Autor lumaster

…a tak slnko v týchto dňoch opäť žiari a prehrieva všetko na plné obrátky… cez víkend popršalo, ale dnes už po tom daždi ani pamiatky…. a tak som včera ráno schádzala terénnymi schodmi k zastávke mhd popri červeno-bielom zábradlí… a len tak náhodne som sa chytila raz červenej a raz bielej časti natretej kovovej rúrky… kým tá biela časť bola príjemne chladivá, tak tá červená bola citeľne teplejšia (a niekde sú nátery ešte tmavšie)))…. a tak som potom ešte chvíľu stála na zastávke v čierno-bielom prevedení a skúmala ďalej… biele nohavice boli chladivé ale čierna kabela začala byť horúca a priam nepríjemná na dotyk… a to bolo len ráno….
…a tak som šla cez víkend Pohroním… najprv „3 v 1“ (výluka: vlak-bus-vlak:)… ale to už ani nebudem popisovať, hoci na stanici v Novej Bani vznikol taký konflikt medzi cestujúcimi, že sa skoro objavila polícia, ale našťastie ju predbehol vlak, ktorým sme pokračovali v ceste a rozhnevaní cestujúci sa nejak ukľudnili rozdistribuovaní do jednotlivých kupé prehriatej súpravy… a tak naspäť busom po R1 …a tak nebudem popisovať nudu v plnom buse… kde okrem mierneho chaosu s miestenkami a občasných divných pachových vnemov nebolo nič zaujímavé… našťastie najviac voňali koláčiky, ktoré som chladila v otvorenej krabičke v otvorenej cestovnej taške pod sedadlom… balila mi ich mama ešte horúce – rovno z plechu… boli fajné šľahačkovo-ríbezľové… dala by som si aj  nejaké orechové… ale orechy neboli……a tak som si všimla, že v niektorých záhradách obyvatelia riešia problém s napadnutými orechmi – plodmi, ale vlastne tým aj so stromami… tým, že ich vyrúbu celé, ako jeden sused… iní susedia to vyriešili tým, že napriek už hrubému kmeňu zrezali takmer všetky konáre, ktoré sa ale v priebehu leta dorástli do takej zmenšenej koruny a zazelenali, ale nemajú už žiadne plody… a niektorí to nechávajú na prírodu… a videla som už pár stromov orechov v záhradách viac ako z polovice zoschnutých… aspoň to drevo, keby sa zúžitkovalo… a tak som si spomenula na krásne orechové skrine u starých rodičov… dvojdielnu aj trojdielnu… starý otec ich sám vyrobil… ale keď sme sa sťahovali nikam sa nezmestili a naši ich niekomu predali alebo venovali……. a tak som pozorovala počas oboch ciest krajinu za oknom… najprv sa mi zdralo, že z vlaku v horúcom letnom popoludní už vidím skreslené farby, ale cesta busom prebiehala v daždi a pod oblakmi… vizuálne sa zdalo, že je nejaký október… a nie čas uprostred prázdnin…. lesy začali hrdzavieť… stromy v lesoch začali hrdzavieť… jeseň mám rada, ale nie uprostred leta… náhle zostarnutie… suché listy už neozelenejú…. len aby vyrástli na budúci rok!!!…. to, že je uprostred leta aj v našich končinách suchá tráva… no, to sa stáva… ale stromy???!!! … čo budeme robiť… a čo potom my?… začneme sadiť v našich lesoch palmy?!

… a naša hudobná redaktorka vyberá:
Lipa- strom šiel domov 
Hrdza- mám ja orech 
The Cure – Forest 

… a tak mi prišiel tento týždeň medzi maily odkaz na super fasádu zo zhrdzavenej oceli: 

Patinujúca oceľ je zárukou kvalitného
 a takmer bezúdržbového riešenia, 
ktoré v exteriéri prirodzene starne a splýva s okolím.

… ale najlepšie to vyzerá v zeleni!!! v kontraste so sviežou zeleňou… nie tón-v tóne s hrdzavými stromami… alebo len na pár dní v nízkom jesennom slnku, hmle, s vôňou hríbov v tráve… (mohla by som tu skritizovať tiež hrdzavejúce protihlukové steny v poli, ale to niekedy nabudúce…))))

– s prianím príjemného augustovania a adaptovania na zmenu klímy…sa s vami lúči vždy vaša Sally_Lu*

p.s.1 – ak máte nejaké články k téme… pripojte— myslím tie lesy, ale môžete aj hrdzu))))
p.s.2 – a lunárny kalendár radí, že je vhodný čas na pečenie… ak máte chladnú kuchyňu… alebo možno priamo na slnku… neupečte sa… opatrujte sa:))

…a tak som minulý týždeň išla na poštu v jednom miestnom nákupnom…šopingu…  trochu som blúdila, kým som pobočku našla….na druhom podlaží nebolo veľa návštevníkov… a tak ma náhly výkrik, beh dievčaťa okolo mňa a záverečný pád dosť zaujali  (viac divákov tam ani nebolo:)… a tak pekne po poriadku zanalyzujem túto etudu… náhly výkrik a beh z kroku (akcelerácia z nuly:)= predpokladala som, že zbadala kamarátku… následný beh konkrétnym smerom by tomu zodpovedal, ale… nezbadala kamarátku, ale „vytúženú módnu značku“… ba čo viac, na výklade obchodu nápisy o veľkosti zliav!!! … a ten pád pred vstupom do obchodu?… no možno sa jej len šmyklo na vyleštenej dlážke… alebo sa jej podlomili kolená… kým tam nejakú sekundu sedela, dobehol ju jej priateľ, pomohol jej vstať a spolu v objatí vošli do predajne… a tak, s akým nákupom odchádzali a koľko mdlôb a kreditiek a hodín tam strávili… nevedno…
… a tak som šla minule v autobuse… nebol to spoj mhd ani z mesta do mesta… ale z dediny do mesta…. slnko pomaly padalo k obzoru… letný podvečer lákal do ulíc mesta… už som nejakú chvíľu v buse sedela, keď v jednej dedine cestou nastúpil upravený mladík…. chvíľu za ním dievča, ktoré vyzeralo tak trochu „pod zákonom“… tak trochu ako odvážna školáčka… pravda už trochu vyrastená z podkolienok… ale rozhodne ešte dievča… kým… kým neprehovorila… nepamätám si už presne jej slová ani formulácie… len nejaký oblak, ktorý sa zaoblil do hojne spomínaných alkoholových výparov, stavov (nielen jej ale aj jej kamarátok)…. proste heslo: „prelievané (prepité sa na dievčatká nehodí:) a pregrckané prázdniny“… iná malá dvojica – pár – sa túlil  k sebe na vedľajšom dvojsedadle… celkom potichu…

