Autor lumaster

…a tak som cez víkend, celkom neplánovane, zhliadla film o neúspešnej výprave za chlebovníkmi … výprava však bola úspešná v oblasti osídľovania pustého ostrova európskymi mužmi a oceánskymi ženami:)… nie nebolo to sci-fi ani celkom fiktívny príbeh… bol to film natočený na motívy Vzbury na lodi Bounty… nie verzia z roku 1984 s Hopkinsom a Gibsonom, ani z roku 1935 s Clarkom Gable-om ale verzia z roku 1962 s Marlonom Brandom (mimochodom Tarita = „náčelníkova dcéra“ sa po filmovaní stala skutočne Brandovou manželkou…)… a tak sa chlebovník, ako strategická potravina, loďou Bounty do Európy nedostal… a tak som cestovala včera v mhd a jedna pani, v štvorke predo mnou, hovorila jednému pánovi, že by sa teraz najradšej  presťahovala na nejaký ostrov mimo civilizácie (ale to je celkom iná téma)… a tak mi napadlo, že ten ostrov osídlili tiež zo strachu… alebo lepšie povedané z pocitu sebazáchovy…

… a tak mi minule jedna kamarátka hovorila, ako zasiala do rôznych nádobiek semienka – budúce priesady rastliniek do záhrady… a skúmala s nadšením ako čo začína rásť… a potom prišiel jedno ráno kocúr….a akoby pochopil, ktoré sú tie najkrajšie, zhodil ich na zem… a tak teraz skúma (nie kocúr:), či a ako sa z toho tie krehké rastlinky spamätajú…..a tak začínajú kvitnúť žiarivo žlté narcisy (oproti žiarivo modrej oblohe sú fakt krásne) – príroda sa prebúdza…a tak rastliny pomáhajú – pomôžu nám (svojou krásou, vôňou, potravou…)… a my im?… príroda si zrejme poradí aj bez civilizácie… teraz bolo by fajn pojednať niečo o adaptácii na zmenu klímy, o ekológii poľnohospodárstva, permakultúre, hektárových farmách, o návrate k prirodzeným hnojivám, o hmyze, úbytku včiel  (čo má dosah zďaleka nie len na ceny medu…)… a čo traktor?…. a kto poorie v krajine, kde muži bojujú a ženy utekajú… (nie s ľahkými nohami rozkvitnutou lúkou)…

…a tak od traktora k traktátu…a tak traktát…slovník cudzích slov hovorí: TRAKTÁT :

1. – stredoveká učená rozprava, pôvodne náboženská, neskôr aj filozofická, prípadne aj s iným obsahom, často expr. učený dlhý a suchopárny výklad /
2. – zastar. medzinárodná písomná zmluva alebo dohovor… web dodáva:
3. – nezaujímavá, zdĺhavá moralizátorská úvaha…

…a tak minulý rok vyšla kniha Róberta G.: Traktát…  inšpiroval sa myslením  Ludwiga Wittgensteina – „filozofa presného jazyka“ – a jeho logicko-filozofickým traktátom spred sto rokov… Nové slovo je ako čerstvé semeno hodené na pôdu diskusie….Filozofická práca je vlastne – rovnako ako všestranná práca architekta – skôr prácou na sebe… 

19.1 – Každá myšlienka sa začína tichom. Pretože ticho tuší. Ticho tuší prítomnosť zvuku.
19.2 – Myšlienka je prítomnosť zvuku. A keď jedna myšlienka nadväzuje na druhú, ide o prítomnosť hudby.
24.2 – Už John Cage vedel, že aby ticho niečo vypovedalo, najprv musí byť nastavené k počúvajúcemu uchu. Ale až keď ucho, ktoré počúva, nahradíme okom, ktoré vidí, pochopíme, čo má ticho spoločné so zrkadlom.
27 – Filozofia nie je na to, aby nám dávala myšlienky, ale na to, aby nás učila myslieť.
Róbert Gál, Traktát /2021 – citáty

… a tak … a tak… vraj niekde už rastie medvedí cesnak – pôjdem tento jav preskúmať … aby som sa náhodou nedostala do tretej kategórie traktátov…ou…

.. a naša hudobná redaktorka dnes vyberá:
Cage
Bahamy 
Hviezda

… a tak sa s vami dnes lúčim s prianím, nech nám jar prinesie životnú silu a mier…skutočný, nielen na chvíľu…nech nás trápi ekológia a filozofia a nech máme chuť na presné vyjadrenia myšlienok a čerstvú reďkovku….vždy vaša Sally_Lu*

p.s.1 – jar začína v nedeľu 20. 3. o 16:33 a 18. 3. je „globálny deň recyklácie“ a „svetový deň spánku“ 🙂
p.s.2 – a tento týždeň majú meniny nielen Edovia, Ľubky a Matildy ale aj Jozefovia – všetko najlepšie!
p.s.3. – a ako ilustráciu dnes pridávam výber z textu… na chodníku oproti… 
p.s.4 – za posledný týždeň odišli 3 osobnosti kultúry: v CZ – „prvá dáma českého filmu“ –  pani Zaoralová (teoretička filmu a dlhoročná spoluorganizátorka IFF Karlovy Vary) a „prvá dáma českej architekúry“ pani architektka Šrámková (známa budovou Na Mústku) a v SK herec Ľubo Roman (jeho prvou filmovou rolou – 14r. – bol budúci mladý právnik v Dáždniku sv. Petra… v dospelom veku pokračoval v roli Karol Machata)

