Autor lumaster

… a tak  to vyzeralo, že budem písať o ničom… ale potom som šla domov a hneď vedľa paneláku rozkvitnutá baza… a tak mi nedalo a len tak ukradomky som odtrhla pár maslovobielych okvetí… len pár – „nebudem sa púšťať do žiadnych väčších akcií!“- povedala som si… a tak som si spomenula ako som sa raz pokúšala vyrobiť bazový mušt (tak trochu na hrane s bazovým burčiakom:))… pila som ho kedysi u jednej známej, ktorá bola známa jeho produkciou a to fakt veľmi vydarenou… úžasný jemne šumivý osviežujúci nápoj… a tak som sa o to pokúsila… ale môj pokus som nakoniec vyliala do kanála… a tak som včera odtrhla len pár najkrajších kvetov, našla internetový recept na sirup… a práve som ho dokončila a naliala do troch malých fliaš… ešte je úplne horúci… recept zverejním, až keď zistím, že sa dá piť:)))… ale ak máte nejaký overený, prosím, podeľte sa oň…
… a tak som šla minule okolo jednej reštaurácie… na stojanovej tabuli pred vchodom bolo rozpísané menu a celkom na spodku veta: „všetko zabalíme!“… keďže tá veta bola tak výrazná, najprv som si prečítala práve túto ponuku a moja fantázia sa rozbehla všetkými smermi….fakt mi zabalia všetko, čo si poviem? – aj modré z neba?… alebo úplne všetko?… celý svet v jednom obedári?… všetko čo dnes navarili… zmixované v jednom obedári?… alebo aj barovú stoličku a ochotnú čašníčku?…vidličku a lyžičku?:))… a tak som si napokon predsa len prečítala hornú časť tabule a vybrala menu… a nemám všetko… chcela by som mať vôbec „všetko“?… všetko dobré?… len dobré?…je to rozpoznateľné?… dobré a krásne…nestačí len na to pozerať?… len to cítiť?… alebo nemať nič a len sa usmievať?:)
… a tak ma z úvah „o ničom a o všetkom“ dnes vytrhol ICE HOCKEY… ICE= to více – a čochvíľa budú Turíce:))… HOCK=päty!?…KEY= kľúč!… a tak si hovorím, že kedy inokedy písať o hokeji ak nie dnes? … keď si SK hokejisti akoby sami sebe vytrhli tŕň z päty!!!… a tak „postoj chvíľa – si krásna!“…. čo na tom, že nevyhrali nad… ale vyhrali nad unavenými, ktorí ale včera vyhrali nad… (to nie je irónia, to je život!)… a tak konečne teraz sedí, že „naši chlapci“ hokejisti – najnižší vekový priemer na tohtoročných MS vo Fínsku… a tak len aktuálne konštatujem, že Fíni, ktorí majú najstarší tím na turnaji,  práve vyhrávajú nad bratmi Čechmi (ale zdá sa, že oba tímy postup majú istý, kým SK hráči nutne k postupu potrebovali vyhrať v riadnom hracom čase – čo sa podarilo)))… ale možno by sme spoločne vyhrali nad oboma:))….. ale nebudem sa teraz púšťať do „čssr vôd“… ani tých zamrznutých:)))

Hľadali sme horiaci ker, plytčinu v mori, rozhodný hlas z nebies…
Miesto toho sme si v honbe za zázrakmi mali všímať udalosti všedného dňa
M. Scott Peck

… a tak som šla dnes z práce krívajúc dláždenými uličkami starého mesta B…(lebo počasie, lebo injekcia v kolene, lebo zimné športy na jar môžu niekedy aj nebezpečné :))… a tak sa pri mne pristavil jeden pán a pýtal sa ma po anglicky, či nepotrebujem pomôcť… bolo to fakt milé… a bola som tak zaskočená, že sa mi v mihu z hlavy vyparila celá chabá anglická slovná zásoba a zahabkala som niečo v zmysle, že je to OK a že idem z nemocnice (áno, bolo to tak… pred rokmi… ale čas je relatívny:))… akurát, teraz nechápem, prečo som nezdokonalila to krívanie i angličtinu a nesedím teraz niekde na pive a nepozerám na priamy prenos niekde v reštaurácii, kaviarni, pivárni:)))

… a naša hudobná redaktorka dnes vyberá:
Vangelis – 1492
Žbirka – Posledné veci
Youn Sun Nah – Waiting 

… a tak sa s vami dnes lúčim s prianím CARPE DIEM! –  nech si užijeme každého dňa do sýtosti… a nech v hokeji na MS vyhrá ten najlepší a nezláme si nikto kosti!:))vždy vaša Sally_Lu*

p.s.1 – a v týchto dňoch ukončil svoju púť oceánmi tohto sveta pán skladateľ Vangelis  a Žbirkovi vyšiel album… Posledný…
p.s.2 – a tento týždeň máme: pondelok: Svetový deň korytnačiek v utorok EU deň národných parkov a v piatok Svetový deň vydry – zjavne nás to do prírody dákej láka:))
p.s.3 – a meniny majú: Ivety, Vilmy, Vilovia i Dušanovia – všetko najlepšie
p.s.4- a prikladám jednu novú dekupážku:)

….a tak som sa ešte pred šiestou zobudila na naliehavý zvuk budíka… nikam som necestovala… bolo už celkom svetlo a keď sa mi trochu rozbrieždilo aj  v hlave, uvedomila som si, že som žiaden budík nenastavovala a žiaden ani nezvoní… a nie je to ani od susedov (…občas počuť)))… a tak som sa započúvala do toho pravidelného zvuku… to bude asi autoalarm… zvuk bol fakt pravidelný ako metronóm… a potom mi došlo, že sú to hrkútajúce holuby na balkóne (občas tu a občas u susedov)… a tak som po minútach meditácie o zvukoch vstala z postele … a urobila som dobre, lebo pri varení kávy v kuchyni sa ozvali zbíjačky… a pri tých sa ťažko sníva… (iba ak to majú muži inak:))…a tak som mala hneď našliapnuté napísať o neznámom susedovi, ktorý neďaleko stavia rodinný dom… to sa píše na listine na plote!!!….v skutočnosti počuť už cca 3 týždne zbíjačky a bagre… najprv odstránili z pozemku pomerne strmý svah, vyrovnali ho do roviny, zabezpečili odpornými opornými konštrukciami (aby sa asi nezrútila bytovka na hornej hrane pozemku)… a teraz sa prepadajú pod zem… kopec sa zmenil na jamu… kameňolom… začínam pochybovať o stavbe domu… možno tam vykope poklad… truhlicu so zlatom… alebo ešte lepšie zlatú žilu… možno ropu… možno vyrazí z hĺbok plyn…. a tak „severný vietor je krutý… ale k nohám ti dám buď zlaté prúty… alebo sa už nevrátim…„
… a tak tento pondelok odišiel do hereckého neba (možno na hadraplánu či elegantným krokom šľachtica…) pán Josef Abrhám…. kto nepozná jeho role z filmov Vrchní prchni, Konec starých časú, Kulový blesk, Trhák,  Člověk proti skáze… prípadne primára Blažeja z nemocnice?… jeho výrazné oči, tmavú ofinu,  jeho autentický herecký prejav… jeho poslednou filmovou rolou bol svätý Josef vo filme Anjel Pána 2….. …niekde som sa dočítala, že chcel byť kňazom… mimochodom jeho starý otec sa volal Jozef… Jozef Hollý – evanjelický kňaz a dramatik – autor napríklad Kuba a Geľa Sebechlebského… jeho teta bola výtvarníčka a scenáristka Elena Holéczyová a bratranec režisér Martin Hollý…. a tak v stredu 18-teho oslavuje 80-ku „Kubova Anča“ ale aj Saška z Hollého Medenej veže… prvá dáma (alebo dám presnejšie označenie –  jedna z prvých dám) československého filmu Emília Vášaryová… a tak dúfam, že na jej oslavu prišiel aj nejaký kocúr (najlepšie v okuliaroch)… anjel z hry Na skle maľované určite:))
… a tak pani Milka dobre oslávte a Vrchí…. prchni!!!!… leť, bež, utekaj… až niekam do Jiljí za Popelkou…. a vezmi jej „trocha těch svestiček“(Marečku…)….

