Autor lumaster

… a tak sa musím s vami podeliť o príhodu z tohto týždňa: už pred Vianocami som si objednala cez inernet jednu knižku… prišlo mi upozornenie, že bude dodaná až po sviatkoch – nevadí – povedala som si, veď je pre mňa…. keď mi po sviatkoch prišlo upozornenie, že kniha je už na „odbernom mieste“ snažila som sa dátum jej prevzatia predĺžiť na čo najneskorší termín až… až tento týždeň bolo nutné ísť knižku vyzdvihnúť… a tak som z úcty k autorovi a mojim financiám išla pre ňu… poslavila som sa za dve zákazníčky pred obchod a po nedlhom čakaní som sa dostala dnu k pultu… slečna najprv nevedela zabalenú knižku v regáloch nájsť a keď ju konečne našla, opýtala sa ako ju chcem zaplatiť… vtedy mi došlo, že kniha nebola zaplatená a že teda mohla byť kľudne odoslaná niekam naspäť do centrálneho skladu (ako sa tak trochu v mailoch vyhrážali…) … ale inak som mala cestou  zo seba dobrý pocit… doma som knižku zbavila igelitových obalov a pribalenej faktúry a len tak letmo som ju prelistovala… trochu ma prekvapili husto popísané stránky v jej útrobách (mala to byť kniha poézie, resp. poetických textov)… knižku som odložila na inokedy… večer mi však nedalo a začala som v nej viac listovať, chvíľu sa mi na nej zdalo niečo divné a v zápätí som nejakým krátkym citátom pocit „divnosti“ odohnala… pozrela som si film a išla si ľahnúť… po chvíli ležania som si zas spomenula na knižku a tak som vstala prešla k stolu a vzala ju do postele, že si z nej predsa len niečo prečítam… listovala som ju spredu aj odzadu… začítavala som sa podrobnejšie… stále viac mi tam niečo nesedelo… ale hovorila som si, dni sú zvláštne.. už začínam aj zvláštne pozerať na veci okolo seba… a v tom som sa dočítala niečo…niečo, z čoho mi to docvaklo – jasné: toto je kniha od menovca!!!… resp. meno autora je rovnaké, ale autor je niekto celkom iný ako som si myslela, že si objednávam… prišlo mi to absurdné i smiešne.. (zo zvedavosti som sa ešte chvíľu pokúšala čítať ale… ale nič ma neupútalo a zaspala som…) … je možné, že táto udalosť bude vačším zážitkom ako samotná kniha … a tak som na druhý deň pozrela na stránky internetového obchodu s myšlienou: ….“kde udělali soudruzi chybu?!“… a na moje prekvapenie mi vyhľadávač opäť ponúkol aj túto knihu zadaného autora, ale v zátvorke aj rok narodenia, ktorý bol celkom iný ako rok narodenia pri ďalšej knihe („správneho“ autora)… 
…a tak si hovorím, že aj ponuky na webe treba čítať dôsledne… myslím, že sa tomu hovorí: „čítanie textu s porozumením“:)))

…a tak som siahla po mojej obľúbenej knihe, ktorú som ale tak dávno nečítala, že som si jej dej pamätala len rámcovo, lepšie povedané matne, aby som sa priznala… skoro vôbec…ale pocit, pocit je stále ten istý… ani nie pocit… skôr presvedčenie: „je to geniálna kniha!“… nie som znalkyňou Hesseho diela, tak si netrúfam priam povedať, že on bol geniálny… dovoľujem si však domnievať sa, že dokázal napísať geniálnu knihu!….
…a tak som si knihu dôsledne pozrela – okrem krásnych autorových ilustrácií som zistila, že presne pred 20-timi rokmi bola vo vydavateľstve Petrus vydaná v slovenčine po prvýkrát….
ale Hesse ju vydal vo Vajmare skoro presne pred sto rokmi:https://cs.wikipedia.org/wiki/Siddhartha
…a tak priznávam, že toto nie je kniha, ktorú by som náhodne listovala v kníhpupectve, ani mi ju nik neodporúčal, ani som si ju neobjednala cez internet… rovno som ju dostala… dostala som ju pred x-rokmi od kamaráta, ktorý mal vždy v zásobe niekoľko exemplárov a s potešením ich rozdával…
… a tak sa v tomto bode musím podeliť o jednu info, ktorá sa ku mne dostala v prvých dňoch tohoto roka, je však vysokopravdepodobné, že to už viete: na svetlo sveta prišiel „digitálny spisovateľ!!!“ – hoci sa narodil (asi) len minulý rok, jeho poviedky sú už načítané v rozhlase (nie, že by som závidela:))))… priznám sa, že som ostala na chvíľu „onemetá“ a mozgové  bunky sa mi na chvíľu zašprajcovali a ozubené kolieska v hlave zaškrípali… asi nemám vyvinutý dostatočný software na uchopenie…

…a tak som si následne spomenula na jednu knihu od Haleizovu (prvé vydanie – 1927…ďalšie 1992) a dovolím si z nej citovať pár myšlienok: ...“ po roku 1994… čísti se bude stále méně a méně, lidé budou informováni o udalostech jiným, zpusobem nez nyní, k čemuž přispěje asi zdokonalení a rozšíření radia. Knihovny budou navštěvonány tak jako nyní musea a lidé se budou diviti, že se nám chcelo trávit čas nad knihami, zatím co život utíkal… nastane rozumné užívaní života…“
...a tak ho asi nenapadlo, že budú existovať aj knihy načítané na CD… knihy adaptované a sfilmované (lepšie, či horšie:))…
…a naša hudobná redaktorka dnes vyberá:
give me love
Dola re Dola
Tina mantra /2h!/