…ženstvo znamená zem
zem je pokojná a mierumilovná
a podľa potreby vyživuje každú vec…
…ženská sila prúdi k nebu
srdce sa otvára v radosti a smiechu..
/Cesta cisárovny – úryvok, Ch. Li a U. Krautwald

…a tak som v jednej letnej literárnej relácii počula úryvky z knihy Táto izba sa nedá zjesť… a tak som šla pár dní na to okolo kníhkupectva… a knihu kúpila… žiadne netové objednávky… jednoduchý úkon, ale kniha nie je jednoduchá… ani jednoducho napísaná… aj keď neplytvá písmenami… ale literárna relácia tak trochu na to upozorňovala… a tak som si spomenula, ako som raz od príbuzných dostala k sviatku Hemingwaya… knihu, ktorú zjavne nečítali pred tým a zrejme ani potom ako mi ju kúpili (inak by si to asi dosť rozmysleli:))… alebo to nebola jeho kniha? … neviem si už totiž po rokoch spomenúť na názov ani ju nikde v knižnici nájsť:))… a tak som po prečítaní „izby“ – neprezradím koniec ani začiatok – chytila do rúk klasiku Malé ženy… chystala som sa na ňu už dlhšie a film podľa predlohy som videla už párkrát … teda tú verziu s Winonou, nie tú novú, ktorá mi nejak unikla…. priznám sa, že vždy tak nejak „bojujem“ s týmto názvom a hoci Little Women = Malé ženy…. mne evokuje slovo „malý“ skôr veľkosťou malý… detský… a tu sa mi skôr žiada: „mladé ženy“ (málo literárne)… „žienky“ (príliš literárne)… „žieňatá“(asi až príliš archaické a tak trochu evokujúce mačatá, šteňatá a žriebätá:)) …ak vás niečo napadne – napíšte!… a tak som pri príležitosti písania tohto textu zistila, že autorka Louisa May Alcott neskôr napísala aj knihy: Malí muži, Veľkí muži… ale aj Staromódne dievča:))… a tak ešte zmienim film Lolita (knihu som nečítala)… ale ten som pozerala kvôli Jeremymu…

… a naša hudobná redaktorka dnes vyberá:
Wanesa Paradis 
Wanesa Mae  
Wanesa Adamska 

… a tak sa s vami dnes lúčim s prianím príjemného prehupnutia z júla do júna… pardón augusta:))

vždy vaša Sally_Lu*

p.s. 1 – a v týchto dňoch odišla zo svetla tohto sveta pani E…. okrem mnohého iného pekného bola vášnivou čitateľkou – nech sa jej nebeské knižnice naplno otvoria… nech stretne svojich obľúbených spisovateľov… 
p.s.2 – a tak sa nám obdobie raka prehuplo do obdobia levov… ale v piatok 29.7. je deň tigrov!:)
p.s.3 – a lunárny kalendár radí: Prijímajte lásku so všetkým*

