Autor lumaster

… a tak, kým som zhľadúvala tú sliepku, ktorá by ma presvedčila o tom, že na Nový rok je slnečného svetla viac „o slepačí krok“, tak som preflákla v priamom prenose tradičný koncert… ale záznamy  sú prístupné… a tak som si na večer pri pohľade na rozžiarenú oblohu nad Viedňou (za Devínskou Kobylou)… a pri zvyškoch vianočných oblátok  tento zážitok predsa len nenechala ujsť… (možno to znie snobsky, ale kto videl – vyskúšal – vídava ale hlavne počúvava, ten mi prisvedčí, že v Straussovských melódiách je nejaký „kód optimizmu“… človek začne tancovať valčík tam kde práve je – tak ako vie… hoci priznávam, že niekedy len v duchu… vtedy sa dá primyslieť aj tá róba – mnohovrstevnatá sukňa z mušelínu, ktorá sa  našuchorene vlní okolo lýtok a jej jemné šteklenie cez silonky povzbudzuje tanečnice a šteklenie cez naškrobené nohavice tanečníkov… k ďalšiemu a ďalšiemu točivému pohybu… v rytme… Perzského maršu (Perzia bola na území dnešného Iránu a mušelín – jeho názov pochádza z názvu mesta Mosul v dnešnom Iraku…)

… a tak, aby nebolo optimizmu málo, tak nám je dopriata aj filmová prechádzka letnou Viedňou – niekedy o piatej ráno…až som rozmýšľala, či je to vôbec možné, aby boli ulice metropoly tak prázdne… hoc čas epidémie… ale predsa!!!… alebo práve… mali zákaz vychádzania, žiadni turisti v uliciach – tak poďme to využiť (na propagáciu turizmu:))?, či mnohopočetný televízny štáb zatarasil vybrané ulice, aby vyznela len architektúra a podivuhodná módna kreácia slečny, ktorá sa so svojim „líblingom“ túlala po ranných uliciach…. ale o to pokoj… cez hlavnú prestávku ponúkli Rakúšania celé Rakúsko – svetové kultúrne dedičstvo UNESCO v tých najlepších farbách – s motýlím dronom… fakt krásna prechádzka… odporúčam –

nechať sa uniesť do leta i lesa, do miest i k vode… a potom to vyjadriť v nejakej hhudbe či Óde:))

… a tak viedenskí filharmonici pod taktovkou Daniela Barenboima (narodený v Argentíne, momentálne žijúci v Berlíne)… sála obsadená na 60 percent – šalamúnsky – všetci sedeli na prízemí… voľné ostali balkóny…čo v záplave kvetov v staroružových odtieňoch vlastne ani nebolo vidieť…
https://en.wikipedia.org/wiki/Daniel_Barenboim

… a tak som nakoniec predsa len videla prvého januára na výlete jednu sliepku… ako sa prechádza po streche kurníka, ale zamračilo sa a ťažko sa to svetlo ešte meralo… ale keď slnko zapadalo, oblaky sa premenili na ružovo-mušelínovú krásu… a tak verím, že svetla bude viac  a viac a to nielen na oblohe ale aj v nás:))

… a naša hudobná redaktorka dnes vyberá:
Vienna calling 
Indigo marš… 
Perzský marš 
Radeckého marš 2022
… s prianím všetkého dobrého v novom roku a sa s vami dnes lúči vždy vaša Sally_Lu*
p.s.1 – a na Tri krále… o krok dále!!!
p.s.2 – a v piatok nech sa ešte predĺži ten krok!!! 7.1. bude vraj „Deň svižnej chôdze“ – ale pozor – to hovorí SK lunárny kalendár – v CZ bude vraj „Deň švihlé chúze„!!! – tak si vyberte a každopádne sa chodťe niekam štýlovo prejsť:)) 

… a tak sa v týchto dňoch z televíznych kanálov sypú rozprávky… pravdupovediac to považujem za celkom normálne a očakávam to… skôr ma prekvapí, keď narazím, za nejaký „superakčný titul“… a tak si nenechávam ujsť princeznú so zlatou hviezdou (hrozivý Kazisvet a nežná princezná v myšacom kožúšku stoja za to)… a tak si tiež občas pozriem niečo z nových rozprávok… priznám sa, že pri máloktorej vydržím od začiatku do konca… a pritom, verte mi, pozerám ich bez predsudkov… ale buď sú to nepresvedčivé herecké výkony (jednoducho niekomu v rozprávke treba držať palce alebo sa s ním stotožniť:))… alebo je tam príliš málo humoru (ani toľko, čo by sa zmestilo do lieskového oriešku)… alebo sú jednoducho nudné… aj keď nosná idea sľubovala celkom dobrú zápletku… a tak konštatujem, že nepoznám nikoho, kto nevidel Vorlíčkovu Popolušku s 3 zázračnými lieskovými orieškami… aj keď poznám aj takých, ktorí ju priam neobľubujú, priznám sa, že ja si ju raz za vianočné sviatky vždy pozriem a vedela by som celkom detailne popísať, ktoré scény sa mi páčia viac a ktoré by som nejak prerobila (neviem zatiaľ ako, lebo som nečítala predlohu – originál od Boženy Němcovej)… a tak mi nenapadlo, že sa niekde v Nórsku točí remake dnes už klasickej českej rozprávky…a ten remake prichádza do kín… a ako sa začalo zvianocievať tak sa kritici ale aj tvorcovia filmov v CZ nechávali nórskou Popoluškou unášať k k viac či menej kvetnatým vyjadreniam – hlavne na variácie na tému – prečo si nórsku verziu nepozrieť (podotýkam, že režisér Vorlíček dal napokon k sfilmovaniu „kópie“ súhlas… ale už ju nevidel…)… a tak zrejme do kina na tento film nepôjdem, ale keď ju budú o rok dávať v TV (predpokladám), tak si ju možno pozriem… v svetri s nórskym vzorom, s nejakým vareným vínom, punčom alebo gloggom, čo sa pije v zime v Nórsku:))- ale pri pozeraní dostupných fotografií z filmu musím dať jednej kritike za pravdu – macocha vyzerá ako G.O. v Drakulovi… zrejme po netopierom klobúku ani stopa:))