…a tak sa susedia rozhodli prerábať byt… v paneláku byť, keď sused prerába byt je zvyčajne dosť akusticky drsná skúsenosť… za „iných čias“ by som napísala niečo v duchu, že sa cítim „ako v bojovej zóne“… ale nie, nie som v bojovej zóne… to len suseda od vedľa prerába byt a majstri niekoľko dní budú frézovať drážky na elektriku… a tak som si spomenula ako sme pred pár rokmi prerábali práve tento byt, v ktorom teraz búšim do klávesnice… byt bol počas prerábky tak trochu „kôlnička na drevo“… nebývalo sa v ňom, len občas som prišla skontrolovať stav prác… a tak som sa raz blížila  k domu a už z diaľky počula hrozný hluk, hovorila som si: „čo sa to deje, kto tu blázni ?“ – a keď som sa lepšie pozrela, videla som ten kúdeľ prachu valiaci sa z balkóna tohto bytu a pochopila som, že aj hluk ide práve odtiaľ… a tiež som to vtedy vyriešila len papierikom nalepeným na bráne s textom písaným s basetovskými psími očami… a tak si dnes hovorím, že tie božie mlyny predsa len melú… a na vlastnej koži, vlastne na vlastnom sluchu zažívam to čo susedia pred rokmi… (pred tým a medzi tým aj iní susedia prerábali, len som chodila každý deň do práce a nezažila to)… a tak včera po dvoch poradách, kde som napriek totálne vypeckovanej hlasitosti laptopu, ledva počula kolegov… som si nasadila respirátor (aj kvôli očakávanému prachu) a išla zvoniť do susedov… oprela som sa o zvonček a čakala… po pár minútach mi otvoril muž v montérkach, ktorý sa ani nemračil, ani neusmieval a celkom prakticky mi povedal, že do hodiny prestanú… a tak som zobrala sáčky so smeťami a nákupnú tašku s peňaženkou a išla som na prechádzku… a tak som si pri východe z domu všimla, že na vnútornej strane brány je stále odkaz od susedy a na vonkajšej výzva pre obyvateľov výzva na verejnú zbierku … s možnosťou nosenia trvanlivých potravín, spacákov a karimatiek do neďalekého kulturáku (DK)… a tak som sa tam vybrala… s potrebou činu… presklené dvere DK boli zatvorené, na nich pandemické oznamy… a tak som po návrate domov napísala na mestskú časť a pomerne rýchlo dostala odpoveď….“zbierka funguje“… a tak zrejme treba jednoducho len zazvoniť…. a prispieť…
… a tak mi už vyše týždňa ide v hlave fragment z básničky z hodín ruštiny ZŠ: …“my nechatím syratámi astáť sja,stať novymi žertvami novoj vajny„… a tak rozmýšľam, či to učili len v Československu (a aký to vlastne malo zmysel? … slová bez obsahu v povinnom jazyku?)… a v domovine tohto jazyka nič?!…len:..“pusť jarosť blagarodnaja vskypaet kak valná„..?… nech kypí, ale nech rýmom je sloboda a nie vojna!!!… a tak som opäť pomyslela, že nič nenapíšem… všetci sme presýtení informáciami (ktoré sa nedajú vstrebať)…. aké osviežujúce by bolo cítiť niečo v zmysle citátu napísaného pod viaduktom, ktorý som objavila na prechádzke: „tu som len tak stál a nad ničím nepremýšľal„…

Všetci sme pútnici bez domova
a všetci sme sestry a bratia.
V zdrapoch ideme polonahí so svojim tancom,
čo však majú kniežatá v porovnaní s nami?
Vzduchom k nám prúdia poklady,
aké nezmeriaš váhou zlata.
Čím viac nám pribúda liet
tým lepšie vieme, že sme sestry a bratia.
Inak ostatným tvorom prospieť nemôžeme,
než dať im svoju dušu.
Keby som mala veľkú záhradu,
všetky sestry a bratov by som  pozvala do nej…
(Edith Sodergran/1898-1923/ zbierka „Zem, ktorá nie je“ – úryvok)

… a tak „Inter Arma Silent Musae?„… Český lev v sobotu decentne zareval, že :“NIE!„… odovzdávanie cien za filmy uvedené v CZ v roku 2021 (na výrobe, ktorých sa samozrejme podieľali aj niektorí SK filmoví odborníci)  bolo bez samoúčelného humoru, strojenosti alebo „pitvoření“ …. aj keď niektoré príhovory boli živšie a od srdca a pár aj formálnejších celkovo to bol veľmi autentický večer… film „Okupace“ už získal prevahu pri nedávnej cene kritikov… a tak tentokrát dobehol do víťazného konca spolu s 8 levmi Zátopek… a Diana, ktorá dostala jedinú finančnú odmenu večera za animovaný film „Milý tati“ ju obratom venovala na charitatívne účely… nestihla som ešte vidieť žiaden z ocenených filmov…. verím, že sa mi/nám to podarí…. a tak prebehla pred pár dňami médiami informácia ako prekročil naše východné hranice  ukrajinský 11-ročný chlapec, sám len s igelitkou a telefónnym číslom napísaným na ruke… a tak som si spomenula ako som asi pred mesiacom objavila v ponuke jednej televízie film Pieseň mien… o 9-ročnom chlapcovi, ktorý sa počas druhej svetovej ocitne sám v Anglicku… celá jeho rodina zahynie v Poľsku a on v jednom katarznom momente prestáva hrať na husle… (nebudem prezrádzať viac deja – odporúčam)… a tak rozmýšľa, že v akom filme asi bude najbližšie hrať Gérard Depardieu?… (čo ak jeho životná rola nie je vo filme?!…) 

… a naša hudobná redaktorka dnes vyberá:
keby 1000 klarinetov 
kráľ a klaun 
pieseň mien 
DP_Woman up

… a tak sa s vami dnes lúčim s prianím aby sa slovo „vojna“ konečne stalo len pojmom opisujúcim historické fakty!… mám chuť dodať niečo v zmysle aby sa nastolil matriarchát… zmeniť tému… veď je toľko tém na riešenie… veď je MDŽ:)…  vždy vaša Sally_Lu

p.s.1 – a tak som včera videla v TV Dariu A., ktorá po príchode do Poľska začala opäť tvoriť jej úžasné vytynanky
p.s.2- a tak 8.3. bolo vidieť v meste mužov i ženy s kvetmi a kyticami… dúfam, že ich bolo toľko, že každá žena dostala aspoň jeden… aj tie ženy, ktoré prešli cez našu východnú hranicu len nedávno…
p.s.3- a tak v týchto dňoch prebieha zimná paralymiáda 2022 – aktuálne má SK 3 zlaté medaily v lyžovaní, ktoré získala Henrieta (2) a Alexandra (1) 
p.s.4- pripájam dve dekupáže z rovnakého obrazu… ak viete autora – napíšte

…a tak máme popolcovú stredu  2022… a tak priznávam, že tému som si vybrala už dávnejšie… dúfajúc, že opatrenia sa uvoľnia a že prvé dni meteorologickej jari (od 1. marca) prinesú, aj keď nie priam oteplenie na tričká a tenisky, ale oteplenie ovzdušia v spoločnosti… možnosti stretávania… znormálnenie… nenapadlo mi, že prudké oteplenie u našich východných susedov nastane ešte medzi vločkami snehu… a  ich východný sused nastolí… „horúcu jar“… a tak som si myslela, že tentokrát ani nebudem písať traktát… ale nedá mi… a tak dom si v pondelok popoludní – posledný februárový deň 2/22 –  sadla ku klávesnici a predsa len začala písať… na obrazovke TV obraz – matky s deťmi prechádzajú cez hranice… nie je isté koľko z nich je v dočasnom cieli a koľko na polceste… kam – ku ktorej menšine – v ktorej krajine?
…a tak som počula, že v niektorých školách SK mali (mať) deti minulý týždeň karneval… (aj keď masiek bolo za uplynulé dva roky fakt dosť!:)… ale karanténa ešte raz (snáď aj naposledy) spôsobila to, že niektoré deti išli do školy a niektoré sedeli doma v maskách za monitormi…a v tom istom čase iné deti – za hranicou – balili svoje malé kufríky…
…a tak, keby sa jednalo o čestný súboj medzi Vladimírom a Vladimírom… (jedna internetová stránka hovorí: „Mužské meno Vladimír… jeho význam je „vládni svetu“, „veľký vládca“ – Preto by mali mať toto meno len silné osobnosti, ktoré ich dokážu zvládnuť….„..).. predpokladám, že príčina súboja dvoch mužov bola vždy jasná a výsledok súboja.. (pop-rava?)…. „jak to bylo u vás Alexandre Sergejeviči P.?“… a čo tak dať si radšej súboj v šachu?… a čo tak komunikovať?… a čo spolupráca Vladimir Vladimirovič?… a čo na to hovorí pop? (nemyslím „pop“ – hudobný štýl… ale osobu/osoby…)
… a tak popol… celkom by stačil ten z bahniatok z minuloročnej Veľkej noci… nemusia kvôli tomu horieť mestá… celkom by stačilo, aby sa po poli a cez hranice túlal len Popolvár… v rozprávke…

po pol padol na cestu súmrak
po poli nebežal kopytník
len popol ležal za pätníkom
… a anjel letel vôkol.. /Ľ.H.2007

