalo by sa ísť cez Štúrovo, ale to by bol snáď dlhšie ako vlakom… hoci aktuálne vlak Urpín 15.04 sľubuje túto „priamu“ trasu bez prestupu za 4:08hod…:)))
… a tak som objavila ďalšiu vrstvu, ktorú som pred tým neodhalila, že na každé meno sa dá kliknúť a okrem dojmu z fotografie… si záujemca môže doslova prečítať slová…

 „cestujem často po celom Slovensku
rád sa rozprávam
keď mám náladu, s radosťou sa porozprávam
hudba je moja srdcovka
fajčenie mi vadí
fajčenie mi nevadí…“

… a tak som pri hľadaní vhodného času a šoféra zistila, že som stratila pojem o čase ale aj o jazdách a šoféroch… a tak som si vymedzila časové rozpätie a pozerala na fotky….. a tak som si vybrala 2-3 šoférov…. a zrazu som mala intenzívny pocit, že jedna tvár na fotografii mi pripomína kamaráta, ktorého som dávno nevidela… a ešte nemal nikoho nahláseného… a tak som nechala otvorený laptop a stránku… a vybehla som „do mesta“ niečo vybaviť… v hlave som už diskutovala s kamarátom a tešila sa na to prekvapenie… a prekvapenie naozaj nastalo – keď som prišla domov, zistila som, že jeho auto je úplne obsadené… bol tam síce ešte uvedený kontakt, ale to osobné stretnutie a prekvapenie „tvárou v tvár“ (by) už nenastalo…. a tak ma to zamrzelo a aj ubralo „vietor z plachiet“… a tak som sa preklopila do celkom pragmatického módu a vybrala si vo vhodnom času usmievavého šoféra… šofér sa síce celou cestou neusmial, ale zato bol dosť ochotný a šoféroval spoľahlivo… vzadu sme sedeli dve ženy a vpredu dvaja muži… žena – slečna vedľa mňa viac-menej prespala cestu a z nejakej ohľaduplnosti k nej sme sa my ostatní ani nerozprávali… až na konci cesty… posledných tridsať kilometrov – keď sme ju vyložili… pár slov, ktoré mi neutkveli…  …a tak som sa aj na spiatočnej ceste rozhodla pre tento rýchly spôsob cestovania (oproti vlaku… ale teraz musím priznať, že som sa miestami aj zasnila pri tej mihotavej rýchlej jazde a predstavovala som si ako ide vlak Jesenským údolím…)…a tak sme mali cestovať tri ženy (jedna z nich šoférka) a jeden muž, ktorý si to však rozmyslel a rýchlo ho nahradila iná žena… a tak „babská jazda“?… no dalo by sa tak povedať, ale nebolo to také to typické klišé, ktoré by sa pod týmto názvom dalo predstaviť… jedna cestujúca neprehovorila celou cestou vôbec… šoférka občas niečo decentne s nadhľadom dodala… a tak som si po vystúpení z auta po fakt pohodovo-rýchlej jazde – uvedomila, že som nakoniec najviac „kecala“ ja… až som sa hanbila… a hanbím sa aj teraz, keď to píšem… a tak nejak sa na diaľku ospravedlňujem a sľubujem, že sa poučím, polepším a budem len duchaplne diskutovať keď…. vlastne ani neviem ako vymedziť ten priestor medzi niekedy únavným tichom a niekedy únavným komunikovaním… hlavne medzi cudzími ľuďmi… na dve hodiny.. s istou pravdepodobnosťou, že sa už možno nikdy neuvidíme… napokon tak trochu ako kupé vo vlaku….ale z kupé sa dá ísť na chodbičku… v niektorých vlakoch do „reštauráku“……a tak neviem, či takto pocestujem aj nabudúce… zrejme áno… možno áno… napíšem…:)))

… a naša hudobná redaktorka dnes vyberá:
Zdivočelý koně 
One Man, One Woman 
West End Girls 
… a tak sa s vami dnes lúčim s prianím šťastných ciest… šťastného cestovania….vždy vaša Sally_Lu*

p.s.1 – a lunárny kalendár radí: „zatancujte si… milujte život…“
p.s.2 – a všetko najlepšie nielen Vierkám ale aj Eliškám… a Le Corbusier by mal práve 135 rokov!!!… keď sa v BA udeľuje Cézar…
p.s.3 – a v nedeľu večer bude spln – tak nech sa nám niečo dobré splní! – minimálne, aby sme mali ešte pár dní babie leto:))

