Autor lumaster

…a tak od dnes budeme mať v názvoch 30 dní apríl, kým v susednom Česku je APRÍL len dnes:))- to nie je prvoaprílový žart – je to tak cca od 17.storočia!
…a tak tu máme prvý aprílový deň…. deň vtákov, bláznov a zelený štvrtok v jednom… Zem sa točí… tráva rastie…vtáci spievajú (…no dobre, nie všetci sú spevavce, ale slávik naozaj spieva…)
… a tak som sa raz v takýto deň nachádzala v Slávičom údolí… nie, nešla som počúvať spev slávikov, tie predsa spievajú v máji… spevom sa tam pán farár lúčil s mojim krstným otcom… obrad bol niekedy na poludnie, dopoludnia bolo cítiť ešte zimný chlad ale popoludní som v ten deň videla prvý rozkvitnutý strom… tak zvláštne v ten rok prišla jar…..a tak na Veľkú noc roku 1722 bol objavený Veľkonočný ostrov a prví misionári referovali, že sa tam koná súťaž o Vtáčieho muža… súťaž o získanie prvého vajca vtáka nazývaného manutara, morská lastovička (Onychoprion fuscatus), prineseného z malého ostrova Motu Nui, ktorý je v blízkosti Veľkonočného ostrova. Súťažiaci museli na trstinových viazaniciach prekonať prieliv oddeľujúci ostrovy (plný žralokov)… nájsť vtáčie vajce, vrátiť sa naspäť na ostrov a potom ešte vyšplhať na útes… kto to dokázal ako prvý získal titul „Vtáčí muž roka“…. víťaz a jeho rodina potom po celý nasledujúci rok mali oprávnenie kontrolovať a riadiť rozdeľovanie potravín na ostrove…   

…a tak sa vraciam do našich zemepisných šírok, lebo zelený štvrtok je aj v našich končinách bohatý na tradície:
… a tak už niekoľko dní počúvam ráno, keď otvorím okno, také zvláštne zvuky – akoby bľačala malá ovečka(asi v 5-tej triede ZŠ, naša triedna si potrebovala ísť cez hodinu niečo vybaviť a nechala nás strážiť predsedníčke triedy, ktorá bola dosť ostrá a priamočiara… ale nechala nás robiť si, čo chceme a keď sa triedna vrátila, pýtala sa jej, či sme boli ticho a ona vyhlásila: „nie bľačali!“:))… no ale teraz nemám v dosahu žiadnu školu… a ten zvuk je miestami až srdcervúci… možno je to len nejaká pískacia hračka nejakého batoľaťa alebo psíka… žeby naozaj niekto choval baránka… na balkóne bytovky… alebo pri neďalekom kostole…?…ešte som to nevypátrala… a tak  pridávam jednu staršiu poviedku k téme – „Baránok„:

…a tak je tu zelený štvrtok a s ním spojená posledná večera…. a jej odraz vo výtvarnom umení…

…a naša hudobná redaktorka dnes vyberá:personal jesus
the last supper

PPU – Pašiové hry velikonoční

…môj názor a presvedčenie
vrcholí v poznaní
že ľudstvo v dnešnej dobe
potrebuje viac silu modlitby
ako kedykoľvek v dejinách(W.V.B. 1912-77)

…a tak s prianím: „príjemné veľkonočné sviatky, nech je na nás každý vírus krátky!“:))…sa s vami lúči vždy vaša Sally_Lu*

p.s.1: a ako ilustrácie pridávam dnes celkom nové dekupážové ikonky –  podľa majstra Leonarda 
p.s.2.: a prvý traktát k Veľkej noci 
p.s.3: …a tak mi po dopísaní traktátu nedalo a išla som sa pozrieť ku kostolu: je pri ňom ohrádka a v nej dve jahniatka:))

• 

• 

• 

… a tak prichádza letný čas… hoci len pred týždňom oficiálne začala jar…
… a tak je to vraj posledný letný čas (podľa legislatívy)…. uvidíme dokedy… a tak jedným dychom (napriek všetkým zrejmým racionálnym argumentom) bezostyšne priznávam, že mne vyhovujú tie neskoršie rána a dlhé letné večery)))… rozhodne som doteraz videla viac západov ako východov slnka:))… nie som síce žiadna sova, ale vstávanie za svitania som si ešte celkom neosvojila  (iba ak v období zimného slnovratu:))… ale raz som bola na jednom letnom meditačnom pobyte neďaleko Budapešti, a tam sme mávali prvé meditácie o štvrtej ráno!… pamätám si to fakt len matne, lebo som sa vždy v nejakom polospánku presunula, zabalená v deke, do sály, a tam som ďalej skôr spala ako meditovala… ale jedno ráno, keď som sa asi ako posledná z našej chatky, presúvala parkom do hlavnej budovy, uvidela som líšku… stála tam v rannej prízemnej hmle ako zjavenie z Malého princa… tiež som zastala a chvíľu sme tam na seba pozerali… to bolo naozaj čarovné… podobný bol aj náš spôsob dorozumievania s maďarskými spolumeditujúcimi… väčšinou sme na na seba pozerali a usmievali (našťastie jedlo bolo v cene pobytu a pre všetkých rovnaké:))
…a tak som si  pred rokom v tzv. „prvej vlne“ na základe dobrej rady: „hormón noci, melatonín, sa tvorí v úplnej tme medzi polnocou a 3 hod (neviemktorého času) a tak je dobré mať v spálni zatemňovací záves“… objednala zo známeho nábytkového domu zatemňovacie závesy (podľa popisu v netovej ponuke), keď prišli zistila som, že zadná vrstva je tmavošedá a tak by to malo fungovať, skrátila som ich z 3 na 2,5m a zavesila…. a až ráno nasledujúceho dňa zistila, že až také zatemňovacie nie sú … teda takmer vôbec, svetlo nimi presvitá jedna radosť… ešte, že sú pod nimi tie staré žalúzie… ale inak farba je krásna:))

