Autor lumaster

…a tak som si pred Vianocami myslela, že na Hromnice už nebudem pozerať po večeroch na nazdobený a nasvietený stromček… ale v ten deň sa mi podarilo akurát tak rozobrať adventný veniec… základ z predošlých rokov – slamený venček obtočený drôtom – zostal aj pre budúcnosť… ozdoby do krabičky a čečina do bio-odpadu… a tak stromček zostáva… aspoň kým neprestane vyčíňať „meluzína Jozefína“:))… povedala som si…

…a tak som si spomenula, ako sme boli s kamarátkou na poslednú chvíľu… pár dní pred Vianocami kupovať stromčeky… na istotu – pred istý škandinávsky obchodný dom s nábytkom… ako každý rok… bol pondelok… a pred obchodným domom prázdno… vyzeralo to tak, že sa cez víkend stromčeky minuli a dovezú každú chvíľu ďalšie… zašla som dovnútra k pokladni preveriť túto vysoko pravdepodobnú hypotézu… nebola potvrdená!!! … stromčeky sa jednoducho minuli a už túto sezónu nebudú… pokladníčka tvrdila, že to tak bolo aj pred rokom (to už bol vtedy asi stromček nejaký čas vo vedre na balkóne)))… celkom nás to omráčilo… keď sme predýchali svoj údiv a prázdno a predstavu Vianoc bez stromčeka, nasadli sme do auta a pohli sme sa smerom k najbližšiemu „hobby-marketu“… kým ja som sa reálne začala zmierovať s predstavou „bez stromčeka“, kamarátka bola odhodlaná a neupustila z pôvodného zámeru zohnať tz. živý stromček… a tak, o nejaký kilometer ďalej… bolo stromčekov stále dosť… aj v prijateľných cenách (bez dodatočného odrátavania a preskupovania financií do darčekového poukazu atd.)… vybrala som jeden taký malý, zabudnutý, opretý pri plote… ako jeden z mála nebol zamotaný v sieťke… pôsobil nejak slobodne, aj keď na okraji stromčekového spoločenstva… nevyzeral na prvý pohľad nijak ideálne… ale dodnes … mierne zoschnutý a skrútený držal formu a ihličie… pripadal mi jednoducho celé dni a týždne archetypálne krásny…. možno mi jednoducho prirástol k srdcu – okrem iných izbových kvetín bol bytosťou, s ktorou som trávila v karanténe covidové Vianoce:)))

…a tak som dnes ráno pozerala z okna… slnko vychádzalo (podľa meteoservisu) presne o 7.00 a ružovkasté svetlo zaplavilo domy… a tak, keď som lepšie zaostrila, videla som ako z kostola oproti vychádzajú ľudia… uprostred týždňa nečakané… aha, popolcová streda!- asi mimoriadna ranná omša… 

…a tak keď som išla dnes popoludní z práce, videla som ženy aj mužov s kytičkami a kyticami na ulici, v mhd… čokolády v taškách a vo vreckách kabátov nebolo vidieť… a tak sa teraz tak trochu oblúkom vyhnem Valentínovi (možno ho stretnem cez víkend:)… a vrátim sa k stromčeku… 

…a tak dnes p.František celebroval podvečer omšu z kostola sv. Sabíny v Ríme…  netušila som dodnes, že taký kostol existuje, čo mi nahovára, že by bolo načase ísť si to priamo do Ríma overiť… niekedy po Veľkej noci… a tak som si spomenula na nevyužité letenky spred štyroch rokov (samozrejme preplatené prepravnou spoločnosťou)….a tak som sa predsa len nejako nechala uniesť…a za zvuku chrámového chóru predsa len zložila zo stromčeka ozdoby, uložila ich do krabíc a so skrine… a tak, priznávam, že som ešte nedokázala odniesť stromček do ohrádky (mali byť v hlavnom meste funkčné do 16.2. – verím, že to stihnem:)… a tak teraz pozerám na jednoduchý stromček s bielymi svetielkami… celkom pôstny!:)…kým ľudia stoja oproti v kostole a v hojnom počte aj pred kostolom na večernej omši… a tak včera o polnoci skončili Fašiangy…

… popel poletující tvojí hlavou
jako symbol krutý krásy
myslel jsem, že všechno je jen hra
bez víťezú a bez poraženejch
popel poletující ulicí
padá na moji i na tvoji hlavu…/Popeleční středa, P.Z.