… a tak pomaly začínajú k zemi padať plody jesenné…jablká i gaštany… hnedé k hnedej zemi….(aj tie jablká zhnednú… ak ich nezdvihneme:)))….a tak som pred pár dňami stála v rade pred pokladňou v istom obchodnom dome s nábytkom… v tej chvíli som bola v rade posledná a chystala som sa vyložiť tovar na pokladničný pás… keď zrazu svižným krokom prešiel okolo mňa muž s jednou malou poličkou v ruke a priamočiaro mieril k pokladni – rovno predo mňa… v  prekvapení som nestihla povedať… ani nič… a tak sa zrazu zháčil on a začal sa mi ospravedlňovať a hovoril mi niečo v zmysle… „prepáčte, to tá vaša žltá mikina – myslel som, že ste zamestnankyňa!“…:)))… o to pokoj, poznám celkom dobre skratky naprieč oddeleniami na oboch poschodiach, ale nie, zamestnankyňa nie… usmiala som sa a tak trochu sa zaprisahala, že nabudúce si tam musím obliecť asi niečo červené, hnedé, čierne, šedé..:)))… a v ten istý deň mi buse mhd iný pán skočil s pohýnajúcim sa vozidlom celou silou na nárt – pardon priehlavok –  uvoľnenej sediacej nohy… a tak som si predstavovala, že na druhý deň ani nevstanem z postele… noha bude červená a nepoužiteľná…. s touto predstavou som mužovi, ktorý sa mi náležite ospravedlňoval, len dosť neochotne a bez úsmevu povedala, že nič sa nestalo… no nič také som ani nepovedala… len som šomrala a bola zmätená…. čo ma teraz mrzí, lebo noha ani nebola červená a ni na druhý deň nebolela…ospravedlňujem sa za tú nezdvorilosť dodatočne……a tak je to v týchto dňoch 120 rokov od narodenia Toyen… a tak som si okrem dokumentu o nej prešla aj pár obrazov na webe… na čb – dokumentárnych záberoch to nevyzerá na to, že by nosila žlté mikiny, svetríky, tričká… ale na niektorých jej obrazoch sa táto farba nádherne zaskvieva… inak vraj jej pseudonym „toyen“ pochádza z nejakej modifikácie francúzskeho „človek“, ale keď som to zadala do prekladača, tak mi vyhodilo „hračka“… žeby nejaká slovná hračka?… každopádne mám k Toyen veľký obdiv… jej autenticita je aj dnes plná energie a prekvapenia… keď som mala možnosť vidieť niečo z jej tvorby „naživo“… pociťovala som niečo ako pietu, úctu, bázeň, nadšenie, obdiv…
… a tak som si hovorila, že by som šla do kina na nejakú filmovú novinku… najlepšie to Lumiéra… a tak som  zistila, že pre minulotýždňový požiar bude kino minimálne pol roka zatvorené… a to vyzerá, že škoda nenastala len na hmote budovy ale aj na samotných filmoch, ktoré sa tam nachádzali a zrejme ešte neboli zdigitalizované (dúfam, že nie naozaj… zachytila som niekde prirovnanie s Krásnou Hôrkou…)… a tak symbolické narodeniny bratov Lumiérovcov (jeden z nich by mal v októbri 160!)..bude treba osláviť inde… na inom plátne… a tak som včera zhliadla náhodne v TV film o Jimim Carrey-ovi… Toyen mu mohla byť babičkou… má presne o 60 rokov menej…a tak, čo k nemu dodať…. hoci by sa niektoré motívy na obrazoch Toyen mohli nazvať aj maskami (minimálne maskovanie, mimikry, podivuhodné prírodniny)… Maska je určite viac doménou Jimiho… priznám sa, že najradšej mám jeho Večný svit nepoškvrnenej mysle… vlastne dosť surreálny film… a tak ma na záver dokumentu fakt prekvapil…. zdá sa, že povesil filmovanie na klinec a vešia na klinec aj iné plátna –  venuje sa maľbe!!! – záber, kde ako „prevrátený Michelangelo“ leží na nejakej konštrukcii na bruchu a maľuje na obrovské plátno pod ním … neuveriteľné!!!!

..život je to, čo sa stane, 
keď sme očakávali niečo iné…
/parafráza známeho výroku

… a tak som si včera išla s ochladením kúpiť bundu… rozhodovala som sa medzi zelenou a žltou… okolo kabínky šla neznáma zákazníčka a opýtala som sa jej na názor… povedala niečo v duchu: „ktovie do kedy bude žltá v móde, zelená je nadčasová…“… a tak som vzala zelenú… ale asi ju pôjdem vymeniť za tú žltú… slnko:))))

…a naša hudobná redaktorka dnes vyberá:
Toyen – po stopách zmizelých železnic 
Plastic Fantastic Lover 
Go to Her 

… a tak sa s vami dnes lúčim s prianím príjemného prehupnutia zo septembra do rujena:))vždy vaša Sally_Lu*

p.s.1 – … a tak som nakoniec som zvolila Galériu  Médium na „Hviezdku“… a komentovaná prehliadka výstavy bude 4.10. o 17tej
p.s.2 – a všetko najlepšie tohtotýždňovým oslávencom – Vencom- Václavom, ale aj Michalom a Miškám!!!