…a tak sa v závere tohto traktátu lúčim s príslovím: „každý má povedať čo vie, dávať čo má a robiť čo môže“…- s prianím krásnych príbehov v knihách i v živote!vždy vaša Sally_Lu*
p.s. – slov sa dnes urodilo dosť, tak pridávam len pár čerstvých dekupáží

• 

…a tak predsa padá sneh a nedá mi nevyužiť túto šancu a nenapísať na tému… pretože mám rada sneh a pretože ktovie kedy bude v týchto končinách opäť padať (predpovede počasia sľubujú, ale sú vraj reálne na 3-10 dní…)… na druhej strane zábery z Madridu…a spomínam si ako som si raz začiatkom marca zbalila na dno skrine všetky zimné čižmy, verovky a kabáty z vešiaka pri dverách natlačila do skrine a… a zobudila sa do zasneženého rána (v BA!)… takže uvidíme, čím nás táto zima prekvapí… (očakávam len pozitívne prekvapenia ohľadom výšky snehovej pokrývky – tu v Ba tak 5 – 10cm:))…
… a tak od detstva vnímam sneh ako samozrejmú súčasť života – so sánkovaním a lyžovaním (na sebamenšom kopci), aj s rozjazdenou brečkou sivohnedých odtieňov na ulici…

… a tak sa poďme pozrieť čo na tému ponúka web:

…a tak pozrite aký „sníh“ majú v CZ

… a tak som si spomenula ako nás učil na jednom workshope psychológ D.F. „asociovať“ (priznám sa, že si originálny názov metódy napamätám)) – každopádne cvičenie spočívalo v tom, že sme na úvod dostali jedno slovo a z neho sme mali vytvárať reťazovito alebo lúčovito asociácie – napríklad:- SNEH (lúčovito= vždy je to asociácia na prvé slovo – druhé na prvé, tretie na prvé atd.): zima, biela, sánky, lyže, mráz, vločky, hory, chumelica, záveje, kalamita, snehuliak…- SNEH (reťazovito= prvé slovo asociuje druhé, druhé tretie, tretie štvrté atd.): biela, Snehulienka, trpaslík, záhrada, kvety, včely, úle, med, čaj, zima, pec, drevo, les, medveď….- ak máte chuť zabaviť sa cez „dlhé zimné večery“ odporúčam – indivindi alebo aj tak, že po napísaní si to s ostatnými navzájom prečítate, alebo jednoducho asociujete nahlas… určite to nie je asociálne:))((:práve naopak… samozrejme vo svojej bubline)

…a tak som si pri asociovaní spomenula na kalamitu:
…a tak som si spomenula aj na to ako sme boli na lyžiarskom –  bez snehu… (z tejto akcie foto nemám… ale živé spomienky by vydali na samostaný traktát, tak si ich nechávam v zálohe:)

…a naša hudobná redakorka dnes vyberá:
vločka
wham
správy o stave snehu

… s prianím nežne snežnej zimy
vždy vaša Sally_Lu*

p.s. – pripájam celkom nové (nie dekupáže) „chumelice na plátne“:))

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

… a tak som mala rozpísaný traktát, ktorý mi začal pod rukami tak boptnať a kysnúť tak, že som z neho urobila dva (chcelo sa mi napísať, dve bábovky, ale o bábovky fak dnes nepôjde)))
… a tak tu máme desiateho januára… až sa mi to nepozdáva… a nedá mi nepozerať do kalendára…
… a tak, nedá sa inak, veď starý otec by mal narodeniny! (áno, viem, písala som, že dátum jeho narodenia je neznámy a v tento deň ho len po Vianociach zapísali do matriky či u notára…)… mal by 125 rokov… ako celkom mladý bol v prvej svetovej a v zajatí v Rusku – videl naživo Stalina (a ak si dobre pamätám z mojej detskej mysle – nič pozitívne o ňom nehovoril)… ale v tento deň sa (po info o matrikách „vraj“) narodili aj Rasputin alebo Tolstoj..
… a tak dodávam, že sa v tento deň narodila tiež jedna dobrá priateľka (jej dátum je istý – zápis z pôrodnice to istí:)) ale v prípade dámy konkrétne čísla uviesť nedá mi:))
…a tiež jeden prezident ČSSR (narodený v Dúbravke pod oficiálnym menom Augustín)… nebudem teraz zverejňovať výstrižok z novín, kde ho blonďavé dvievčatko v kroji víta (pri príležitosti osláv SNP) na letisku Sliač, ale radšej spomeniem skvelú divadelnú hru Slávy Daubnerovej o jednej z jeho manželiek  – keď budete mať možnosť ju zhliadnuť – vrelo odporúčam:
… a nezabudnúť na 200-výročie narodenia Janka Matúšku (…odišiel z tohto sveta na druhý deň po svojich 56 narodeninách):
… a tak uvažujem, že by ma celkom zaujímal jeho názor na: preferenciu verša v hymne: „zastavme ich bratia„… alebo „zastavme sa bratia„… a čo majú robiť sestry?
… a tak zisťujem, že sa mi ľahšie píše o príchodoch ako odchodoch… ale má zmysel robiť rozdiel, keď je púť uzavretá?… keď rieka od prameňa dotiekla už do mora… možno to nie je dobrý príklad… rieka ostáva… ale aj stopa po nich… celkom živá… tak napríklad:Coco Chanell, ktorá odišla z tohto sveta priamo z Hotela Ritz pred 50-timi rokmi:
– jej život inšpiroval nielen svet módy ale aj filmový svet – napríklad
…alebo David Bowie – pred 5-timi:
… ako Warhol v „Basquiatovi“:
… ako Pilát v „Poslednom pokušení Krista„:
…. jednoducho „Muž, ktorý (na čas) spadol na zem„: 
… a cez „Black star“ sa opäť vrátil medzi hviezdy… (album bol pokrstený na jeho 69 narodeniny… 2 dni pred jeho „odletom“)… vraj v mladosti chcel byť duchovným….