… a tak, ako neodmysliteľne k Vianociam a záveru roka patria rozprávky, tak aj koláčiky… od lineckých mačacích očiek, cez medvedie labky, rožteky, kokosky, burizónky…až po neviem aké sofistikované novinky pekárskeho umenia (priznám sa, že som sledovala súťaž v pečení – z čistej zvedavosti… ako môže byť sledovateľná súťaž, v ktorej sa niečo voňavé a chutné vytvára a nedá sa to ani ovoňať ani ochutnať?… iba ak systémom: „napeč si sám!“ – ale zatiaľ som to neurobila, hoci na nejakú polovičnú dávku laskoniek som už mala priam nakročené:))… ale musím uznať, že estetika výtvorov, emócie a charaktery súťažiacich bolo zaujímavé sledovať:))…a tak som si myslela, že ako darček k Vianociam odtajním v tomto traktáte recept na naše tradičné vianočné pečivo (niečo ako rodinné striebro)  – inak pomerne nenápadné kruhové koláčiky s vanilkovou plnkou a čokoládovou polevou s orieškom navrchu, ktoré sa ale na druhý deň po dokončení rozplývajú v ústach ako božská mana… stará mama ich pred nami, úhľadne poukladané na tácke, skrývala na sekretári… keď ich piekla mama, tak radšej vždy urobila a dvojitú dávku… a teraz ich pár rokov pečiem ja… minulý rok mi vyšli, ani neviem ako, a teraz… no nie že by sa priam nedali jesť, ale niečo tam nesedí… cesto sa rozpadáva viac ako by sa malo (vraj som asi použila maslo s nesprávnym množstvom tuku alebo nesprávne kypridlo…) a s polevou je tiež niečo… plnka však bola fantastická… všetku čo zostala som bez okolkov zjedla, hoci som potom takmer nemohla spať od presladenia… a tak si hovorím, že  si o rok dám väčší pozor a recept preverím a ustrážim a ak vyjde – sľubujem – pošlem… a tak mi napadá, že ešte lepšie by bolo, keby som nemusela posielať recept a radšej vás pozvať na ochutnávku… bez rúšok, respirátorov, dezinfekcie, opatrení, obáv….

… a naša hudobná redaktorka dnes vyberá:
…kdeže ty Popoluška hniezdo máš? 
22 dní
99 balónikov – alebo niečo na Silvestra

…a tak ako P.F.-ko prikladám 22 vlastnoručne upečených kokosových pusiniek… aspoň kus snehu…nehu…sladkosti…:))(recept z netu – vyzerajú dobre, ale inak sú riadne sladké – ak máte nejaký overený recept – pls. zverejnite:))… a s prianím zdravia a len tých najlepších emócií v roku 2022 sa s vami dnes lúči vždy vaša Sally_Lu*

p.s.1 – a lunárny kalendár odkazuje: „Milujte život!“
p.s.2 – príbehy s kuriérmi naberajú nové rozmery (komunikácia s dodávacími firmami), ale o tom niekedy zas v novom roku:))
p.s3 – … a tak sa s vami dnes lúčim aj s poďakovaním za priazeň traktátom – “ a-tak-om“roku 2021:))….! 

… a tak som si spomenula ako sa spieva – alebo skôr deklamuje –  v jednej pesničke, že… „rok sa otáča ako kolotoč… zastavte, kým je čas…“ – „študent, čo tým chcel básnik povedať?“ – „básnik by si prial zastaviť čas“… (..„byť pánom času, nepoznali by sme lúčenie… život je veľké umenie„… žeby Hviezdoslav?) …ale čas sa zastavuje asi tak ťažko ako otáčanie zemegule… a zastavenie zemegule – to byť bol kolosálny „pr…m“… a to nehovorím len o tom, že niekde na našej planéte by mali (možno:) stále nielen leto ale aj slnko a deň…… a tak som si začiatkom adventu vypočula v rádiu príbeh o tom ako vlastne vznikol „adventný veniec“ – v 19. storočí – pastor, ktorého sa deti v sirotinci stále vypytovali, kedy už  budú Vianoce, zobral koleso od voza, obalil ho čečinou a namontoval naň 28 sviečok! = štyri veľké na nedele a medzi ne šesť menších pre ostatné dni v týždni…. a tak deti mali odčítanie dní do Vianoc zabezpečené… kalendárový kruh…kruh mesiaca… kruh roka…