…. a tak okrem toho, že v nedeľu začne letný čas  bude aj „Deň učiteľov“!… voľný deň, ale keby aj tento sviatok nepripadol tento rok na nedeľu, zrejme by sa v školách veľa nenaoslavovalo… no a teraz váham, či sa fakt pustiť do traktátu o školách a školstve, ale niečo vo mne mi hovorí: „prrŕŕŕ!“… to by bolo na viac ťažkotonážnych  traktátov… a tak sa vrátim len k tým, ktorí nám v školách vedomosti odovzdávali…. učili nás memorovať alebo myslieť… načúvať alebo prejavovať svoj individuálny talent… a tak sa mi s odstupom času čoraz viac vynárajú ich ľudské vlastnosti: láskavosť, trpezlivosť, zhovievavosť, zmysel pre humor, sebastrednosť, enormný zmysel pre disciplínu až drezúru,  tolerantnosť, ochota a neochota vystúpiť zo zabehnutých koľají školského poriadku, vyžívanie sa pri určovaní študenta vyvolaného k tabuli, vtipné glosovanie javov prebiehajúcich za chrbtom pedagóga, ochota poradiť aj v súkromných problémoch (mimo vyučovacej hodiny), vťahovanie študentov do sveta umenia – aj keď to nebolo v osnovách, ťažko zadržateľný smiech pri počúvaní originálnych výhovoriek typu: „nemohol som sa naučiť básničku, lebo mi strekla šťava z mandarínky do oka“… 
.. a tak mi nedá konkrétne nespomenúť… napríklad sestru starej mamy, ktorá bola učiteľkou, mala nesmierne zvučný hlas a nesmiernu šírku vedomostí, vrátane histórie a politiky… a tak som sa raz, keď už žila len v našich spomienkach… spýtala tety, či učila dejepis niekde na strednej škole a ona mi, na moje prekvapenie, odpovedala, že učila malé deti na prvom stupni (1-4) – napríklad aj pani Pavelekovú…
…a tak chcem v tomto bode poďakovať všetkým učiteľom a profesorom, za ich energiu a snahu odovzdať nám to, čo vedeli či nevedeli:)… a dodávam, že učiť nás môžu nielen profesionáli, ale aj deti (nielen tie vlastné)…nezabudnime na veľkých učiteľov ľudstva… a koniec koncov aj my sami… ako sa hovorí..“ na vlastných chybách“… život je plný lekcií:))… a tak dodávam, že pokiaľ svetový deň učiteľov je oficiálne stanovený na 5. októbra (od roku 1994)… v Československu sa od roku 1955 slávi Deň učiteľov v deň narodenia Jána Amosa Komenského
… a tak mi nedá nedoplniť súrodníkov v tento deň (nie rok:)… ak chcete, ich vzájomné kombinácie si doplňte sami… napríklad: mohol učiteľ Zdeněk Svěrák učiť žiačku Lady Gaga?… no to skôr jej mother (lebo učil len do r.1962) … ale teoreticky mohli (môžu) spolu oslavovať narodeniny aj spolu s pánom Hrabalom, pani Feldekovou či Vicou Kerekes:)) – každopádne „všetko najlepšie!“

…a tak mi nedá nespomenúť aj na pohyblivý sviatok – kvetnú nedeľu, aj keď palmové listy sú v týchto dňoch zatiaľ nahradené snežienkami, fialkami a prvosienkami… na stráni…
…a tak nečakane pridávam spomienku na Tú, čo mala „vanu plnou fialek“… levanduľovú (nekorunovanú) kráľovnú slovenského a českého šansónu Hanu Hegerovú

… a naša hudobná redaktorka dnes tematicky vyberá:
severní vítr
A star is born
Ne me quitte pas
Lásko má
Potměšilý host
táta mněl rád
tak abyste to vědela

…s prianím príjemného predveľkonočného letného času – nielen pre učiteľov…sa sa vami lúči vždy vaša Sally_Lu*
p.s.1 – aby to bolo kompletné: v sobotu večer si pripomenieme „Hodinu Zeme“ a v nedeľu bude aj „prvý jarný spln“ – 20.48 Lč. a meniny majú Soničky:)
p.s.2 – a pridávam najnovšiu „etnodekupáž“ 

• 

… a tak máme jar pred dverami…. nemyslím tým plastovú nádobu so saponátom, ktorú tam zabudla upratovacia služba…. myslím ročné obdobie, v ktorom sa príroda prebúdza zo zimného spánku… aj keď po tom čo som včera videla snehové vločky, nie na monitore ale „naživo cez okno“, si hovorím, že zima sa ešte nechce dať a využíva každý deň, ktorý sme jej v našej civilizácii odklepli… jar meteorologická síce už začala 1.3. ale tá astronomická začína na rovnodennosť 20.3. o 10.37
…a tak som si uvedomila, že u nás je napríklad „jar“ ženského rodu, ale už hen v Česku majú „jaro“ (myslím, že nie ten Jaro ale to jaro:)… v Stredomorí od Portugalska cez Španielsko aj v Taliansku „primaveru“, v Poľsku „wiosnu“, a tiež ďalej na východ – „TÚ“ – „vesnu„… (ak prosím niekto viete, z čoho vzniklo slovo „jar“ napíšte mi:))
…a tak som si spomenula na to ako sme so starkou chodievali do obchodu s textilnou galantériou, ktorý sa volal „Vesna“ (hneď vedľa konzumu oproti zastávke autobusov), bola tam vŕzgavá drevená dlážka, trochu prítmie… v policiach úhľadne nastohované uteráky, utierky, posteľná bielizeň a hlavne… v drevenom, zhora presklenom pulte, vreckovky… tie detské v igelitových ploských priesvitných vrecúškach s plastovými farebnými rúčkami… v každom vrecúšku tri alebo štyri vreckovky s podobným obrázkovým motívom, niekedy sa líšili len farbou lemu… občas, keď si išla starká kúpiť pamoky na vyšívanie, tak som ju nahovorila a kúpila aj tie vreckovky – no boli úžasné!!!… a bodrú pani, kamarátku starkej, ktorá to dedinské mikrokráľovstvo mala pod rukou… tak tú sme volali „vesnárka“ … nie „vestálka„… 

….a tak sa raz na jar vybral na výpravu do Afriky jeden priateľ, myslím, že bol v rámci tej cesty aj v JAR-e….
…a tak som v čase jeho expedície ležala na váľande u rodičov a zaostrila som zrak na glóbus vyložený na skrini… pozerala som na svet „od Antarktídy“… a tak mi napadlo, že mu pošlem niekam do tej JAR-y sms… znela asi takto: „…nikdy mi nebol Mys dobrej nádeje tak blízko ako teraz…„… prišlo mi to celkom vtipné… naspäť ku mne po poludníku nedoletela žiadna odpoveď…. a po rokoch som sa dozvedela, že ho tá sms ho nenašla, teda on nenašiel ju… ale Mys dobrej nádeje ostáva… a je na ňom maják… 
…a tak som si spomenula na jeden verš: „...sústreď v nás svoje svetlo – nech je k úžitku, tak ako lúče majáku ukazujú cestu...“
…a tak sa prehupnem zas z južnej pologule našej zemegule, kde práve na rovnodennosť začína jeseň, naspäť na sever… …a tak zatiaľ tohtoročné dni, týždne, vlastne mesiace…. chodievam na výpravy najčastejšie v okruhu pešej dostupnosti… …a tak som si obľúbila jeden malý súkromný rybníček za plotom z obyčajného drôteného pletiva… minule, som sa pri ňom opäť pristavila… a odrazu, ako som tam stála, akoby som tam v jednej chvíli uvidela štyri ročné obdobia naraz: …párik divých kačiek pripomínal jar… slnečné odlesky hladiny vody na spodných konároch tují pripomínali leto pri vode… suché lístie naviate na kôpkach po brehoch jeseň… a tie veľké ryby tesne pod hladinou – kapre – zimu… celý kruh roka v jednom malom kruhovom jazierku…….a tak, keď som potom šla domov popri boroviciach vysadených medzi panelákmi, počula som jeden z pre mňa najobľúbenejších jarných zvukov… pod lúčmi čoraz silnejšieho slnka –  praskajúce šišky borovíc – dokonalé!!! čo viac si priať?… už hádam len to zdravie pre všetkých:)….a výlety bez hraníc….

…a naša hudobná redaktorka dnes vyberá:
spring Waltz
vesna
J.A.R.