…..a naša hudobná redaktorka dnes vyberá:
holubí dum 
Life on Mars? 
Kubo

… a tak sa s vami dnes lúčim s prianím všetkého dobrého nielen vám ale aj pani Milke a s poďakovaním Josefovi…vždy vaša Sally_Lu*

p.s.1 – a tak okrem toho bol v stredu Deň múzeí a v sobotu bude Deň kultúrnej rozmanitosti…
p.s.2 – a o festivale v Cannes opäť bez rúšok… niekedy nabudúce:))
p.s.3 a „antiburanom“ nazval Josefa Abrháma v jednom zo spomienkových rozhovorov jeden z jeho kolegov (v množstve spomienok som zabudla ktorý…)

…a tak by bolo v týchto dňoch na mieste napísať niečo o ľadových mužoch a Žofii – Sofii, ktorá bude mať meniny v nedeľu… ale zdá sa, že letné počasie a koniec oficiálnych obmedzení epidemiologickej situácie spôsobili, že „neúradujú“ a zrejme koncom týždňa namiesto mrazu volia dovolenku…minimálne do Tatier:)))… tesne pred odchodom možno pošlú nejaké búrky…trochu dáždika… aby sa nepovedalo:))… a ak neprídu búrky, tak aspoň sneží… z topoľov (takto si treba zariadiť prácu, keď sa ide na dovolenku…niekto to dokončí za vás:)))
…a tak nás po „Sviatku práce“ (aj keď to bola voľná nedeľa a „nedelalo“ sa ani v obchodoch:) povolali do práce… aby sme svoje povolanie vykonávali viac na mieste na to určenom ako v obývačke na home office (HO)… a tak, aby nebol prechod príliš prudký, absolvovali sme najprv „komunikačný kurz“!… (inak už asi dvakrát prekladaný termín)…. a tak to bolo celkom logické… najprv sa „rozrozprávať“ a potom „hurá medzi kolegov“….  a tak sme okrem rád „ako na mikrofón a ako na trému“, pojednaní o verejnej samote, artikulácii, spomalení a zrýchlení v reči… cvičení v dýchaní a kričaní-nekričaní… mali k dispozícii aj niekoľko jazykolamov, tie naj vyberám (nedá mi nepodeliť sa) – nech sa páči – každé ráno môžte precvičovať:))

Na klavíri hrala Klára Kráľová
To mi tuto táto tatova teta tyká?
Čistý s čistou čistili činčilový čepiec!
Sčeš si vlasy z čela a osuš si šosy!
Prst zvlhol, vlk zmrzol.
Ak naolejuje Júlia lampu, nenaolejuje Júlia linoleum!
Mám rada rozporuplné lyricko-epické diela…

 …. a  tak ma tropické teplo tohto týždňa zlákalo k jednému zmrzlinovému popoludniu… to som práve nebola v práci (máme nárok ešte na dva dni HO)… a tá zmzlináreň, pred ktorou sa tu neďaleko minulé leto tvorili rady… cez zimu zmizla… (dám si patentovať nový jazykolam: „zmrzlináreň cez zimu zmizla“:)… a tak som si v potravinách kúpila niekoľko nanukov – do zásoby do mrazničky… vybrala som si ten s najkrajším obalom (tak sa mi zdá, že som ho videla v nejakej reklame:)… a neoslovil ma (priamo povedané – nesplnil moje chuťové predstavy)…. a tak som po chvíli váhania (našťastie nemám doma osobnú váhu:)) vytiahla z mrazničky ďalší nanuk – známy názov – nový obal… „chuťovo som šla na istotu“ – ale nie!!! neznáma divná chuť len vzdialene sa podobajúca na tú, ktorú som očakávala… a tak…buď sa mi počas 1-2 rokov zmenili chuťové bunky, alebo sa zmenili výrobné postupy výrobcu… poučenie: „nevytvárať očakávania a domnienky?!“…. vždy dobrá rada!!!… ale tie nanuky mi nejdú do hlavy ani do ruky… to budem musieť ešte preveriť:)))..a tak tento týždeň vydražili (zatiaľ…) najdrahšiu sieťotlač na svete… „neprestrelenú Marilyn Monroe“ (portrét, ktorý unikol atentátu na A.W.)… zachytila som, že za 170 miliónov dolárov…podľa iného zdroja 195 dolárov… každopádne vydražená suma pôjde na charitatívny projekt pre deti…
… a tak tento týždeň (predpokladám, že už) oslávil 90-ku princ Radovan – pán Josef Zima … zaľúbený do princeznej v „myším kožíšku“… ale hlavne so zlatou hviezdou na čele:))“…a netradičnú rolu rozvážneho i rozvášneného dirigenta „starého telesa“ si strihol vo filme „Ženu ani kvetinou neudrieš„…(v „květnu už vôbec nie!:)) 

… a naša hudobná redaktorka dnes vyberá:
Sukiyaki (Ue o Muite Arukou) 
Nick Cave and the Bad Seeds- Push the Sky Away 
Happy birthday… happy day (princovia i prezidenti) 

… a tak sa s vami lúčim s prianím, aby ste našli súlad medzi májovou prácou a májovým letom:))- vždy vaša Sally_Lu*

p.s.1 – okrem toho, že majú meniny ľadoví muži, tak v piatok je Deň koktailov – úplne vhodné pre tieto dni… aj tie jahodové… aj tie slovné:))
p.s.2 – a lunárny kalendár konštatuje: „nový deň je nový začiatok“ a čo nová noc, je súčasťou dňa?:)
p.s.3 – a „na Serváca“ začínajú MS v hokeji 2022… žeby substitúcia namiesto ochladenia?… umelý ľad?:)
p.s4 – citácie  jazykolamov – zo školenia „Nebľaboc“