…a tak keď som minule písala o tom, že som mala sen o septembrovom snežení a považovala som to za čistý nezmysel… a tak realita posledného týždňa ukázala, že až taký nezmysel to nebol… a tak (ešte v lete) snežilo minimálne na vrcholkoch hôr… ale aj tu pri Dunaji dažde a vietor ukázali silu nastupujúcej jesene… a tak máme ešte stromy stále zelené… a dúfam, že kým im ozlatnú a opadnú listy nastane babie leto… babie leto bez kráľovnej…koruny bez listov… 
… a tak „kráľovná“… počas pondelkovej celodennej rozlúčky padlo toľko komentárov, že sa nedá nič viac dodať, ale ani mi nedá tému celkom obísť… človek ako téma… kráľovná ako téma… zaujalo ma pár postrehov… napríklad: vo všeobecnosti – keď niekto povedal kráľovná aj v našich končinách, tak sa tým zväčša myslela Alžbeta ll…. zaujímavé boli poznámky o jej detstve a výchove… nejaká jej guvernantka ju od detstva cvičila v regulácii močového mechúra – vraj toto cvičenie mnohokrát pri množstve oficialít, kde sa musela správať nie ako človek, ale ako „majestát“, veľmi ocenila… tiež ma zaujalo, že z nej šaleli módni tvorcovia, lebo šaty jej vyberala dlhoročná „komorná“, ktorá mala jasný prehľad kedy a čo mala oblečené…základ bol nemať na sebe nič čierne alebo šedé… a samozrejme primeraný farebný klobúčik – aby ju ochranka mala vizuálne stále pod kontrolou… pravdupovediac, ak niekto môže nosiť kráľovskú korunu plnú drahokamov, perly a iné vzácne šperky nadčasovej hodnoty a kvality, tak asi neuviazne v debate „o handrách:))“… a tak samozrejme nemohla vypadnúť téma „o kabelkovej reči“… jej otec mal s rečou problémy… ako sme mali možnosť vidieť vo filme Kráľova reč s excelentnými hereckými výkonmi Geoffreya Rusha  Colina Firtha… ale Alžbeta vedela komunikovať, vraj, aj cez spôsob ako držala alebo položila kabelku… samozrejme takáto nonverbálna reč potrebuje čulých a akčných poslucháčov, ktorí oslobodia panovníčku od nudných spoločníkov… takže ak si v reštaurácii špeciálne položíte kabelku na stôl a nik to nerieši… asi to nebude tou kabelkou:))) …a tak som sa dočítala, že kráľovná vlastne nebola Britka – lebo samotné označenie „Británia“ je nevhodné a v nesúlade so zákonom 215/1995 ! …a tak… kráľovnú som osobne nevidela a nestretla, ale zrejme bola príliš diplomatická na to, aby bola tak britká ako kráľovná vo filme Zamilovaný Shakespeare… v podaní Judi Dench (či taká naozaj bola nebudem pátrať, ale Judi ju zahrala skvostne)…. a v životopisnom filme Kráľovná  si Alžbetu strihla Helen Mirren… a tento film by som si v týchto dňoch celkom rada opäť pozrela… a tak sme boli informovaní, že Alžbeta bola vládkyňou najvznešenejšieho podväzkového radu… pre zaujímavosť, kým muži nosia v tomto rade podväzok pod ľavým kolenom ženy pod ľavým lakťom!!! (to by som chcela… alebo aj nechcela(?) počuť tú siahodlhú debatu o tomto ustanovení…:)))… a tak priamy prenos ponúkol aj „odobratie“ tých vzácnych šperkov – teda kráľovských insígnií…aby sa mohla pobrať na večnosť bez ich tiaže… bez tiaže koruny, ktorej nosenie na hlave vraj pred korunováciou musela nacvičovať, aby sa jej nezlomili krčné stavce… a tak ju pochovali ako ženu… možno smútiacu manželku…matku… babičku… človeka… bytosť, ktorá skončila pozemnú púť… každopádne… klobúk dolu…
…a tak aj v komentároch z môjho okolia ale aj vo zverejnených rozhovoroch sa ukázali rôznorodé uhly pohľadu… bola človek ako každý iný… „rozprával som sa s ňou tak, ako teraz s vami, pani redaktorka“… až po „obávali sme sa ako to dopadne“…ale vraj mala zmysel pre humor a dokázala ľudom, ktorí neboli v diplomacii zbehlí ako ona pomôcť v kritických momentoch… …a tak nejak som sa rozbehla a to som túto tému chcela len zľahka prebehnúť… a tak má Británia (pardón Spojené kráľovstvo…) po 70-tich rokoch kráľa a obmenenú hymnu… a tak o Charlesovi, Karolovi a Elvisovi niekedy nabudúce))).

… a naša hudovná redaktorka dnes vyberá:
Queen 
K.M.&N.C. 
Tamara 

… a tak sa s vami dnes lúčim s prianím príjemných dní rovnodennosti… a s pribúdajúcou tmou v exteriéri… viac svetla v interiéri… duše:))

vždy vaša Sally_Lu

p.s.1 – rovnodennosť nastáva 23.9. o 3:04slč a Zdenky – všetko najlepšie
p.s.2 – a na večnosť v týchto dňoch odišiel aj architekt Milunič – spoluautor „Tančícího domu v Praze„
p.s.3 – a uplynulo 100rokov od narodenia manželov Zátopkovcov – Dany a Emila… narodili sa totiž v ten istý deň 19. 9. 1922
p.s.4 – a vo Fínsku vystavujú soch B. Pitt a N.Cave… o výstavách v Ba nabudúce)))
p.s.5 – a lunárny kalendár radí: „buďťe na seba láskaví!“