… s prianím nádejne dobrej jari! sa s vami dnes lúči vždy vaša Sally Lu*
p.s. 20.3. je vraj aj deň vrabcov, šťastia a ústneho zdravia!
p.s.2 – ako prílohu prikladám dekupážovú maľbu (50/70), ktorú som robila uplynulé cca dva týždne, ale pripravenú som ju mala roky:))

• 

• 

• 

…. a tak internetové šopy začínajú ponúkať t-shirty a šortky… ale lyžiarska sezóna ešte len vrcholí a vrcholoví lyžiari lyžujú na vrchoch…. a TV poskytuje priame prenosy pretekárov a pretekáriek svištiacich po viac či menej ľadových zjazdovkách medzi viac či menej husto rozostavenými paličkami… a keď je zlé počasie, tak sa preteky posúvajú, prekladajú, rušia….
  … a tak komentátori na športových i nie celkom športových kanáloch chŕlia zo seba komentáre (akoby sme tie závody niekedy sledovali v rádiu:)

„..skvelá dynamika oblúka… ideálna vysoká stopa… mala pevne stáť na nohách… zbytočne dlho stála na jednej lyži… lyže vôbec nepustila, celý čas ich mala pod kontrolou… ani keby zostala v jednom postoji… prestala útočiť a hnať lyže dopredu… prvý medzičas má výborný…ešte stále trištvrte sekundy k dobru… v druhom kole zvykne zariskovať… ešte tesne pred cieľom môže dohnať stratu… veľmi vydarená jazda… musí tlačiť do lyží a agresivity… veľmi uhladený štýl… urobila veľký kus práce, ale akoby ju niečo ťažilo… ďalšia lyžiarka, ktorá skončila v bezpečnostných sieťach – našťastie je v poriadku… ďalšia lyžiarka, ktorá nedokončila… je to veľká škoda… dala do toho stodvadsať percent!… životný závod!“ 

…a tak som si posledný februárový víkend pozrela ženské preteky svetového pohára v alpskom lyžovaní vo Val di Fassa… hneď v úvode komentátor skonštatoval, že trať je ideálna a nenáročná… ale keď spadla nórska lyžiarka a v priamom prenose bolo počuť ako zachytená do sietí kričí od bolesti… záchranári… helikoptéra…. a potom pád rakúskej pretekárky, ktorej sa noha ohýbala v neprirodzených uhloch… povedala som si, že až tak „fassa“ to zas asi nie je a vypla som Tv prijímač a radšej som sa šla prejsť do hnedého lesa bez snehu…. 

 … a tak som si spomenula, chtiac-nechtiac, ako som sa v takomto období (konkrétne 12. marca) bola raz lyžovať na Chopku – južná strana… 
…a tak s odstupom času, musím skonštatovať, že podmienky na lyžovanie v tú sobotu vôbec neboli ideálne – chumelilo od rána… (preteky sa mali odložiť alebo zrušiť, ale na Chopku sa vtedy vlastne ani žiadne nekonali…)…a  tak sme si hore na Kosodrevine, niekedy cez obed, povedali, že to už nemá zmysel – lyžovať v tom ťažkom jarnom snehu –  a, že to bude posledná jazda a dolu na Srdiečku budeme radšej ostatných čakať pri čaji s rumom… a tak po čase konštatujem, že nejaká múdrosť radí, že sa nemá spomínať „posledná jazda“… možno až v cieli!… no ale tesne pred tým cieľom som v tom čerstvom ťažkom snehu spadla… žiadne elegantné šuchnutie na zadok, ani akrobatický výkon… jednoducho som chcela zastať, ale prekrížili sa mi lyže, neudržala som rovnováhu a pomalým, pomaličkým  tiahlym pádom smerovala k zemi… je to až neuveriteľné ako sa v takýchto momentoch úplne inak vníma čas, pripadalo mi, že padám nekonečne dlho a v hlave mi preklikávali slovíčka „zlomí sa – nezlomí sa?“(vážne!!!)… pádu som už fyzicky nedokázala zabrániť… a tým pádom napätie v krute v kostiach povolilo… (fyzika nepustí)…z dvoch použiteľných kostí v predkolení bolo zrazu päť nepoužiteľných…. priznám sa, že si vôbec nepamätám, že by som bola kričala od bolesti… šok bol asi tak veľký, že som ostala nemá… zato, keď mi asi o dve hodiny neskôr v nemocnici v Brezne vyzúvali lyžiarku z inkriminovanej nohy, tak som si to pekne vynahradila a kričala som z plného hrdla na celý špitál…. ale ešte sa vrátim do snehovej periny, v ktorej som ležala, kým neprišli chlapi z horskej služby, nepichli mi nejakú injekciu (asi proti tomu šoku) a nenaložili ma na kanadské sane… niektorí spolužiaci mi potom túto jazdu závideli, ale priznám sa, že si ju pamätám len matne – pozerala som na svet z horizontu lyžiarky – myslím teraz „topánku na lyžovanie“ na zasnežené stromy okolo svahu a lyžujúce postavy..:)…. zato si celkom dobre pamätám žoviálnu debatu v chate horskej služby, vypočula som si dobré rady a prognózy, bola som úplne v pohode (nebola som žiadna hrdinka len injekcia evidentne zabrala)…. netušiac, čo všetko táto zlomenina zmení (zlomí, prelomí, odlomí) v mojom živote (nielen v negatívnom zmysle…:)… nielen najbližšie dni, týždne a mesiace… (ale to už mám rozpísané v inej poviedke  – možno z nej bude novela alebo román, akurát neviem, koľko humoru sa mi do textu podarí vpašovať – priznám sa, že boli mnohé momenty, keď mi naozaj do smiechu nebolo)… ale pridám ešte odchod z Chopku: blížila sa sanitka (žiaden vrtuľník!), ale vzhľadom na tú celodennú chumelicu sa na Srdiečko nevedela dostať… a tak čakala niekde na príjazdovej na ceste a mňa dolu zvážali z horskej služby v nejakom otvorenom kombíku – nohy mi takmer trčali z auta (značku si nepamätám) – neviem, či mi stihli na lyžiarku navliecť nejakú červenú ponožku:)))… a tak sa priznám, že som trochu s malou dušičkou počúvala priebežne komentáre o príprave pretekov v Jasnej… veď Chopok!!!… (len žiadne nemocnice!!!!)… 
… a tak správy avizovali perfektne pripravené trate… ale na druhej strane „ľudský faktor“….ale, ako iste viete, preteky dopadli úspešne (nebyť sťažnosti na dlhú výmenu zlomenej tyčky bránky pred cieľom (druhý deň v druhom kole), keď sa poslednej pretekárke na štarte, ktorá chcela byť zjavne prvou – zdalo, že výmena trvá aj desať minút (nekonečno) a že jej to robia naschvál, ale riaditeľka pretekov trvala na tom, že výmena trvala len dve minúty – no ako som už spomínala, čas vo vypätých momentoch plynie nejak inak…)  a pre našu lyžiarku bol víkend v Jasnej úspešný zvlášť!!! ….komentátorka skonštatovala, že „Petra to dala na Pucciniho – podľa výroku z Turandot:  „Až vyjde ráno slnko – zvíťazím!!!“….. zbystrila som pozornosť… a vzápätí mi docvaklo, že to bude pečať vplyvu talianskeho trénera!… (pozn.: v sobotu bolo zamračené a posnežievalo – skončila druhá a v nedeľu, keď bolo slnečno vyhrala!)
…a tak mi nedá neposkytnúť nevyžiadanú dobrú radu:) „keď v sobotu chumelí, nechoďte lyžovať a ak pôjdete umyte si predtým vlasy (viem čo hovorím:))
… Jasná…. jasná…. jasná princezná!!! 
alebo aj Jasná Poľana…. ale to už som trochu mimo…(žeby trvalé následky pádu na lyžiach:))?