…a tak nastala x-tá vlna letných horúčav… a dnes, keď som išla domov po roztápajúcom sa asfalte… pozerala som na rozkopanú cestu a povaľujúce sa zvyšky rúr na bývalom trávniku pred domom… a zrazu mi prišli do rany dvaja muži, ktorí vyliezli z jamy pred škôlkou… celkom neinvazívne som sa ich opýtala, či po dvoch týždňoch bez teplej vody ju zajtra spustia… tak ako je to avizované na A4-ke nalepenej na bráne… a páni, že choďte domov… voda už tečie!!!… a tak som sa nejak v šoku poďakovala a ako prvé doma pustila teplú vodu… je pravda, že miesto predošlého chrčania bez tekutiny voda naozaj aj pri páke na červenej bodke začala tiecť… ale nezdala sa mi teplá… možno zatiaľ kompenzujú horúčavy vlažnou vodou… uvidíme…ucítime:))
…a tak je čas letného ovocia… a keďže nie je možné všetko to ovocie v okolí zjesť… ani vo forme koláčov… napadlo mi obľúbené: „keď sa ťa zima opýta, čo si robil v lete“… a tak som sa podujala variť lekvár… a pri jeho miešaní mi zavoňala vianočná kapustnica… žeby nejaká čuchová halucinácia? … pomyslela som si… je pravda, že som použila najväčší hrniec, ktorý sa v zime používa na kapustnicu… ale pach či vôňa  predsa nemôže v kove ostať… problém bol asi v tej vareške, ktorá asi v sebe niesla nejakú stopu… alebo už fakt halucinácia z tepla?:))
…a tak som si spomenula na tzv. letné kuchyne… konkrétne moje staré mamy také nemali, ale niektorí iní príbuzní áno… v lete plná prítmia a vôní – v zime akoby ani nebola – nevykúrená, len taký sklad a pavučiny na prázdnych zaváraninových pohároch …. a tak nejak som si pri tohtoročných pokusoch s varením sladko-ovocných hmôt na tento fenomén spomenula… aké je to fajn sedieť pred letnou kuchyňou na dvore, v tieni liesky či hrušky… a čistiť ovocie… a nestarať sa o to, že sem-tam nejaká kôstka alebo kostrnka padnú na zem… že občas šťava steká po prstoch a kvapká, kde sa jej zachce… sem-tam nejaká osa… nevadí!….a tak keď nie je letná kuchyňa – nebudú ani tradičné recepty… povedala som si, a na internete hľadala niečo iné… a tak som skúsila marhuľový džem s pomarančmi a citrónmi… a najmä ríbezľový lekvár s trstinovým cukrom… je pravda, že som skombinovala dva recepty… ale… netušila som, kým som sa nedočítala, že sa dá ríbezľový lekvár pokaziť… asi som nemala čítať výstrahu: „pozor, aby nebol príliš riedky, ale ani ako betón“… a tak som pomaly varila a plnila nádobky a potom všetko schovala pod deku… a na druhý deň ráno som s pocitom dobre urobenej práce odkryla deku a každý pohárik skontrolovala… no a zistila som, že tie prvé sú riedke a ten posledný – tak do polpohára= betón!!! … teda samozrejme nie betón , ale taký ten lekvááááár-lepidlóóóó… nejaké ovocné karamelky asi… lízatkkoooóó!!! pomóóć!!!… a tak mi nedalo… a napriek horúčave som pootvárala všetky poháriky… vyliala.. aj zúfalo nožíkom vydlabala z nich hmoty, opäť prevarila a naliala do pohárikov…. ale otvorím ich až pred Vianocami… dúfam, že sa nimi budú dať natierať „mačacie oči“:))
…a tak ďalší leták na dverách už od minulého týždňa ohlasoval, že sa budú aj na našej ulici rozdávať v pondelok kompostovacie smetné nádoby a sáčky… a tak ako som čistila tie ríbezle, pekne som všetko separovala do jednej misky aj s ostatnými zvyškami ovocia i zeleniny… ale! – keď som bola prevziať nádobku a sáčky, bola som poučená, že sa kompostovací zber spúšťa až koncom mesiaca… a tak som celú misku vyhodila do koša… a dnes, keď som to celé vyhodila do zmesového odpadu, všimla som si, že tam už kompostovacia nádoba stojí… tak neviem…možno len halucinácia… z toho tepla:)))
… a tak som si popri čítaní letáku o kompostovaní a hľadaní receptov na džemy, lekváre a marmelády pozrela film Úsmev Mony Lízy… Júlia R. sa ani zďaleka nechystala variť a piecť ako to robili dve Júlie v minule zmienenom filme:))… a potom išiel film Krakonoš a lyžníci… s hapkovou ospalou nostalgickou melódiou…halucinácia!!!… :)))

ak sa chceme naučiť niečo nové,
je potrebné vzdať sa časti svojej starej identity
S. M. Peck

… a naša hudobná redaktorka dnes vyberá:
Linda 
pearl Jam 
Winter

… lúčim sa s vami s prianím … úspešného prežitia tejto vlny horúčav!vždy vaša Sally_Lu*

p.s.1 – a Letné shakespearovské slávnosti v týchto dňoch ponúkajú Dvoch pánov z Verony…
p.s.2 – a 20.7. bol deň lízaniek!
p.s.3 – a meniny tento týždeň majú Kamily, Danielovia, Magdy, Oľgy ale aj Vladovia! – všetko najlepšie
p.s.4 – a lunárny kalendár hlása: „Objavujte krásy sveta aj seba samých“ – napriek teplu, alebo v teple a v plavkách:)))

…a tak včera aj dnes dávali v TV filmovú klasiku – komédiu z roku 1966 Grand restaurant pána Septima… neverím, že niekto nevidel!…vymenovávanie gagov by zabralo samostatný jeden-dva traktáty:))… nezabudnuteľný tanec – nácvik prechodu čašníkov cez lietačky: „Rožerku, teď to vyskoušejte!“ (dabing pána Filipovského sa neprekladá:))… herecký koncert tohto filmu napriek cholerickosti Funesovej postavy je jednoducho antidepresívum (teda najmä prvá časť, kým nevybuchne torta:)… mimochodom posledný júlový deň to bude 108 rokov od narodenia pána Funesa… a na ľavom okraji oduševnene tancujúci someliér Paul Préboist!!!.. by bol mal 21. 7. – 95 rokov…

… a na inom kanáli Rádioaktivita (2019)…životopisný,  romantický, britský!!!…..a opäť v Paríži… hlavná predstaviteľka nemá narodeniny v období raka ani leva… režisérka Marjane Satrapi sa narodila v Teheráne a žije v Paríži… a známou sa stala vďaka novele a filmu Persepolis…

…a do tretice film Julie & Júlia (2009)… životopisný,  romantický, americký!!!… čiastočne sa odohrávajúci v Paríži… a vlastne nebyť francúzskej kuchyne… resp. „vyhlásených francúzskych receptov a ich realizátorov“ a mlsných jazýčkov gurmánov – tento film by zjavne nevznikol!!! …oplatí sa pozerať hlavne sekvencie so skvostnou, do varenia zažratou  Meryl Streep na vysokých opätkoch (mimochodom mala narodeniny pred necelým mesiacom:)

.. a tak som sa v týchto dňoch dozvedela, že sa neďaleko Lyonu otvára nová reštaurácia… keď bude mať nejakú Michelinskú hviezdu – pôjdem sa tam pozrieť… a nielen pozrieť, ale aj ochutnať… nejaké to krídelko alebo stehienko:))

… a tak som si spomenula na fotografickú knihu „A co Paříž?  Jaká byla?“… a Paríž!!!… nesmierne fotogenické mesto… aj smetiari v svietivo-oranžových vestách boli hodní série fotiek ( o móde nabudúce:))… zaujímavé, že v Češtine je toto mesto v ženskom rode… asi sa to aj viac hodí… mesto na rovine… na bažinách… a stále živé… ako sa hovorí v inom francúzskom filme (parafrázujem:): „pozri – more… to more… to je Paríž!“ (mimochodom ide o film Krásny príbeh, kde hral Paul Préboist poslednýkrát))))… 