… a tak v stupačkách včera večer vypli plyn… žeby príprava???… áno príprava na nejakú opravu prípojky pred bytovkou… večer by ho mali opäť zapnúť…… a tak som dnes ráno poriadne roztiahla zatemňovacie závesy v spálni… celé leto boli tak na polovicu zatiahnuté… v horúcich dňoch aj celkom a po celý deň… ale dnes sa mi zdalo nejaké šero… a potom začalo pršať… jeseň klope na okná…
…a tak majú tento týždeň meniny nositeľky mena Mária… nepoznám nikoho, kto nepozná nijakú Máriu… mamy, sestry, tety, babky, manželky, exmanželky, susedy, kolegyne, kamarátky, filmové postavy……. a tak sa v nedeľu konal odložený a dlhšie avizovaný koncert na záver festivalu Viva Musica!… Brnenská filharmónia a po prestávke – Laurie Anderson s Améliou…  a tak sa plná koncertná sála SK rozhlasu aj s celou obrátenou pyramídou na chvíľu vzniesli k oblakom… mohli sme letieť okolo sveta na základe Laurie a záznamov Amélie Earhartovej z jej nedokončenej cesty okolo sveta… my sme pristáli presne na tom mieste ako sme nastúpili – na Mýtnej ulici… ale tóny hudby a hlas Laurie nás ešte nejaký čas nadnášali… do noci k hviezdam… k snom… Amélii sa nesplnil ten jej… účastníkom koncertu áno… a tak som rozmýšľala, či ten ten koncert musel byť tak pravdivý… či sa nedalo dopriať slávnej letkyni, aby aspoň na tónoch sláčikov doletela na to správne letisko a uzavrela kruh… možno uzavrela iný kruh… o ktorom nemáme informácie…

11.19. jún. Bankok…
Na Novej Guinei. Kúpila som si slovník. Dva šilingy.
Zastavila som sa v dedine. Lávové hory. Horúčava.
Som rada, že som sa tu zastavila.
Ženám tu vravia „Mária“.
Predstavte si celé mesto plné Márií.
Celú krajinu plnú Márií…
/citát z textu L. Anderson na základe denníkov Amélie E. preložil R. Steranka

… a tak som sa nedávno dostala na neďaleký zámok Schloss Hof… priznám sa, že v samotnej budove zámku Márie Terézie som sa vyskytla prvýkrát a to hneď  na výstave úžasného porcelánu… mimochodom porcelán ako dar bol v jej časoch vysoko cenený… ale fakt nádherný a po rokoch ešte cennejší… a tak som si spomenula ako som bola pred rokmi na výlete v Šaštíne a potom aj v Skalici… a tam som si kúpila tradičnú keramiku v duchu Holíčskej fajansy… mimochodom manufaktúrka bola založená manželom Márie Terézie – Františkom Lotrinským… a pápež František je na návšteve v Kazachstane… kde práve prebieha Kongres vedúcich predstaviteľov svetových a tradičných náboženstiev a vraj je v Astane farnosť zasvätená Panne Márii… a tak by sa možno teraz dalo zmieniť o tom, že v literatúre sa uvádza informácia, že Máriu jej rodičia ako trojročnú  – ako splnenie svojho sľubu, pretože dovtedy nemohli mať deti – odovzdali kňazom v chráme v Jeruzaleme, kde trávila celé detstvo… na koľkých obrazoch sa vyskytuje  Mária… ako odraz duše autora alebo obraz najkrajšej ženy v meste… alebo sochy… v prípade Michelangelovej Piety … je vraj zobrazená ako jeho vlastná matka, ktorú si len matne pamätal z detstva… 

… a tak Márie, Marienky, Majky, Máničky, Marušky, Marienočky, Mary…. a čo marry?…. a tak som si spomenula na názov filmu „Niečo na tej Mary je„… ale ani za svet si neviem spomenúť na žiadnu scénu z neho… existujú aj iné filmy s nositeľkami a o nositeľkách tohto mena… a sú aj Mary, ktoré pracovali pre film… a tak si spomínam na našu Mery… dúfam, že bude spolupracovať s Godardom….

… a naša hudobná redaktorka dnes vyberá:
Maria Callas 
Mary Hopkin 
Marie Rottrová 

a tak sa dnes s vami lúčim s prianím príjemného týždňa v duchu mariánskom… a užite si voľný deň alebo aj predĺžený víkend:)vždy vaša Sally_Lu*

p.s.1 – a lunárny kalendár konštatuje: „Život neprináša nič, čo nie sme schopní zvládnuť“:)
p.s.2 – marry ženiť sa, brať si za ženu, brať si za muža, sobášiť, zosobášiť, vydať sa
p.s. 3 – a 13.9.22 odišiel z tohto sveta francúzsky režisér novej vlny Jean-Luc Godard