…a naša hudobná redaktorka dnes vyberá:
Turandot 
The Dream Before
cosmic girl
scorpions
snad je jí tu líp
  …a tak  na záver konštatujem že „dolámané ženy“ nie sú synonymom pre „zlomené ženy“… a tiež, že namiesto: „nešťastie nechodí po horách ale po…“ by som jednoducho navrhla niečo totálne optimistické ako napríklad: „šťastie chodí po horách ale aj po ľuďoch (v nich“:))) 
…bez lyží ale srdečne sa s vami dnes lúči s prianím všetkého dobrého doma pri PC či na svahu – vždy vaša Sally_Lu*
p.s. – a Petre ďakujem, že lyžuje aj za nás a pre nás! – a veľa slnečných dní!!!

• 

…a tak som si dnes kúpila „poučenie“ (nie cez internet – živá skúsenosť! – strata „civilizačných návykov“?) – ale pekne poporiadku – občas sa aj v týchto časoch, keď sa nedá inak, odveziem niečo vybaviť MHD –  bez električenky, na ktorú som inak roky zvyknutá… a tak si kupujem do zásoby lístky a snažím sa nezabúdať ich „cvakať“… 
…a tak som dnes stála na zastávke a trolejbus sa zdal byť v nedohľadne…. a tak mi napadlo, že si doplním zásoby lístkov…. stlačila som štyrikrát tlačítko na automate, vhodila dve dvojeurové mince… a v tom pristál predo mnou očakávaný spoj… no, spanikárila som… rýchlo som uchmatla prvý lístok z automatu a nepočkala na ďalšie tri ani na výdavok… o dve zastávky ďalej sme stáli s otvorenými dverami asi dve minúty (asi pri menšej premávke na cestách vyrovnávajú takto vodiči MHD grafikon)… a tak mi bolo v tej chvíli jasné, že keby som šoférovi bola gestom naznačila, že čakám na pomaly padajúce lístky (ako lístie z dubu))- bol by ma aj s tými dvomi zádumčivými pasažiermi počkal… a tak mi pamäť ponúkla známe: „nemému dieťaťu…“ alebo aj niečo „…z oplašenia“… veď som mohla tak pekne po taliansky pogestikulovať rukami – nohami… trochu hravosti, šarmu… a tak, aby som zmenila uhol pohľadu pozrela som sa na vec z opačnej strany… verím, že sa niekto poteší, keď v automate namiesto jedného lístka dostane štyri a ešte pár drobných k tomu – taký charitatívny počin!!!… (ak chcete to byť vy  – na vyžiadanie pošlem gps automatu:))…. no priznám sa, že ma tá „nevedomá charita“ až tak neuspokojila… za štyri eurá som možno mohla byť už niekde v Nitre… ale treba na veci pozerať kontextuálne: pamätám si, koľkokrát som si počas pandémie zabudla cvaknúť lístok? – nepamätám!!! a tak sa dúfam touto udalosťou zneutralizovali energie a môžem sa v traktáte pohnúť o krok ďalej…:))

… a tak tu máme nový mesiac a obdobie rýb sa nám pekne rozbieha, priam až prehupuje do druhej polovice… cyklus prírodného roka sa uzatvára (v histórii malo súhvezdie rýb rôzne mená – ako napríklad: nebeská biela ryba, ale aj lano alebo povraz…je tu aj symbolika svetového oceánu a rýb ako prvých živočíchov alebo tiež malinkého človiečika plávajúceho ešte v plodovej vode…. ale po narodení … a v dospelosti sa môže prejaviť….ako býk, baran, panna či lev!
…a tak mi nedá neskonštatovať, že niektoré ryby na mňa pôsobia ako levy… alebo spisovne rybi ako levi(?) – neviem čím to je… (možno ascendentom:) — myslím levy nie levice (aj keď nechcem týmto priam uraziť maturitnú otázku – kozmonautku Valentinu)) 
… a tak mi dnes nedá nevypichnúť konkrétny dátum 6.3….aj keď boli časy, keď dátum o dva dni neskôr (8. 3.) bol oveľa viac v kurze…… a tak som raz v tento deň bola na nezabudnuteľnej svadbe mojich priateľov (nehovorím o sobáši, ten bol klasicky v meste), ale svadobná hostina bola na chate v horách (SK), a keďže to bola „česko-slovenská svadba“, tak české pivo sa chladilo v snehu pred chatou …. chata bola objednaná na celý týždeň po svadbe a každý účastník mohol ostať dovtedy, kým ho práca alebo iné povinnosti nepovolali späť do civilizácie (nezabudnuteľné bolo tiež ako nevesta v miestnej krčme hrala šípky)….  ostala som vtedy asi tri dni – ale teraz by som nebežala predčasne do dolín… a ostala až do konca… …a  tak si jedným dychom spomínam na jedného kamaráta, ktorý má narodeniny s týmto dátumom… v 90-tych rokoch pracoval intenzívne v rodinnej firme (ako manažér) a keď mal všetkého plné zuby, vytratil sa a šiel rúbať medzi drevorubačov drevo do lesa (samozrejme inkognito)…

….a tak si spomínam na jednu víkendovú reláciu v SR, v tej relácii bola rubrika: „mohli sa stretnúť?“ (František z Assisi a Sissi:)… a tak sa pomaly ale iste prepracovávam k hudbe (nie všetky ryby sú nemé – alebo len rybi nie sú?:))— a to sú práve „tí levi!!!“ …a tak, keby sme sa opýtali, či sa mohli stretnúť Mejla Hlavsa, Jiří Schelinger a David Gilmour? – tak odpoveď znie jednoznačne, že mohli – a to možno aj na jednom pódiu!!! – tí prví dvaja sa dokonca narodili v ten istý deň, mesiac a rok (len mesto bolo iné)!… a slávili by práve túto v sobotu 70-ky( …keby neboli odišli z tohto sveta pred 20-timi a 40-timi rokmi!!!…(vedia plávať ryby lepšie ako rybi?)…
…a tak, dúfam, že David -75 oslávi aj za kolegov… tú charizmu, šarm, hravosť, talent, cit, čo dostali do vienka…. a to či sa naozaj niekedy stretli vie snáď nejaký Čech – napríklad František Ringo… alebo snáď Bondy, Magor aneb Sváťa… ale tí sú už tiež niekde v
„hospodě hospodinově“
… a tak predpokladám, že z určitých pochopiteľných a pomenovateľných dôvodov sa tí traja naozaj nestretli a teda stretávajú sa až dnes – v tomto traktáte:)…. Milan Hlavsa
Jiří Schelinger
David Gilmour
… a tak z tých ďalších „levov“ narodených 6.3. ešte vyberám:Michelangelo 
Andrzej Wajda 
a levica Zita 
…a tak dodávam, že meniny majú Radoslavovia!!! … zdravím do Košíc!!!