… a tak majú 14. júla Francúzi štátny sviatok… ako sme sa učili: Deň dobytia Bastily (1789)… oslavuje sa vraj od roku 1880…a v tento deň 80-ku oslavuje aj naša teta (ani neviem, či niekedy bola vo Francúzsku) – všetko najlepšie!… 

… a naša hudobná redaktorka dnes vyberá – lákadlo na tohto týždňový Colours:
Balaklava Blues 
Modest Mouse 
Hrubá hudba 

… s prianím príjemných letných dní sa s vami lúči vždy vaša Sally_Lu*

p.s. 1 – a ak ste v Bratislave – tak na Hlavnom námestí bude 14. 7. – špeciálny Francúzsky program!
p.s. 2 – a ak ste v Paríži alebo vo Francúzsku (na dovolenke, na Tour alebo natrvalo:)) – tak napíšte ako oslavujete!
p.s. 3 – a v Umelke začala tento týždeň výstava Igora Faška (ilustračné foto)

…a tak kým púť v Levoči cez víkend mala ideálne počasie, tak akcia v utorok v Nitre bola systematicky zavlažovaná… dážď to bol ale priam vymodlený, a ochladenie tiež, takže je nakoniec zrejme všetko tak ako má byť:)
…a tak som upršaný sviatočný utorok „prezavárala a prelekvárovala“ za intenzívneho podmazu rádia Devín…. priznám, sa, že väčšinou hudbu pre mňa vyberá naša hudobná redaktorka….. ale teraz som sa nechala unášať vlnami rádia a tak som si vypočula nielen zhudobnený Proglas v niekoľkých variáciách, ale aj legendy zo života Cyrila a Metoda (aj s ukážkami vysielania pre maturantov, priznám sa, že keby boli takéto nahrávky pred x-rokmi, možno by som si z dejinných teórií a faktov zapamätala viac:)… a tak sa, okrem iného, spomínalo pôsobenie Cyrila v Chersone, kde našiel relikvie pápeža Klimenta… tie priniesol až do Ríma… a keď v Ríme skonal, uložili jeho ostatky práve do baziliky sv. Klimenta…. napriek počiatočným protestom brata Metoda… ale ešte predtým, podľa niektorých archeológov pôsobil aj na Devíne… staroslovanskom hradisku v areáli dnešnej NKP Hrad Devín… nie v rádiu!!!… a v inej relácii -rozhovor s reštaurátorkou kníh… bola z Latinskej Ameriky, nadšenie sršalo z jej slov (aj keď prekladateľka hovorila v miernom tóne:) do éteru prechádzala jej energia objaviteľky, vedkyne a nadšenej renovátorky… zaoberala sa hlavne knižnou väzbou a vyhlásila, že knihy ju vyslovene zaujímajú len ako objekty… nie idei v nich zapísané!… v niečom bolo toho jej bezprostredné vyhlásenie „knihorúhačské“ a v niečom aj oslobodzujúce…“ súboj medzi matériu a ideou?“- alebo len jednoduchý a jasný výber?… povolanie… 
…a tak som sa tentokrát prímestskými autobusmi presúvala z mesta na vidiek a naspäť.. a to hneď niekoľkokrát… najväčším problémom bolo zladiť informácie z internetu s realitou… a tak som nevedela na stanici plnej nástupíšť, kde len chronickí užívatelia vedeli, ku ktorému zábradliu sa postaviť, nájsť to správne… a keď som ho našla žiaden bus –  podľa netu – odtiaľ nešiel… a tak som zakývala na iný bus –  ako na senný voz, šofér ochotne zastal ale povedal, že on končí vo vedľajšej dedine – zastávka má síce spriaznený názov, ale nebolo to miesto, kam som sa chcela dopraviť… a tak som sa previezla do inej dediny, dala si tam obed (boli tam práve držkové hody, ale v tej cestoiovateľskej neistote som toto jedlo neriskovala:)… a po ďalšej hodine sa dostala na miesto určenia… cestu späť som si musela už poriadne pozrieť, lebo busy z dediny šli rôznymi trasami… a tak som si spomenula, ako som dávnejšie takto cestovala, ale raz som bus nestihla…. šiel bus z úpne iného miesta, ale zo zastávky s rovnakým miestom… dobehnúť tam však bolo nemožne…

 …ale šofér zježil fúz
za mnou ide autobus…

… a tak som si pomyslela, že ako asi cestovali po svojich trasách Cyril a Metod… a čo by dali zrejme za to, keby bus šiel čo len raz za tri hodiny… ba čo len raz za týždeň.. hádam…. medzi tým by cizelovali nové písmo, rozjímali, meditovali… predpokladám, že by sa vôbec nestresovali:)
… a tak keď som sa vrátila do okresného mesta šla som takou „busovou ulicou“, kde roky-rokúce pristávajú autobusy…. a je tam alej stromov a z cesty v teple „roleta“… ale len jediný vyschnutý strom – rovno pred okresným súdom… no a teraz súď:))…

… a naša hudobná redaktorka dnes vyberá:
Kyrie
 Dobře míněná rada 
Vidiečan

…lúčim sa s vami s prianím príjemných netropických júlových dní – vždy vaša Sally_Lu*

p.s.1 – a dnes ráno som zachytila niečo v rádiu Devín o pripravovanej výstave Lucie Tallovej… ale neviem kedy a kde – ak viete napíšte))
p.s.2 – a v piatok majú meniny Ivanovia… všetko najlepšie… a niektorý nech nezabudnú na svoje Nataše…
p.s.3 – a kto stihol mohol medzi prehánkami zhliadnuť na námestí vo Zvolene vystúpenia vysokoškolských súborov na festivale Akademický Zvolen (niektoré kroje boli vystrojením do akéhokoľvek počasia – aj šatky aj čižmy, niekde aj teplé fusakle:)) 