…a tak som posledný aprílový piatok cestovala… cesta tam prebiehala v kľude (nie celkom v pokoji – česky v izbe… alebo by sa mohlo nazvať niekedy kupé izbou? – napríklad – obývačkou… a ten, kto si ide prisadnúť, by sa opýtal nie klasické: „mate tu voľno?“ – ale: „môžem ísť k vám na návštevu?“… nehovoriac o spacích kupé (tam sú asi rezervácie povinné… lebo inak by niekoho mohla prekvapiť otázka: „môžem s vami zdieľať ležadlo alebo lôžko?:))… a tak mi dnes prišla so mailovej schránky reklama, okrem iného propagujúca vlastné kupé na cestu vlakom – k moru…:))… a tak pekne chronologicky, vrátim sa k aprílovému piatku: lístok som si kupovala na poslednú chvíľu… dúfajúc, že po požiadavke: „prosím o miestenku do kupé, kde nik nesedí“ mi bude dopriate aspoň max. jeden spolucestujúci… keď som prišla do kupé, už tam sedeli dve dámy pri okne, a kým som telefonovala prechádzajúc sa po chodbičke, tak sa kupé zahustilo ešte o dve spolucestujúce… a tak som vôbec nemala chuť tam zapadnúť a pri pokračujúcom telefonovaní a prechádzaní sa po chodbičke objavila jedno kupé, kde sedel len jeden cestujúci… a tak som si tam prisadla aj bez miestenky, zaševeliac niečo v duchu, že miestenku mám, ale tam je plno… pán driemal a nevenoval mi žiadnu pozornosť…a tak som si mohla vystrieť nohy a nerušene pozorovať polia za oknom… do reči sme sa dali až pri jednej „čiernej stavbe“ pri trati… a tak som sa dozvedela, že kým som sa ja ledva-ledva ma poslednú chvíľu vychystala z Bratislavy, tak ten pán ráno okolo piatej – za svitania vyrážal už (až) z Osla!… a vystupovali sme v rovnakom meste a vyzeral celkom sviežo… zrejme celý natešený na stretnutia, ktoré mal naplánované… z rozprávania vyplynulo, že zrejme teraz, keď tieto slová čítate je už opäť v Nórsku…
….a tak som sa zas v prvý májový pondelok vracala vlakom do Bratislavy… dúfajúc, že v pondelok budú vlaky voľnejšie ako v nedeľu som predostrela pri okienku „malej stanice“ opäť tak trochu mizantropicko a zotrvačne protiepidemiologickú prosbu na prázdne kupé… mladý muž za okienkom hľadal, hľadal a celkom v pohode mi dal lístok… tešila som sa na fakt prázdne kupé… ale!!! … nečakala som, že v tom vagóne, kam mi lístok predal vlastne nie je žiadne kupé, len štyri „kójky“ a inak otvorený priestor… dalo by sa povedať tz. „vlakový open space“…a tak hoci priamo oproti mne nick nesedel, tak nejak sme všetci všetkých vnímali… niektorí pospávali, iní pozerali do laptopov a mobilov… vlak napriek úpravám v grafikone „štandardne meškal“… a niekde v polceste pristúpila žena s asi štvorročným dievčatkom… na stolík je položila kufrík a dieťa si pred sebou rozložilo cestovnú herňu… o chvíľu sa ozval podivný vrčavý zvuk… „ešte aby sa pokazil vlak!“ pomyslela som si a zdvihla oči od knihy (nebudem predsa písať, že som si robila pracovné poznámky do materiálov, aj keď je to pravda, knižka pôsobí oveľa príjemnejšie:)… a tak som zdvihla zrak a videla, že dieťa niečo montuje detskou vŕtačkou… skúmavo som sa pozrela na „vystajlovanú mamičku“ a hlavou mi prebehla myšlienka: „ako sa k tomu to dievčatko dostalo, pripravujú ju na povolanie sochárky, stolárky, „hodinovej manželky“ alebo zubárky? … raz som počula z rádia takú správu, že v starej Číne trénovali malých zubárov cca od troch rokov – prštekmi vyťahovali z dreva drevené kolíčky, s vekom čoraz silnejšie zatlčené, aby dokázali v dospelosti vytrhnúť pacientovi boľavý zub!… a tak netuším, aké povolanie bude mať malá cestovateľka… každopádne pôsobila veľmi húževnato a zaujato:)
… a tak som 3. mája zhliadla dokument o Věre Čáslavskej… pri príležitosti 80-teho výročia jej narodenia… a tak ukazovali známe zábery z olympiády v Tokiu, kde sa táto najznámejšia československá gymnastka stala miláčikom publika a dostala, možno ako jediná žena široko – ďaleko, samurajský meč…  a potom v Mexiku v roku 1968 (október!!!) stála na jednom stupni víťazov spolu s ruskou športovkyňou, s ktorou mali úplne rovnaký počet bodov… a tak najprv zaznela československá hymna a chvíľu na to hymna ZSSR – vtedy Věra sklonila hlavu a odvrátila ju bokom od spoluvýherkyne… a tak bolo všetkým všade na svete všetko jasné… a tak, na konci dokumentu spomenula, že jej raz nejaká veštica povedala, že bola v minulom živote samurajom… samuraj – nesamuraj – rozhodne to bola veľká bojovníčka!… a tak, tiež 3. mája, preletela médiami správa o skone druhej veľkej bojovníčky – Medy Mládkovej, ktorá sa narodila rok po skončení prvej svetovej!!!… priznám sa, že som na „jej“ Sovovy mlýny na Kampe v Prahe zatiaľ vždy „pohlížela z povzdálí“, ale pri najbližšej návšteve Prahy sa tam určite pôjdem pozrieť…hoci Museum Kampa… bolo oficiálne otvorené v roku 2003 (po povodni 2002, keď bola budova zasiahnutá, ale vzácne zbierky výtvarného umenia, ktoré venovala Prahe, ostali nepoškodené)…

…jednu vec máme vždy naviac pred ostatnými – sami seba.../E.S.

…a naša hudobná redaktorka dnes vyberá:
Audrey
Sharon
Adele

… a tak sa s vami dnes lúčim s prianím: „majte krásny máj!“… poťažmo: v stodole už v máji raj:))vždy vaša Sally_Lu*

p.s.1 – a tento týždeň okrem troch milých dvoch kolegýň oslavujú aj: Žigmundovia, Hermíny a Moniky – všetko najlepšie!
p.s.2 – a 6. mája je „deň bez diét!“… a v nedeľu „Deň matiek“
p.s.3 – a lunárny kalendár radí: hľadajte… to dobré! a tiež: chodťe na prechádzku a buďte aktívni!