… a naša hudobná redaktorka dnes vyberá z bohatej ponuky tohto dňa:
Wish You Were Here

muchomurky

je to nebezpečný

mandarin

hej štartér

holubí dom

… a tak, čo dodať?- všetkým Rybám, Rybanám a Rybkám všetko najlepšie!!!!
pozdravuje vás a na dnes sa s vami lúči vždy vaša Sally Lu*

p.s.: …a ak by ste sa v sobotu večer nudili, spoza hraníc sa bude na nás ceriť český lev (aj s účastníkmi z SK)!
p.s.2: a keby ste videli nejakú osobu mávajúcu na zastávke MHD – možno, že to budem ja:))
p.s.3: naša starká nás volala „rybky moje zlaté“, ale to nemalo so znameniami nič spoločné:))

• 

… a tak by sa tento traktát kľudne mohol nazývať aj február, ale únor mi pripadá rukolapný práve – vysvetlenie je vraj také, že v tomto mesiaci dochádza často k odmäku a ním sa predtým stuhnutá, zmrznutá zem norí do blata – čo celkom sedí na tieto dni… a pôvodná slovenská verzia „malý sečeň!“ – priznám sa, že najskôr som nevedela čo s tým, ale útroby internetu nesklamali a tak som sa dozvedela, že mesiace január a február alias Veľký a malý sečeň boli mesiace vhodné na rúbanie – sekanie dreva (v stromoch je málo miazgy) – teda hlavne január a vo februári sa už len dokončievali práce…. a verte mi, že som za posledné dva mesiace žiaden strom nevyťala, ten vianočný vyťal niekto iný možno ešte v novembri…

…a tak dodávam, že koncom 9. storočia (po príchode Cyrila a Metoda) sa na Veľkej Morave ujal juliánsky kalendár (zmätok medzi lunárnym a solárnym kalendárom totiž vyriešil Július Cézar)- na Slovensku sa prebrali aj názvy mesiacov (existovali však istý čas aj slovenské názvy, v Česku a Poľsku ostali slovanské názvy dodnes)…. … a tak u nás zaužívaný názov február je vraj odvodený od latinského slova „februa“, ktoré znamená očistenie (očista po zime)….. ale v jednom nemeckom nárečí bol názov mesiaca Hornung – slovo pochádza z „horn“, čo vraj znamenalo „tajne splodené nemanželské dieťa“…. (zrejme – chúďa malé s najmenším počtom dní na chvoste zimy))

…a tak vôbec sa nechcem zmieňovať o „víťaznom februári 48″…. aj keď nastal presne tri roky po oslobodení dediny (25.2.), kde žili starí rodičia… a v miestnej škole nám to nejak jedným dychom pripomínali… starý otec K.G. videl naživo a hovoril, že bol hochštapler (narodili sa v rovnakom roku, obaja boli stolári, ale kým môj starý otec maj aj tovarišov a pracoval usilovne 6 dní v týždni, tak ten druhý vraj remeslu  veľa nedal ale holdoval schôdzam…podľa webu aj alkoholu…) … každopádne Československo nedoviedol do „božieho lesa“, ako by to jeho meno mohlo sľubovať … /pozn. -možno mal radšej vo februári ísť do obyčajného lesa, vyrúbať nejaký ten strom a zhlobiť z neho niečo užitočné….hold asi neveril v „rčení: remeslo má zlaté dno“…web ponúka zaujímavosť je, že bol od r.1948 čestným občanom Bratislavy a po zbúraní jeho mega súsošia na nám. Slobody (1990) mu bolo čestné občianstvo odňaté…(2020!!!)))
…a tak nechávam dejiny MRH historikom a moliam v archívoch a vraciam sa k matematike, tradíciám a februáru … ktorý bol do pôvodne  desaťmesačného rímskeho kalendára vložený dodatočne spolu s januárom…a tak síce teraz končí druhý mesiac v roku, ale keby sme boli v starom Ríme niekedy pred rokom 50.p.n.l., tak by sme mali zrejme december (podotýkam, že vianočný kaktus na kuchynskom okne sa zberá opäť kvitnúť:))–…a tak, keď sa trochu oslobodíme od konvencií ohľadom mesiacov a začiatkov roka, tento rok môžeme oslavovať „tretí Nový rok“ 1.3.:)) a tak si hovorím, že predsa do tretice to predsa musí vyjsť!!! – tak veľa zdravia!!!… či na zdravie!!!! …a tak sa mi v týchto dňoch dostal do pozornosti web známeho fotografa s jeho „novoročnými prianiami“ – keby ste sa ešte chceli inšpirovať
…a tak mi ešte jedným dychom nedá nedoplniť – kto sa (napríklad) narodil vo februári… okrem Milana Lasicu, Jána Wericha, Johna Travoltu, Georga Harrisona… nemôžem zabudnúť na nezabudnuteľnú Cabiriu alebo aj perinbabu, ktorá by mala práve sto rokov!https://www.csfd.cz/tvurce/2404-giulietta-masina/
… a naša hudobná redaktorka dnes vyberá
Werich

Harrison

Travolta

… a tak sa dnes s vami lúčim ešte krátkym príbehom…dnes ráno mi nabehla sms… v polospánku som videla len „Rusko povinne!“… hneď som sa prebrala, zaostrila zrak, zatajila dych a čítala znova – bola to sms od kuriéra… a s diakritikou text správne mal znieť: … pri preberaní zásielky „rúško povinné!“ a pokiaľ možno, zoberte si vlastné pero…:)) – možno to bude to stratené DVD – dám nabudúce vedieť…… s prianím šťastného roku a príjemného sa norenia nielen do blata… sa s vami lúči
vždy vaša Sally_Lu*
p.s. – pridávam pár februárových foto a jednu staršiu dekupáž:))

• 

• 

• 

• 

…a tak by som si v tomto čase (v neepidemiologickej dobe) išla kúpiť do nejakého kníhkupectva alebo papiernictva nástenný kalendár – najlepšie s reprodukciami nejakého maliara… kupovala som si roky vo výpredajoch od rôznych autorov podľa nálady (viď dekupážky s Klimtom:))… …a tak, nie že by mi nechodili rôzne ponuky cez net, jednoducho sa mi nič z toho až tak nepáči a po predošlých skúsenostiach posledných týždňov (prázdny obal, kniha neznámeho autora) som zvolila inú cestu a vyrobila som „kalendár navždy“…. lebo „večný kalendár“ je niečo iné, ale mohla by som ho tiež aplikovať
…a tak som z krásneho veľkého  kalendára s Chagallovými obrazmi odstrihla naspodu asi tak 5 cm vodorovný pás, čím som zlikvidovala riadok s mesiacmi a dňami a najmä červenou vyznačenými nedeľami…. a na spodnú časť posledného kartónového listu som nalepila letopočet „2021“ – a teraz si môžem z 12 krásnych reprodukcií vyberať na ktorý mesiac akú chcem a to ešte ani tie mesiace nemusím dodržať:))
..a tak na obrázku, čo tam teraz visí, je trochu posnežené, capko v modrom obleku hrá na husličky a mužsko-ženská postava v bodkovaných nohaviciach a kockovanej košeli hrá na basu, za výjavom dedinka či mestečko a nad tým všetkým mesiac na „modromodrej oblohe“… jednoducho Chagall!…a tak som si uvedomila, že sú tu fašiangy!!!… nuž ale fašiang sa nám prudko kráti a tento týždeň sa aj ukončí popolcovou stredou… pohyblivý sviatok, ktorý celkom jasne určuje mesiac – či luna (prvý jarný spln bude v tomto roku 28.3. a víkend za ním Veľká noc)

…a tak som si spomenula, ako nás učiteľ na „výtvarke“ (ĽŠU) nútil v tomto období kresliť samých turoňov, priznám sa, že ma to vôbec nebavilo (nemala som vtedy s nimi žiadnu skúsenosť:) a tiež sa zo mňa nestal pod jeho vplyvom žiady Kompánek