…a tak v istej TV minulý týždeň na poludnie odzneli slová:…milujte svojich nepriateľov, robte dobre tým, čo vás nenávidia, žehnajte tým, čo vás preklínajú, modlite sa za tých, čo vás potupujú… (Lk 6,27-28)…/a aramejský text hovorí: „Ajhebw labwejdbabajchún“ = „milujte svojich nepriateľov“… výklad N. Douglas-Klotza dodáva, že „nepriateľ“ v tejto reči znamená: „niekto kto vypadol z rytmu a pohybuje sa kŕčovito a hrubo… prázdnota, hlúposť, bezmyšlienkovitosť mu spôsobili, že sa nadul ako vred“… opakom je zladenie rytmu a harmónia… oslovenie… „toto prikázanie nehovorí, aby sme boli milí na nepriateľov alebo aby sme nechali po sebe šliapať“…a propos: iná myšlienka hovorí, že máme v ľuďoch hľadať dobro… a tak mi napadá: „kto je vlastne nepriateľ?“ – je to niekto, s kým sme v konflikte?… alebo ktokoľvek nepoznaný, kto len „nie je naším priateľom“?…… a tak som si spomenula, že v Ríme je námestie Piazza del Popolo…. a podľa niektorých zdrojov to je „Námestie ľudu“ ale podľa iných „Námestie topoľov“… v latinčine populus=topoľ….ale vraj aj „ľudia“… a že je človek latinsky „vir“… zvláštne, nie?…ale ak ľudský je „human“… a ľudstvo je „humanitas“… a ak je latinčina základom mnohých európskych jazykov, ale aj internacionálnych výrazov, ktoré prešli do iných jazykov… tak verím, že myšlienka humanizmu nie je len slovo používané pri otvorení olympijských hier a že deň po ich skončení nepadá do čiernych dier!… človek človeku človekom!?… a tak som si spomenula na jeden darček  – malú ikonku s Matkou Božou… a na nej je napísané „da ľúbite drug druga – dostojno jesť„… je to dôstojné a správne!….

…a naša hudobná redaktorka mala pripravený Popcorn, ale nakoniec vyberá.
dakhabrakha 
Give Peace a Chance 
Peace

… lúčim sa s vami s prianím pokojného obdobia pokory… (a hoci som bola len Miss Belojanis) mám chuť zakričať: „Najdôležitejší je mier, svetový mier!!!… „MIRU MIR!“… nech „svit-ne mier!“vždy vaša Sally_Lu*

p.s.1 –  a tak pápež František v túto popolcovú stredu požiadal o modlitby a pôst za pokoj na Ukrajine …
p.s.2 – a tak som včera čítala rozhovor s Oksanou žijúcou v Prahe –  narodenou vo Zvolene svojim ukrajinským rodičom… otec tam slúžil ako „ruský vojak“… a teraz sa doma –  na Ukrajine – pripravuje na nástup do armády proti ruským vojakom…
p.s.3 – .. a tak v architektonickej obci SK zaviali vo februári 2022 dve čierne zástavy – Skoček a Matušík (bol medzi nimi len mesiac rozdiel v dátume narodenia).. I.S. vraj nevedel, že už začínajú búrať „jeho“ Istropolis (skladajú obklad z kubánskeho mramoru)… a Kyjev (hotel) od I.M. to má roky nahnuté… ale verím, že vydrží… ustojí (…nielen hotel)…!
p.s.4 – a pripájam jednu novú dekupáž – nevedela som ju asi mesiac dokončiť…taká zvláštna bledomodro-žltá farebnosť…bude sa volať „Pokoj“
p.s.5 – 2. 3. 22 je „Deň boja spisovateľov za mier“… a tiež nov dôležitý pre ryby… NOV JE NOVÝ ZAČIATOK = ČAS NA ZMENU K LEPŠIEMU“

…a tak pred 2 dňami skončili ZOH22… a tak hoci vtáčik „vlha obyčajná“ prilieta bežne na Slovensko až na prelome apríla a mája… lyžiarka, ktorá jeho meno skrýva vo svojom priezvisku priletela už niekedy v polovici minulého týždňa… a tak moja motivácia sledovať ZOH začala pomaly ale iste ochabovať… hokej? ok-ej!!!… ale po tých prvých dvoch „nakladačkách“ som mala pocit, že už idú pomaly baliť na cestu aj oni… a tak som koncom týždňa medzi krasokorčuliarskymi finesami (hlavne zo strán komentujúcich aj demonštratívne nekomentujúcich komentátorov) začala zbystrovať pozornosť… a prelaďovala z vášní krasokorčuliarov pre sociológiu, čítanie, varenie, nakupovanie… postupne z jednotlivcov a hlavne jednotlivkýň… na dvojice až na kolektívny šport s pukom a hokejkami… a tak som si medzitým a medziiným pozrela opäť Chytilovej film „Kalamita„… a tak som si uvedomila, že si z celého filmu pamätám len Bolka a tú kalamitu s vlakom v závere (žeby nový CZ film  „Mimořádná údálost“ bol voľným pokračovaním?:)…nepamätala som si, že Dagmar Bláhová je sánkarka, ktorá závodne sánkuje…a tak som si všimla aj, že tam hrá Laco Déczi – strojmajstra aj občas na trúbku… a tak som zistila, že Laco hral ako dorastenec, nielen na spomínanú trúbku, ale aj hokej za Slovan!!!…a tak som zvedavá (na)čo a kde bude hrať tak o 60-rokov Slafkovský (Fínsko, či?:))… a tak som v sobotu dopoludnia sa zamýšľala nad tým, že kedy a kto ustanovil, že sa udeľujú len 3 medaily (teda: zlatá, strieborná a bronzová)…a štvrté miesto je jednoducho potupné… to už je lepšie piate… a to nehovorím o druhom mieste v kolektívnych alebo vyraďovacích športoch… to už je lepšie tretie!!!… a tak navrhujem ustanovenie medaile za 4.-té miesto, medenej alebo hoci aj kamennej!!!:)(doba kamenná bola vraj najdlhším obdobím dejín ľudstva)