….a tak som na záver leta presa len išla na miesto, kde som predtým nikdy nebola.. ale aby som to upresnila – áno, bola som pred x-rokmi v Komárne, ale len „tesne za hradbami“ – lepšie povedané v pevnosti, kde bola galéria, ktorej meno si nepamätám (a možno už ani neexistuje).. spomínam si kto vystavoval a, že na vernisáži hral niekto na  Didgeridoo…
… a tak som si už istý čas hovorila… chcelo by to navštíviť toto mesto na Dunaji a urobiť si nejaký komplexnejší náhľad… a tak sa tento nápad zdal vhodný na jednodenný výlet so spojením „kultúry, gastronómie a prírody:))“… a tak som si myslela, že sa jedná o taký ležérny výlet… múzeá, kostoly, cukrárne, nejaký langoš a Nádvorie Európy a to všetko obklopené vodou… ale až včera – štyri dni po absolvovaní výletu mi jedna rodená Komárničanka (alebo aký tvar je správny? – Komárňanka?) povedala správny postup pri návšteve mesta vlakom… jednoducho: návštevník si má požičať hneď pred železničnou stanicou bicykel a všetko absolvovať pomocou neho… túto vzácnu informáciu mi prezradila po tom, ako som jej prezradila hlavný cieľ cesty – sútok Váhu a Dunaja… v predstavách magické miesto zliatia dvoch riek… resp. priliatie vôd spod Tatier k vodám spod Álp… uzavretie Žitného ostrova… podľa niektorých zdrojov sa o úseku Váhu medzi Kolárovom, kde sa vlieva malý Dunaj a sútokom nazýva „Vážsky Dunaj“ – prisahám, že som sa o tom dozvedela až pri písaní tohto traktátu:))… a tak som si nohy uchodila, aby som to videla… aby som videla fragmentárny výhľad na Dunaj cez plot prístavu a na vrchole cesty – cípe ďalší plot a areál… colný sklad… terminál a na boku pri Váhu pár lavičiek na kamenných košoch… pár rybárov… a pred tým všetkým Stará pevnosť, ktorá ale bola sprístupnená len štyrikrát za deň a práve nie v tom čase, keď sme sa ocitli pred jej bránami… nabudúce!!!…ale… a tak keď teraz pozerám na zobrazenie tejto pevnosti na starej mape tak!!! … óóó´- úžasné…. my sme na tom sútoku boli!… v minulosti -boli  by sme bývali priamo vo vodách sútoku… a tak si hovorím, ako dobre, že sme mali možnosť prejsť sa po súši, veď by nás mohol prúd strhnúť a vyhodiť na breh v Ostrihome, Budapešti, Belehrade… Čierne more je ďaleko …. ale aby som neprepadla náhodou náhlemu podivnému optimizmu – tak rodáčka z tohto mesta mala ďalšie odporúčanie – na sútok sa chodí pozerať z druhého brehu – cez neďaleký most na druhý breh Váhu… na pláž… so psom či bez… s plavkami či bez (to neviem, to sme nedopovedali…:))…a tak sme uchodení po návrate od sútoku do centra mesta natrafili na Františkánsky kostol… a keďže sme v meste nazreli každého kostola, ktorý bol práve otvorený – natrafili sme takto náhodou na galériu Limes… galéria veľmi prívetivá… taká zvláštna chrámová oáza s kozičkami prepašovanými za hradby:))… 

nestaneme sa skutočne sami sebou, 
pokiaľ nebudeme schopní zdieľať slobodne to, 
čo máme spoločné: našu slabosť, našu nekompletnosť, 
našu nedokonalosť, našu neadekvátnosť, naše hriechy, 
náš nedostatok celistvosti a našu nedostatočnosť… S. Peck

… a naša hudobná redaktorka dnes vyberá:
Ez az a ház
ondarta 
čardáš podľa Dema 

… a tak sa s vami dnes lúčim s prianím príjemných septembrových výletov… dajte na intuíciu, mapy ale aj dobré rady miestnych:))

vždy vaša Sally_Lu*

p.s.1 – a Komárno je jednou z „najsejzmickejších oblastí SK„!… a Nádvorie Európy sme preleteli zrýchla… nekomentujem…a po miernom krúžení uličkami sme objavili aj cukráreň s výbornými zákuskami – názov si nepamätám, ale na mape by som vedela ukázať:))
p.s. 2 – a na Benátskom filmovom festivale práve uvádzajú zrekonštruovanú kópiu filmu Ucho
p.s.3 – a lunárny kalendár radí: „myslite na niečo pekné“:))

…a tak mi cez víkend zaľahlo v ušiach… každým večerom som dúfala, že ráno to bude lepšie… ale naopak – každým ránom to bolo horšie…… a tak sa mi zmyslové vnemy mierne preorientovali zo sluchu na zrak… a tak som si včera všimla v mhd pána v červenom tričku s nápisom „aktívny nudista“… nechcela som na neho čumieť, aj keď ma tričko zaujalo… a tak som sa len poriadne pozrela, keď som vystupovala… na tričku bol celkom iný nápis… ten som si nezapamätala:))…a tak neviem neviem… či teraz vetviť tému nudizmu… naturizmu… prirodzenosti nahého tela alebo sa len zamerať na zmyslové orgány… téma očí a okuliarov by si ale zaslúžila samostatný traktát… kto je vizuálny typ alebo optik – iste pochopí:)… a tak som sa po predĺženom víkende vrátila do hlavného mesta a našla poštovú schránku preplnenú letákmi… a to napriek tomu, že na nej svieti nálepka s textom: „nevhadzovať letáky!“… a možno práve preto (ale o domnienkach som písala minule:))… len som si predstavila ako nejaký študent v rámci prázdninovej brigády roznáša letáky… a just… keď nechceš tak dostaneš a nie leták, ale hneď desať… uznávam, že to nie je slušné – len taký jednoduchý rozkazovací spôsob… bolo by lepšie: „nevhadzovať letáky, prosím/e:)“… ale študent sa zrejme nudil… a tak sa v ňom prejavil nejaký spodný prúd a napchať letáky práve do jednej schránky… je možné, že iných bez bezočivých nápisov vynechal…
…a tak som si na základe rady od kolegyne snažila vylepšiť si sluch nejakým olejnatým sprejom… večer som zistila, že ako tak počujem… mesto je konečne tichšie… asi sú všetci naozaj na prázdninách.. ale, keď som zistil, že zvuk na oboch ovládačoch TV ide na plné pecky… a tak som ráno radšej zašla na ORL… a tak, keď som sa odtiaľ vracala… počula som každé auto, sanitku, zbíjačky… tikot nástenných hodín…. trilok vtáčikov……a tak som si mohla nielen pozrieť, ale aj vypočuť film Daždivý deň v New Yorku… hoci podľa predpovede je tam dnes celý deň slnečno… ale vraj dážď v NY je to pravé… zažila som dážď v Aténach, ale to na fakt nenadchlo….