… a tak som sa raz vyskytla v tomto období na lazoch neďaleko Hriňovej… celá partia sme sa na večer vybrali zo snehom zapadnutej chalupy cez snehom zapadnutý kopec do snehom zapadnutej dediny… cieľ výpravy bol jasný: miestna krčma!!!…. len čo sme si objednali „voľákuo tuhuo“ otvorili sa dvere a do krčmy sa vovalili postavy v maskách – v ovčích kožušinách a vreciach, s pomaľovanými tvárami v čiernych a červených farbách…. a k tomu heligonkár…. a tak sa mi niečo marí, že sa jedna postava hrnula ku mne a ja som sa snažila uniknúť (….to by som namaľovala inú fresku, ale do ĽŠU som už vtedy nechodila:)) ale viac si pamätám skvelého heligonkára, s ktorým sme spievali celý večer (niektorý členovia našej skupiny by mohli prejsť rovno do skupiny folklórnej)… a na pozadí celého tohto javu na obrazovke „teľevízora“ visiaceho zo stropu nad barom sa usmievala na nás Marylin a v prevlekoch Tony s Jackom vo filme „Niekto to rád horúce„.

… a tak som sa raz o takomto čase vyskytla v Nemecku a zistila som, že fašiangový pondelok a utorok pred popolcovou stredou tiahnu germánskymi mestami ešte aj v 21. storočí sprievody v maskách…. rôzne združenia, spolky, skupiny, skupinky i jednotlivci si celý rok pripravujú masky a vystúpenia (žiadne nútené „alegorické vozy“ aké bývali v našich končinách na prvého mája)… ešte aj deti v kočíkoch mali masky a dôchodcovia s paličkami tiež (aspoň páskované pyžamo na kabát:)

… a tak, keďže som nič o týchto zvyklostiach netušila, zastokla som si aspoň do čiapky nejaké umelé kvety, akože nejaká lesná žienka prezlečená za ženu z mesta:))…. v meste bol taký chaos a toľko ľudí v uliciach, že som sa nakoniec v dave stratila (a nemala som pri sebe mobil…)…. nebolo mi fakt všetko jedno, lebo moja nemčina je (aj bola) prudko lámaná… ale keď som to predýchala, tak mi docvaklo, že Bahnhof asi nájdem do večera skôr ako nejaký Wald:))

….a tak je tento rok zrušený nielen slávny karneval v Benátkach ale aj ten v Riu a jedným dychom si spomínam na karnevaly v telocvični našej ZDŠ – nezabudnuteľná bola maska ľadového medveďa jedného nášho spolužiaka!!! – sestry mu ušili niečo ako kombinézu z igelitu a oblepili vatou, nejak však nedomysleli spôsob dýchania a tak sa do našej triedy dovalio z posledných síl chrčiace biele strašidlo, v úľaku sme sa, my deti, zhromaždili okolo učiteľky a tá po mikrosekunde váhania strhávala medveďovi z červenej tváre igelitové sáčky – spolužiak prežil a nakoniec aj medveď, myslím, že s upraveným sáčkom na hlave vyhral nakoniec prvú cenu!!!… nezabudnuteľná je aj maska celkom iného spolužiaka s názvom: „zápočet z KPS“…. to bolo oveľa neskôr a ospravedlňujem sa, ale popis by mi zabral asi pol stránky a to už nehovorím o časovom faktore – musela by som sa pri tom asi hodinu smiať…:)))))… a tak si teraz v teple domova môžete na seba obliecť akýkoľvek prevlek (ovčia kožušina, či pštrosie perá sú vítané a ak ste celý deň v pyžame, skúste zas niečo iné:))—-  a ak preferujete na fašiangy gastronómiu pred outfitom- odporúčam šišky s lekvárom alebo s jahodovou penou a hlavne – doprajte si pohodu)) 

…a tak ešte zľahka dodávam, že slovo „karneval“ je prvýkrát zaznamenané v roku 1341 a má rôzne výklady – jeden hovorí o „carne vale“ – čiže lúčenie sa s mäsom v čase pôstu alebo aj „carrus navailis“ (voz s loďou)… podľa germánskeho sviatku na počesť bohyne Nehalennie – patrónky stavby lodí a plodnosti… inak dodávam, že český názov fašiangov je masopust – tiež veľmi výstižné)))
… a naša hudobná redaktorka dnes vyberá:
lady Ca
Rejdová
masopust

…a tak sa s vami dnes lúčim prezlečená za Pipi dlhú pančuchu… alebo Annu zo zeleného domu? – asi sa budem musieť ísť pozrieť do zrkadla:))- a lunárny kalendár dnes radí: „Hľadajte vo všetkom to dobré. Usmievajte sa, ak sa vám nedarí, vložte ci medzi zuby ceruzku“… a potom sa choďte aj vy pozrieť do zrkadla, to určite zaberie:)))- s úsmevom-vás pozdravuje vždy vaša Sally_Lu*
p.s. – ako dekupáže dnes pridávam celkom nové kúsky, ktoré som urobila z obrázkov z etno-kalendára (neviem akého etnika…), ktorý mi pred Vianocami venovala jedna kamarátka . ďakujem J!

• 

• 

…a tak prežívam aktuálne atak internetovej reklamy, ktorá ma chce valentínskym tovarom omámiť….

štyri rovnaké ponožky v dvoch veľkostiach alebo štyri úplne odlišné ponožky tiež v dvoch veľkostiach…  parfémy len za euro a čaje, ktoré prevoňajú aj susedov byt… geniálne destinácie cestovných kancelárií čakajúce len na vás… a pokiaľ nemôžte cestovať, objednajte si aspoň nástennú mapu sveta… a filmy – samozrejme romantické…. a športové neviemčo (to som dilitla:)…a vrchol dnešnej ponuky: „celkom nová posteľ“!!!….

…a tak druhým dychom dodávam, že nemám skutočne nič proti sv.Valetnínovi – práve naopak, nielenže podporoval zaľúbených, ale zrejme vyrobil al prototyp „valentínky“ (žiadna appka – papierik s odkazom:))