…a tak od adventu… k Veľkej noci…. od slnovratu k jarnej rovnodennosti… od zrodenia svetla a nádeje… k….vedomiu večného svetla…

… a naša hudobná redaktorka dnes vyberá:
O Tannenbaum 
Masopust 
Biale fale 

…a tak sa dnes s vami lúčim s prianím príjemného týždňa, kde sa nám v jeden deň stretáva Valentín s popolom….a tak nejak… je za všetkým napokon… srdce… láska🙂

vždy vaša Sally_Lu*

p.s.1 – a tak sme 14.2.1997 otvárali na Podtatranského ulici v Bratislave Galériu Živa výstavou Valentínsky dar:))
p.s.2 – a 15.2= deň hrochov, 17.2.=deň šupinavcov, 20.2.= deň domácich miláčikov… ak nijakého nemáte, pohladkajte toho, koho máte najbližšie… sami seba:))
p.s.3 – a tak o 40 dní bude Veľká noc – V. pondelok = 1. apríl!
p.s.4 – a lunárny kalendár odkazuje: „život neprináša nič, čo nie sme schopní zvládnuť“

…. a tak drak sa vracia… po dvanástich rokoch…. nie nemyslím film zo zlatého fondu Sk kinematografie… rok zeleného Draka podľa solárneho kalendára začal 4.2.2024… a podľa lunárneho začne 10.2.2024

…a tak minulý týždeň odovzdávali v CZ ceny kritikov za filmy  z roku 2023… a tak „Prišla v noci„…. prišla večer – a ovládla celú scénu….Simona Peková… 

…a tak je v nomináciách na českého lva (1) aj film Jej telo…. príbeh bývalej skokanky do vody… z ktorej sa stala po úraze herečka…. kulantne sa píše: „herečka filmov pre dospelých“… dalo by sa ešte rozpisovať…

…a tak som tento víkend pri prepínaní TV kanálov celkom náhodou narazila na Dahu…. na MS vodných športov…. a tak som v nemom úžase pozerala na akvabely… žiadne masovejšie synchronizované plávanie (mimochodom Sk akvabely v skupine postúpili do finále a celkovo obsadili 11.-te miesto!)… to, čo som náhodou zhliadla boli sólo ženy, ktoré prichádzali k bazénu… po niekoľkých pózach, s ktorými by ich angažovali aj v Moulin Rouge, sa vrhali do vody a  predvádzali nepochopiteľné kreácie… zväčša zabodnuté vo vode hlavou dolu – smerom ku dnu…. točili sa ako červotoče… pardón – ako nejaké zúfalé morské panny, ktoré chcú ľuďom niečo naznačiť, ale tí tomu nerozumejú, napriek tomu, že sa usmievajú (veď aj Malá morská víla od Andersena bola napokon, keď sa dostala do ľudského sveta –  nemá…)… nad hladinou trčali ich nohy od kolien alebo členkov… ohýbali prsty, vystierali k nebu…. ako v nejakom východoázijskom sofistikovanom tanci, ktorému rozumie len zaškolený divák…… a tak, nechápajúc pravidlá hry,  som mala pocit, že tá ktorá dlhšie vydrží pod vodou jednoducho vyhrá…a tak som tento týždeň videla synchronizované skoky do vody z 3 a10-metrového mostíka…. tam sa aspoň dá porovnať synchron dvoch paralelne skákajúcich kolegýň… niekedy aj sestier… štýl a hlavne dopad do vody…. komu voda menej vystrekne nad hladinu ten je na tom lepšie!!!…. ale vraj existuje aj nejaký šport, kde väčší výšplech znamená aj väčší úspech… ako sa volá tento šport som nezistila:))

… a tak som si hovorila, že také skákanie do vody je vlastne úžasne meditatívny šport… keď som videla športovkyne stojace na špičkách na mostíku chrbtom k bazénu ako sa koncentrujú a sústreďujú… žiadne: zabudla som zaplatiť…. čo bude zajtra… čo s víkendom…čo s partnerom…čo fb… len „tu a teraz“!…tri a pol salta zvratného skrčmo:)

… a naša hudobná redaktorka dnes vyberá:

I cant get no Satisfaction 

Allles im Allen 

Príbeh 

… a Staatsoper v Berlíne ponúka veľmi súčasné naštudovanie Rusalky…

…a tak je niekde teraz voda ešte trochu studená – v Perskom zálive pre diaľkoplavcov… a v Novom Meste na Morave na začínajúcom MS v biatlone padá v priamom prenose na zasneženú trať dážď…a o Žďári…Vysočine a Santinim niekedy nabudúce:))