.. a tak Fíni šli do finále!!! …fin=koniec (fr.)…Fin=Fín(pl.)…Finn=Fín (engl.)…Fin=pekný (švédsky:))… slovné hračky sa niekedy zhmotňujú:))…a tak Fínski hokejisti vo finále do zlata finalizovali svoje pôsobenie na ZOH… a tak Fínsko získalo 8 medailí (2-2-4)… a to majú podľa sčítania obyvateľstva z roku 2020 len o 72 obyvateľov viac ako Slovensko!… a čo Nórsko?!… podľa sčítania z rovnakého roku majú (presne:) o 80 obyvateľov menej ako my a vezú domov 37!!! medailí (16-8-13)… a tým ich team v konečnej bilancii zvíťazil na hrách „na zamrznutej vode“ – či už v podobe ľadu alebo snehu:))… sú to naozaj severské hry a dôležitá je aj odolnosť voči zimnému počasiu… mrazu a vetru? hoci jeden Fín doznal, že mu zamrzol aj.. ale tým nedobehol najúspešnejšieho športovca J.T.B. s 5-timi medailami (4 zlaté)… a tak bolo v sobotu potešujúce pozerať, že do schválenia kamenných medailí hokejisti SK dostávali, resp. si pekne jeden druhému, v rámci opatrení, dávali tie bronzové!!!… a tak som nenašla štatistiku, koľko medailí (kovových koliesok na farebnej šnúrke) sa v skutočnosti odovzdalo… ak platia počty, že z 50-tich SK športovcov na ZOH bolo 25 hokejistov, tak sa dá povedať, že medailí máme aj so slalomovým zlatom P.V. 26!!! – takže viac ako polovica „SK hráčov hier“:)) … a tak blahoželáme a ďakujeme za rozvírenie mrznúcich vôd:))

… a tak je 22. 2. 53 deň tohto roka a keby bol rok 2022 rokom priestupným, tak by nám do jeho konca zostávalo 313 dní:))…a tak je 22.2.narodeniny má kamarátka Dáša, ale v tento deň sa narodili aj Luis Buñuel, Giulietta Masina, Drew Barrymoreová ale aj Niki Lauda

…a podľa niektorých kalendárov je aj Petra (teraz nemyslím Petru ale Petrov…nie Petrof!:)… presnejšie „katedra sv. Petra apoštola“ –  a niektoré pranostiky hovoria:

keď je na katredu sv. Petra zima, tak ešte dlho potrvá
keď je na katedru sv. Petra mráz – mrznúť bude ešte 14 dní
když mrzne na sv.Petra nastolení, mrznout bude 40 dní bez prodlení

… a tak podľa predpovede na 22.2.22 mrznúť má len v noci a to nie na juhozápade a tak privítanie hokejistov s bronzovým pokladom nebude na ľade ale verím, že v dobrej nálade!:)
…a  naša hudobná redaktorka dnes vyberá:
Laco Déczi
Loituma – Ievan Polkka 
Sofiane Pamart 

…a tak sa vo finiši dnešného traktátu s vami lúčim s prianím príjemného fašiangového týždňa! vždy vaša Sally_Lu*

p.s.1 – … a tak som v deň ukončenia ZOH videla kvitnúť prvú fialku, ale bolo šero a fotka sa nevydarila…
p.s.2 – …a tak pridávam foto sánok nájdených minulý týždeň na okraji už „bezsnehového lesa“ tu v Ba
p.s.3 – a 22.2. je aj „Dňom zamyslenia“

• 

.. a tak je tu 14.2.2022!…. a nedá sa „nenačrieť“ do minulého storočia… dalo by sa povedať niečo o „spomienkovom optimizme“… á propos – existuje aj „spomienkový pesimizmus“?…. ale keď tak načriem do „pamäte pocitov a emócií“ je to zvláštne, nevynára sa ani optimizmus ani pesimizmus, ale skôr niečo ako „nečakaná skúsenosť“… a tak presne pred 25 rokmi alebo aj 1/4 storočím! sme v polobytových priestoroch jedného funkcionalistického domu pod Slavínom otvárali za všeobecného zmätku a tlačenice Galériu Živa výstavou Valentínsky dar (ale o tom som sa už zmieňovala v traktáte pred rokom)… 
… a tak dopĺňam že rok na to v rovnakých priestoroch 14.2. končila výstava pod názvom…„vyšťává!„… výstava… vystává… výšťává!!!… názov mal byť celkom jednoduchý… nápad s dĺžňami a mäkčeňmi bol zamýšľaný ako „čisto grafický“ = jednoduché slovo ozvláštniť všetkou možnou diakritikou… jednoducho taký „fóreček“… vskutku mi nenapadlo, že to bude názov viac kritický ako diétny:)).. a tak po rokoch priznávam… mojou ambíciou bolo niečo vystaviť (kresby, fotografie, dokonca bol vo vitríne páperový vankúš, na ktorom som inak spávala a teda počas trvania výstavy musela snívať bez neho:)… a nevyšťaviť sa pri tom (inštalovaní výstavy:) a už vôbec nie: „vyšť.. sa na to!“… takže musím uznať, že niekedy má aj mama pravdu!… a niekedy treba aj čítať na hlas (aj vlastné slová)… prípadne poradiť sa… alebo aspoň čítať s porozumením textu:))…možno som mala dať radšej na poslednú samohlásku v slove dvojbodku otočenú o deväťdesiat stupňov… čiže „prehlasované a= ä!:)))… a bolo by to neškodné podivné slovo-neslovo: „výšťávä!“
…a tak niekoľko billboardov v centrálnej pamiatkovej zóne Bratislava v týchto dňoch upozorňuje a vábi na aktuálnu výstavu do SNG – „Motýľa nekúpiš„… priznám sa, že názov je to iritabilný, lebo „čo dnes nekúpiš?“….na nete sa ponúkajú húsenice, z ktorých si doma môžete vypestovať motýle!!!.. jasné, že voľne poletujúceho modráčika, či vidlochvosta nik na lúke od prírody kupovať nebude (Mlynárika kapustového  by rád nejaký záhradkár venoval aj zadarmo, ale ešte nie je sezóna:)… ale motýlika kúpiš určite… (pravda –  keď budú plesy… asi:))… ale celkom vážne… celkom zaujímavé prečítať si ako to kunsthistorici mysleli… tak trochu živelná galéria Živa (prekvitajúca koncom 90-tych rokov – tak ako ten fialový bodliak, rastúci z múru oproti, ktorý jeden sochár nazval „Živola“) nemala žiadnu zbierku umenia… ale aby SNG nemala  v stálych zbierkach súčasné umenie?!!… a tak sa pripájam k billboardom konštatovaním, že z piatich autorov vystavujúcich na „motýlej výstave 2022“: Erik Binder, Marko Blažo, Marek Kvetan, Denisa Lehocká a Milan Tittel – dvaja: Marek Kvetan, Denisa Lehocká vystavovali aj v Žive počas jej trochu podenkovej bratislavskej existencie… Denisa v rámci konceptu viacerých paralelných výstav 60/90 (mimochodom podieľala sa na nich rovnaká kurátorka ako na súčasnej výstave v SNG)…  a Marek na svojom webe dokonca uvádza že výstava Inštalácie v Žive bola jeho prvou samostatnou výstavou… aj vtedy drevo (neotesané kmene, svietiace, mokvajúce, monštruózne, fascinujúce… dnes opäť drevo – sofistikovanejšie… dekorované ornamentami, opäť svietiace a fascinujúce)…