… a tak som cez veľkú noc ráno vyšla v rodičovskom dome na balkón a zapozerala sa do záhrady susedov o dva domy ďalej… niečo sa tam mihlo… „asi majú susedia nového psa“… pes preliezol plynule cez tyčkový plot zo susedovej do susedinej záhrady a potom…  do ďalšej… vtedy mi docvaklo, že to nie je pes… že je to líška… kým som stihla zbehnúť do izby pre mobil a odfotiť tohto zvera, tak som videla len ako sa mihá chvost pomedzi ploty smerom k lesu…

„Ja som líška“ – povedala líška.
„Poď sa so mnou hrať“ – navrhol jej malý princ. „Som taký smutný…“
„Nemôžem sa s tebou hrať“ – povedala líška. „Nie som skrotená.“
Antoine de Saint-Exupéry, Malý princ

… a tak som sa niekedy začiatkom apríla vracala domov –  do paneláku – a suseda vysádzala nejaké rastliny do čerstvo pooranej predzáhradky…. a tak sme hodili reč… a dozvedela som sa, že predzáhradku neskopal alebo nezoral žiaden obyvateľ bytovky… ale obyvateľ lesoparku – diviak… a tak som napísala na vedenie mestskej časti… odkaz bol zaradený do kategórie: „zviera túlavé“…a tak mi predvčerom prišla odpoveď: „vašu informáciu sme odstúpili na príslušnú veterinárnu stanicu – kvôli besnote… a na príslušný poľovnícky revír… kvôli…“ a na záver otázka: „Považujete našu odpoveď za postačujúcu?“… a tak neviem, čo odpovedať, či vôbec niečo…. ako zabrániť diviakom behať dolu terénnymi schodmi až medzi bytovky a tulipány?… priznávam sa, že predstava neskoršieho návratu domov a stretnutia sa s diviakom alebo diviakmi… no to by som možno kričala ako na lesy a z balkóna mala dosť diviakov i divákov… možno by som sa konečne zoznámila so susedmi… alebo si ich skrotiť???… uf?!… a tak som si spomenula ako bratranec choval na chate pod lesom vietnamské prasiatko (vlastne prasničku)… prasiatko bolo veľmi čiperné a agilné… keď sa rozbehlo nevedelo sa len tak ľahko zastaviť… raz som skoro spadla na zem, keď do mňa narazilo… prasiatko malo svoje meno a nakoniec skončilo… nie nie, nie na pekáči… ale medzi kamarátmi v ZOO a možno malo aj nejakých frajerov a potomkov… a tak sa občas v Bratislave aj v minulosti objavovali správy, že diviak bežal po Dunajskej, bol na návšteve v hoteli Carlton… ale posledné roky úplne v pohode na sídliskách… teda zatiaľ nemám informáciu, že by prenikol až do Petržalky… ale možno z Maďarska… či Rakúska…?

… a tak sa mi minule snívalo, že som sa pozrela z okna paneláku a videla dom medvedicu s medvieďaťom… „som niekde v Tatrách?“ – pýtala som sa sama seba v tom sne… a potom som sa zobudila a medveďa síce nevidela, ale spomenula som si na to, že v detstve bolo úplne bežné že sme mali plyšových medvedíkov… dokonca obľúbenú knihu „Môj macík“… a tak som si spomenula, ako som v detskom športovom kočíku kočíkovala plyšáky – medvedíka a líšku…. a čo Teddy Mr.Beana?:))… a tak medveď… „lebo medveď!“… v mýtoch severnej Ázie a Ameriky majú medvede obyčajne ľudské vlastnosti – s ľudskými ženami majú ľudské deti… a tak medveď má v kultúre historicky i hystericky nesporne svoje miesto… od jaskynných motívov… cez atribúty sv. Kulumbána a sv. Gala… cez erby švajčiarske i nemecké (vrátane znaku Bernu a Berlína… medveď nemecky Bär – anglicky bear)… až po Čínu, kde sa pod „ruským medveďom“ chápe ľadový medveď…  a u nás MED-veď!!!

… a tak som dodnes ani netušila, že existuje film – ekologický horor „Divoká zver“ z prostredia ZOO… po dvoch riadkoch jeho popisu ani netúžim po zhliadnutí… ale napadlo mi, že aké by bolo prázdno, keby neexistovali zvieratá (nemyslím teraz ako zdroj potravy, alebo ťažné kone, voly soby a psy)…a na druhej strane možno by sme my (ľudia) zvieratám vôbec nechýbali… hlavne tým divokým (líška v Malom princovi by mohla chodiť na prechádzky aj v iný deň ako vo štvrtok:))…a tak som pred dvoma týždňami takmer „jazdila na koni“ – ale nebola som na jazdu dostatočne včas objednaná (o slepej kobyle Máši niekedy nabudúce)… a tak islandský film „O koňoch a ľuďoch“ – fakt odporúčam… oba zmienené filmy majú v titulkoch napísané, že pri filmovaní nebolo ublížené žiadnemu zvieraťu (aj keď v samotnom filme to tak nevyzerá… veríme titulkom!!!… a tak tento týždeň organizátori IFF Karlovy Vary predstavili svoj aktuálny plagát a tiež zaradenie sekcie Works In Progress festivalu v Odese, ktorý sa tento rok nebude konať… nech Eizenšteinova známa scéna na schodoch ostane navždy mementom…

…a naša hudobná redaktorka dnes vyberá:
Chcel by som byť medvedíkom 
Dry Cleaning 
Florence + The Machine

… lúčim sa s vami dnes s prianím príjemného záveru apríla… s kamarátskymi zvermi a zvieratkami…alebo s plyšákmi… v posteli či v spomienkach:)vždy vaša Sally_Lu*

p.s.1 – a tak si tento týždeň pripomíname: „Deň vodiacich psov a tučniakov“ (kto vie o dôvode a pôvode tohto spojenia v jeden deň, nech napíše…), aj „Deň vtáčieho spevu“ a medzitým „Deň grafického dizajnu“, „Deň tanca“ i „Medzinárodný deň jazzu“!!!
p.s.2 – a meniny majú Jaroslavy, Jarmily i Jaroslavovia – dobre oslávte – jar i seba!
p.s.3 – a o domácich zvieratkách – niekedy nabudúce…
p.s.4 – a ako ilustrácia – jedna z novších dekupáží…
p.s.5 – a 30.4. bude nov dôležitý pre býkov…a nov je vhodná doba na zmenu k lepšiemu… nečakajme… najlepší čas je práve teraz:)

…a tak som nejak zabudla na Zelený štvrtok zjesť tradične niečo zelené… a v ten deň večer som sa dozvedela, že „to nie je ani nutné“… že sa tradičné názvy veľkonočných dní zmenili a zelený štvrtok už nie je zelený… okrem vyjadrenia oficiálneho cirkevného, že je za premenovaním snaha o väčšiu vernosť latinskému originálu – Missale Romanum –  bola súčasťou príspevku aj malá anketa, kde sa väčšina respondentov vyjadrila, že budú naďalej používať „staré názvy„… povedzme si… nielen jednoduchšie ale nejak zvláštne aj sofistikovanejšie… vyberte si:

Kvetná nedeľa – Palmová nedeľa
Zelený štvrtok – Štvrtok svätého týždňa
Veľký piatok – Piatok utrpenia Pána
Biela sobota – Svätá sobota
Veľkonočná nedeľa– Veľkonočná nedeľa Pánovho zmŕtvychvstania
Veľkonočný pondelok – Pondelok vo veľkonočnej oktáve