…a tak sa priznávam, že som si pred pár týždňami niečo objednala, konkrétne filmy na dvd (nebudem sa teraz rozpisovať o tom, či to je aleno nie je „in“:)- niečo klasické notoricky známe a aj niečo, čo som ešte nevidela…  prvotným impulzom bol jeden film, o ktorý som mala fakt záujem (jeho názov nie je teraz podstatný)… včera prišiel balíček… najprv som ho nechala ležať na stole, aby som si neskôr vychutnala jeho vybaľovanie… najskôr som len vybrala sedem obalov z kartónovej krabice, rozložila som si ich po stole… bol tam aj titul, ktorý nechápem, prečo som objednala (naozaj som možno len klikla vedľa a neskontrolovala si pred zaplatením zoznam:)…ale to by nebolo všetko!… začala som postupne obaly zbavovať celofánových prebalov (taký cibuľový systém)… celofán preč, u dvoch kusov bolo treba stahnuť ešte vrchný papierový obal a potom otvorit plastovú krabičku… a kuk na dvd vo vnútri…. mala som taký, priam vianočný pocit… až kým som neprišla k poslednému DVD – k tomu, ktoré bolo vlastné prvé – to, čo ma vyprovokovalo kúpiť aj tie ostatné… preč s celofánom… otvoriť plastový obal a… a nič… NIČ… prázdny obal!!!… nechcela som veriť vlastným očiam a tak som obal zatvorila a po chvíli zas otvorila – a … nič, žiadne DVD, skutočne!!! … zamrzol mi úsmev na tvári, ale povedala som si, že ma nejaké DVD za pár euro nemôže rozhodiť a začala som sa venovať niečomu inému… potom mi nedalo a predstavovala som si ako niekto na nejakej dvd-linke zobral nosič a nechal zabaliť do celofánu prázdny obal a potom sa chválil večer v bare kamatátom, alebo doniesol dvd priateľke na Valentína:)) … každopádne mi večer nedalo… prepadla ma myšlienka „chcem to, za čo som si zaplatila!“ – napísala som do internetového obchodu – čo najsuchšie som popísala, že mi prišiel obal bez DVD… a tak som dnes (fakt veľmi promptne) dostala odpoveď: „pošlite prázdny obal, ozveme sa vám“… tak to som zvedavá – budem vás informovať:))-
…a tas si hovorím, že kým sa vyrieši stratené DVD, pustím si romanticky, na zánovnom laptope s CD mechanikou, niečo iné z balíčka – napriklad oscarový film „Lepší to už nebude„… alebo radšej so slovenským názvom: „Tak dobre ako sa len dá“:))

…a tak viem celkom presne, že sme 14. februára (koncom minulého storočia)  otvárali prvou výstavou „Valentínsky dar“ našu Galériu Živa….chaos zmätky, neskúsenosť, zmätky z neskúsenosti…. ale dúfam, že aj jeden z ostrovčekov pozitívnej deviácie Bratislavy 90-tych rokov… naša malá „bytová galéria“ sídlila v polosuterénnych priestoroch jednej starej bytovky medzi Palisádmi a Hlbokou… a keďže niekedy prišli na vernisáž fakt takmer neudržateľné davy priaznivcov umenia a architektúry, autorov (hneď na prvej výstave sa zúčastnilo jedenásť autorov) a ich priaznivcov, študentov… obyvatelia domu sa na nás sťažovali a musela som absolvovať pohovor s miestnym poslancom a uistiť ho, že naša činnosť je prudko mierumilovná a nie je naším cieľom rušiť pokojné vody pokojnej bytovky… inak vždy sme pozývali na vernisáže aj miestnych obyvateľov (pozvánkami do schránok) ale nikdy nik neprišiel… možno by teraz (keby boli galérie otvorené) zmenili názor… možno nevedeli, že si môžu dať s nami okrem umenia aj pohár vína…  http://www.galeria-ziva.com/dar.html

…a tak tu máme druhý Nový rok v tomto roku – teraz tzv. čínsky – potkana vystrieda byvol
… a tak vidím, že k tejto téme je toho v sieti fakt mnoho… nechávam to na vás, čo si vyberiete… veď o rok si určite zbilancujeme…… a tak dodávam (parafrázovanú) myšlienku pápeža Františka, ktorú vyslovil pred týždňom na Hromnice:“…buďte TRPEZLIVÍ… sami so sebou… s komunitou, v ktorej žijete… ale aj s celou spoločnosťou a svetom, ktorého sme súčasťou…„(dodávam, že pápežova výzva nebola výzvou k pasivite, naopak – hovoril o aktívnej, vedomej, láskavej trpezlivosti:)

a naša hudobná redaktorka dnes vyberá:
funny Valentine
študentská láska
jen pro ten dnešní den
… s prianím šťastného nového roka!!!…s láskou – vždy vaša SallyLu*
p.s. – ak si položíte otázku, či sa niekedy mohli stretnúť Bruegel st. a Picasso – odpoveď je: mohli!!! – na dekupáži:))
p.s.2 – a keď sa počasie v Alpách ustáli – možno sa dočkáme aj nejakých pretekov na MS v lyžovaní

• 

… a tak sú tu Hromnice a s nimi aj každoročne avizovaná hodina naviac, lepšie povedané o hodinu viac svetla… veľmi sa mi páči česká verzia popisu predlžujúcich sa dní od zimného slnovratu:

„Na Boží narození – o bleší převalení, na Nový rok – o slepičí krok, na Hromnice – o hodinu více“

…a tak mám chuť dodať: „a predsa sa točí!“ …alebo: a predsa sa niekde za oponou v zákulisí pripravuje na svoj výstup La Primavera!
… a tak spakruky prípájam aktuálnu info o inom Botticeliho obraze

… a tak, aby som cúvla ešte kúsok do zimnej reality –  máme tu dátum, ku ktorému sa viaže množstvo pranostík ale aj  tradícia posväcovania sviečok…. pranostiky hovoria, že ak je na Hromnice pekne a teplo, zima tak skoro neskončí – ako napríklad: „Keď je na Hromnice pekne, medveď sa obráti na druhú stranu“ alebo: „Keľo na Hromnice odmek, teľo po Hromnici zima“… ale keď je chumelica a zima, vraj jar skoro príde: „Na Hromnice chumelice, nebýva už zimy více“ alebo: „Ač na Hromnice mrzne, bude dobô leto!“… ale potom je tu aj pranostika: „Ak je na Hromnice mráz, bude ešte päťdesiatráz!“ – a tak si vyberte((:

…. a tak si spomínam ako som raz v takýto deň bola s priateľmi na výlete vo Viedni – myslím, že bola nedeľa, nádherný slnečný deň, boli sme v parku Schonbrunnu, priznávam sa, že vo vnútri zámku som nikdy nebola (veď je to tak blízko – tam sa dá ísť kedykoľvek… – napr. „na svätého Dindy“:)- a neboli sme tam ani vtedy, lebo obloha bola tak úžasne tyrkysová ako moje (vtedy úplne nové) tyrkysové tričko a teplota bola okolo 20 stupňov celziových v pluse (naozaj!) – chcela som pripojiť foto z toho dňa, ale – hoci som včera prehrabala celú krabicu s fotkami – práve túto som nenašla)… čiže, pamätám si miesto i počasie, ale ani za svet si už neviem spomenúť či potom bolo studené alebo horúce leto – o úrode nehovoriac:))

…a tak si v tomto momente spomínam na film „Na hromince o den více“- žiadna novinka!!! – ale ak ste náhodou nevideli – vrelo odporúčam: navarte si zázvorový čaj alebo aj čierny s mliekom, pripravte si deku a herecký koncert nekonečne ubručaného, oprsklého, zúfalého i vynaliezavého Billa Murraya môže začať:)…ale ak máte chuť na niečo archaické, úplne inak dramatické, zasnežené, drsné i nežné, múdre a čiernobiele, tak objavom tejto zimy (mojim súkromným) je film „Děvčica z Beskyd„
– v prípade tohto filmu dávam do pozornosti postavu babičky a odporúčam do čaju priliať kapku rumu alebo slivky (samozrejme domácej, najlepšie nejakej kopaničiarskej:)… miestna individuálna doprava sa tam odohráva na lyžiach (MHD= konský povoz)…v Beskydoch som absolvovala spolu so spolužiakmi jeden z lyžiarskych výcvikov… ale o tom niekedy nabudúce:)

…. a tak shmu predpovedal na tento deň v našich končinách max.4 stupne nad nulou (tzv. pocitová teplota), na severe a na horách aj celodenný mráz…a teraz pozerám na aktuálny stav počastia – výstraha pred poľadovicou a mráz na celé západné SK!… možo bude teda dobrá úroda…a keď sa nás o rok zima opýta, čo sme robili v lete… možno si spomenieme… aj na počasie:)….