… a tak minulý víkend po dlhom čase sa mi naskytla možnosť návštevy západných susedov… nemyslím v paneláku na porovnanie tropických teplôt v interiéri:))… jednoducho cesty viedli do Česka… Českom… po celkom známych aj miestami neznámych trasách…
 … a tak som si hneď na prvej benzínke kúpila len tak z plezíru a náhleho pocitu akejsi dovolenky niekoľko časopisov… jeden z nich bol módny časopis na obálke s titulkom vábiacim na IFF Karlovy Vary… časopis bol celkom objemný, ale okrem malého plagátiku a pár (doslova) pózujúcich hviezd aj (pre mňa) nehviezd som sa o programe alebo nejakých zákulisných prípravách nič nedočítala… ale plagátik je pekný – „postcovidový“ – plný postavičiek bez rúšok:))
… a tak kým predminulý víkend bolo v severných Čechách horúco (ako teraz v SK:)- tak na spomínaný minulý víkend predpovedali dážď a búrky… ale povedala som si optimisticky, že to bude len také „bu-bu-bu“ – ako hovorieva moja kamarátka, keď sa začnem pri prvých podozrivo boptnajúcich obláčikoch na výlete zháňať po dáždniku…. ale tentokrát nie!!!…a tak sme sa, vidiac kopiace sa oblaky, nezastavili v Mladej Boleslavi… videli sme len veľkokapacitné garáže a presklený výťah vedúci od nich do historického centra… a tak sme sa v daždi nezastavili ani pri Máchovom jazere, nevyliezli sme na Bezděz, nepristavili sme sa pri Sloupe v Čechách a už vôbec sme v lejaku nezašli do Kamenického Šenova a nevideli sme varhany – vlastne organ, ktorý bol jednou z filmových lokácií klasickej rozprávky Pyšná princezna…. mimochodom jej hlavná predstaviteľka pani Alena Vránová – oslávi presne o mesiach 90-ku!!! – všetko najlepšie Pyšná! – a dúfam, že sa nájde ešte dosť gentlemanov, ktorí vám prídu zaviazať črievičku:)
… a tak, kým sme prišli do Litoměřic, dážď ustal…. a tak sme si mohli prejsť veľké krásne historické námestie, kde počet áut zaparkovaných uprostred prudko prevyšoval počet hostí sediacich pod podlubiami reštaurácií a kaviarní v parteri domov… a tak, povedala som si, že celú polovicu druhého dňa mám na prehliadku mesta… ale!!! – už nadránom začalo liať „ako v Nízkych Tatrách“… a tak som si zobrala bedekre a iné vytlačené texty, ktoré poskytovala izba v penzióne a za šumu neutíchajúceho lejaku študovala dejiny mesta… a tak som sa napríklad dozvedela, že nie je pravda, že „v úmrtom dome K.H.Máchy“ je zriadená útulná vinárnička“ (ako sa ironicky spomína v jednom zhudobnenom texte)… vináreň tam vraj bola skôr, ako sa tam básnik nasťahoval!… a tak, keď napokon predsa len na obed dážď ustal dalo sa ísť do ulíc… a ako prvá prišla do rany hvezdáreň – dnes: „Museum loutek“ – už pri pokladni som si nadšene kúpila pár pohľadníc… a postupným objavovaním ďalších a ďalších zo stoviek bábok skúmala ich tváre… a miestami ma smiech aj prechádzal… zamrznuté úškľabky niektorých postáv pôsobili priam hrozivo…  zvieratká boli omnoho zábavnejšie – hlavne tri prasiatka…. a keď som sa potom rozprávala na túto tému s viacerými priateľmi, skonštatovali sme, že vlastne v detstve nemal bábkové divadlo nik v obľube… sme ním fascinovaní až teraz… a že možno niektorí výrobcovia bábok zhmotňujú stavy svojej duše… niečo ako artetarapia…. najmilšia bola „loutka“, ktorá bola umiestnená v najvyššej miestnosti priam pod stropom… bol to sivovlasý starec v bielom s vľúdnou tvárou… a tak sme sa presunuli s „hradu“ – lepšie povedané k jeho torzu dostavanému do podoby pivovaru – dnes slúžiacemu pre potreby  múzea – z väčšej časti slúži ako múzeum vinárstva… a na jednej chodbe  zrazu (nechcem povedať, že rovno oproti wc) na vás pozerá Felix Holzmann – v životnej veľkosti – na fotografii:)))… a tak sme na ďalší deň vracajúc sa už v horúčave nečakane prešli priamo námestím v Roudnici nad Labem, obišli Mělník – jedno z najobľúbenejších českých miest filmových lokácií… a zamávali hore Říp… „někdy příště:))!

a naša hudobná redaktorka dnes vyberá:
Rozvíjej se poupátko 
Zavři oči 
stromboli

… s prianím krásnych prázdnin, krásnych cestovateľských zážitkov a pevného zdravia sa s vami dnes lúči vždy vaša Sally_Lu*

p.s.1 – a tento týždeň mali meniny nielen Beaty a Melánie, ale aj Petry, Petrovia a Pavlovia – všetko najlepšie!
p.s.2 – a ak sa dostanete budúci týždeň, alebo už zajtra na IFF KV – pozdravujte, filmy užívajte a vodu z „vřídla“ s pivom nemiešajte:))
p.s.3 – a ako ilustrácie pridávam pár autentických foto
p.s.4 – ak by ste sa v lete zatúlali do Litoměric – odporúčam pozrieť si katedrálu sv. Štepána a tiež kopec Radobýl – alebo j Milešovku – České Středohoří je naozaj pôvabné!