a naša hudobná redaktorka dnes vyberá:heroes:
poďme si zatancovať:
Lazarus:
…a tiež Scott McKenzie:
.+ Beethovenova sonáta – 220-ročná
… s prianím všetkého dobrého všetkým narodeným v januári, či už sú tu medzi nami alebo niekde tam hore medzi hviezdami)))vždy vaša Sally_Lu*
p.s. a ako virtuálny darček pridávam celkom čerstvé dekupáže 10/10

• 

…a tak tu máme troch kráľov… teda Troch kráľov:
…a tak si môžme povedať „Na Nový rok o slepačí krok, na Tri krále o krok dále“ … a keby napadlo viac snehu – myslím viac ako ten „cukorničkový poprašok“ dnešného rána (hoci aj z neho som bola nadšená!)… tak keby bolo viac snehu, tak by aj pocit svetla… jednoducho snežný jas a svetlo slnka… no možno by sa nám zrazu zdalo aj o dva kroky dále:))
…a tak som na Vianoce (prvýkrát v živote:)) upiekla vianočku…  aby si netere mohli o pár rokov zaspievať, že nereptajú a vianočku zúžitkujú pre mačku:)) — ale na Tri krále sa vraj niekde pečie iný koláč – koláč, do ktorého sa zapečie figúrka alebo hrášok a kto ho nájde vo svojom kúsku bude po celý deň kráľom… (tak toto si nechávam na budúci rok:))
… a tak priznávam, že „produkty kinemategrafie“ (rozprávky, romantické seriály, filmy o Vianociach resp. filmy, ktoré sa aspoň trochu „štrajchnú“ o Vianoce alebo je tam aspoň sneh) pre mňa patria k vianočným sviatkom rovnako ako cukrom zasnežené medvedie labky, vanilkové rožky, mačacie očká a ľadovky (posledné sú naše „rodové“ koláčiky – možno raz zverejním recept:))
….a tak som dnes prešla všetky dostupné TV stanice, ale nikde práve nejde film „Večer trojkráľový“ (na základe rovnomennej divadelnej hry W. Shakespeara), ktorý bol natočený o dva roky skôr ako film „Zamilovaný Shakespeare„, na konci ktorého je práve odkaz na túto hru:“ Koniec bol znovu natočený niekoľkokrát, kým Stoppard prišiel s myšlienkou, aby Viola naznačila Shakespearovi, že ich rozchod môže inšpirovať jeho ďalšiu hru“
– a naša hudobná redaktorka dnes vyberá:: Let It Snow
biela zima
Louis

…a tak na záver prvého traktátu v roku 2021 si môžme zaspievať spolu s dnes virtuálnymi koledníkmi:

„My tri krále ideme k vám, šťastie, zdravie prajeme vám.
Šťastia, zdravia, dlhé letá, my sme prišli k vám zďaleka….“

… a tak – pripájam sa k nim, veď priať niečo viac by bolo možno len spodrobnením „zdravia a šťastia“:)))- dobre pridávam ešte múdrosť – múdrosť mudrcov… troch kráľov…
… s radosťou a vďakou za všetky vaše ozveny v minulom roku: „P.F. 2021!!!“

vždy vaša Sally Lu*

p.s. 1: v sviatočnom období som namiesto dekpáží vyrábala koláčiky, ale včera som sa vrátila k dekupážam a tak nabudúce nejaké čerstvé pripojím…
p.s. 2: ak ste sa dočítali až sem, tak mi nedá nedoplniť (aspoň parafrázu) myšlienky pápeža Františka z dnešného dňa:„Nech problémy nie sú hlavnou témou nášho života. Naučme sa vidieť – vidieť ponad závoj viditeľného…. a ešte niečo o ceste…“ možno ste to videli v priamom prenose… a už ste na tej ceste:))…a tak pridávam: Šťastné cesty všetkého druhu v roku 2021!