…a tak – nezistila som ako vznikol  „adventný kalendár“… či to bol čistý „biznis plán na čokolády“ alebo iné malé darčeky… (ak viete, napíšte:) … a tak som sa tento týždeň vyskytovala na pošte a po vybavení všetkého potrebného pri okienku mi „pani poštová zamestnankyňa“ ponúkla lotériu… bola som zaskočená natoľko, že som jej nedokázala odolať (skutočne neviem, nespomínam si, kedy som si naposledy kúpila nejaký los alebo lotériu:)… a tak – vianočná lotéria!!!… doma som si pekne sadla za stôl a sa pozrela na 8×3 políčok na červenom podklade a postupne som ich koncom ceruzky od 1 po 24 stierala… jej anjel!… jej, zase ďalší anjel!.. a hríbik a stromček a zas anjel a sviečka!… hviezda!.. cítila som sa ako dieťa, ktoré má povolené otvoriť naraz všetky okienka adventného kalendára… alebo skôr, robí to tajne, tak aby ho nevideli dospelí:))… samozrejme som si vopred neprečítala návod na použitie…. a tak, až keď som mala všetko radostne zotreté, zistila som, že keby som našla 9 anjelov los by vyhral… fakt dobrú sumu!!!!… ale bolo ich len 7 takže…žiaden zo symbolov nedosahoval počet potrebný pre výhru… o bonusoch nehovoriac… až… až na ten „kapustnicový hríbik“ – hurá!!! – boli dva, čo mi zaručuje preplatenie ceny losu!!! … aká zábavka:)))… tým vás nenabádam k prepadnutiu lotérii… hoci určite poznáte známu anekdotu (parafrázujem): „bože, kedy konečne vyhrám v lotérii?“… a zrazu sa ozve hlas:“ tak si už konečne kúp los!“:))… … a tak som v lete chodila okolo jedného obchodu s textilnou galantériou a vo výklade ma zaujal jeden obrázok na plátne, ktorý zobrazoval slnko… vonku bolo dosť teplo… prečo by som kupovala slnko?… ale na nejaký tretíkrát som predsa len do obchodu vošla a zistila, že ide o podklad na gobelínové vyšívanie…a kúpila ho… nevyšívam, niekomu ho venujem… leto skončilo, jesenné večery sa začali predlžovať a v čase rovnodennosti víťaziť nad dňami… a tak som zrazu na poličke objavila „slnko“… rozbalila som balenie, v ktorom boli okrem podkladu aj bavlnky na všívanie… navliekla som ihlu a povedala som si, že to predsa nemôže byť ťažké… ale priznám sa, že to bol proces!… miestami som pochybovala, či to robím dobre… keď som sa večer dobre nesústredila zabudla som krížik poriadne vyšiť z oboch strán a na druhý deň som opravovala chyby… ale nikoho som sa nepýtala ako sa to má robiť správne a pokračovala ďalej… priznám sa, že neoplývam veľkou trpezlivosťou a pri tomto vyšívaní (obrázok je fakt dosť malý – len cca 15/15cm) som zistila, že napredujem veľmi pomaly… pri slabom svetle sa veľmi zle vyšíva čiernou – vtedy je lepšie navliecť bielu… ale vtedy pozor – mať umyté ruky, lebo na bielom zas všetko vidno… veľké modré plochy sú niekedy nudné, niekedy meditatívne… niekedy je lepšie ísť zospodu nahor a niekedy lepšie šikmo naopak… fakt mi to šlo veľmi pomaly… ale niekedy vyšívanie slnka bolo najsvetlejšou časťou dňa… a tak podarilo sa!!! – do slnovratu vyšiť hlavný motív – SLNKO!… a ten kúsok obláčka a modrej oblohy dolu snáď ešte do štedrého dňa zvládnem…

… a naša hudobná redaktorka dnes vyberá:
Hallelujah
Christmas 
Bog sie rodzi 
Pulnoční
Sting

… s prianím:

„KRÁSNE VIANOČNÉ SVIATKY… SVETLO V DUŠI A MEDOVÉ OBLÁTKY“…

sa s vami lúči vždy vaša Sally_Lu

p.s.1 – a lunárny kalendár radí: „Láska je zázrak, majte sa radi“🙂
p.s.2 – v prílohe prikladám zmienený gobelínik:)) – keď som si po čase chcela kúpiť ďalší motív, predavačka sa ma opýtala: „myslíte to vyšívanie pre deti?“:))
p.s.3 – hurá – podarilo sa mi vrátiť tovar kuriérovi!!! – presne v minúte slnovratu – teším sa, že na tretí pokus to vyšlo.. aj keď som momentálne vo fáze: „bez tovaru a bez peňazí zaň“:))- pokračovanie nabudúce