…a tak na Veľký piatok (15.4.) to bolo presne 110 rokov od stroskotania Titanicu… a kto nikdy nevidel rovnomenný film s Leonardom a Kate, tak mal tento víkend hneď niekoľko príležitostí… a tak som náhodne zhliadla scénu ako hudobníci hrajú na potápajúcej sa lodi a na záver svojho koncertu si navzájom povedia niečo v duchu: „bolo mi cťou s vami hrať“…… a tak…Veľká noc… tradície sakrálne i profánne… medzi nebom a zemou… a tak som v bielu – či svätú sobotu – držala chvíľu v rukách urnu otca… a tak… a tak sa opäť vynorila téma ne/schopnosti vysporiadať sa so smrťou… ne/schopnosti žiť (najlepšie ako sa dá)… ne/dokonalosti… ne/smrteľnosti… opustenia… pustenia… odpustenia…… a tak sme na Veľkonočnú nedeľu Pánovho zmŕtvychvstania navštívili na dedinských cintorínoch hroby svojich predkov… a nestretli sme ani živú dušu… len vtáci a severný vietor v korunách ešte  nezelených stromov…

…a tak na veľkonočný pondelok… O.K…. spomienky na pubertálne a postpubertálne oblievačky (ZŠ, gympel, internát) boli postačujúce:))

…a tak 10. apríla  bolo výročie – 90 rokov od narodenia filmového doktora – Živaga –  Omara Sharifa (mimochodom narodil sa ako Michel Yusef Dimitri Chalhoub – svoje meno a vierovyznanie zmenil kvôli svadbe s milovanou ženou, s ktorou sa neskôr z lásky k nej i ostatným ženám jeho života… rozviedol… meno si však už ponechal:)…a na Bielu nedeľu (24.4.) bude oslavovať 80-ku! jeho partnerka (aj:) z filmu Funny Girl – Barbra Streisand… a tak v tomto bode konštatujem, že je to herečka a speváčka, ktorá je buď obľúbená alebo… alebo naopak… podobne je to aj s filmom Jentl, ktorý režírovala aj v ňom hrala – hlavnú postavu, ktorá sa prezlieka za chlapca aby mohla študovať Písmo…. mimochodom film sa točil v Prahe, Českom Krumlove… aj v Žatci, odkiaľ pochádzala jej babička…  každopádne: „všetko najlepšie Barbra! – a dúfam, že Vám pán Troška pošle troška tých veterníkov!“

…a tak ešte deň pred oslavami Jurajov a Barbry – v sobotu 23. apríla bude otvorené Bienále v Benátkach… ovšem CZ-SR pavilón ostáva pre havarijný stav a pripravovanú rekonštrukciu zatvorený (po rozdelení Československa je majetkovo rozdelený v pomere 2:1, tak dôúam, že všetci kompetentní spoja svoje sily a pavilón bude skoro funkčný… česká strana to tento rok vyriešila šalamúnsky – expozícia Ronyho Plesla bude (je) nainštalovaná v kostole Santa Maria della Visitazione…. a dodávam, že sklár  spolupracoval s architektom Pleskotom… pozor! – lyžička Anežka má celkom iného – k predošlým autorom zvukomalebne príbuzného autora – je ním Jiří Pelcl – blahoželáme k meninám i k dizajnovej „klasike“ – spermiovej lyžičke:)

…a naša hudobná redaktorka dnes vyberá:
Barbra 
Lizzo
Jack

…a tak som pred polhodinkou pozorovala ako na strechu srdcovo-cievneho ústavu pristáva červený vrtuľník… po stíšení vrtule začínajú pobiehať okolo neho postavy v bielom… nevidela som žiadne nosítka… zrejme priviezli „iba“ srdce…….a tak  sa s vami dnes lúčim s prianím radosti v srdci a peknej veľkonočnej oktávy… nech svetlo a život oslávi!vždy vaša Sally_Lu*)

p.s.1 – a v nedeľu bude „Juraja“ – všetko najlepšie!!!… aj Jurkovia a Ďurovia:))
p.s.2 – a 20.4. 2022 odišiel z tohto sveta režisér skvelého filmu „Ja trúchlivý Boh“ – Antonín Kachlík vo veku 99! rokov 
p.s.3 – a v tento deň – 20.4. sme si pripomenuli 20 rokov, čo  hrá na onom svete… Pán herec – Vlastimil Brodský 
p.s.4 – a 25.4. to bude rok čo s nami už nie je Ivan Havel – rozhovor, ktorý stihol urobiť pre knihu „Pro smrt uděláno„, ktorá vyšla na jeseň 2021/
p.s.5 – a ako ilustrácia – najnovšie kraslice (maľované lakmi na nechty:))

… a tak cez víkend v Bratislave zapadlo slnko do siete (či sietí filmových cien) a v Prahe sa odovzdávali ceny za literatúru... ale ešte pred ich odovzdaním sa aj v CZ spomínalo to SK Slnko v sieti… a tak ako levov dostávajú aj SK filmári, tak aj CZ autori dostávajú slnká – ako tento rok Miroslav Krobot a Oldřich Kaiser v Mužovi so zajačími ušami... ale vyhral film, v ktorom neúčinkujú muži od západných susedov, ale ženy od susedov východných … film Petra Kerekesa odohrávajúci sa v Odese – vo väzení – Cenzorka… 

… a tak som si uvedomila, že som viac ako dva roky nebola v kine… ale v kníhkupectvách som sa teda tento rok už vyskytla viackrát… a tak podľa CZ prieskumov sa počet čitateľov zvyšuje… aj keď jedna čitateľka v priamom prenose priznala, že si z miestnej knižnice síce za rok požičala stovky kníh a periodík (presné číslo som si nezapamätala), mnohé ich však len otvorila, prelistovala, nezaujali, nečítala… a tak neviem aká je hodnovernosť tohto údaja…… a neviem aký je (ak je) prieskum v SK – ak viete napíšte mi:)…a tak v rámci „magnezie-litery“ vyhrala hneď prvú kategóriu kniha o „Lipnickej biblii“ – ale nie ako faximile, ale kniha o knihe (ako o vzásom objekte-umeleckom diele)… samotný text originálu je v latinčine…a tak som si spomenula, že sa nejaký čas zberám porovnať (aspoň čiastočne…aspoň nejaké verše… možno tie najznámejšie piesne piesní… texty textov)…a tak sa chystám porovnať texty SK biblie a CZ výtlačku, ktorý uvádza v podtitule: „překlad 21. století“… a tak sa priznám, že som sa zatiaľ v porovnávacom procese dostala len k poslednej stránke – porovnaniu tiráží: SK výtlačok z roku 2018 – na základe vydaní Starého zákona z roku 1955 a Nového zákona z roku 1986… a v tom CZ sa hovorí, že najznámejší preklad je Bible kralická (1577-94)… ale tento preklad… ako pozerám, tak pozerám, je fakt asi z prvého desaťročia 21.storočia vydaný v 2009!… a keďže sa v závere píše, že citácie nepresahujúce 500 biblických veršov alebo 50% diela je možné publikovať bez písomného povolenia vydavateľa (nie autorov!!!)… a tak citujem hneď z úvodu A. Fleka: 

„Boží slovo je živé, mocné a ostřejší než každý dvojsečný meč. 
Proniká až k rozhraní duše a ducha, až do morku a kloubú, až do srdce…“