… a tak, aby bol dnešný deň poňatý „do tla“ dodávam:…. dnes je 33. deň v roku a pred nami je tých dní v roku 2021 ešte 333…. meniny majú Erikovia a Eriky – všetko najlepšie!!!… je to „Deň zasvätený Bohu“ ale aj „Deň mokradí“(žila som roky na slatine – pri Slatine.. a jedna slatina-mokraď v zime zamŕzala a všetky decká z dediny sa na nej korčuľovali…:)… a tiež je to deň rovnováhy… odporúča sa dopriať si cesnak a tekvicové semienka, leštiť sklené predmety a strihať okrasné kry…. veľmi inšpiratívny dátum, uznajte:))

… a naša hudobná redaktorka dnes vyberá:
mrholí ti do vlasov
Věra Gondolánová
waba duba

…a tak netuším ako sa tento rok posväcujú sviečky „hromničky“, každopádne nejakú čajovú sviečnku na okne zapálim, nech tomu svetlu pomôžeme prísť skoro k nám…a nech nás pred hromami všetkými ochráni..! (o bleskoch nad Tatrami sa už rozpisovať nebudem))
„buďte zdraví!“ – srdečne vás zdraví vždy vaša Sally_Lu*

p.s. – pridávam celkom nové dekupáže na kúskoch dreva, ktoré som koncom roka spomínala v jednom traktáte
p.s.1: a lunárny kalendár dnes odporúča piť dostatok tekutín, citronádu, čaje (hlavne na obličky) – lebo: nedostatok vody spomaľuje telesné orgány a negatívne pôsobí na psychiku:)
p.s.2: a ráno sa ku mne dostala správa, že má byť „suchý mesiac“ – hovorím si, že nejaká ďalšia pranostika!, dopovedanie bolo, že sa neodporúča piť(samozrejme zo zdravotných dôvodov) – to si hovorím, že zas nezodpovedá predošlej rade(?)… ale nakoniec… reč bola o tej „kořalke!“ – a tak dodávam pranostiku: „Na Hromnice, začiatok prohibice!“:))

• 

.. a.tak už máme mesiac po Vianociach a vianočné stromčeky hromadne zaliezajú do krabíc (tie umelé) a tie (pôvodne živé) končia prinajlepšom za domom na záhrade, ale skôr na kope pri kontajneroch… priznám sa, že som si všimla ako tam prvé zakotvili ešte pred Tromi kráľmi – bolo mi ich fakt ľúto (myslím tie stromčeky), akoby ich majitelia kričali na ne: „zavadziate, splnili ste tvoju trojdňovú úlohu, strpeli sme vás ešte na Silvestra, ale už dosť, nemáme sa kam pohnúť, nezmestíte sa…!“…. niektorí nechávajú stromčeky do Hromníc…. niekto priznáva, že to potiahne takmer do jari….
….a tak som si spomenula, že v detstve, počas podvečerných zimných prechádzok, som zbožňovala pozerať na vianočné stromčeky za oknami… ani nebolo jasne vidieť samotné stromčeky, ozdoby, salónky, skôr len rozmazané svetielka za záclonami, niekde pestrofarebné, niekde len žlté… biele…….a tak posledné roky kupujem pred Vianocami aspoň jednu ozdobu na stromček – minulý rok to bola krásna modrá guľa so striebornými hviezdičkami (kúpená v kamennom obchode cestou z práce), ale roky predtým napríklad guľa s dinosaurom z jedného z trhov v Prahe, betlehemček z Viedne… ale najväčší zážitok som mala z vianočných trhov pred x-rokmi v Mníchove… fakt doslova „najväčší!“ – nebudem teraz porovnávať vianočné trhy u nás a v zahraničí (veď tieto Vianoce ani žiadne neboli… a ani v minulosti som ich zase až toľko neprešla) ale… ale vtedy v Mníchove som si pripadala najozaj ako pätročná škôlkárka (verte, že som už vtedy do školy nechodila:))… totiž tie vianočné stánky tam boli oveľa väčšie ako u nás – vyššie aj širšie – jednoducho obrovské!!!…. a plné všakovakých vianočných ozdôb… ani som nevedela akú si vybrať…spomínam si, že som si doviezla odtiaľ hojdacieho koníka s hrivou, anjela z bukvice a minibetlehem vtesnaný do rozrezanej makovice….

…a tak, keď som šla dnes vysypať smeti zdalo sa mi niečo divé… pri sústave asi šiestich kontajnerov (+tri na triedený odpad) nebol hodený žiaden vianočný stromček (tie spred troch kráľov už evidentne odviezli) … a tak som si pomyslela: buď  práve dnes vyviezli ďalšiu várku, alebo sa už všetci susedia stromčekov zbavili a ja udržiavam doma posledného mohykána alebo… alebo je všetko inak…… a tak so zapátrala na webe a odhalila sa mi celkom nová možnosť:https://bratislava.sk/sk/sprava/vianocne-stromceky-budeme-po-novom-zbierat-podla-harmonogramu-a-aj-zo-specialnych-drevenych-ohradok…a tak som si pozrela mapku, kde mám v najbližšom okolí „ohrádku“ – ohrádka nie je až tak blízko – asi si ju pôjdem obzrieť, či tam naozaj je, skôr ako sa vyberiem na púť so zošúvereným stromčekom, ktorý síce „neprší“… (…ako si pamätám z detstva povianočný stromček u starých rodičov – aj keď sa ho snažili udržať čo najdlhšie v takmer nevykúrenej obývačke, niekedy v priebehu januára – keď ste oň aj nedopatreným zavadili, ihličie sa začalo nezadržateľne sypať na parkety pod ním, až kým nezostala dôstojne stáť v kovovom masívnom stojane len jeho hnedá kostrička s ozdobami a prázdnmi papierikmi od salóniek… pravda, potom už neopŕchal cestou na dvor a nezanechával za sebou ihličnaté stopy, ako to robia dnes moderne vyšľachtené stromčeky vo výťahoch a spoločných chodbách panelákov…)

… a tak si hovorím, že keď nám ešte aj pekne posnežieva, ponechám stromček a jeho vianočné hygge ešte pár dní

… a tak si ešte dnes môžem zaspievať oslavnú piesenku

… a naša hudobná redaktorka dnes vyberá:
Andrea B
VG trio
Josephine (ako snehová vločka)

…a tak, či ešte uchovávate vo svojom byte „hygge Vianoc“ pomocou stromčeka, sviečok alebo vareného vína či šípkového čaju s medom, prajem vám príjemné „dojanuárovanie“ a lúčim sa s Vami citátom od Gándiho: „Len nehou zmeníš celý svet“…vždy vaša Sally_Lu*
p.s. – pripájam pár ilustračných foto zo stromčeka, ktorý mi robil spoločnosť pri písaní tohto traktátu:))
p.s.1 – po jeho dopísaní mi nedalo a išla som sa prejsť k miestu na mapke – a fakt, našla som tam ohrádku a v nej túliace sa štyri stromčeky… a cestou od ohrádky som ešte v jednom okne zahliadla vianočný stromček – so zelenými svetielkami!
p.s.2 – a jeden rok sa predávali na vianočných trhoch v Ba aj tieto pohľadnice

• 

• 

• 

• 

• 

•