… a naša hudobná redaktorka dnes vyberá:
Love Is In The Air 
I Cant Stop Loving You 
POSESTRIMA (verzia 2006/1998 s autentickou hudbou Martina Chrobáka, textami, fotkami a kresbami od ĽH/ 30min.) https://www.youtube.com/watch?v=TharV0CbID8

… s prianím príjemného týždňa s Valentínmi, valentínkami, Faustami i Faustínami, s Aladármi či Vlastami:)… radšej na výstavách ako vystávaním niekde na zastávke mhd či peróne inej hromadnej dopravy… sa s vami lúči vždy vaša Sally_Lu*

p.s.1 – a tak pridávam dve  nové dekupáže s použitím plagátov z výstav (galéria Danubiana) – Katarína Vavrová  a Edward Quinn – „my friend Picasso“ 
p.s.2 – a pridávam zmieňovaný valentínsky traktát z roku 2021 
p.s.3 – a ak nekúpite motýľa na valentína v SNG, tak môžete skúsiť kabelu u Valentína 

… a tak som šla minule z obchodu a oproti mne na chodníku „hrajúce dievča“… nie nechýba v tom spojení „sa“ = „hrajúce sa dievča“… a ani to dievča nepôsobilo „hravo“ aby to bolo „hravé dievča“… to dievča šlo a vychádzala z neho hudba!… ruksak na chrbte, ruky vo vreckách, vek asi desať rokov, tvárilo sa vážne… hudba vychádzala z nejakého mobilu v tom ruksaku alebo vrecku… a tak som šla ďalej a na detskom ihrisku videla hravého psíka…. deti mu kopali mierne spľasnutú loptu… chytal ju do tlamičky a nosil im ju k nohám… taký hravý psík…:))
…a tak hra… hra a zábava… hra a jej pravidlá – presné pravidlá v športe… kvôli spravodlivosti? (stopky pri mnohých športoch nepustia…ale cez víkend sa jeden komentátor – pri „voľnoštýlovom lyžovaní cez sústavu bubnov“ – nechal uniesť technickým a umeleckým hodnotením… sfúkol dotyčného lyžiara „pod bielu zem“ a kuvikal mu pád… na nejaké desiate miesto konečného poradia… a on nakoniec dostal bronz či striebro… niektorí komentátori po pretekoch rovno skonštatujú: „bol to boj!“:)
…a tak rozmýšľam, či je olympiáda vlastne pre účastníkov – športovcov (+ v dnešnej dobe s respirátormi a rúškami… niektoré hokejistky aj počas zápasu..)…či je to ešte hra (chlieb a hry – pre divákov za monitormi a TV obrazovkami?!)… a prečo sa športovci nenazývajú hráčmi??? (núka sa otázka, či je na OH hráčom niekto iný ako športovec?… hrajú sa viac pretekári alebo tí, čo na nich tipujú… alebo?)… a napokon upútavka hovorí niečo v duchu, že „olympiáda je nielen o víťazstvách ale i o prehrách“… čo teda „pre hry?“…a zaznela aj výzva pre divákov: „berte to špotovo!“… prečo nie hravo?:)) 
…a tak čo sú to hry? …. detské hry… stolové hry… počítačové hry… slovné hry…hranie sa s farbami… tvarmi…pohybom… vlastným telom… tanec…a čo divadelné hry?… dá sa tam hovoriť o pravidlách?… nutnosť zápletky a rozuzlenia?… hrať sa na niečo… napodobňovanie … života?…slovo herec má k hre celkom blízko:)) 

…hrana na život…
…hrana život…
…život na hrane…
…život na hranie?(prečo nie!?)

 …a tak v deň solárneho nástupu Tigra 2022 – 4. 2. 22 –  nastúpili na scénu štadióna v Pekingu ZOH(že by to boli fakt spočítali a pripravili na tento dátum? – je to vysoko pravdepodobné… asi:))… mimochodom pred 30-timi rokmi sa naposledy konali ZOH a LOH v rovnakom roku.
…a tak exteriérové športy na snehu prebiehajú v krajine (kraji), kde je vraj priemerná pokrývka snehu 21cm (niekedy tam v zime dokonca nesneží vôbec)… takže všetok sneh je umelý – technický, na zjazdovkách pripravovaný talianskymi špecialistami, ale predvčerom bolo aj mínus 15, včera 11, tak zrejme niečo ten sneh vydrží… ale čo s vetrom? … prekladanie pretekov….prekladanie termínov… na ďalší deň (pre Európana opäť len nadránom… sú Ázijskí pretekári týmto zvýhodnení?:))…a tak ten, kto trpí nespavosťou (nie problémom s večerným zaspávaním, ale taká „nadranná nespavosť“, keď sa človek budí okolo štvrtej…)… môže vidieť aj nejaké preteky v priamom prenose… aj prvé kolo lyžovania!!! … a tak som to dnes vyskúšala… v tme som sa snažila zaostriť na snehobielu plochu… prečítať, ktorá pretekárka vlastne ide na trati… a na akom mieste v poradí skončili tie, čo už išli… začali mi slziť oči (to som ešte netušila ako dopadli favoritky „obráku“:) a usúdila som, že prirodzenejšie je vrátiť sa do tmy a pod perinu… v polospánku a poloprebudení som sa rozhodla až pre druhé kolo…a to som mohla medzitým vidieť ešte ten preložený zjazd mužov, ktorý bol nejak bez CZ aj SR účastníkov hravejší… striebro získal 41-ročný najstarší olympijský medailista v alpských disciplínach –  Francúz Johan Clarey -získal svoju prvú olympijskú medailu! 
…a tak musím povedať, že osobne nepoznám žiadneho športovca, ktorý sa zúčastnil akýchkoľvek OH (ale ani maséra, trénera… ani iného člena tímu:)…otázka o hravosti hier (OH) ostáva otvorená – ak niekoho poznáte… alebo ak ste náhodou boli účastní!!!! – napíšte:))

… a naša hudobná redaktorka vyberá:
D.U._Hra je hra 
Lilehammer 1994 
Tibet-relax music

… a tak sa s vami dnes lúčim s prianím, nech to čo má byť hravé aj hravé je  a nech prežívame radosť a naplnenie na očakávaných i nečakaných miestach… vždy vaša Sally_Lu*

p.s.1 – v deň zahájenia ZOH 2022 som videla v Ba kvitnúť prvé snežienky… Fialky zatiaľ nerozkvitli:))
p.s.2 – a v piatok 11.2. bude nielen Dezidera a Dezidery ale aj Deň žien a dievčat vo vede – pozdravujem do Brna:)
p.s.3- a čo sa divadelných hier týka – napr. SND ponúka vo februári koncom januára premiérovanú hru Kým prídu Stouni…    alebo aj on line predstavenie o tom Ako sa Lomidrevo stal kráľom:)) 
p.s.4 – a prikladám celkom novú dekupáž:)
p.s.5 – a pojednanie o FAIR PLAY… niekedy nabudúce…:) 