• 

• 

• 

• 

… a tak sú tu Vianoce… sneh sa neligoce (aspoň nie tu na juhozápade SK), ale verím, že vianočné ozdoby sa jagajú na stromčekoch… nielen v spomienkach… a tak nechcem v tejto chvíli zaplavovať rečami, veď o vianociach sa dajú písať nielen traktáty, ale poviedky… romány, a koľko filmov… resp. v koľkých filmoch sa vyskytujú……. a tak si hovorím, že miesto slov – ticho…… a tak pridávam jednu modlitbu (z knihy Jána Rybára: „Výber z najkrajších modlitieb“)

Som
v chráme pokoja!
Všetko vo mne mlčí a odpočíva
Moje telo je tiché a uvoľnené
Liečivá sila mlčania ma naplňuje
Lieči všetky moje neduhy
Dáva mi silu a zdravie
Láska a pokoj, svetlo a radosť
vchádzajú do mojej duše a oživujú ma
V duši cítim nebeský pokoj
Všetko vo mne mlčí
Jedine Boh pôsobí vo mne
a napĺňa moju dušu láskou
Zapálila sa vo mne nová iskra
Nová sila ma naplnila
Nový život mnou preniká
Nové svetlo ma osvetľuje
Chcem, večne nosiť toto svetlo
a radostne ho vlievať do srdca Ľudstva
Spása a svetlo všetkým ľuďom a bytostiam
./Perzská modlitba

… a tak, po tom, čo som odpísala túto modlitbu… vyšla som na balkón do tmy-netmy nekonečnej inverzie týchto dní a zazdalo sa mi, že za oblakmi sa vynára nejaké svetlo… nie žiadne ufo – po čase Mesiac!!!… nie, nepodarilo sa mi uvidieť Jupiter so Saturnom po západe slnka, ale predsa len… nad mestom sa rozthla obloha a na nebeskej klenbe sa ukázali sa hviezdy, ktorých názvy nepoznám… ale to teraz nie je podstatné… sú tam bez ohľadu na to, či ich nejaký človek pomenuje a zaznačí do vedeckých análov… sú tam, vysoko nad nami… svetlá v temnote… a medzi nimi sa vznáša nádej… nádej, že tu dole medzi nami… pod hviezdami bude stále živá… láska…

9_Pravé svetlo, ktoré osvecuje každého človeka prichádzalo práve na svet/Bolo pravé svetlo, ktoré osvecuje každého človeka prichádzajúceho na svet. (Ján1)

… a tak dnes (ďalší deň, keď pokračujem v písaní tohtro traktátu), som na chvíľu po daždi videla za oblakmi aj slnko a potom sa oblaky zdvihli od horizontu a ukázali sa kopce blízkej krajiny, ktorá už patrí Rakúsku a za nimi ďalšie kopce – už posypané snehom, ktoré naozaj vidieť len pri dobrej viditeľnosti… a tak som si pomyslela, že niekde za Rakúskom je Taliansko a okolo neho more… a more sa cez Gibraltár spája s Atlantikom… Panamským prieplavom do ticha… Tichého oceánu a cez Suez naspäť…. a že je to úžasné, že sme súčasťou tohto sveta, aj keď si dnes nepobežím (ani virtuálne) kupovať letenku niekam (je úplne jedno či na sever, juh, západ alebo východ)… jednoducho mi nejak docvaklo, že hmla, v ktorej sa teraz ocitáme je len do času… a nádej vertikály hviezdnej oblohy doplnila nádej horizonály diaľok…
… a tak som si vlastne uvedomila, že som sa v písaní nejak nechala uniesť inšpiráciámi atmosferickými za oknom, odpusťte mi a pusťte si niečo príjemné do atmosféry v interéri:)))
… a naša hudobná redaktorka dnes vyberá špeciálne viac hudby:Bing
..a spev do ticha noci

…a Sváťa káže
…zbor, ktorý máva každoročne adventný koncert
…a trochu jasu jazzu
pokojné sviatky vianočné, radostné chvíle (i celé dni) sviatočné🌟vám praje zo srdca vaša Sally Lu*

p.s. – pridávam celkom čerstvé dekupáže – napríklad ikonku na drievku – zo stromčeka, ktorý stojí na Hlavnom námestí v Bratislave (keď ho inštalovali, nasla som na dlažbe tento malý úlomok)))) a tiež pár foto ilustrujúcich popis atmosfér v texte
p.s.2 – a  ako darček pridávam poviedku, ktorú som čítala pred rokom na predvianočnej výstave vo Vitaji