…a tak… ani som si nemyslela, že tento traktát bude naozaj na túto tému… ale.. ale nedá sa inak……. a tak pekne po poriadku… za: a/- nevyžívam sa v objednávaní a vracaní „vecí“ cez internet a kuriérov (ale sem – tam niečo objednám:))…… za: b/ – úprimne povedané, fakt som netušila kedy a ako otvoria iné obchody ako rozličné tvary – „lidlolandy“… a tak som si povedala, že predsa len niečo kúpim cez internet (Vianoce..)… a tak som jedného večera „šla na vec“…a tak sa mi nakoniec podarila „hviezdna konštelácia“… pootvárala som niekoľko okien… tovarov… niečo sa mi zdalo ako dobrý výber, ale nedarilo sami zrealizovať prevod… niečo šlo zaplatiť hneď… a niečo som doobjednávala na druhý deň… niečo nakoniec zrušila alebo odignorovala… a hlavne – nerobila som si o svojich postupoch žiadne poznámky… dôverovala som tomu, že: „niečo z toho bude“… a tak som postupne pozatvárala okná… a postupne mi začali prichádzať maily a sms-ky …. a jedna z nich znela cca: „dnes večer vám doručíme váš balíček číslo…“… lenže!: v čase, keď mi volal kuriér, že stojí pri bráne, som riešila iný hovor… a keď som dotelefonovala ( a skutočne to nebol dlhý telefonát) – okamžite som mu zavolala naspäť a on, že  sa mi nedovolal a že už je preč…. a hoci sa priznal, že nie je ani na konci ulice, povedal mi, že má toho veľa a že sa rozhodne nevráti… a na ďalší deň hlásili kalamitu!!!…. a tak som sa celkom tešila na to ako mi na druhý deň ten kuriér doručí zásielku ako v rozprávke: soby či losy a sane… pokojne aj ruská trojka… v stanovený čas som sa večer vyskytovala doma.. naozaj:))… ale nič mi nebolo doručené… bez vysvetlenia (veď načo – je predsa kalamita!!!…) prišla len sms-ka, že tovar bude doručený až na ďalší deň… no dobre, povedala som si – uvidíme… a tak na tretí deň ráno prišli rovno sms-ky dve…. v jednej z nich „dnes vykonáme posledný pokus od doručenie vašej zásielky“… nebola som schopná skúmať, čo by sa stalo, keby človek nebol doma…. a aj zo zvedavosti – že chcem vidieť toho kuriéra, ktorý sa odmietol vrátiť pár sto metrov…. jednoducho budem doma a že to si nemôžem nechať ujsť… (čo ak by si zobral ďalší týždeň dovolenku, prišiel by niekto iný a kontinuita príbehu by sa rozpadla?)… a tak keď zavolal, šup-šup čižmy na nohy a… nabehla som k bráne… cestou som stretla susedu s balíčkom… pomysla som si, že aj dobre, že prišiel o dva dni neskôr, roznosí toho viac… nenápadný nevysoký pán v bunde a čiapke (v tom prítmí ani neviem, či mal respirátor alebo rúško:) stál pred vstupnými dverami… požadoval po mne čísla zásielok… a tak som nadiktovala obe čísla …. pán si to poznačil…. a povedal: „dovidenia!“… myslela som, že som zle počula a že ide zobrať zásielky do auta… a tak som tam stála a čakala… kuriér nastúpil do auta, naštartoval a popred môj udivený zrak odišiel… chvíľu som ešte ostala stáť… a aspoň v tú chvíľu som od prekvapenia na nič nemyslela (lebo inak mi hlavou chodí asi tisíc myšlienok za sekundu:))… takže: „pán kuriér, ďakujem za toto meditačné cvičenie!“… keď auto zmizlo za zákrutou a mne už trochu začínalo byť zima, všimla som si na múriku pri vchode dve nerovnaké krabice… pozrela som sa na ne bližšie a… aha, moje meno!!!… náhle mi bolo priam do smiechu… tá druhá krabica bola tak veľká, že sa takmer nedalo ich naraz odniesť… dostavila sa taká zvláštna eufória typu: „podarilo sa!“… krabice boli tak hermeticky uzavreté, že aj napriek označeniu OPEN sa bez použitia hrubej sily – resp. veľkých nožníc – nedali otvoriť… otvorila som najprv tú menšiu a v nej presne to, čo som si predstavovala a tak povzbudená som rozdrapila aj tú druhú… a tak –  náhle dejavu… v druhej krabici, hoci väčšej, bola úplne rovnaká vec ako v prvej… moja, v tej chvíli ešte stále euforická myseľ, to vyhodnotila tak, že som za odmenu (zrejme nevhodný postup kuriéra) dostala hneď dva kusy… v hlave mi začalo nabiehať koho by potešila tá druhá vec… a s pocitom dobre vykonanej akcie som šla spať… a  s týmto pocitom som aj vstávala a ráno vyzeralo svetlé až kým, až kým mi nenapadlo, predsa len skontrolovať tie prevody a objednávky… a  tak nastalo pragmatické precitnutie: objednala som dvakrát tú istú vec… jednu som zaplatila kreditkou a jednu debetkou… ou… o no!!!! …a tak som napísala do spoločnosti… s.o.s…. ako vám to mám vrátiť….???… už mi prišla aj odpoveď a zbieram sily na to vracanie:)))… a tak mi vzápätí nedalo a začala som objednávať niečo ďalšie a nabehlo mi toto:))))

V košíku máte tovar v hodnote 11,51 €….
Nakúpte ešte za 117,49 €!!!!... a dopravu máte zadarmo…

… a naša hudobná redaktorka dnes vyberá:

please Mr. Postman 
pocket calculator 
blues „pre poštárku“

… s prianím príjemného predvianočného času… a nech vám kuriéri donesú len to, čo naozaj chcete:))) sa s vami dnes lúči vždy vaša Sally_Lu*

p.s.1 – a lunárny kalendár radí: „Hľadajte vo všetkom to dobré!“
p.s.2 – ako postupne dobiehajú moje skvelé objednávky… príbehov by bolo aj na tri traktáty – osobná reality šou:))
p.s.3 – včera som bola na pošte poslať nejakú úradnú zásielku a len tak konverzačne som sa pýtala za koľko príde list – aj v rámci Ba – vraj aj 2 týždne!!!
p.s.4 – „kuriér“ (slovník cudzích slov, 1997): osoba dopravujúca dôležité vojenské alebo diplomatické správy, zvláštny rýchly posol….

… a tak som pred pár dňami stála na zastávke MHD a do zorného poľa sa mi vlúdili stožiare pri budove lokálneho kultúrneho či „osvetového“ strediska… a na nich vyblednuté  poprekrúcané a mierne dotrhané zástavy… vlajky… jedna z nich napriek práci vetra bola jasne vlajka SK, ale tá druhá… špinavobiela zošitá so špinavožltou?…hovorím si, že Vatikán…?… „o čo stávka – že nie!“… pápež tu bol predsa v septembri… a tak som sa radšej sama so sebou nestavila (a ani som neštrajkovala- „stávka“ česky:) ale radšej som sa pozrela na webstránku mestskej časti Nové Mesto (Bratislava)… a zistila som, že MČ NM má naozaj svoju vlajku vo farbách biela-žltá + červená… prečo je tomu tak, o tom sa nepíše… (ak viete, ozvite sa)… usudzujem, že ak vlajku Bratislavy tvorí biely a červený pruh a tú žltú v časti „New Town“ tam vložili… žeby slnečné Vinohrady, či biele víno z nich.. alebo?… a tak neviem koľko obyvateľov Bratislavy vie, že Vinohrady sú katastrálnou u časťou Nového Mesta a spadajú pod ne Kramáre, Koliba… kus lesoparku a tie postupne zastavované vinohrady (pokračujúce do Rače, Jura, Pezinka, Modry…)… a tak napríklad: Koliba – expo (1967) – z pôvodnej „výstavnej architektúry“ so scénicky prepracovaným interiérom po „novodobej rekonštrukcii“ ostal len názov… a filmové ateliéry? – ešte v 90-tych rokoch v nich napríklad točil Ondrej Rudavský  podklady pre klip k Dead Can Dance… a pôvodná výletná krčma „Slamka“- škoda rečí….a na Kramároch? – z budovy sídla Siemens sú byty… nemocnica ostáva (zatiaľ nie je isté do kedy… hoci rada by som žila v ére, keď by sme žiadne nemocnice nepotrebovali…)… zatiaľ funguje stanica Vinohrady (architektúra zaujímavá, atmosféra tak zvláštne ponurá).. a čo „iné vinohrady“ –  napríklad v Prahe?… královské Vinohrady…magický Plečnikov kostol Nejsvětejšího srdce páně…. Vinohradská třída s budovou rozhlasu (68…)… Vinohradské divadlo… a tak neviem či mal Ladislav Smoljak, ktorý sa narodil v Prahe presne pred 90-tymi rokmi… ambíciu stať sa divadelným režisérom napríklad tohto divadla, keď sa v roku 1952 hlásil na DAMU… nezobrali ho a vyštudoval matematiku-fyziku-pedagogiku (učil na vysokej, strednej i večernej škole:)… a tak spolu s iným učiteľom v r.1966 založili vlastné autorské divadlo – Divadlo Járy Cimrmana… a tak… bez neho by zrejme nevznikol napríklad film „Guľový blesk„… ale určite by bez neho nevznikla filmová postava „eisteina“ …s vlakom z Vizovic:))) alebo chalupár-mlynár Na samotě u lesa… Jáchyme… Marečku… tak podejte mu to pero!!!

