…a tak bolo včera Medarda… ale zrejme ľadoví muži spolu s Žofiou vyčerpali všetku vodu z oblakov… a tak záhrady treba pomaly polievať … a tak som si spomenula ako som sa na jar pred rokom občas chodila prejsť pomedzi záhrady neďalekých rodinných domov…. a tak nejak som závidela obyvateľom, čo si tam tak pekne kopkali a niečo sadili… a tak som sa celkom nedávno vyskytla v jednej záhrade a keď som tam už bola ponúkla som pomocnú ruku… no ale moje ruky odvyknuté od záhradných prác ma následne celkom boleli a nechápali ako majú ťukať ako ďateľ do klávesnice…. a tak som si spomenula na nejaký slogan o nesprávnom držaní pracovného nástroja (nemyslím tým klávesnicu…:) a tak dodávam jedným dychom, že určite sú na vine tie nožnice a v duchu sľubujem, že si kúpim nejaké kvalitné vlastné a budem ich so sebou nosiť na záhradné návštevy… kým sa neprehupnú z jarných prác do letných záhradných slávností:))
… a tak som si z tej záhrady odniesla ako odmenu omylom vykopané korene chrenu… podujala som sa, že ho spracujem na pochutinu, no ale až doma pri jeho, nie jednoduchom, čistení a strúhaní som sa opýtala internetu…. a internet mi poradil, že sa chren vyberá a pripravuje na jar a na jeseň (a asi nie na prahu leta…)… a tak som si spomenula, ako starý otec na Veľkú noc vykopával chren a strúhal ho radšej na dvore, aby nemal ujmu nielen on ale aj ostatní členovia domácnosti… na vôňu čerstvého chrenu sa nedá zabudnúť… a tak som si trochu v kuchyni pokýchala a horko-ťažko nastrúhaný zaliala nálevom a uložila do chladničky (že možno zmäkne alebo čo… nedokázala som ho hneď vyhodiť:))… a tak som si spomenula na záhradu starých rodičov – dosť dlhá a asi nie veľmi široká (v detstve sa mi javila obrovská… ale záhrada už neexistuje, stala sa stavebným pozemkom pre neznámych ľudí, ktorý si na jej konci, niekde tam kde rástol chren a boli včely a úle… postavili dom)))… geometriu záhrady a jej rozloženie si však pamätám jasne – na začiatku bol trávnik, pár stromov, potom ríbezle, červené a čierne, egreše, vľavo jahody a vpravo tzv. parenisko, kde sa pestovali priesady, pivónie a potom samotná produktívna záhrada snáď na milimetre rozdelená stredovým chodníkom na pravú a ľavú časť… a tak, keď nám v škole hovorili niečo o dvojpoľnom poľnohospodárstve, mala som v tom jasno…na jednej strane sa vždy pestovali zemiaky a na tej druhej zelenina: mrkva, petržlen, zeler, kapusta, kaleráb, hrášok, fazuľa, uhorky, tekvice… a na druhý rok presne naopak… priznám sa, že som sa do práce na záhrade príliš nehrnula, ale keď už to bolo nutné a vyfasovala som nejakú motyčku, predstavovala som si, že som archeológ a nájdem nejaký poklad (občas som našla nejaký hrdzavejúci obal zo zubnej pasty, ale inak nič) … možno, keby som vtedy fakt bola niečo vykopala, bolo by mi to fatálne ovplyvnilo život a kariéru:))… nenapadlo mi, že samotná záhrada je vlastne pokladom, že sme nemuseli v zelovoci kupovať nič okrem citrónov… ale keďže nielen zeleninou je človek živý (teraz nemyslím tie tri sliepky, čo behali po dvore)))… ale tie nádherné žlto-ružové ruže v predzáhradke… to bola pýcha starého otca, hoci tam boli aj červené, čo majú také drobnejšie kvety, ktoré sa vo váze vynímali spolu so štíhlymi bielymi ľaliami…. ale tie žlté boli úžasné…
… a tak som si spomenula ako som bola pred pár rokmi v takomto období vo Viedni a videla som v cente centrovatom park plný ruží, nespočetné množstvo druhov, malé veľké, biele, žlté, oranžové, červené, ružové, pri každej tabuľka s názvom… a tak som minulý víkend bola na návšteve u kamarátky, za nenápadným vysokým živým plotom od ulice sa zrazu zjavili obrovské kríky ruží obsypané kvetmi… úplne ako v rozprávke o Šípkovej Ruženke!!!
… a tak som si uvedomila, že som nikdy nebola v ozajstnom rozáriu …a pritom vraj máme jedno v Dolnej Krupej – boli ste tam?… a tiež som si pred pár dňami spomenula, že som od detstva nebola ani v Arboréte v Tesárskych Mlyňanoch….
…a tak určite je vám známe, že existuje aj choroba, ktorá sa ľudovo volá „ruža“ a napriek poetickému názvu sa prejavuje nepoetickými útvarmi na koži.. a rada pre predchádzanie takejto somatizácii znie:
„…čo doteraz nebolo povedané prejavovať nielen kvetom, ale aj priamo… priviesť k rozkvetu to, čo je v hĺbke našich bytostí ukryté… prejaviť sa… čerpať energiu z otvorenosti… mať radosť z vlastných výtvorov… užívať si otvorenosť vlastných hraníc.“ /R. Dahlke
… a tak, kto nevie ako sa „kvitne“, nech si pozrie Natašu Gollovú ako zháňa „záhorských ružu“ vo filme „Eva tropí hlouposti„:))
…a tak by som celkom zabudla na šípové ruže, šípky (tie na čaj, nie čo sa hádžu do terča:))…alebo aj Malého princa…
… a naša hudobná redaktorka dnes vyberá:
Šípková Ruženka
modrá ruža
E. Cotten
…. a tak sa dnes s vami lúčim s prianím: nech plody našich dobrých skutkov a prianí zbierame po celý rok….. vždy vaša Sally_Lu*
p.s. – a ako ilustráciu pridávam jednu z čerstvých záhradných dekupáží
p.s.2 – a 10. 6. na poludnie bude čiastočné (v našich končinách11%) zatmenie slnka
p.s.3 – a okrem klasických záhrad som videla (najmä vo filmoch a v knihách) aj produktívne záhrady na lodiach, balkónoch, strechách… i na parapete okna:))
p.s.4 – a nedá mi nepridať k Ruženke nesmrteľnú Popolušku