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

…a tak som pred pár dňami išla okolo jedného kostola, bolo z neho počuť zvuk organu a spev, pozrela som na hodinky – zrejme omša, pomyslela som si a dostala som chuť pozrieť sa do vnútra a aspoň na chvíľu byť účastná…. na hlavnom priečelí bolo troje dverí a ani jedny sa nedali otvoriť… poodstúpila som a videla, že cez kľúčovú dierku prechádza svetlo z interiéru a tak som sa vrátila a cez tú kľúčovú dierku uvidela zlatý oltárny obraz z mozaiky – bolo to čarovné!!!…. keď som odchádzala, po pár minútach som sa obzrela a videla ľudí vstupovať a vychádzať bočným vchodom, ktorý som si nikdy pred tým nevšimla….nevrátila som sa, obraz cez kľúčovú dierku bol jedinečný!!!
…a tak som nedávno nadránom nemohla spať… nie, žeby mi bol tento stav neznámy… a nie, že by som nespala vôbec, občas som upadala do nejakých polospánkov… ale tentokrát mi ráno v tej nevyspatosti napadlo niečo celkom nové: „bdenie – bdelosť“… noc… nevedomie… „zobudiť sa“ v metafyzickom, alebo filozofickom kontexte… bdieť — nie mať nad všetkým a všetkými kontrolu ale… nechať sa viesť… (občas zviezť:), ale teraz myslím viesť… vlastnou intuíciou a silami nad nami… bdelo, jemne, citlivo vyhodnocovať signály, ktoré nás vedú nejakými cestami, k nejakým ľudom, k nejakej komunikácii, k tvorbe, k naplneniu, k spokojnosti… v pokore, dôstojne, s úctou… … a tak som si v ten istý deň ráno povedala, že by bolo dobré doplniť zásoby na tvorbu dekupáží (plátienka, lepidlá atď.)… a tak som sa vybrala trochu inou cestou ako obyčajne… „niekedy je lepšia krajšia a dlhšia cesta“…a tak, keď som sa vynorila spoza zákruty videla som na ceste vyhradené miesta zákazu vstupu opáskované červeno-bielymi páskami, dvaja pracovníci v reflexných vestách strážili na ceste a traja sedeli na stromoch a pílili (jeden z nich dokonca telefonoval), vystihla som chvíľu, keď nastalo ticho bez pílenia a padania konárov a išla som si zobrať pár úlomkov dreva, keď to videl jeden z mužov v reflexnej veste ponúkol sa mi, že mi nejaké kúsky odpíli, vybrala som si jeden z padnutých konárov a o chvíľu som mala ruksak plný dreva na dekupáže – presne také, aké som potrebovala, poďakovala som a s úsmevom za rúškom poodišla ďalej a ešte chvíľu som pozorovala ich prácu… muž na strome vypílil niečo ako malý klin (dva z nich som mala v ruksaku), klin vyletel prudkým oblúkom a dopadol na cestu, pár sekúnd za ním aj celý veľký konár (…neviem prečo, ale mysľou mi prebehlo podobenstvo o klenáku)… a tak som si spomenula, že väčšina mojich dekupáží – z jari tohto roku –  na dreve, je vytvorených práve na týchto klinoch… usmiala som sa a pokračovala v ceste a celý dej plynul ďalej za chrbtom… a v tom ma prepadli myšlienky: „kto dal tým mužom povolenie, aká firma to je, majú zaplatené dane, je to mestská firma, a majú ako podklad dendrologický výskum a či to muselo byť????? – to pílenie!!!!“… a tak som sa takto zamyslela a nechala zaplaviť bežnými myšlienkami… a nestihla trolejbus….
… a tak by sme mohli v týchto dňoch vidieť hviezdne divadlo – keď sa nám vyjasní… (jav sa bude diať aj za oponou oblakov… bez divákov z dolniakov:))
…a tak som sa dnes dozvedela správu, že zo svetiel a tieňov, šera a hmly tohto sveta odišiel psychológ Dušan F. – z môjho uhla pohľadu (skúseností) hviezda vo svojom odbore…
a naša hudobná redaktorka dnes vyberá:aleluja
more
a more
….jas na oblohe i v duši vám prajevždy vaša Sally_Lu*
p.s. – pridávam pár čerstvých minidekupáží „z Klimtovho kalendára“… dúfam, že mi pán Klimt odpustí tú dehonestáciu jeho nádherných malieb… (tak ako možno odpustil tomu, čo ten kalendár z jeho diel vytvoril:))

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

…a tak dnes máme sviatok Lucie… a vraj si kedysi ľudia na vidieku mysleli, že práve toto je najkratší deň v roku – neviem, či mestskí obyvatelia to mali spočítané lepšie, každopádne marí sa mi niečo v zmysle, že ráno sa deň skracuje inak ako večer a môže to mať tento súvis – ak o tom niečo viete, napíšte:)))… a tak v našich krajoch Lucie, v germánskych Berty, vo Švédsku „noc matiek“….a Germáni vraj nepočítali čas na dni ale na noci, ako je to aj v židovskej tradícii…Lucia v pôvodných mýtoch zodpovedala „bielej panej“ = dobrá, prívetivá a radosť prinášajúca bohyňa… v tento deň sa púšťali svetielka po vode a všakovako sa svetlá a svetielka pripomínali… nie nadarmo vymysleli Dáni Hygge = čím viac svetiel a svetielok v interiéri (hlavne tom severskom a zimnom) – tým lepšie:))
… a tak pozdravujem všetky Lucie!!!
… a tak toto všetko  – hľadanie a privolávanie svetla a nádeje v tme, prísľub, že život bude pokračovať, že sa opäť rozjasní sa deje v období strelca… symbolom strelca je šíp, ktorý sa snaží preniknúť temnotou – je stelesnením úsilia po svetle a poznaní… intuícia strelcovi umožňuje nájsť vlastnú tvár, vlastnú hlbokú pravdu… rozširuje horizonty…… a tak som zalovila v hlbinách netu, kníh a života a vylovila pár strelcov, ktorý majú, alebo by mali v tomto čase narodeniny… a podľa môjho povrchného prieskumu si dovoľujem povedať, že „vášeň pre prácu“ prežarovala ich životy:
… a tak pekne po poriadku:

Ludwig van Beethoven (17. 12. 1770) – 250r. – a propos, vraj presný deň jeho narodenia nie je istý – aj môj starý otec, kt . sa narodil niekedy na Vianoce, bol zapísaný až v novom roku 1896:)) – dôležitý bol dátum zápisu u notára alebo v matrike…

Adolf Loos (10. 12. 1870) – 150r. – nemyslím si síce, že ornament je zločin (v architektúre sa mu pripisuje tento výrok) – ale jeho interiéry sú dodnes skvostné a svojim spôsobom nadčasovo ornamentálne…