… a naša hudobná redaktorka dnes vyberá:
Já jsem tvá neznámá 
Já se vznáším 
Lásko amore
Málokto ví 

… a tak sa s vami lúčim dnes s prianím – užite si posledné dni prázdnin všetkými zmyslami:))

vždy vaša Sally_Lu*

p.s.1 – a 1.9. je okrem štátneho sviatku SK aj „svetový deň mieru“ – nech to nie je len deň!!!!
p.s.2 – a lunárny kalendár radí: „hľadajte vo všetkom to dobré!“

…a tak sa cez víkend spoza horúcej letnej opony vynorila jeseň… čo jeseň, miestami priam „podzim“… ešte, že sú stromy – poväčšinou – stále zelené… dážď a aerosol začiatku týždňa im určite prospeli…
…a tak som cez víkend zobrala paličky na „severskú chôdzu“ a išla sa prejsť… a trasa viedla aj cez cintorín… a zrazu mi padol zrak na jeden kríž… kríž osadený v tomto roku… a na ňom meno spolužiaka… zamrela som… pozerala som na vence… na dátum… ten dátum sa mi zdal veľmi povedomý, aj keď som si konkrétne jeho narodeniny celkom nepamätala… ale priezvisko žiadne tuctové… to si človek hneď všimne……. a tak… triezvy rozum mi hovoril, veď kedy to bol on, tak to jeho manželka alebo niekto zo spolužiakov dá vedieť ostatným… a tak som si náhle predstavila, že to bolo pre ňu takým šokom, že nám to nedokázala dať vedieť, zbalila deti a odsťahovala sa do svojho rodného mesta… prerušila kontakty… a tak som sa snažila zahatať túto možnú lavínu myšlienok a ich vetvení… a tak som radšej zrýchlila krok po rozmočenom chodníku v ochladenom vzduchu a pokračovala na horizont smerom k lesu… ale keď som prišla domov, opäť som si na neho spomenula… v nehybnosti tela v kresle…. myšlienky bežali ako stádo divokých mustangov… a tak som si povedala, že treba tento prúd zahatať a vliať svetlo do chmár… a tak som zobrala telefón a zavolala inému spolužiakovi a opýtala sa na toho prvého… že nič o ňom nevie a rok sa nevideli… a inak všetko v pohode… a tak som sa ukľudnila… ale nie na sto percent!!!… a tak som na druhý deň napísala jeho manželke sms-ku… len tak zľahka, že som na nich myslela a že ako sa majú… predpokladajúc a očakávajúc odpoveď tak do desať minút… niečo v duchu, že sme na Počúvadle, Šírave alebo Palcmanskej Maši a máme sa fajn, práve ideme opekať… ale nič… žiadna správa v ten deň, ani ďalší… a tak som si pomyslela, že čo ak!… a tak som si začala spomínať nevdojak na rôzne príhody s ním, na bláznivú veľkonočnú návštevu, na koncerty… a tak… a tak mi dnes prišla sms od manželky: …“máme sa dobre, príjemné leto… bola som niekoľko dní na školení, bez signálu“… a tak som si spomenula na „štyri dohody“:

„nevytváraj domnienky,
neber si nič osobne,
nehreš slovom,
a rob všetko najlepšie ako vieš“…
Don Miguel Ruiz 

… a tak sa tento týždeň ohnivý lev prehupuje do obdobia panny… prosím žiadna panika!…ešte by sa malo vrátiť leto… … a tak je tento týždeň sto rokov od narodenia Miloša Kopeckého… doktora Štrosmajera vraj poznali aj nemeckí turisti na Kube… a tak  kto nevidel Nemocnicu na okraji… tak určite videl Limonádového … alebo Adelu… Křitny…  a množstvo ďalších rolí…  vrátane …“trúchlivého boha“… či „Pyšnej…“… ďakujeme pán Kopecký, je nám cťou dodnes pozerať vaše majstrovstvo – z audiovizuálnych záznamov!

… a naša hudobná redaktorka dnes vyberá:
How Deep Is Your Love 
Chicago 
Noc na Karlštejne 

… a tak sa s vami dnes lúčim s prianím dobrého doprázdninovania!vždy vaša Sally_Lu*

p.s.1 – a v sobotu 27.8. bude nov – dôležitý pre panny
p.s.2 – a meniny majú Filipovia, Ľudovia aj Silvie – všetko najlepšie!
p.s.3 – a lunárny kalendár odkazuje: „láska je zázrak, majte sa radi“ – a dodávam – keď máte nutkanie niekomu sa len tak ozvať – tak to jednoducho urobte:)