„Když jsem Kulový blesk viděl asi po třech letech na jednom festivalu, tak jsem se u toho pořád musel smát. Vedle mě seděl filmový kritik a hrozně se pohoršoval nad tím, že se směju…. sám sobě,“ / Ladislav Smoljak  

.. a tak som si spomenula ako som sa v rámci Bratislavy sťahovala asi 10x – to nepočítam všetky prázdninové internátne sťahovania (to bol len taký nácvik – neškodné manévre:))… a tak som si uvedomila, že som sa nikdy nesťahovala preto, že na nejakom mieste je niečo pekné milé atraktívne (internát vynechávam:))… vždy to bolo, že „niekde je voľný byt“… a to už nehovorím o identite a symboloch mestských častí… nabudúce sa budem musieť na to pozrieť z iného uhla pohľadu:))

.. a naša hudobná redaktorka dnes vyberá:
Neopouštěj staré známé... 
Dead Can Dance 
New York

… s prianím príjemného adventu na Vinohradoch alebo s vareným vínom vo vlastnej obývačke.. sa s vami dnes lúči vždy vaša Sally_Lu

p.s.1 – v tomto čase v inom čase … by som bola s kolegami na jednej pravidelnej architektonickej konferencii v Prahe… raz si na nej pred nami pražskí kolegovia „posteskli“, že v Bratislave sa stavia a u nich len konzervuje… a oni nám to fakt niekedy aj závidia:))
p.s.2 – kostol Nejsvětejšího srdce páně bol vysvätený pol roka po narodení Ladislava Smoljaka
p.s.3 – v pôvodnej Expo-Kolibe sa podieľala na interiéroch pani Mária Rudavská (mama Ondreja Rudavského)
p.s.4 – o kalamite a kuriéroch niekedy nabudúce…

… a tak v piatok  po náramnom jesennom – novembrovom daždi začal padať sneh… a to nielen niekde v horských oblastiach, ale aj tu dolu na Podunajskej nížine – respektíve na úpätí Karpát… a tak som sa v sobotu pozerala na úplne bielu cestu, chodníky, trávnik, stromy, domy… a tak zrazu zima!!! a to ešte nebol ani december… a v priebehu dňa to vyzeralo tak zľadovatelo, že som ani nešla vysypať smeti, aby som sa nevysypala na chodník pri kontajneri… (najmä po tom, ako som si pri vysávaní zacvikla prst do vysávača a šnúrou zhodila zo stola na zem moje najlepšie okuliare, ktoré sa zlomili a vypadlo z nich sklíčko)… a tak som vyšla von až na ďalší deň – v nedeľu (nielen smeti ale aj ja som už potrebovala na vzduch…) a tak som si predstavovala krásnu zimnú prechádzku blízkym lesom po vŕzgajúcom snehu… ale nie, sneh sa už prudko topil ako niekedy v polke februára alebo začiatkom marca – „takové to: jarní tání“…. a tak som si hovorila, uf, ten čas plynie poriadne rýchlo – jeden deň sa človeku nechce nos vystrčiť z domu a na druhý už nestíha zimu…. a tak prišiel vietor a nočný dážď zmyl posledné zvyšky snehu „trojdňovej zimy“… a popoludní vyšlo slnko… po niekoľkých dňoch!!!… obraz vytiahol zo zásobníka pamäte takmer zabudnuté slovo: leto!!!… nie žiadne horúčavy… len leto a slnko… len jemný závan bezstarostnosti… do karantény (!)… a tak sa o tomto nebudem príliš rozpisovať… jednoducho: včera som sa na hodinku vyskytovala niekde, kde bol niekto pozitívny (áno, áno, tá osoba je aj inak milá a pozitívna)))…a hoci som sa s tou osobou ani nestretla a respirátor nezložila, ale… už sa začínam tak nejak strácať v tom: „nariaďujem, čo som nariadil“… a „muž s brašnou nesmie prejsť“… každopádne šéfov telefonát znel jednoznačne… a každopádne potom aspoň na hodinu vyšlo slnko a to nesporne pozitívne je, nech si hovorí kto chce čo chce…… a tak som niekde počula, že starí Mayovia mali možno až dvadsaťosem kalendárov a čas teda museli vnímať rozmanitejšie ako my…. hoci slnko máme rovnaké a sme na tej istej planéte… … a tak bol tento týždeň (v pondelok konkrétne) 333. deň v roku a do jeho konca ostávalo 33 dní! (samozrejme v zmysle konvencií nášho kalendára)… ale kto má rád čísla a estetiku – určite tento údaj ocení – na rozhraní zimy a jeseni:))… a tak kým SK internet k tejto téme ponúka (mnou nevidený a ostatnými dosť sfúknutý) film: „Tristotridsaťtri strieborných prepelíc“  – https://www.csfd.sk/film/295259-tristotridsattri-striebornych-prepelic/prehlad/... CZ internet ponúka reláciu o jazyku literatúre: „Třistatřicettři„… h… a tak kým na SK striekali striekačky, tak v CZ leteli prepeličky… ale oboje cez strieborné strechy (v Salzburgu či Paríži?…. to nebolo zrejme v zime… nič o bielych strechách:))