…a tak cez víkend tak fučalo, že som si pripadala ako na „větrné húrce“… alebo „veternej hôrke“…preklad „búrlivé výšiny“ mi zatiaľ prišiel trochu extatický.. aj keď…v noci to vyzeralo desivo a búrlivo, ale cez deň, keď sa striedali hodiny slnka, dažďa, krúpov, slnka… a medzi tým poryvy vetra, tak to predsa len pôsobilo skôr dynamicky ako desivo… a tak som z mrazničky vytiahla hurky a dala ich upiecť… keď hurka, tak hurka! :)) 
…a tak prichádza nielen nový mesiac ale aj „ďalší nový rok“ – najmä pre ázijské krajiny – „rok Tigra“ – konkrétne vodného tigra… podľa špeciálnych výpočtov jeho lunárny cyklus začína 1. 2. 2022 a solárny cyklus začína 4.2.2022… a medzi tým 2.2.22 Hromnice… o hodinu viac!!!… … a tak som si spomenula, že prvý hrom a blesk v tomto roku som videla/počula 17. januára – taká zvláštna večerná búrka to bola… ale podľa pranostík bývajú prvé búrky práve okolo Hromníc… ale čo na to Tiger??? – no vraj sa treba pripraviť na búrky a plavby po rozbúrenom oceáne… za svetlom… netrpezlivá energia… pochopenie súvislostí… učenie, aj keď bude asi chýbať niekedy metodika i disciplína… 

Tu sa strhla veľká víchrica a vlny sa valili na loď, takže sa loď už napĺňala (vodou). On (učiteľ) bol v zadnej časti lode a spal…. Vietor prestal a nastalo veľké ticho…A im povedal: „Čo sa tak bojíte?! EŠte stále nemáte vieru?“… Mk 4,37-41 (úryvok)

… a tak TIGER! – symbol sily, moci, neskrotnej citovej prudkosti… zobrazenie tigra je v Ázii s obľubou používané na vývesné štíty domov ako ochrana pred ohňom, lúpežníkmi ale aj geopatogénnymi zónami… vo svete orientu vzbudzuje tiger rešpekt a je predmetom množstva legiend… aj jeden kamarát hovorieval: „Neťahaj tigra za fúzy“… a tiež sa hovorí, že: „Tiger sa nehladká – obdivuje sa na diaľku. A keď spokojne zavrčí, je to tesne pred skokom…!“ 
… a tak tiger a rok 2022 – vraj dôležité budú medziľudské vzťahy (možno ešte dôležitejšie ako inokedy:)… spolupráca, priateľstvo, srdečnosť, senzitivita, vzájomné inšpirovanie sa, tolerancia, rešpekt, obnova spojení a prepojení medzi ľuďmi, komunikácia…. na druhej strane – predpokladá sa stres… a emočná preťaženosť (aj s tej komunikácie:)… preto sa odporúča:  chodiť von … a to nielen slovne, ale aj doslovne – fyzicky… prechádzky, šport, tanec…cestovanie… hýbať sa … dynamicky… spolu s tigrom…:))
… a farby, ktoré sa odporúčajú pre jednotlivé znamenia v zvieratníku: Potkan: červená a modrá, Vôl: červena a žltá, Tiger: oranžová, čierna a modrá, Zajac: zelená, fialová a oranžová, Drak: žltá a biela, Had: mandarínková, azúrová a strieborná, Kôň: zelená, modrá a červená, Koza: jasne žltá, Opica: biela a bledomodrá, Kohút: žltá, Pes: žltá, čierna a sivá, Prasa: žltá, zelená a čierna:))… a tak ešte pár rád  – dôležité dátumy: 1.2. o 7.30 – Deň úspechu (dobré na začiatok projektov), 10.2. o 15.30 – Deň stability (dobré na začiatok dlhodobých projektov), 27.9. o 16.30 (otvoriť niečo nové… asi tým nie je myslená nová fľaša šampanského… ale prečo nie?:)) a 3. 12. o 13.30 – rovnováha – hlavne v oblasti vzťahov… a v oblasti F.S. – v bytoch alebo domoch, kde žijeme a pracujeme, by sme sa mali zdržiavať hlavne v ich severných a južných častiach (sever – štúdium a vzdelávanie, severovýchod – prosperita, juh-financie…

… a naša hudobná redaktorka vyberá:
Eye Of The Tiger 
Pulnoc_Tygr 
PPU_Tygr
Než je dnes člověku 50_Tygr 
Angel Of Harlem 

…s prianím Šťastného nového roku Tigra! sa sa vami dnes lúči vždy vaša Sally_Lu*

p.s.1 – informácie použité z webinára Akadémie čínskej metafyziky a z rôznych článkov na webe – podrobnejšie info nájdete kdekoľvek:))
p.s.2- a Tatianam, Erikám a Veronikám – všetko najlepšie!
p.s.3- a lunárny kalendár odkazuje: „zmeňte svoj život k lepšiemu – budete šťastnejší!“ – pomôže vám film „Tiger a drak„?:)) 