… a tak som pred týždňom v zmysle rodinnej tradície išla na poštu poslať pohľadnice príbuzným… a tak som pri tejto príležitosti zistila, že poštovné podraželo a známka do CZ už nestojí euro, ale 1,2 Eura a do Francúzska 1,5!…a tak.., keďže som tak trochu zaťažená na miniatúry (ale nie až tak na filateriu:)… mimochodom, vedeli ste, že filatelisti majú aj svoj vlastný časopis? – pod názvom Filatelia) … a tak, keďže sme ešte nemali napísané pohľadnice všetky, kúpila som pár známok do zásoby… a pár z nich som ani neposlala ale použila ich na ďalšiu veľkonočnú dekupáž na dreve… a tak vám symbolicky posielam pohľadnicu – ikonku – a na nej dve známky (aby mohli zájsť aj za hranice:) od maliara Bohúňa… ktoré boli dokonca krstené!!!…a po sviatkoch môžete navštíviť aj Galériu Bohúňa v Liptovskom Mikuláši)))

… a naša hudobná redaktorka dnes ponúka:
Requiem 
Motytva 
Leave the Door Open  
Help me 

… a tak dnes pripájam text na „pohľadnicu“: dobré Veľkonočné sviatky… v rozjímaní tichosti či v oblievačky veselosti… hlavne v zdraví!!! zdravím)))
… vždy vaša Sally_Lu*

p.s.1 – a prvý jarný spln 2022 bude 16.4 o 20.55 slč
p.s.2 – a ceny Grammy sa odovzdávali pred cca 10-timi dňami 
p.s.3 – a meniny tento týždeň majú: Julovia, Justínky aj Dany, Danky, Danice a Rudolfovia – všetko najlepšie!!!
p.s.4 – a lunárny kalendár radí: „čím viac lásky rozdáte, tým viac dostanete…“ – čo dodať – vyskúšajte:)
p.s.5 – a ikonky z roku 2020 a z roku 2021 v traktátoch

…a tak sa po dvoch rokoch môžeme opäť dotýkať dopytových tlačítok v prostriedkoch MHD pri otváraní dverí…a tak som za posledný týždeň videla niekoľko cestujúcich ako stoja zvnútra busu pred zatvorenými dverami a ledva stihnú vystúpiť, keď im dôjde, že dvere sa bez stlačenia zeleného tlačítka neotvoria:))… a tak zisťujem, ktoré „kamenné“ obchody už neexistujú, alebo prešli do internetového modu… a tak si možno budem dať musieť nakalibrovať laptop, aby som mohla nakupovať servítky a bavlnky a ich farebnosť v zásielke zodpovedala farebnosti na monitore…a tak som práve prerolovala (alebo „prescrollovala“:) traktáty k tomu úplne prvému a zastala som na dátume 6. apríl 2020 na traktáte s názvom: „tajomstvo dekupáží„… presne pred dvoma rokmi…

…a tak tu – na chodbe bytovky parkuje už nejaký čas kočík… vlastne kočíky dva –  najprv hlboký a teraz tzv. športový…patrí dievčatku, ktoré sa narodilo pred dvoma rokmi, má hnedé vlasy a hnedé oči ako čokoláda, a keď ide z výťahu domov, smeje sa a vykrikuje tak, že ju počuť aj cez zatvorené bezpečnostné dvere… ale keď ma zbadá, len sa usmieva a skrýva sa za rohom…má dva roky a svet je pre ňu mama tata sestra bába a „kukulienka, kde si bola… hajaja… tu tu tú“… a tak… raz som počula, že keď niekto žije v zahraničí, po dvoch rokoch by si mal rozmyslieť, či zostať alebo sa vrátiť… či zapustiť korene v neznámom prostredí a či sa vrátiť tam, kde si začali zvykať, že tam nie je…. a čo dva roky vo väzení?.. a dva roky na „vojne“?… (v „kasíne“ nie „na ostro“) myslím takú tú povinú službu o ktorej niektorí, čo ju svojho času povinne absolvovali ,sypú historky z rukáva…. a iní sa snažia na ňu (napriek tomu, že vlastne nikdy nikde naozaj nebojovali) zabudnúť… niektorým sa pretransformovala na kratšiu (najlepšie v nejakom … umeleckom súbore), na civilku alebo najlepšie rovno na modrú knižku… a tak… čo Dva roky prázdnin?…. v bubline, na ostrove, bez médií a mobilov… v románe… ako vo sne… a čo dva roky vo vzťahu…. v pracovnom… v partnerskom…

Máš privysoké nároky
a zachmúrené čelo,
už so mnou žiješ dva roky
a mne to neprospelo.
… Milan Lasica /Žiť s tebou – úryvok

…a tak, keď zasadíme rastlinku, ktorá je jednoročka, tak na jeseň oberieme úrodu a to ostatné, čo po nej zostane sa stane hnojivom pre rastlinky zasadené na jar…. ale keď zasadíme ovocný strom, tak po dvoch rokoch ešte nemáva plody… jeho úlohou nie je plodiť ale rásť a mohutnieť a až po pár rokov priniesť plné košíky ovocia… a tak… čo môže vyrásť v meste za dva roky volebného obdobia… a čo za štyri?…a tak, keby sa ma bol niekto pred štyrmi rokmi rokmi… keď sme otvárali prvú výstavu dekupáží v K-gallery… opýtal, čo bude o štyri roky?…. našťastie som mala vtedy plnú hlavu dekupáží… a nik sa ma na nič také nepýtal… moja odpoveď by asi… určite… celkom nezodpovedala dnešnej realite…a  to, že naše životy bude masovo ovplyvňovať nejaký MIKRO_organizmus…mikrób… dobre, tak vírus… a potom ešte ví_RUS(!?)…. neobzerajte sa pani Lotová…

… a naša hudobná redaktorka dnes vyberá:
Ach to by boli vojny malebné 
Neobzerajte sa pani Lotová 
U2 – Achtung Baby 

… a tak sa s vami dnes lúčim s prianím nech o dva roky si môžeme povedať… a v apríli 2022 nastal mier na celom svete… a nepokoj ostal len v nás… v našom vnútornom boji medzi vlastnou nedokonalosťou a predstavou dokonalosti…. a podarilo sa nám ho transformovať do umenia, tvorivosti, do rozhovorov, tanca, hudby…. … a tak som si spomenula na slová jedného kamaráta, že najlepšia investícia je tá „do seba „(jazykový kurz, počítačové zručnosti, kurz varenia, pečenia, čalúnenia, tvorivého písania, salsy,  herectva, jazdy na koni, či niečoho iného, čo sme vždy chceli a odkladali na „potom“…) a jedným dychom dodávam, že sa určite oplatí investovať aj do prírody a zasadiť nejaký strom… jabloň či brezu (aj keď je v sezóne alergénom:)… najlepšie založiť novú záhradu alebo park:)… nech kvitnú nielen stromy na jar ale my počas celého roka…vždy vaša Sally_Lu*

p.s.1 – a 4.4. bol Deň boja proti nášľapným mínam….
p.s.2 –  a 10.4. bude kvetná nedeľa
p.s.3 – a lunárny kalendár hovorí, nielen na tento týždeň: „Láska je zázrak, majte/me sa radi“:))
p.s4. – a posledný marcový deň opustil tento svet autor Maxipsa Fíka a iných nezabudnuteľných ilustrácií a rozprávok Jiří Šalamoun – ďakujeme… aj za Fíka:)