• Tristotridsaťtri strieborných striekačiek striekalo na tristotridsaťtri strieborných striech
• Tři sta třicet tři stříbrných křepelek přeletělo přest tři sta třicet tři stříbrných střech

… a naša hudobná redaktorka dnes vyberá:

Lipa a Černoch 
silver convention
relax na 3hod 33min 33s 

.. a tak s prianím príjemného „prosinca“ (nech to o čo prosíme dostaneme, nech to o čo prosíme je to pravé pre nás)))… sa s vami dnes lúči vždy vaša Sally_Lu*

p.s.1 – a web ponúka aj tento odkaz: …“Číslo 333 je posolstvom z Vesmíru… aby ste každý deň stále objavovali a učili sa niečo nové. Nikdy neviete, aký fantastický výsledok môže vyústiť z vášho úsilia….
p.s.2 – a v sobotu je Barbory – konáriky „barborky“ nám môžu na Vianoce rozkvitnúť… privolať pocítiť jar… 

….a tak …. Katarína na lockdowne… pardon – niekde v Telgárte možno aj na ľade…. a tak písať o tom, že pred dvoma rokmi som bola na nejakej Katarínskej zábave – zvláštna spomienka… aké témy som vtedy riešila… niečo vtedy strašne dôležité… z dnešného pohľadu celkom banálne……. a tak… mohla by som aktuálne napísať o tom ako mi včera v jednom fast-foodovom okienku (nechcela som ísť z rôznych dôvodov do reštaurácie, hoci sa dalo…)… jednoducho –  nedali mi k hranolkám (či hranolčekom?… to znie akoby boli vystrúhané z dreva…) omáčku…  ale keďže to jedlo bolo darčekom od kamarátky (mala som takú poukážku na jedno menu), spomenula som si na darovaného koňa a jeho zuby… a nešla som sa sťažovať… a tiež som na to prišla až v teple kancelárie a nechcelo sa mi kvôli tomu von na ulicu… a nemáme v budove výťah… ale zas sedíme len na treťom poschodí…  myslím, že v budovách dvoch ministerstiev (financie a pôdohospodárstvo) sú do dnes funkčné špeciálne výťahy: „paternoster“ – musím priznať, že mám voči nim rešpekt… priam strach… nastupovať a vystupovať do a z niečoho, čo je v permanentnom pohybe… aj keď to nie je vlak (ten naopak niekedy v pohybe ani nie je – ale o tom už bolo dosť v iných traktátoch)… uf, nie som kaskadérka…a tak, hoci sme sa na gymnáziu (povinné voliteľné predmety: strojárstvo)… učili o výťahoch aj o technickom princípe „paternosteru“ – o jeho názve nám v 80-tych rokoch nikto nič nepovedal… a tak som sa to dočítala až včera: názov vraj vychádza z jeho podobnosti s korálkami ruženca alebo „modlitebnej šnúry“ pomocou ktorej sa modlil „Očenáš“…  )…a tak opäť latinčina – otec: „pater“, taliansky: „padre“, luxembursky: „papp“, anglicky: „father“, nemecky: „Vater“, česky: „táta“, velšsky: „tad“, maďarsky: „apa“, chorvátsky: „otac“, slovinsky: „oče“… slovensky: „otec“… otče náš…….. a tak… je niekedy ťažké písať o rodičoch … hoci poznám aj takých, čo si to trúfnu a vylejú do kníh svoju holú skúsenosť a znášajú kritiku ako nahý v tŕní (spisovateľ spisuje, čo zažil)…… a tak… je niekedy ťažké písať o rodičoch keď tu sú… a ešte ťažšie, keď tu nie sú… keď sa človeku nechce písať… a už vôbec nie písať v tretej osobe… keď by sa chcel radšej rozprávať… aspoň cez telefón…
…a tak… neviem, neviem presne čo je v nebeských plánoch naplánované… za posledné dva – tri roky odišlo v mojom okolí toľko otcov… sú pozvaní na nejaký nebeský snem, zjazd, konferenciu, poradu…. dostali povolávací rozkaz?… „Pater noster, čo sa deje…?…a odpusť nám naše viny…“… a tak pred týždňoch zaznela „Balada o poľných vtákoch“ v rovnakom čase pred dvomi zhromaždeniami – v Prahe aj vo Zvolene… návštevníci v čiernom (nie, žiaľ žiaden koncert Depeche… a čierny piatok je – podľa kalendára zajtra….)