… a tak som mala chuť nazvať tento traktát… niečo ako „povianočné vracanie“… ale prišlo mi to tak nejak neprimerane nechutné… už je čas na vianočné prejedanie len s úsmevom a zbiehajúcimi sa slinkami spomínať – oj či by som si dnes nedala zemiakový šalát alebo opekance s makom? … no dala:))
… a tak nemyslela som na jedlo, ale vracanie tovaru – darčekov – ako som sľúbila v jednom z predošlých traktátov… idem na to:
… a tak som minulý týždeň zrealizovala poslednú transakciu na tému povianočnej výmeny.. ale pekne po poriadku:
… a tak pokiaľ som si myslela, že lekcia „naháňanie kuriéra v kalamite“ je už dostatočná… nie, nebolo to tak!!!… pod stromčekom sa našli ďalšie dva predmety, ktoré „bolo treba riešiť“ (jeden poškodený a druhý – nesediaci strih)… a tak som si po predošlej „prekonanej skúsenosti s kuriérom“ myslela, že už čo-to viem a že vec(i) s ľahkosťou vyriešim… ale nie… lekcia si vyžadovala nové skúsenosti… Nejako sa to komplikuje… pomyslela som si a večer zhliadla rovnomenný film, ktorý však nebol o nakupovaní…:))…a tak som zistila, že nie každý tovar príde vyzdvihnúť kuriér k vám pred dvere… s niečím treba ísť na poštu (po pomerne vyčerpávajúcej komunikácii s firmou… ponúkali mi zľavu, ale načo mi je zľava na poškodený darček, ktorý nik nechce???)… a na pošte mi povedali, že ak sa ho chcem definitívne zbaviť… musím doplatiť ešte dve eurá za nadrozmerný tovar!!!… sekundu som teda váhala, čo s tým, ale spiatočný lístok do Košíc (sídlo onej firmy) by bol predsa len drahší ako poštovné… za súkromné lekcie sa platí:))… a tak ešte tá minulotýždňová akcia…. najprv som chcela zvoliť na vrátenie kuriéra alebo poslať vec poštou (neodradená predošlou skúsenosťou), ale v momente, keď som šla na krabicu písať adresu, zistila som, že mi tam priamo ide MHD!!!… ó aké zjednodušenie s prísľubom priameho kontaktu s  človekom!!!… a tak som krabicu nechala krabicou, zabalila vec do igelitky a išla do „kamennej predajne“… dúfajúc, že vec vymením za peniaze… ale nie!!!… skúsený a dôveryhodný predavač (inak celkom sympatický:) mi jasne vysvetlil, že možná je len výmena… nemienila som pôvodne niečo vymieňať za niečo… ale nedalo sa inak… vianočný darček som kúpila príliš skoro! – hneď na začiatku decembra!…. a tak mi poradil, aby som si vybrala viacero tovarov, nechala ich doručiť na predajňu bez zaplatenia…. a prišla si vybrať a vymeniť a samozrejme doplatiť:))… a tak ma tam minulý týždeň čakali jedny zimné topánky, jedny turistické na prechodné obdobie a sandále na leto… a tak som sa nakoniec vracala na druhý pokus v starom kožúšku s novými sandálkami na leto… keď sa ma leto opýta, čo som robila v zime, tak verím, že táto lekcia bude u mňa už hlboko pod kožou nezabudnuteľne vytetovaná do pamäte:)))… a tak si hovorím, že by som si niekedy mohla čítať aj „obchodné podmienky“, keď niečo objednávam… ale človek chce byť pozitívny (nie v dnešnom všeobecnom slova zmysle:)… len optimisticky naladený… veriť, že čo objednávam nebudem musieť vracať (a tým nebude nutné čítať ani tie obchodné náležitosti:)… a tak včera v jednom dokumentárnom filme radili, aby si ľudia, keď kupujú umelecké diela, riadne prečítali podmienky „vrátenia tovaru“!!!! – najmä, ak sa neskôr zistí,. že išlo o falzifikát!!! ( a to sa nejedná o lekciu s dáždnikom za 30 euro!!!:))… a tak som zbystrila pozornosť… niečo som sa snáď len naučila… a keď budem kupovať originál napríklad od Vermeera, tak to iste zúročím (dôležité je stanoviť si osobný adrenalínový vnútorný finančný limit pre čítanie obchodných podmienok!!!:))… a tak ďalšia lekcia čaká v Prahe – Národná galéria ponúka výstavu falzifikátov s nečakaným názvom „Falza„:))… medzi inými tam doputoval aj jeden z najznámejších falzifikátov „Vermeerov“ Kristus a cudzoložnica od Meegerena… ale ak by ste sa niečo od Vermeera chceli naučiť a pozrieť sa na vec nie len z obchodníckej strany… tak sa ponúka film Dievča s perlou…:))

„Najhoršie na hľadaní pravdy je to, že ju nájdeš“… R. G

…. a tak si hovorím, že keby som kúpila nejaký skvostný a šialene drahý falzifikát… to by ešte len bola lekcia!:))

… a naša hudobná redaktorka dnes vyberá:
s. Mc.L. Angel 
HZM 
modlitba za Kryla...

… s prianím príjemného „dojanuárovania“  a úspešných nákupov sa s vami dnes lúči vždy vaša Sally_Lu*

p.s. 1 – …“teraz nie je čas na komplimenty„… zaznelo v istej chvíli v pondelok – vo filme Pianista… a to bol práve 24.1. –  Deň komplimentov… Ďen spomienky… je 27.1….film Pianista točil Polanski pred 20-timi rokmi vo Varšave… v štvrti Praga…(má úplne odlišnú atmosféru ako „znovupostavené mesto“ na druhom brehu rieky)…
p.s.2 – a ponúkam dve celkom čerstvé zimné dekupáže – samozrejme s použitím obrázkov od neznámych autorov servítok:)

… a tak minule kolegyňa na porade utrúsila: „som v kolektíve od troch mesiacov…“… zjavne tým nemyslela rodinu, ale fakt, že ako trojmesačná bola odovzdaná v jasliach, aby jej mama mohla zodpovedne plniť svoje pracovné povinnosti… a tak som si uvedomila, že som doteraz vždy ľutovala priateľov, ktorí priznali, že absolvovali jasle…. (zrejme v mojom postoji zohrávali rolu aj socialistické filmové týždenníky, ktoré ukazovali mamičky lifrujúce pred šiestou ráno (za zimnej rannej tmy) svoje ospalé detičky do závodnej škôlky alebo jasličiek…fakt srdcervúce… v historickom týždenníku podané ako bežná súčasť života)… ale teraz, pri zvláštnom nadšení alebo hrdosti v hlase spomínanej kolegyne som trošilinku svoj doterajší postoj začala prehodnocovať… (osobne som trpela aj pobytom a nespávaním v škôlke, čo by so mnou urobili jasne nevedno:))…a tak som si hneď spomenula ako som v dobe, keď som o takmer permanentnom home-office ani nesnívala… v januári rada chodievala cez obedňajšiu prestávku, alebo ešte lepšie po práci za prítmia alebo priam za tmy po bratislavských kostoloch, aby som videla ich výzdobu, svetielka na stromčekoch a hlavne jasličky… a tak musím teraz skonštatovať – nie, nie je to, v mojom prípade, nejaká záľuba z detstva… je to záľuba pripomínajúca detstvo!… v detstve sme chodili len do jedného kostola, a to na Vianoce ani tak nie (asi ma tam nebrali, lebo v starom kamennom kostole bola zima)… ale doma v teple mali starí rodičia pod ich – pre mňa najčarovnejším stromčekom na svete – drevený betlehemček z prírodného dreva… vyzeral ako krabička preklopená na bok a v nej drevené postavičky a zvieratká a nad nimi jedna hviezda s chvostom… netušila som v detstve, že existuje hviezdokopa „jasličky“… pravdupovediac som ani nevedela kde na svete je miesto, vlastne mesto, ktoré sa volá Betlehem…. a tak útroby netu ponúkajú informáciu, že prvé jasličky, alebo betlehem… inicioval cca pred 800 rokmi v Taliansku v meste Greccio sv. František z Assisi – boli to tzv. „živé jasličky“ – resp. živý obraz… v Taliansku sa potom rozvinula živá tradícia výroby betlehemov – hlavne z dreva…. ale neskôr sa začali vyrábať aj z iných materiálov… a tak sa mi zdá – z môjho prieskumu, že sa v kostoloch zrejme vystavujú tradične stále rovnaké jasličky (atmosféra sadrových postavičiek a scénicky nasvieteného výjavu je dôležitejšia ako umelecká kvalita… tá sa v posledných dňoch hodnotila skôr na ME v krasokorčuľovaní – no štvorité skoky boli tiež nutné k víťazstvu:))… niektoré betlehemy sú fakt rozsiahle – či už veľkosťou alebo množstvom postáv, krajinkou okolo… niektoré sú vymyslené tak, že figúrky v nich sa aj pohybujú… na Slovensku je známy betlehem v Rajeckej Lesnej (videla som ho len na obrázkoch… ale ak ste mali možnosť vidieť naživo – pošlite foto))… a v niektorých kostoloch bývajú aj výstavy betlehemov – neviem či aj tento rok, ale vystavené bývali napríklad vo Františkánskom kostole – vlastne kláštore… boli tam aj betlehemy v orechovej alebo kokosovej škrupinke… niektoré ľudovejšie prevedené a iné celkom rozprávkové… a tak som tento rok videla len zopár jasličiek… a niektoré len „spoza skla“…. niektoré bývajú v kostoloch pomerne krátko a hneď po troch kráľoch ich skladajú, iné osviežujú zimu dlhšie – ešte pred pár dňami som zistila, že tu neďaleko v modernom a relatívne novom kostole(má len 20 rokov) s celkom štýlovým belostno-hnedkastým interiérom je v maštaľke jasličiek asi najviac sena v celom hlavnom meste (možno je to ešte seno od veľkonočného baránka, ktorého tam chovali v ohrádke pred vchodom:))…