..a tak minulý víkend nastúpil letný čas s razanciou leta… aj keď Martinské hole boli ešte pod snehom a listnaté stromy aj na „*Dolniakoch“ holé:)… a najbližší víkend sa podľa predpovedí má dostaviť apríl v plnej kráse – zima pretláča leto návratom k sneženiu…
… a tak som začiatkom tohto týždňa v záhradách, parkoch a parkových úpravách popri cestách videla kvitnúť narcisy… (všemožných odtieňov žltej a nad tým svietila jarná modrá obloha))))
… a tak som si spomenula na film s Jackom Lemmonom „Avanti!“ (alebo v SK-verzii: „Nebožtíci žičia láske“)… tzv. „cestovateľský film podľa divadelnej predlohy“ – odohrávajúci sa na Ischii – v Taliansku uprostred leta… ale keďže sa tam niekoľkokrát vyskytujú narcisy (ako najvýraznejšia kvetina)… tipujem, že Billy Wilder (američan z Halíča) natáčal tento film na jar celkom naschvál mimo hlavnej letnej sezóny… a najkrajšie kvety po ruke boli narcisy:)).. a tak má tento film svoje čaro dvoma mileneckými dvojicami… jednou, čo sa od hádok prepracovala do postele a druhou neviditeľnou… čakajúcou na miesto, kde by mohla navždy odpočívať… spolu… v pokoji… film sa dá zaradiť medzi tzv. „pohodové filmy“(ak niekomu nevadí väčšinu filmu nespokojný ale prudko pozerateľný J.L.) … doboví kritici pred 50-timi rokmi!!! (filmy natočené v roku 1972 dostávali cenu  v r. 1973) Avanti! príliš neocenili… nominovali na Oscara len B.W. za adaptovaný scenár (hoci J.L. získal za Avanti! Zlatý glóbus)… jednoducho „oscarové dožinky“ si užil film Kabaret (mimochodom ho mal B.W. pôvodne režírovať)… a Michael York, ktorý tam hral jednu z hlavných rolí minulý víkend oslávil 80-ku:))…a Oscara dostala zaň aj Liza Minnelli (Liza bola jednou z osobností predávajúcich minulý víkend tohtoročného Oscara… a našťastie žiadnu facku nedostala…)))… a za Kabaret dostal sošku aj „kaberetiér“ Joel Grey (…mimochodom otec Baby z Dirty dancing:))… to, že nakoniec bol ako najlepší film za rok 1972 vyhlásený Krstný otec spomínať nebudem:))

… a tak nebudem teraz rozvíjať ani tému mytologickej postavy Narcisa… (hoci by sa zrejme aj v dnešnej dobe našlo dosť paralel, odtienkov i mixov narcisizmu)))…zdá sa, že jeho príbeh a krása tohto jarného kvetu ovplyvnili jeho názov asi vo všetkých jazykoch (neviem to skontrolovať v hindu, japončine alebo arabskom písme:))….dokonca aj vo welštine je to „narcissus“… v maďarčine: „nárcisz“…. fínština: „narsissi“… žeby vo fínsku poznali cisárovnú Sissi?
… a tak som si spomenula ako som prednedávnom dostala balíček… teda skôr balík – darček – prekvapenie… v mail-schránke  svietila otázka: „Ako sa ti páči?“… a tak som hneď na druhý deň, ako mi prišla oznámenka, nabehla na poštu… očakávajúc nejaké knihy, staré fotky alebo niečo podobné…sošky som nečakala (a Oscara vôbec:) ale keď som otvorila krabicu, najskôr som vytiahla zeleno-béžový šál, ktorý celkom nezodpovedá môjmu vkusu… a potom… potom som pozerala niekoľko minút do krabice „ako puk“…medzi kusmi pomačkaného papiera a bublinkových fólií sa vynárali fragmenty… dve nohy zasadené do podstavca… potom ďalšie dve -trochu menšie nohy v podobnom podstavci… dlhé telo bez účesu a ženská hlava bez tela a potom ešte telo bez hlavy… no priznám sa, že som veci, tak trochu v šoku, bezhlavo povkladala naspäť do krabice, zakryla šálom (slúžil v skutočnosti na zaplnenie priestoru:) a odniesla na „odľahlé miesto v byte“… sadla som si  k laptopu a napísala odosielateľovi poďakovanie s prosbou o vysvetlenie…. na druhý deň… za bieleho rána som krabicu opäť otvorila… sedem oddelených častí porozkladala na šál a vyskladala dve sošky: muž a žena (podľa charakteru postáv skôr cisár a cisárovná ako Oscar a Oscarovna:)… a tak, keď som sa trochu spamätala z počiatočného šoku (že asi nejde o nejaké „wúdú“ a že sa asi odosielateľ nezbláznil:)… stále som očakávala odpoveď s vysvetlením o čo ide a či mi tie fragmenty boli zaslané ako polotovar, alebo boli balené do krabice ako dva kusy… hoci vo filme „Blázni zo štadióna“ je veľmi zábavná scénka s premenou pôvodnej sochy na niečo celkom iné, čo s pôvodnom sochou má spoločné len materiál… keď po troch dňoch nič… začala som telefonovať, ale nikam sa nedovolala… to som si už začala pripadať ako v nejakom divnom scenári na pokraji trileru… povedala som si, že počkám do rána… a ráno som sa opäť nedovolala… a tak som si našla číslo na veľvyslanectvo do hlavného mesta príslušnej krajiny (asi som nespomenula, že to bol balíček zo zahraničia, ale názov krajiny v tomto scenári nehrá rolu)… a tak mi veľmi milá pani povedala, že sa môžu spojiť s políciou atd… !!!“aha!!!“… preletelo mi v hlave… a plnokrvná predstava – scénka, ako niekomu vylamuje polícia zámok, alebo aspoň búši na dvere ma stopla… a tak som sa nadýchla sa a prestala to riešiť pod heslom: „poručeno bohu“… a do hodiny prišla sms v duchu: „Už prišiel balíček? mal som vypnutý mobil…“… a ešte sa neskôr v telefonáte ukázalo, že všetky moje maily padli medzi spamy… a sochy na kusy nebol zámer, jednoducho na pošte nenalepili nálepku s piktogramom rozbitého pohára……a tak som šla v pondelok na prechádzku popri jednom kamennom opornom múre… nad ním pekný kovaný zelený plot a v tráve fialky, ktoré boli tak tesne nad mojim nosom… a tak som si nejak pomyslela na řčení (SK= povedanie) „voňanie fialiek odspodu“… a tiež na „marec poberaj sa starec“… podľa niektorých výkladov je tým myslená zima… Morena, ktoré sú ženského rodu… každopádne jar sa s predlžujúcimi dňami približuje a prebúdza napriek avizovanému sneženiu… a veríme, že príde v svojej sviežosti a nebude za svoj výkon očakávať Ocsara:)