… a tak sa k tomuto traktátu zbieram tak pomaly… a so zvyšujúcimi sa teplotami tohto týždňa ešte pomalšie… s vysokými teplotami sa síce majú molekuly pohybovať rýchlejšie, ale zrejme to neplatí o myšlienkach a činnostiach mozgu… ten práve so zvyšujúcim sa chladom zrejme naberá otáčky – ako nezamrznúť – u dám: čo teplé si na seba kúpiť, u pánov (možno) – do akého zateplenia domu investovať…. ale ako tak tormýšľam, tak aj pri vyskokých telotách… teba uvažovať ako sa chrániť… do akej klimatizácie investovať… do akej vody sa ponoriť…natíska sa: čo si vyzliecť…
… a tak som si, prehŕňajúc sa možnými témami týchto dní, spomenula na spolužiačku zo strednej školy, ktorá z celej triedy bývala najďalej – každý deň dochádzala cca 35km… mali sme práve písať na prvej hodine sloh a slohy práve neobľubovala… dúfala, že bude meškať autobus – ako obyčajne – a jednoducho z objektívnych príčin na hodinu nestihne prísť… ale v ten deň šiel autobus ako značkové hodinky a na hodinu slovenčiny prišla načas… a celý ten myšlienkový materiál, ktorý jej šiel cestou hlavou, využila a vložila do slohovej práce…. napísala najlepšiu úvahu z celej triedy, čím prekvapila profesorku, seba aj nás, lebo tú sviežosť popisu jej situácie s túžbou po meškajúcom spoji opísala s humorom a nadhľadom, až som jej závidela… nie, nebojte sa, nebudem popisovať aktuálne jazdy autobusmi a vlakmi… priznávam, že posledné dni skôr taxíkmi, ktoré v menších mestách majú priaznivé ceny (pozor nie na trasách medzi mestami! – to si treba dohodnúť neskôr, resp. obtelefonovať niekoľko taxislužieb)… a niekedy sa aj stane, že cestou počujete ako si u tej istej taxislužby objednáva jazdu niekto známy, aj vykríknete, že ahoj, ale on to nepočuje:))
… a tak by som rada písala o niečom vtipnom a veselom a rozpustilo letnom… ale keď vám taxikár rozpráva ako minule zrazil jeleňa (ktorý mu však len poškrabkal kapotu a bežal naspäť do lesa), srnky sú zraniteľnejšie a líšky vraj ani nepočíta… a potom diviaky, ktoré sa ničomu nedivia a putujú rôznymi mestami SK, akoby sa nechumelilo… veď sa ani nechumelí, práve naopak, dozrievajúce ovocie a sem tam nejaká opustená záhrada im núkajú rajské podmienky… a tak sa mi zdá, že kým človek si myslí, že je pánom tvorstva… cez deň možno… ale keď sa zvečerí… nielen medzimestskí taxikári, ale aj poľovníci na posiedkach vedia svoje… ale diviak vraj útočí, len keď je postrelený, inak je to len taký mohutný krochkáčik – miláčik (vraj:))…
 …a tak tento týždeň v TV dávali priamy prenos z rozlúčky s kardinálom v Košickom dóme a v tom istom čase sa priatelia a rodina lúčili v Bratislave s našou priateľkou…. a pred dvoma týždňami… a pred mesiacom… a na jar… aaaaaaaaaaaa (ak by som šla hlbšie do tejto témy, tak tento týždeň traktát nedokončím… kde je svetlo?… nadľahčenie?)….ale… v sobotu sa vydáva naša kolegyňa… a tak som si spomenula na film „Štyri pohreby a jedna svadba“… nie!!! vo filme to bolo naopak: „Štyri svadby a jeden…„…. a vraj existuje aj TV film „Štyri svadby na jednom pohrebe„! (ak ste videli, prosím, napíšte!)… ale počula som aj o… ale to teraz nebudem rozpisovať… to je na román… a dalo by sa niečo aj o auguste pred 54 rokmi… príliš zápalná téma do horúčav… meteorológovia avizujú vysoké riziko lesných požiarov……. a tak tu práve pobehujem vo večernom teple z témy do témy ako taká molekula alebo splašená srnka… poplašená srnka v psích dňoch:)

… a tak konštatujem, že srnky nelúštia osemsmerovky a mne sa to včera konečne podarilo:

“ je lepšie rozsvietiť hoci len…
malú sviečku ako preklínať tmu“
Konfucius

…a naša hudobná redaktorka dnes vyberá:
Helena V + Marta K 
Elena 
Helenine oči 

… a tak sa s vami dnes lúčim s prianím príjemných psích dní a mačacích nocí!vždy vaša Sally_Lu*

p.s.1 – a meniny majú Eleny a Heleny – všetko najlepšie!… aj tá Trójska!
p.s.2- a hlavný predstaviteľ jedného z najznámejších prázdninových filmov – Hriešneho tanca – by sa práve bol býval dožil 70 rokov!
p.s.3 – a cez víkend budú oslavovať Janky – dobre oslávte a prineste už nejaké ochladenie:))