 …buď chválený, môj pane
sestrou lunou, hviezdami,
ktoré si jagavé a krásne
rozvial nebies cestami… 
Pieseň brata slnka (úryvk) Sv. František z Assisi

…a tak ak nemáte vzťah k romantike jasličiek a ich jasu do zimnej tmy a chladu (alebo ak aj máte:)… odporúčam aj iný rozprávkový zážitok – práve sprístupnenú výstavu ilustrátorky Boženy Plocháňovej (Danka a Janka, Meduška, Opice z našej police…) v galérii Danubiana… samozrejme môžete si tam pozrieť aj iné diela a výstavy (niečo sa dá prehliadnuť aj priamo od stola na webe galérie:))

… a naša hudobná redaktorka dnes vyberá:
poďme bratia do Betléma 
vianočná hviezda
Beautiful Star of Betlehem 

… s prianím príjemných dní januára… či v Betleheme alebo kdekoľvek práve ste sa s vami dnes lúči vždy vaša Sally_Lu*

p.s.1 – a ak sa oddávate nejakým loptovým alebo „pukovým“ hrám – tak bacha na „jasle!!!“:))))
p.s.2 – pridávam pár foto zo spomínaných kostolov

• 

• 

• 

• 

.. a tak sa rok pomaly rozbieha… fakt pomaly… ani nie krok-sun-krok… a tak som si spomenula, ako raz jedna kamarátka takto začiatkom roka hovorila, že to netreba s aktivitami ani s prácou začiatkom roka preháňať… a tak som to minulý týždeň nepreháňala ani s tými krokmi a vďaka tomu som zažila pár MHD-príhod ako napríklad: …staršia pani s obrovským nákupným vozíkom sediaca v štvorke za šoférom – tvárou k ostatným spolucestujúcim (ako kormidelníčka nejakej lode… a ostatní – tak trochu jej poddaní:))… a z tých „ostatných“ najbližšie bol chalan pri dverách, ktorý, keď si na chvíľku sadol do prázdnej dvojky vedľa nej, bol o chvíľu „kormidelníčkou“ vypudený, aby uvoľnil miesto staršej dáme, ktorá cestovala len jednu zastávku a zdráhala si sadnúť… asi tak ako v známej scéne s babičkou v jednom českom filme, ktorú naliehavý šofér previezol len pár metrov za roh… a tak pani vystúpila a dvojka bola opäť prázdna a „kormidelníčka“ ju ponúkala chalanovi vyhodenému k dverám… ten odmietal pristúpiť na jej hru a zdvorilo odmietol… na čo ona (bez vetra v plachtách) zašomrala niečo v duchu: „dnešná mládež sedí len za počítačmi a bude mať ešte väčšie zdravotné problémy ako my“… očami hľadala podporu u ostatných pasažierov – druhá najbližšie som bola ja – tvrdohlavo som sa pozerala trolejbusovým oknom do tmy prázdnej Pražskej ulice…  a ďalší deň v električke… išla som dlhšiu trasu a bola som celkom príjemne uvelebená vpravo pri predných dverách… na vedľajšom trojsedadle sedela dievčina a keď si oproti nej sadol celkom sympatický muž (ak sa to vôbec cez respirátor dá zistiť:)… nejak demonštratívne si odsadla (nie som si istá jej dôvodmi)… a pristávajúc na jednej zo zastávok som periférne zbadala staršieho pána ako študuje grafikon…aj keď na tej trase chodí len jedna linka… a ten spoj stál práve pri ňom… stihol nastúpiť v poslednej chvíli a sadol si oproti mužovi v trojke… muž pánovi taktne naznačil, že v tej rýchlosti si nenasadil respirátor a pán po nasadení respirátora chytil rozprávačskú slinu, vedomý si svojho veku a svojej svižnosti, sa začal vypytovať muža, že koľko má rokov a nabádal ho aby hádal koľko má on… keď vysvitlo že má viac ako dvakrát toľko ako muž skonštatoval, že mal dvoch synov, jeden umrel a druhý má 74 – to som sa obzrela (ako vyzerá muž, čo mal syna v 14-tich?!)… ale pán sa vzápätí opravil, že 47… a hneď pokračoval, že vôbec nepočul prichádzať električku, že vlastne nežije v Bratislave a že kedysi v tomto meste platilo, že „za električkou a ženou sa nebeží…“.. na čo mu o polovicu mladší muž decentne oponoval, že za niektorými sa predsa len oplatí… ale neviem, či to počul (keď nepočul ani električku…)… a ja som už vystupovala… a tak som si spomenula na iný výrok, že za niektorými babami sa nechodí peši do Petržalky… (hlavne ak bývajú niekde úplne inde:))… a tak som si na sviatok zjavenia pána pozrela priamy prenos z Vatikánu… papa Francesco (zjavne starší ako spomínaní pasažieri MHD) hovoril, okrem iného: 

„mnohokrát sme už zaparkovali – bez túžby ísť ďalej  – vo formalizme“

… a potom ešte o Van Goghovi a o tom, čo ho primälo ísť v noci von (zo svojej komfortnej či diskomfortnej zóny) a maľovať hviezdy…… a tak sa za posledné tri týždne v TV trikrát objavil Jack Lemmon… ako „skvelá basistka“ vo filme „Niekto to rád horúce„… ako americký podnikateľ v Taliansku vo filme „Nebožtíci prajú láske“  (dabing s Kopeckým!)…a ako mladý dôchodca v „Grumpy old men“(=Nevrlí starci, ale CZ aj SK preklad znie „Daj si pohov, kamoš!“ – na základe čoho som tento film dlhodobo zaraďovala do tínedžerskej kategórie… ale nie!!! nenechajte sa oklamať … a najagilnejší je tam Jackov 94 ročný  otec:))

… a naša hudobná redaktorka dnes vyberá:
život na Marse
anjel Elvis
Why Annie? 

… s prianím príjemných, viac či menej mrazivých dní sa s vami dnes lúči vždy vaša Sally_Lu*
p.s.1 – a lunárny kalendár hovorí: „Buďte na seba láskaví“ (sami na seba i navzájom:))
p.s.2 – „daj si pohov!“ hovoria si asi v rámci ŽSR – cez víkend som zažila dva odrieknuté vlaky… (a xy radí: bez ploskačky s rumom nechodiť na vlak:))
p.s.3 –  a na stole kvitne zlatý dážď – žiadne cielene natrhané „barborky“ – náhodné konáriky z vyťatého kríka tu neďaleko… kde sa bude stavať zrejme na jar nejaký rodinný dom…