Frank Sinatra (12. 12. 1915) – 105r. – kto nepozná Sinatru – nech sa ani nehlási:)

Kim Ki Duk (20. 12. 1960) – v piatok prebehla svetom šokujúca informácia, že odišiel z tohto sveta … na „Ostrov“… „…a jar“ už nevyčkal a ani na tých 60r. – ale jeho filmy!!! – ak sa vám dostane do pozornosti „3-iron“ – film o filme – je tam v jednoduchosti a geniálne zhrnuté ako sa vysporiadal s matériou a časom pri jeho nakrúcaní (napr.namiesto hlavného hrdinu jazdil na svojej vlastnej motorke – herec by sa to do termínu natáčania nestihol naučiť:)) – priznám sa, že som nevidela zdaleka všetky jeho filmy a ani tie, čo som videla som nedokázala rovnako stráviť… ale že to bol geniálny režisér pohybujúci sa na hrane, to je jasné…

… a tak musím pridať ešte jedného nadšeného strelca – nášho otca, ktorý má dnes presne 80 rokov! – pred chvíľou som počúvala v rádiu „hráme našim jubilantom“ – túto reláciu som nepočula už sto rokov – minulý týždeň prišlo listom – poštou avízo, že mu budú hrať a ani sme nevedeli, kto o to požiadal… ukázalo sa, že kolegovia!!! – skvelá partia, ktorú si pamätám od detstva, priznávam, že mi slza vyhŕkla a týmto sa im chcem poďakovať, že v tejto dobe našli túto priam archaickú ale prekvapivo sviežu cestu ako potešiť:))
… a tak sa škorpiónske obdobie naplno prehuplo k strelcovi, ktorý je vlastne temnejším obdobím, ale blízkosťou slnovratu a Vianoc optimistickejším….
… a tak som si spomenula na traktát o Pablovi Picassovi, v ktorom som napísala výzvu, že kto zoženie servítku s jeho reprodukciami, nech mi ju pošle… a verte-neverte (alebo aj „nikdy nehovor nikdy“)… asi 1-2týždne po tejto význe prišla poštou do schránky obálka s picassovskými motívmi – (vďaka!!!:)- a tak som dnes z nej urobila prvú dekupáž – a tak ju prikladám medzi tými najnovšími s výzvou. „kto chce mať pod stromčekom originál (dekupáže) Picassa“ (a nebojí sa poštára, ktorý vždy zvoní 2x:)) – nech mi hneď napíše – aj s adresou, na kt. ju mám poslať:)))
… a naša hudobná redaktorka dnes vyberá:Lucii
Frenky boy:
strelkyňa Tina:
… za svetla troch sviec na venci sa s vami dnes lúčivaša sally Lu*

p.s.1 – zdroj o ľudových obyčajoch – Iso Karrer

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

…a tak bolo v nedeľu Mikuláša a ak ste nedostali nič do čižmy, dostanete tento mail do schránky:))
….a tak práve pozerám dokumentárny film o vynálezoch od morseovky cez telefón po bezdrôtovú komunikáciu… vďaka ktorej vám napríklad teraz môžem napísať a poslať tento mail a tak pridávam  do čižmičky pár životopisov:
https://cs.wikipedia.org/wiki/Samuel_F._B._Morse https://sk.wikipedia.org/wiki/Alexander_Graham_Bell https://sk.wikipedia.org/wiki/Guglielmo_Marconi https://cs.wikipedia.org/wiki/Hedy_Lamarrov%C3%A1
… a tak pridávam do čižmy aj jeden víkendový zážitok: cestovala som autobusom MHD v meste Ba z bodu A do bodu B (štart a cieľ teraz nie je podstatný)… prekvapilo ma, že v sobotu dopoludnia je spoj tak plný, že som ostala stáť pri dverách… prisadnúť si k niekomu neznámemu mi v „rúškových časoch“ nepripadá vhodné…na ďalšej zastávke, však vystupovalo toľko cestujúcich, že som sa okamžite rozhodla, že sa ďalej budem viezť po sediačky… blížila som sa k prázdnemu dvojsedadlu… dvere boli ešte otvorené, keď som na sedadle zbadala dne desaťeurovky – okamžite som sa vrhla k dverám a čo mi sily stačili, kričala som cez rúško na slečnu na zastávke, že jej vypadli peniaze… a ona so zatvárajúcimi sa dverami busu kričala, že tam na sedadle už boli predtým ako si tam sadla…. a tak som si sadla vedľa desaťeuroviek – tie sedeli pri okne a ja pri chodbičke:))… a tam mi preblesklo hlavou: „čo ak tu čakajú na mňa – veď je Mikuláša!?“…a na vedľajšom dvojsedadle sedel pár dôchodcov – pán sa na mňa otočil a dostatočne nahlas potvrdil slová slečny vystúpivšej, že tam tie peniaze už boli…. a tak mi preblesko hlavou, či nie je v buse nejaká skrytá kamera, či to nie je nejaká hra alebo online prenos… a či tie bankovky sú vôbec pravé… a tiež mi napadlo, že možno tí dôchodcovia pôvodne mali už dávno vystúpiť a vezú sa na konečnú len kvôli nim… a tak už vôbec nepripadalo do úvahy si ich privlastniť… a tak som o dve zastávky ďalej vystúpila a celkom by ma zaujímalo, ako to celé dopadlo… napokon ja som mala dobrý pocit, že som kvôli „dvacke“ neporušila nejakú vesmírnu hru (pamätáte si také listy a neskôr maily, ktorých reťazenie sa v žiadnom prípade nemalo prerušiť, lebo minimálne nedostanete pár korún alebo…?)… a tak netuším, či si šofér za ne na konečnej kúpil cigarety a deťom čokolády alebo naspúpil za mnou niekto iný, kto sa vôbec nerozpakoval a nezamýšľal…. čo by ste urobili na mojom mieste? – ak máte chuť, napíšte  mi:))