… a tak sa s teplými a horúcimi dňami všetko mení do kvetu… jednoducho kvitnú lúky, záhrady, šaty, nohavice, tašky, tričká… a tak kvitne nielen rastlinná ríša ale aj živočíšna… a to nielen oblečenie… myslím tým ľudí a ich pokožku… krátke rukávy, krátke sukne a krátke nohavice obnažujú kožu, ktorá niekedy nie je ani celkom bledá ani tmavá, ani opálená ani načervenalá, ale pestrofarebná… pomaľovaná, pokreslená (v prípade detí a ich celo-júnových osláv MDD), potetovaná…a tak som si spomenula na jedného známeho, ktorý si ešte pred touto dobou módneho tetovania…. sám vytetoval ľavou rukou na pravé rameno (bol pravák!)  divý mak – krásne farebne v odtieňoch červených a zelených s čiernymi kontúrami…. a bol na to náležite hrdý…. a tak som si spomenula na červené maky… a tak makmi kvitnú polia ale aj aj pusté záhrady alebo pásy úbohej zelene medzi koľajnicami… a tak, keď som sa začítala do článkov o tomto krehkom ale úžasne farebnom kvietku dočítala som sa, že je napríklad napriek jeho vonkajšej živosti symbolom spánku… veď mak!!! a makový odvar na spanie… myslím, že Francúzsku sa mak bežne nedal ani kúpiť (lebo droga…?)… a tak neviem, či je tomu stále tak:))… a tak som si spomenula na rozprávku dievčatko makovička….ó aká úžasná sukňa! … a tak si hovorím: je v súlade s business casual dress code?:)))

…a tak som si spomenula na detskú riekanku (prosím, ak viete autora, napíšte))):

červená sa Zuzička
pýri sa sťa ružička
červená sa práve tak
na úvrati divý mak

…a tak úplne zbožňujem belasé čakanky…. kdekoľvek – celkom nenápadne na sídliskách i lúkach, v škárach medzi obrubníkom a chodníkom… a tie keď začnú kvitnúť, tak je jasné, že očakávajú ony aj deti a študenti koniec školského roka… ale kto čaká na čakankový koreň, aby si mohol vyrobiť cigorku, tak by mal mať trpezlivosť a vyčkať ešte do jesene… modrooká princezná, ktorá toľko čakala na svojho princa sa zmenila na túto kvetinu… (ak nemáte modré oči, tak sa vám to zrejme nemôže stať:)…
…a tak sa mi predvčerom snívalo, že som bola na návšteve u kamarátky a mali tam čerstvo nazdobené hneď dva vianočné stromčeky – borovicu aj smrek… a tak som včera šla ulicami starého mesta Ba a v jednom výklade nefungujúceho podniku… malý umelý (trochu unavený) vianočný stromček… a tak mi nejak došlo, že Vianoce boli pred pol rokom a o polroka budú zas…

… a naša hudobná redaktorka dnes vyberá:
Simply Red 
The Greenhornes  
Duran Duran 

… s prianím príjemných najdlhších dní v roku sa s vami dnes lúči vždy vaša Sally_Lu*

p.s.1 – a tento týždeň bol v utorok deň kvetov, hudby, tričiek, trpaslíkov ale aj žiráf!!!(kto to vymýšľa?:))
p.s.2 – a ak už smerujete k moru – v sobotu je deň námorníkov
p.s.3 – a cez víkend začína gitarový festival 
p.s.4 – a nedávno dávali starý Cz film: „Lízin let do nebe„… nebudem hovoriť o filme, ale zmienim sa len o tom, že v ňom debutovali neskoršie dve hviezdy československej kinematografie – páni – Hrušínský a Kemr – a ten druhý tak hral tak drzého študenta, že až – a kvôli tomu sa tento film oplatí vidieť… mimochodom Pán Kemr mal tento týždeň sté výročie jeho narodenia – ďakujeme, nielen ta toho spratka, ale aj za iného študenta – v „Marečku, podejte mi pero“! 