…nad ľudskými vtáčie cesty vedú.
S nimi môžeš ísť 
tam kde hviezdy spať… /K. Peteraj

…a naša hudobná redaktorka dnes vyberá:

Stairway To Heaven 
Heaven  
Who wants to live forever 

… a tak sa s vami dnes lúčim s prianím božej milosti pre všetkých…nás na zemi i tých na nebesiach… na ceste… vždy vaša Sally_Lu*

p.s.1 – 19.11. bol podľa lunárneho kalendára medzinárodný deň mužov…
p.s.2 – 22.11. vstúpilo slnko do znamenia Strelca…
p.s.3 – a meniny týchto dní: Emília, Katarína, Milan, Henrieta, Andrej… Ondrej… dobre oslávte, nech ste kdekoľvek💛

… a tak som dnes zistila, že slnko svieti tak dve-tri hodinky… aj to, ak sa mu náhodou podarí preraziť cez nízku oblačnosť… a to nežijeme v Škandinávii a slnovrat je ešte viac ako mesiac pred nami… (asi by to chelo Skalnaté Pleso)))…a tak som si spomenula na jeden letný – a niečím aj neletný film – klasika SK: „Slnko v sieti“ (mimochodom tento film diváci buď berú a žerú… alebo… im vôbec nesadne)… no nie je to film, ktorý by som pozerala každý deň, ale občas si ho rada pozriem – má atmosféru, miestami až mrazivú – hoci v lete… Dunaj, mesto, strechy… a najmä nezabudnuteľné repliky „si rídky… ty si rídka!!!“…a tak hovorím si, že vlastne som si nie celkom istá, či to znamená (skryte – akože cool?)) – „si Dobrý!… si frajer!… páčiš sa mi!… zaujímaš ma!“??? –  alebo naopak – „si slaboch!…neruš moje kruhy!…si padavka!.. si mäkký!“???… a tak neviem ako sa v tom čase (film z roku 1962) cítil Meky (mal práve 10 rokov a dvoch starších bratov)… a tak… už sa ho to ani žiaden novinár v interview neopýta…

…a tak som si spomenula na nášho učiteľa hudby na základnej škole… musím po rokoch (rockoch) uznať, že to bol naozaj osobitný prístup – aj keď som nenavštevovala osobitnú školu… okrem povinných pesničiek (z nejakej učebnice hudobnej výchovy), ktoré si už vôbec nepamätám.. sa nás pokúšal naučiť spievať „Baladu o poľných vtákoch“… o našom speve by som nebásnila, ale Peterajov text a originálny Mekyho spev si pamätám stále……a tak si nespomínam na nikoho v okolí, kto by „nepoznal Žbirku„… verím, že veselá príhoda typu: „kde je TÁ Žbirka?“ by sa v 80-tych rokoch – najmä v Bratislave neodohrala… čo dodať?… vynára sa mi úryvok z nejakej pubertálnej odrhovačky:“…potom prišiel Meky Žbirka s bielym kvetom na trenírkach💮…“
… a tak som sa pred chvíľou dočítala, že v rodnej obci Mekyho otca – Trnavej Hore (okres Žiar n/Hronom) – uvažujú o pomenovaní ulice po ňom… či majú podobné úvahy aj v Londýne (rodisku matky) o tom nemám informácie… (opýtať sa Paula McC.?))

…a tak, čo ešte dodať… Ďakujem/e Meky, za tvoj originálny spev, zjav, prístup k hudbe a úsmev, ktorý nebol žiadna šifra…

…a naša hudobná redaktorka dnes vyberá:
jesenná láska + balada…
múr našich lások 
len s ňou 
do člna 
s tebou 
mám rád 
mesto spí (video – noc v BA)
mesto spí (symfonic) 

…s prianím prijemného počúvania a snívania pri pesničkách M.Ž. sa s vami dnes lúči vždy vaša Sally_Lu*

p.s.1- ak viete niečo o tom, že pesnička „Biely kvet“ sa mala pôvodne volať „čierny kvet“ – napíšte mi niečo o tom…
p.s.2 – a tak sa nám dnes na porade kolegyňa pochválila, že sa jej včera narodil vnuk… zatiaľ nevieme, či bude spevák, režisér… či bude robiť nejaké známe povolanie, alebo niečo o čom dnes ešte ani netušíme – každopádne: „aj keď nebudeš nič robiť len sa usmievať – vitaj medzi nami!“:))

…a tak predpokladám, že ste si prečítali názov dnešného traktátu a pomysleli ste si, že som vytvorila nejaké nové slovo, ktoré vyjadruje točenie sa v kruhu zhluku ôs alebo včiel alebo niečoho iného, čo sa rojí a človek sa toho možno aj bojí… slovo, ku ktorému nevieme zaujať postoj, lebo ho nechápeme… nie nie je to moja fantázia… je to fantázia niekoho iného… podľa všetkého poľského očného lekára s nemeckým priezviskom – pána Zamenhofa – jeho meno sa totiž spája s esperantom:::)))… a tak v esperante „koloroj“ znamená FARBY… a v poľštine je to pritom tak poetické „zabarwenie“:))… a tak pri letmom prieskume jazykov konštatujem, že naše farby pripomínajú ešte české barvy alebo aj  nemecké Farben… zatiaľ čo jasne latinský základ (od slova COLORUM – inak tiež zaujímavé – dalo by sa preložiť aj ako konzumovanie alkoholického nápoja pri okrúhlom stole:)) … má aj colori… colors…couleurs… culorile… a tak musím skonštatovať, že v rámci malého prieskumu mi ešte  prišlo zaujímavé chorvátske „boje“… to naozaj netuším o čo ide a z čoho to vychádza a prečo Chorváti bojujú s farbami… že by ten nádherne tyrkysový Jadran všetky ostatné farby valcoval?:))
…a tak som na víkendovej prechádzke pozorovala farby prírody – ešte pred týždňom svietivo žlté listy javorov začínajú naberať oker (aj to skôr v šušťavom prevedení pod nohami)… duby sa už nahodily do hneda… suchá tráva zbéžovela  a dostatočne vlhké lúky si ešte stále udržujú zeleň, aj keď už nie tú priam sviežu… nad tým modrá obloha a červené vodítka psov okoloidúcich…a tak som si spomenula na temperky na LŠU-čke… na konci hodiny sa zväčša farby chtiac-nechtiac zliali do nejakej neidentifikovateľnej šedohnedej…. ešte nejaký ten novembrový dážď a príroda si ju namieša tiež… a potom už môže prísť len biela -hmla –  srieň – sneh… a šušťanie listov nahradí ticho…
… a tak sa snažím spomenúť si na jednu knižku z detstva o farbách… a nie som si istá, či v nej naozaj bola táto básnička od Kristy Bendovej:

Ja som kvietok – fialôčka.