…a tak mi na záver nedá nepripojiť živý obraz z detstva – „mikulášske ráno“… posteľ som mala otočenú tak, že som pozerala na okno, medzi okennými krídlami bola medzera, kde som si večer dala pekne vyčistené čižmičky a ráno som s prižmúrenými očami pozerala či tam je aj niečo iné okrem nich… a bolo!!!! najčastejšie balíček k burskými orieškami a malými čokoládkami, ale raz, raz tam boli naozaj krásne červené rukavičky — palčiaky… úžasné… po pár dňoch nosenia som jednu z nich stratila niekde na ceste do alebo zo školy – bola som fakt zúfalá… alé tú druhú mám dodnes – ušila som si z nej ihelníček v tvare abstrahovanej mačičky (foto niekedy nabudúce:)))

….a naša hudobná redaktorka dnes vyberá:
lhasa
slová
…sklíčka
…príjemné dni mikulášske vám prajevždy vaša Sally Lu*

p.s. – pridávam pár starších a pár novších dekupáží – ich výstavu som ukončovala pred rokom: https://www.luholikova.sk/dekupaze/

• 

• 

• 

• 

• 

… a tak som si pred rokom kúpila fajné topánky, mäkké, pohodlné, lesklé, čierne… (v mojom ponímaní) jednoducho krásne…
… a tak som sa v nich pár dní po zakúpení vybrala na Katarínsku zábavu… a pretancovala v nich noc (v skutočnosti len pár tancov:))… každopádne som si predstavovala ako tie topánky na jar perfektne využijem…. ale viete ako to bolo na jar A. D. 2020!!!!
… a tak som tie topánky po roku našla na dne skrine, zabalila do igelitky a vzala so sebou do práce (nie že by sa mi žiadalo ich len tak prevetrať – takpovediac vyvenčiť…)… obula som som si ich na rokovanie – samozrejme Online!!!… topánky sa mi krásne leskli a rokovanie dopadlo dobre:)))
… a tak mi došlo že tento rok žiadna Katarínska zábava nehrozí:)))… a tak je dnes Ondreja – kedysi sa v tento deň v ľudových tradíciách rôznych krajín praktizovali zvyky na odvrátenie démonov zimy a zvýšenie plodnosti a úrodnosti… dievčatá v zrkadle vodných hladín hľadali tváre svojich nastávajúcich (a verím, že nie vodníkov:))…niekde mládež zaháňala duchov hrozným rámusom… (to sa robievalo aj vo štvrtok pre začiatkom adventu – hluk, klepanie na drevo, kravské zvonce) mne v poslednom čase robil rámus v hlave pracovný virvar a iné…
… a tak som sa vybrala v piatok večer na nákup potravín do jedného z obchodných reťazcov… medzi mrkvami, zemiakmi a citrónmi som objavila niečo nečakané…(pre mňa)…“adventné vence“!…(na to, že v reťazci – celkom vkusné)… a tak som tam zastala (bol večer, obchod takmer prázdny..)… a nejak sa mi spojili obvody v hlave a vygenerovali otázku: „v nedeľu bude prvá adventná…?“ – stojac medzi ovocím a zeleninou som zavolala „priateľovi na telefón“ a ten mi to potvrdil… a tak som náhle medzi regálmi bola osvietená myšlienkou: „temnota jesene raz skončí – svetlo vianoc sa objaví na konci tunela“https://sk.wikipedia.org/wiki/Advent
… a tak som zalovila v múdrych knihách a zistila, že označenie „advent“ pochádza z latinského „advenire“ = prichádzať… „Svetlo sveta“… (sviatok Božieho narodenia presunula cirkev na zimný slnovrat v 4. storočí)… a obdobie adventu je obdobím 4 nedieľ pred Vianocami… 4 sviece na venci…veniec vyjadrujúci túžbu po svetle… čím viac temna do slnovratu tým viac horiacich sviec na venci…
… a tak pozerám do slovníka cudzích slov (tlstá kniha, žiaden net:)) – a zisťujem, že je tam šesť strán plných slovíčok začínajúcich na „ad“ (a to v dvoch stĺpcoch a drobným písmom)… napríklad: ad absurdum, adresa, adjustáž, administratíva, adaptovať, adoptovať, adolescent, adrenalín, advokát, adžívik……a tak som včera videla v TV avízo na adventné koncerty (stv2) – jeden z nich bude v „Palacke na Sliači„(dovoľujem si tento skomolený názov pretože presne tam sme mali cca v takomto období pred x-rokmi stužkovú!!!!…. ))))
…a tak AD REVIDENDUM…MMXXIIIIII!!!!!(?)
…. a naša hudobná redaktorka dnes vyberá:
Zeppelini
…opravdu andělská
…stužková

krásne adventovanie a najmä pevné zdravie vám prajevždy vaša Sally Lu*
p.s. – pridávam pár čerstvých dekupáží
p.s. – ďakujem knihe I. Karrera za inšpirácie a vhľady do obyčajov týchto dní