…a tak sa mi dnes snívalo, že cestujem vlakom…  a zrazu všetci v polke cesty začínajú vystupovať von… prichádza za mnou sprievodca, že musím tiež vystúpiť von, že je výluka… kým sa pobalím, náhradný spoj odíde a ja sa ocitnem v nejakom tanečnom klube…
….a tak mi verte, že som už nechcela písať o vlakoch… a rozhodne nie o tých vnútroštátnych… ale nedá sa inak … premieta sa mi to už do snov… a tak – opäť vlak!!!
… a tak som sa v nedeľu veľmi vážne, analyticky, prozaicky i priam alchimisticky rozhodovala akú dopravu zvoliť na cestu zo stredného Sk na juhozápad… a tak som zvažovala… vopred avizované výluky na železniciach hlboko študovala… na žel. spol . SK volala… a to som asi nemala robiť!!! slečna na opačnej strane „káblu“, totiž vyriekla to zaklínadlo: „vlaky na vašej trati, napriek plánovanej výluke, meškajú minimálne – tak do 5 minút… teda pokiaľ sa nič výnimočné nestane… ale to sa už asi dnes nestane, je predsa nedeľa!!!“…. a tak, keď už som bola nastavená na konkrétny podvečerný vlak…. prišla správa, že sa neďaleko stala na trati nehoda a vlaky začínajú meškať (neskôr sa ukázalo, že sa toto meškanie vyšplhalo na úctyhodných 180minút!)… a tak som sa rozhodla pre autobus…. samozrejme som si vyhliadla taký, ktorý ide podľa grafikonu najkratšie… na bus-stanicu som dorazila 15 min. vopred… boli tam len dvaja čakajúci cestujúci… a tak som bola celkom kľudná, že nejaké to miestečko sa určite nájde… lenže za 15 min. sa na zastávke nakopil menší dav… a bus meškal… traja študenti, ktorí prišli ako poslední, sa postavili dopredu… vlastne tam ani žiadny rad nebol, len taká nesúrodá tlupa… a tak, keď už som videla ako bus veľkým oblúkom prichádza, postavila som sa dopredu –  k študentom s otázkou, že či majú miestenky – oni, že nie… a ja tiež nie… a jeden študent skonštatoval: „tak to sme na tom rovnako!“… nuž ale v tom sa náhle vo mne prebudilo driemajúce ospalé nedeľné ego a zakontrovalo: „Nie, nie sme na tom rovnako – ja som tu bola skôr!!!“ – lenže: ak dovtedy vesmír pre mňa držal nejaké to miesto – pre mňa za mňa aj šoférovi na kolenách…. tak zrazu otočil a povedal rezolútne: nie, nič len tak ľahko už dnes nedostaneš!!! – bus zastal a šofér vyhlásil, že berie len tých s miestenkami… a tak som si už len sama pre seba povedala, že ten študent mal naozaj pravdu a cítila som sa na… nuž, ale nebol čas na sypanie popola a to už vôbec nie nahlas:))… a tak som sa presunula oproti na vlakovú stanicu, zistiť aký je aktuálny stav meškaní vlakov… a tak mi milá pani pri pokladni povedala, že práve kvôli ten nehode na trati, vypravili mimoriadny vlak… ktorý práve odišiel…. a tak som sa už ani nie zhlboka nadýchla… posadila sa do prehriatej staničnej haly a chtiac nechtiac musela sa rozhodnúť, či odložím odchod na ráno, alebo budem cca hodinu čakať na ďalší vlak… a tak som počkala…. a zrazu prišli dva vlaky na výber – jeden bez výluky a teda prestupu ale o 1,5 hodiny dlhší – s odklonom cez Štúrovo a druhý s prestupom na bus v Novej Bani a nástupom na ďalší vlak v Šali.. a tak vlak/bus/ vlak, ktorý som nakoniec zvolila bol v Ba úplne načas… a vďaka druhej etape cesty – busom, som objavila „relaxcentrum Ľudmila!“… a v plnej kráse západu slnka sme si mohli vychutnať Duslo-Šaľa….:)))… akurát, že som namiesto cca 2,5 hodiny busom bola na ceste asi päť hodín… a tak si dnes hovorím, že som sa radšej mohla ísť pozrieť na záver zámockých hier – divadelného festivalu ZHZ… 
….a tak by sa zdalo, že príchodom domov, vyzutím sa a zhodením batožiny na podlahu môj súkromný workshop skončil,…nie, nebolo to tak… predsa len… ako to znie presne:

… za dobré dostaneš odmenu 7x a za zlé zlého77x (?)

… a bolo si treba vybrať „celú dávku“… a tak som si zrazu spomenula, že som pred odchodom balila do tašky ešte teplú maminu bublaninu a do krabičky pár najkrajších vlastnoručne naoberaných jahôd zo záhrady… všetko samozrejme v kombinácii: „krabičky + sáčky + gumičky“… ale úplne som zabudla, že celú túto potravinovú zložku som nabalila na moje nové bieloskvúce sako… ale nebudem predbiehať… koláčiky boli ešte stále teplé a jahody sa v krabičke tým teplom a vibráciami pri prenášaní (vlak-bus-vlak-mhd atd.)… zmenili na niečo ako teplá jahodová dreň… (inak celkom dobrý základ pre jahodový kokteil – pomyslela som si už celkom bezemočne)… avšak!!!… nevydržali to tie dva sáčky (možno už boli deravé predtým – to som si fakt nepreverila)… a tak, keď som rozmočené jahody vytiahla… videla som výjav, ktorý vyzeral, akoby moja taška menštruovala… alebo akoby prišla práve o panenstvo… a tak nasledovalo ešte nočné pranie… vlastne len namočenie v koncentráte „odškvrňovacieho roztoku“… našťastie v pondelok ráno bolo sako opäť biele… ale moja pamäť nezostala biela…dostala nový záznam… akurát pre tento traktát:))

… naša hudobná redaktorka dnes vyberá:
Šaty z jahodovej peny…. 
Strawberry Fields Forever 
Wolf Alice

… s prianím príjemných jahodových dní… s jahodami v šľahačke nie na šatách… iba ak na tých z jahodovej peny:))  sa s vami dnes lúči vždy vaša Sally_Lu*

p.s.1 – a tak dodávam poučenie – v nedeľu večer bez miestenky alebo vhodnej apky na bus nechodiť…. a tiež, že netreba organizovať tlupy cestujúcich – o tom už nebudem ani hovoriť:)
p.s.2 a poetka – pani Mila Haugová tento týždeň oslávila jubileum – všetko najlepšie! 
p.s.3 – a chrobák Paul v sobotu sa dožije rovnakého veku = 2x toľko ako chrobák John… 
p.s.4 – a na budúci týždeň začína letný hudobný festival VIVA musica

…a tak to vyzerá tak, že Medard bol tento rok spolu s Servácom, Bonifácom a Žofiou na dovolenke v máji (predpokladám, že nie na Pankráci:)… a teraz svieži a plný energie úraduje a priniesol nám to, čo niektorí nazývajú „stredoeurópsky monzún“… a tak prší prší len sa leje a videla som aj jednu mačičku na balkóne, ale neviem, či sa smiala… skôr na mňa pozerala stoicky ako sfinga… hoci sa spieva v detskej pesničke:

„prší prší, len sa leje
mačička sa z okna smeje
nesmej sa mačička
lebo ti zmokne bundička!“