Aké nebo, také očká,

aká tráva, také šaty,

hrej ma slnko, lúčik zlatý!

… a tak by sa dalo ešte pojednať o farbách z hľadiska dejín výtvarného umenia, psychologického pôsobenia, použitia v rôznych kultúrach… videnie a vnímanie farieb od kmeňových spoločenstiev po senzibilov… prípadne farboslepých… farby podľa Feng shui… alebo podľa čakier… elektromagnetické spektrum… dúha… no proste farieb by bolo aj na sto traktátov… a to už ani nepokračujem o čiernej a bielej :)))—nabudúce…

… a naša hudobná redaktorka dnes vyberá:
barevný svět 
Colors 
Sweet November 

… s prianím pestrého vonkajšieho i vnútorného sveta sa s vami dnes lúči vždy vaša Sally_Lu*

p.s. 1 – a vo Zvolene koncom tohto týždňa prebieha klasický novembrový VAD 
p.s.2 – a tak som si nedávno kúpila zubnú pastu – podľa lekárničky  s veľmi liečivými účinkami… jej farba  – po vytlačení na kefku – bola dosť prekvapivá – neidentifikovateľná… ani sa nedá povedať, že ružová, skôr ako keď do bielej namiešate červenú… každopádne dosahujúca ambivalentný psychologický efekt, ale verím, že liečivá – chutí zaujímavo :))

.. a tak som videla minulý týždeň ako prší… nie, nebolo to včera, keď pršalo, mrholilo a miestami priam lialo asi na celom Slovensku… pred týždňom na modro svietila ešte bezoblačná obloha babieho leta… a nepršal dážď… po mrazivej noci a mrazivom ráne pršal strom… listy… skoro ráno bol ešte celý žltý a ako zafúkal vietor postupne odhora smerom dolu lístie opadlo… akoby sa vyzliekol… bol takmer nahý, na vrcholku ostalo len pár orechov pre veveričky… a tak mi opäť vynoril ten český výstižný názov: „listopad“…… a tak sa pred 201 rokmi  – konkrétne 26. novembra 1820 – konal pamätný koncert 9-ročného Franza Liszta v dnešnej Bratislave – konkrétne v záhradnom pavilóne dnešnej univerzitnej knižnice – začiatok jeho hudobnej kariéry… a tak musím konštatovať, že v novembri niektoré Listy (jeho tatko sa vraj podpisoval práve takto:) nielen padajú ale sa aj dvíhajú vysoko …nielen vo vetre…
…a tak ak pohľadnice pohladia (minimálne pohľad)… čo potom list?. .. korešpondenčné lístky so správnou odpoveďou zašlite na adresu „…tři jedničky padesát…“.. aj keď majú u nás listy tak praktický názov – predpokladám vychádzajúci z „listu papiera“… zrejme to vychádza z „úradných listov a listín“… ale existuje „súkromný list“ (ten zvyčajne neprichádza formou doporučenej pošty:) – dopis – opis – túžba – vyznanie… séria listov alebo výmena listov – korešpondencia….  Listy J. G. Tajovského a jeho ženy Hany Gregorovej (nie nie je to korešpondencia cez storočia so súčasnou herečkou rovnakého mena:)…. alebo Satinského Listy Oľge… a Havlove Dopisy Olze… ktoré naopak neboli len pre Olgu… listy na vojnu – z vojny – z pionierskeho tábora – liečenia… listy na veľkú diaľku alebo z „izby do izby“ – napríklad medzi D.U. a J.U. ….čítať alebo nečítať cudzie listy?… je pisateľ zmierený s ich zverejnením… a čo, keď o tom už nemôže rozhodnúť?… mal ich spáliť?… nestihol… je láska nadčasová a nadlistová?… ide o intimitu, či atmosféru?… a čo listy nikdy neposlané?… a nezabúdajme na listy vo fľaši:))… a nedá sa nespomenúť na slávne fiktívne – dobre, literárne listy … napríklad – v Puškinovom Oneginovi….nesmrteľný list Tatiany… odpoveď prišla až po rokoch… neskoro, neskoro „milý zbytočný človek“… mimochodom mne sa páčil aj film s Ralphom Fiennesom s názvom Onegin 

…a tak by som mohla porovnávať neporovnateľné  – listy písané perom na papier a listy mailové … to úhľadné písmo starej mamy v listoch jej sestre je ťažko napodobniť… nehovoriac o diakritike, gramatike veľkých a malých písmenách a štylistike… a čare čakania niekoľko dní, týždňov, rokov na odpoveď…
… a tak na záver témy otázka: píše vlastne ešte niekto listy perom na papier? – rozhodne „áno“ – poznám minimálne jedu takú pisateľku:…. neter v predškolskom veku sa naučila písať tlačené písmená… a píše nám listy: najprv samozrejme oslovenie: „MILÍ alebo MILÁ v spojení s konkrétnym menom… a potom LÚBIM ŤA (zvyčajne ešte niečo pridá: napríklad mne napísala aby som dobre oslávila svoje narodeniny:)… a nakoniec podpis…. (píše listy, lebo s mobilom a laptopom sa ešte nesmie hrať:)))
… a naša hudobná redaktorka dnes vyberá:
Liszt
listopad
Letter od B.S.
The Box Tops

…s prianím príjemného obdobia padania listov a aby ste do schránky (poštovej plechovej:) dostali aspoň raz za rok pohľadnicu sa s vami dnes lúči vždy vaša Sally_Lu*
p.s.1: a tento mesiac (celkom jedno, či november alebo listopad) – opäť začína Mesiac fotografie 
p.s2. – a v exteriéri pred Galériou na Tehelnej vo Zvolene 4.11. o 16.00 vernisáž výstavy fotografií J. Skřipského