… a tak som sa ešte narýchlo pred príchodom mikrobusu mhd vybrala do obchodu priamo na zastávke… nutné bolo doplniť zásoby wc papiera, nejaké vajíčka a spakruky cestou k pokladni som ešte prihodila balenú salámku… a tak som to stihla nakoniec luxusne a mala ešte možnosť chvíľu pozorovať „nášho bezdomovca“ – je to fakt hlúpe označenie – plne súhlasím!… nie je náš…. je celkom svoj… a nie je možno ani bezdomovec… hoci, som ho raz stretla na okraji lesa a on pýtal nejaké jedlo… alebo to nebol on?…. celý je hnedošedý… má hnedošedé nohavice (nič pejoratívne, žiadne fľaky…), hnedošedé tričko s dlhými rukávmi (za akéhokoľvek počasia…) a hnedošené – viac už šedé ako hnedé vlasy( ale takú hrivu, že by sa dalo závidieť…alebo dredy?…v každom prípade jeho účes zaujme)…. vyzerá trochu ako Al Pacino v Kupcovi benátskom….ale zatiaľ som nevidela, aby prejavil žiadne emócie… a tak som minule vbehla do iného neďalekého obchodu a keď som zaplatila vošiel dovnútra, prišiel k pultu a vypýtal si jednu fľašu… minerálky… kým som si stihla naplniť tašku, zaplatil, pozdravil a odišiel…. a tak dnes som ho pozorovala čakajúc na mikrobus…. prešiel pomaly cez prechod pre chodcov smerom od pošty, potom zastal pri lavičke a začítal sa do novín, ktoré mal ako jedinú vec v rukách – denník Šport!… a tak som prišla domov a hneď ako som vybalila veci, hladná… som tú salámu ani nedala so chladničky a šla si ju otvoriť (áno, teraz by sa možno hodila rozprava o tom, aké neekologické je kupovať balené výrobky a ešte k tomu údeniny… ale nepôjdem teraz týmto smerom)… a tak som sa začítala do obalu… najprv veľké „OHNE“… nie, nekúpila som krbové zápalky… nie, neavizoval názov pálivosť obsahu na jazyku, v útrobách a potom aj… ani to nebol pokyn, aby sme najprv ohli rožtek obalu a až potom otvárali… hoci sa to tak robieva… nie! výrobok mal popis v nemeckom jazyku… a nemecké „bez“… by mohlo byť niečo ako české: „oh – néééé!“…. až na Slovensko dôjde : „oné, onuo, či onô“… čo iné napadne človeka ako sporo slovíčkami vybavený zbojník vo filme Pacho, hybský zbojník„?:)))…ale čítam ďalej…“ohne feine extra“… čo dodať? – niečo sa ohne fajne až extrémne… čítam ďalej: „ohne FLEISCH“… flauš, šlauch… jasné, ide o avízo na bezmäsitý výrobok, ktorý som ale v rýchlosti kupovala ako „dietnú salámu“ … občas nám pre ňu slabosť… najmä takto v lete cez prázdniny ma babka posielala kupovať desať – pätnásť deka do neďalekého mäsiarstva… neskôr som počula, že je v nej viac múky ako mäsa… asi aj preto babke jej dlhodobá konzumácia nezaškodila, a dožila sa takmer stovky… a tak čítam ďalej… ďalší z červených nápisov na obale hovorí „ohne Soja“… OK, nebudem sa už tváriť, že neviem nič po nemecky (ale realita nie je ďaleko od tejto premisy:))… ale po informácii, že vo výrobku nie je ani sója som obal otočila a išla zistiť, z čoho teda je: okrem tukových zložiek, cukru a soli som sa dozvedela, že je tam aj múčka zo svätojánskeho chleba! exktrakt z arónie a papriky, farbivo z paradajok, niečo z vajíčok, nejaké chemické popisy (ale nie glutaman) a môže obsahovať aj horčicu a zeler!!!… a vyrába sa nie v Nemecku ale v Rakúskom Linci… a tak nám po Dunaji… okrem lineckých koláčikov… priplávala vege-saláma (teda asi došla kamiónom, ale možno by sa mohla aj plaviť:)… inak chuť celkom príjemná… fakt skoro ako tá diétna saláma:)))…ale keby sme neši proti prúdu rieky do Lincu ale rovno dolu do Chorvátska tak by ste si z Rohovnika – tzv. svätojánskeho chleba mohli kúpiť úplne iný a oveľa ohnivejší produkt – rakiju!!!… mimochodom, v potravinárstve sa používajú najmä samotné struky… ale semiačka – karob, tie sa používali vraj na vyvažovanie zlata – od toho je odvodený názov karát (karob:))… svätojánsky chlebík nad zlato?… a tak som si spomenula na obľúbený film našej babky – „Mastičkára“… a to konkrétne na scénu ako „mastičkár Anton s image tuláka“ alias stratený chirurg bez pamäte na vzdialenú minulosť vojde do obchodu, kde predáva jeho dcéra, o ktorej nevie, že je to jeho dcéra… ale ani ona nevie, kto je v skutočnosti on… a keď z obchodu odíde… pyšný mladý šľachtic, ktorý ju opaľuje, sa na ňom začne zabávať, pripravený trúsiť historky o podobných „otrhancoch“…ale v závere filmu ho označí za svojho dobrodinca!… a tak, kto vie, aký osud má náš Al Pacino???… zase „náš“ a zase nejaké škatuľkovanie… nežobre… nenadáva… zrejme ani neoperuje…nič nepýta… vlastne, možno je sám so sebou úplne spokojný…

…žiaden odpor
žiadne očakávania
žiadne výčitky
…len tento moment – tu a teraz! 
/Deepak Chopra

…. a naša hudobná redaktorka dnes vyberá:
Natural Mystic 
Dunaj  – Kapka 
Psi vojaci_M.M. 

… a tak sa s vami dnes lúčim s prianím príjemných potuliek so salámou či bez… hlavne aby ste mali problémy „na saláme“:))vždy vaša Sally_Lu*

p.s.1 – a dalo by sa písať aj o výročí Marilyn Monroe… ale to prenechávam iným… 
p.s.2 – a okrem toho, že je tento týždeň spln, meniny majú Zuzky, Darinky, Mojmírovia aj Ľubomírovia – všetko najlepšie a levom aj leviciam, ktoré majú narodeniny!
p.s.3- a pridávam celkom čerstvú koláž-dekupáž:)