…

• 

• 

• 

• 

• 

…a tak sa mi zdá, že od posledného traktátu spred týždňa uplynuli roky… dobre, tak mesiace… týždne…a nie dni ako to v skutočnosti je…
…a tak som sa za posledné dva dni trikrát ocitla v areáli jedného zdravotníckeho zariadenia… (nie nezablúdila som, bolo to cielené, aj keď ešte pred dvoma dňami som si myslela, že tam bude stačiť ísť raz… ale o tom niekedy inokedy)… chcelo by to komentár typu: „človek mieni…“…. časový odstup je ešte primalý a čo bude o dva dni alebo o týždeň tiež neviem, ale prianie je isté a jasné: „dúfam, v uzdravenie a zdravie a naberanie nových sil“… nádej, viera…
….a tak som si už včera všimla odbočku k parkoviskám nad areálom a pri nej nenápadnú šípku: „krížová cesta“…
…a tak som sa dnes v smere šípky vydala a zanedlho som zbadala naozaj prvé zastavenie
…a tak som na rozhraní lesa a rodinných domov idúc po nie príliš komfortnej cestičke z rozdrvených kameňov objavovala (pre mňa) celkom nový „Kramársky fenomén“, priznám, že jednotlivé zastavenia príjemne oživovali predtým celkom nudnú cestu do lesoparku (keďže bola tak nudná a pomerne strmá, už roky som po nej nešla))), približne na mieste, kde som si pamätala presklenú vitrínku s ikonkou na strome, je osadený kríž a vysvetľujúci text…
…a tak som sa dozvedela, že krížová cesta je z roku 2018 a bola vybudovaná pre/za (v prospech) pacientov liečiacich sa v areáloch pod ňou ale aj pre všetkých obyvateľov mesta… priznám sa, že som v tej chvíli bola vďačná neznámym farníkom neďalekého kostola za zbierku, na základe ktorej sa vybudovalo toto nenápadné krajinné dielko
…a tak som ostala stáť pri kríži a dojatá som v tej chvíli zabudla na všetky stresy a krízy minulých dní…
…a tak som sa pár minút rozhodovala, či sa rovnakou cestou vrátiť naspäť alebo pokračovať lesným okruhom… zvolila som druhú možnosť, napriek tomu, že sa v lese začínalo trochu stmievať a cestou sa objavovali miesta rozryté od miestnych obyvateľov (nie tých z nedalekých rodinných domov) – diviakov… a niekde som čítala, že diviak môže byť celkom nebezpečný, takže k nim mám rešpekt… takže: radšej zrýchliť krok ako sa vrátiť po rovnakej ceste… nikoho som nestretávala, nebola som si po chvíli istá, či idem správne – opýtala som sa jediného človeka, ktorý šiel oproti a ten potvrdil správnosť mojej trasy… o chvíľu som už videla medzi konármi stromov rozhľadňu
…a tak som prešla cez tzv. „Americké námestie“ – áno, tak sa volá lúka v lese!!! – ak viete, prečo, napíšte mi prosím:))
…a tak som prešla popri partii opekajúcej špekačky, popri skupinke návštevníkoch rozhľadne… návštevníci lesoparku s deťmi, iní so psami a niektorí aj s deťmi aj so psami..a na ďalšej lúke ďalšie opakanie, ľudia… psi… niekedy by mi to aj vadilo….
…a tak som sa celkom v tom stmievaní prestala báť diviakov (rozrytých chodníkov bolo čoraz viac… hlavne pod dubmi – diviaky asi tušia z čoho sa robia špekačky a tak čakali niekde skryté, kým ľudia vyprázdnia les:)))
…a tak som veľmi pomalým krokom  zbehla strmým chodníkom zasypaným opadaným lístím k prvým domom na opačnej strane môjho lesného okruhu… a na celej ulici som nikoho nestretla…a v jednej predzáhradke som uvidela urastenú jedľu obysypanú šiškami, zastala som a pozerala na ten strom a nevdojak som si spomenula na také to ľudové „chlapci ako jedle!“… (kde ste? – v lese? – na bajku či so špekačkou na paličke?)
…a tak som si spomenula na výrok jednej kamarátky: „mesto je ľudská džungľa“……a tak pridávam zistenie, že v týchto časoch sa džungľa vracia do lesa:))
…a tak som pri písaní tohto traktátu prepínala televízne stanice a zrazu roztomilá Romy – Sisi, ktorá práve v najromantickejšom alpskom lese hovorí niečo v duchu:..“v každom kúsku lesa spoznáš útechu a krásu, to ma učil otec“ – dodáva v dialógu so svojim budúcim mužom… a iný výrok (neviem koho) hovorí: „človek, ktorý chodí často do prírody má lepšiu mienku sám o sebe“….

– a naša hudobná redaktorka dnes vyberá:
–modlitba
– svadba v lese
…a z lesa k Dunaju
a na záver vás pozdravuje džungľová vílaSally Lu*

p.s. – pridávam celkom čerstvé foto z prechádzky
p.s.2: staršie traktáty

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

•