… a tak rozmýšľam, že vlastne neviem, či sa mačky smejú… ale možno sa usmievajú… keď sa im niečo pekné prisnije… vážne – videli ste už smiať sa mačku?…ale určite si vedia užiť škrabkanie po brušku…. a tak som si spomenula ako som bola nedávno na návšteve u známych na dedine… a tak sme sa rozprávali so známou pri šopke na dvore a zrazu sa ozvalo: „mniau – mňau“…a tak som si spomenula na rozprávku z detstva ako psík hľadal niekoho, kto povedal mniau… priznám sa, že neviem ako to tam medzi psom a mačkou dopadlo… ale v tomto konkrétnom prípade sme sa začali obzerať okolo a nikde nič… a po ďalšom „mniau“ sme videli stáť pred šopkou také malé cca 12-centimetrové stvorenie… menšie ako plyšová hračka… skôr ako taká kľúčenka… otváralo papuľku, očká malo zalepené… mala som pocit, že pozerám na malý zázrak, ale aj moja známa, lebo neevidovala v okolí kotnú mačku… nuž ale evidentne tam bola… a tak sme vyrobili s plytkej debničky na jablká a deky malý úkryt a mačiatko tam  ubytovali, doniesli tanier s mliekom a po čase dorazila aj mama mačka… a tak som tento týždeň tak nejak pod vplyvom tlaku vzduchu a termínov prikovaná k práci… a prehrabávam sa vidlami, či pomyselnou striebornou vidličkou v „pracovných“ písmenkách (výpočty a prepočty tabuliek našťastie robia iní kolegovia)… a tak si občas spomeniem na to mača a uvažujem… či nie je užitočnejšie sa starať o nejaké zvieratká… starí rodičia mali kocúra, ale ten viac doma nebol ako bol… a keď prišiel, tak poskakoval v kuchyni medzi hrncami a stará mama ho vyháňala utierkou a krikom (možno hľadal demikát:))… … a tak mi napadlo, že by do tohto daždivého večera mohli dávať „Mačku na rozpálenej plechovej streche„… Liz bola fakt kočka!:)…ale namiesto filmu som včera zvolila SND (novú budovu:))… prešla som popri „súsoší mačiek“ (pardón, sú to vraj tanečníci, ale nemôžem si pomôcť, vždy tam vidím mačky:))… a tak som videla a počula fakt vydarené predstavenie La traviata… priznám sa, že som nakoniec pri ňom zabudla na dážď i mačky:)

… a naša hudobná redaktorka dnes vyberá:malé kotě… 
mačací flám 
The Brian Setzer orchestra 

… a tak sa s vami dnes lúčim s prianím príjemných dní monzúnu… a berme si príklad z mačiek… a oddychujme cez víkend čo to dá:)))

vždy vaša Sally_Lu*

p.s.1 – a tak o mačkách horolezeckých niekedy nabudúce
p.s.2 – a o mačkaní….:))
p.s.3 – a 11.6. je deň šelmy mačkovitej – rysov:)

…a tak som ani nedokázala napísať celý názov tohto traktátu… rozhodla som sa pre skratku, ktorá tak trochu zaváňa dobou pred 1989… no ale vtedy som ešte na žiadne „schôdze vlastníkov bytov“ nechodila… a je to tu!!!… rozuzlenie skratky hneď v úvode:))… a tak som sa asi pred hodinou vrátila z takejto schôdze… býva tak raz za rok… trvala niečo vyše dvoch hodín, ale subjektívne asi tak dva dni… a to sme ani neboli uznášania schopní!!!… a to som ešte nevidela CZ film Vlastníci (ale jeho plagát mi prišiel dosť dobrý:)… a vidím to tak, že dnes by som si ho ani nepozrela…
…začínali sme prezentáciami firiem, maketami a ukážkami toho najlepšieho na trhu v oblasti zábradlí a nepremokavých balkónov (dúfam, že výrečný zástupca firmy mal pravdu:)))… cez vodovodné trubky sme sa dostali až ku kanalizácii a organizačným otázkam… ako bude prebiehať výmena stúpačiek?… priznám sa, že to trochu zaváňa sociálnym hororom… cca 2-3 byť bez vody, plynu a kanála a nemôcť ani odísť???… mať celý deň otvorený byt a používať „tojtojku“ pred domom, alebo sa doprosovať susedom, ktorých stupačka už bude vymenená a funkčná, či si tam môžeme ísť „káknuť“… vraj sa po takýchto rekonštrukciách zlepšujú susedské vzťahy… mne skôr napadlo… či dovtedy nepredám byt a nekúpim radšej nejaký s novou kanalizáciou:)) …. a tak mi v miernom zúfalstve napadlo známe: „útoč alebo uteč!“… ale na koho útočiť, keď sú rúry v havarijnom stave?:))… a tak – ešte, že je tu MDD!…. povedala som si na druhý deň… deti – školské triedy – sa húfne od rána hrnuli do centra mesta a keďže bolo teplo, asi žiadne neostalo bez zmrzliny… a tak sme cez obed sedeli s kolegami pred reštauráciou a po polievke čakali na hlavné jedlo… a tak som pozorovala tie deti… blížila sa ďalšia skupinka… deti s bielymi paličkami… ich učiteľka šla v strede a usmerňovala na všetky strany… hlavne, keď sa pred reštauráciou koridor zužoval a oproti šli ďalšie skupinky…. ale inak nechávala deťom dosť veľkú samostatnosť… 
…a tak, keď som šla domov videla som na zastávke mhd sedieť muža…. na kolene mal opretý priesvitný igelitový sáčok napustený vodou… plávali v ňom dve červené akváriové rybky… mala som chuť, opýtať sa ho, či je to darček pre nejaké dieťa, ale náhle vstal a nastúpil do prichádzajúceho autobusu….a odplával niekam aj s tými rybkami…
…a naša hudobná redaktorka dnes vyberá:
QUEEN  – Somebody To Love 
spadla z oblakov
Caro Emerald

… s prianím dobrých a rýchlych prerábok a detskej hravosti:))) sa s vami dnes lúči vždy vaša Sally_Lu*

p.s.1 – 1.6 – deň behu… 3.6. – deň bicyklov…
p.s.2 – v stredu 1.6. sa spúšťa hlasovanie na podporu obnovy pamiatok: 
p.s.3 – a do nedele pokračuje festival DAAD 
p.s.4 – a britská kráľovná slávi 70 rokov panovania… brexit/nebrexit… niekto ju ochraňuje:) – všetko najlepšie!
p.s.5- a pridávam jednu čerstvú rybku dekupážovku:))