… a naša hudobná redaktorka dnes vyberá:
Mein Herr with Chair 
Liza a gaga _ Ocsary 22
The Glenn Miller Orchestra 

…a tak sa s vami dnes lúčim s prianím nech jar a svetlo prinesú mier, pokoj, spev vtákov a medziľudské teplo:)🕊

vždy vaša Sally_Lu*

p.s.1 – a ako ilustráciu pridávam iný darček (nie 3D sošku ale 2D tanierik) – dostala som ho niekedy pred tromi rokmi – je u Užhorodu – hradu…. a tak som si myslela, že niekedy, keď skončí „epidemiologická éra“ išla by som sa na Ukrajinu pozrieť… aspoň sem kúsok za hranicu –  do Užhorodu alebo Mukačeva, vraj tam majú skvelé cukrárne v Rakúsko-Uhorskom duchu… a tak si/nám prajem nech sa toto prianie môže skoro splniť! 
p.s.2- a tento týždeň mali meniny okrem Miroslavov aj Mieroslavovia a Mieroslavy a tiež Vieroslavovia a Vieroslavy:)) – všetko najlepšie aj Miroslavám na budúci týždeň!
p.s.3 – v marci sme sa rozlúčili s našimi milými príbuznými… manželmi, ktorí spolu žili 68 rokov… a vdovec V. bol vdovcom (a nie manželom) len deväť dní… boli láskaví a nerozluční ako V+V = W (winners of their lives)… vždy som ich rada videla… česť ich svetlej pamiatke!
p.s.4 – a vo filme Avanti! sa narcisom, neviem prečo, hovorí: „trombončiny“ – ale na webe sú pod týmto názvom len tekvice – ak k tomu niečo viete povedať na vysvetlenie – napíšte:)

…a tak mi minule jedna kamarátka povedala, že „okolo nej sú v práci samí pozitívni kolegovia“… a tak som si v tej chvíli okamžite vstúpila do svedomia  a povedala som si niečo v duchu: „mala by si sa polepšiť a byť pozitívnešia“… z ďalšieho rozhovoru vyplynulo, že mala na mysli  ešte stále epidémiu a nie dobrú náladu… ale vo mne aj tak zarezonovala tá zabudnutá „stará dobrá pozitívna radosť“…:))
…a tak sa musím priznať, že som niekedy začiatkom roka spočítala koľko traktátov – blogov už visí na tomto webe… a tak som pekne odpočítavala tie najnovšie a tešila sa na ten 100-tý!!!….a tak som, vlastne ani neviem prečo, pred pár dňami prepočítala ten počet a zistila som, že som tú stovku už „prešvihla“ cca pred mesiacom a tento traktát je už stopiaty…. a tak som si spomenula na to ako som sa v 8-mej triede ZŠ na okresnej matematickej olympiáde umiestnila na druhom mieste… a pritom som mala všetky postupy správne… nebola som si vedomá žiadnej chyby…akurát, ako sa ukázalo neskôr, som si zle odpísala čísla z tabule v jednom príklade…:))….raz meraj a dvakrát strihaj … vlastne naopak:))
…a tak STO!!!!= 100!… alebo stý!!!!… 100%-ný???…….
…a tak sto=  V(grécky)… a V zas v rímskych číslovkách=5!…C v rímskych číslovkách= 100
…a tak som si povedala, že napriek tomu, že sa mi nepodarilo spočítať 4+5+5+6+4 atd…… nenechám si ujsť tému STO!!!…
…a tak …poďme na to: 1euro = 100 centov… 1meter= 100centimetrov (centum= sto /latinsky)… a 100x100metrov= hektár… 100litrov= hektoliter… hektopascal… (hekatón= sto /grécky))))
…a tak sa „STO“ nápadne a logicky alebo aj celkom nenápadne a nelogicky dostalo aj do iných slov:
100ročie, 100ročnica, 100voda… 100wasser – alebo Hundertwasser – 100p, 100pa, 100pár, 100ry (100rka tiež:)…100ka – divadlá: Stoka aj A100rka…
…100dola, 100lička, 100lár, 100LOVÉ hry:))
100nožka … je vydavateľstvo detských kníh .. lebo spisovne je zvieratko:100nôžka 
… a čo na to pán „Ku100“ = Cousteau?
… a nebudem popisovať faktúry za vodné a100čné:))
…a tak radšej: prebehnem me100-m a mie100-m kde pôsobí kve100r a univerzity ne100r… vyčistím prie100r… zamiesim ce100, pripravím pe100 (napr. z medvedieho cesnaku🙂... aby nebolo pu100… vymysli ešte niečo – skú100!!! – alebo skús 100 slov na „sto“:))!!

… a tak sa marec –  mesiac knihy prehupuje do druhej polovice…a tak som sa konečne pustila do čítania knihy, ktorú som dostala na Vianoce.. a priznávam, že aktuálne tak trochu polemizujem s prekladom i s autorkou a kniha ma namiesto pohody začína znervózňovať (našťastie je to útla knižka, takže mi zvedavosť nedá a príbeh dočítam… a tak som si (podvedome) na nejaké vykompenzovanie pocitov kúpila pred týždňom inú knihu s názvom: „Děj se co děj, nemáte se čeho bát…“ (aj keby som ju ani neotvorila a čítala si každý deň len ten názov ako mantru, tak tá kúpa mala zmysel ….a tak vlastne neviem kto má teraz náladu a na aké knihy.. rozprávky, náučnú literatúru, klasiku?… zrejme cca 1600km od nás smerom na severovýchod mesiac knihy nemajú – a niekto tam nečíta ani literatúru faktu…. a tak možno by stačilo prelistovať Haškovho Švejka… možno si osvojiť len jednu myšlienku: „nestřílejte, vždyť jsou tady lidé!“ … a číta teraz niekto 100 rokov samoty?

… a naša hudobná redaktorka dnes vyberá:
Hundred Miles 
The Story Of My Life 
Stokrát chválím čas 

… a tak sa s vami dnes lúčim s prianím všetkého dobrého na100krát:))… a ná100jčivo volám: nech bohyni Pax niekto na100kne na prst snubný prsteň a nech už sa na100lí mier!… nech  ľudia môžu voľne ce100vať (nie utekať cez hranice)….nech deti behajú o100šesť (len tak:)… nech môžeme snívať a li100vať v bedekroch ce100viek či v krásnej literatúre:)))

vždy vaša Sally_Lu

p.s. 1 – … a kto môže nech prosí, hľadá a nachádza silu v Budhovi či Kristovi…za nás ľudí i našu Zem… 26.3. od 20.30 je hodina Zeme 
p.s. 2 – a cez víkend predsa len na snehu vykvitla jedna Fialka – a usmievala sa od ucha k uchu:))
p.s. 3- a meniny tento týždeň majú: Adrián, Gabriel a Marián:)
p.s. 4 – a ako ilustráciu pridávam nový gobelínik s dekupážovým rámikom – vyšívala som celú zimu… aj keď som nemala nápr100k:))