… a tak sa s vami dnes lúčim s prianím úspešného roka dreveného draka – nech nám to ide ako surferom na vlnách)))

vždy vaša Sally_Lu*

p.s. 1 – a meniny majú Zdenovia, Gabiky, Dežovia a Perly – všetko najlepšie!
p.s.2 – a tak som nemyslela, že budem písať opäť o športe…. ale v roku Draka radia nejakému sa predsa len venovať…behu… boxu… aspoň chôdzi…!:))
p.s.3 – a lunárny kalendár radí: „miluj svoj život„:))

….a tak sa uprostred zimnej sezóny nestali hlavnou témou médií úspechy lyžiarov… ale ich pády, štatistiky, či sa ešte stihnú vrátiť túto sezónu… stres, nedostatok snehu  v novembri….rozpúšťajúce sa ľadovce v Alpách, ktoré okrem iných vážnych otázok nastoľujú aj otázku cestovania lyžiarov z Európy v lete za tréningami do južnej Ameriky… unaháňanosť a únava športovcov v hlavnej sezóne…

… a tak sa jeden mladý športovec pred rokmi rozhodol, že si lyže nechá len tak rekreačne, aby čo najskôr zbehol kopca… (na pizzu, špagety, ravioly… štrúdľu:))… a začal sa venovať viac tenisu… a tak ten istý chlapec z južného Tyrolska – dnes už muž, ktorý pred desiatimi rokmi paril medzi najnádejnejšie lyžiarske hviezdy v Taliansku… v nedeľu vyhral Australian Open!… porazil o päť rokov staršieho a o desať centimetrov vyššieho súpera, ktorý pred tým v semifinále celkom bravúrne zdolal nemeckého súpera, ktorý bol v úvode po dvoch setoch na koni….

…a tak som minulý víkend letmo prepínala medzi Austráliou – Alpami – Osrblím.. a všetko pekne po fragmentoch:))… čo som nestihla v priamom prenose, čiastočne dom dobiehala v reprízach alebo zostrihaných záznamoch (ale fakt len zľahka:)… a tak som po tom, ako Mikaelu S. odvážal zo svahu vrtuľník tak nejak uzavrela tento šport (ale ak sa ešte do marca vráti na svahy, sem-tam kuknem:)… a tak som zhliadla, ako sa Anastasia K. preštrikovávala cez trestné kolá, aby sa vtesnala so 60-ky pretekárok – čo jej umožnilo štartovať ďalší deň a zas sa o nejakých desať miest posunúť k aktuálnej ženskej špičke biatlonu… a v zmiešanej štafete bola na svojom úseku 6-ta!… čo ju motivuje k návratu k vrcholovému športu?… po tom som nepátrala…. 

…a tak som čoraz častejšie prepínala na tenis… len tak jedným očkom… a tak som napríklad v sobotu videla v priamom prenose ako nastupujú tenistky na kurt na finále dvojhry… a potom som prepla o cca 80minút, že aký je stav… a to už jedna z nich dvíhala nad ruky raketu a zručný rytec ryl jej meno na trofej – nemal s tým žiaden problém, lebo bolo rovnaké ako minulý rok:))

… a tak sa nakoniec v Melbourne stal možno najväčšou hviezdou 43-ročný Indický tenista Rohan, ktorý spolu s Austrálskym spoluhráčom zvíťazil v mužskej štvorhre… v jednom z rozhovorov povedal, že pre časom mal už úplne zničené kolená, chrupavky… atď. – a vtedy mu pomohla jóga!… a tak možno práve tento športovec priniesol do vrcholového športu závan nádeje i promile skľudnenia…. vystúpiť…. občas… pravidelne… vedome… z kolotoča (tréningov, či každodenných informácií, práce…)… zastaviť sa… stíšiť…vypnúť PC…TV… mobil…hlavu … pozrieť sa na slnko… oblaky… hviezdy… rastliny… do zrkadla – pomeditovať:)

Lyžovanie pre mňa nie je hra. Je iba o tom, aby som sa dostal čo najrýchlejšie dole. 
V tenise môžete robiť chyby, ale aj tak nájsť cestu k víťazstvu. To sa mi páči.
/Jannik Sinner

… a naša hudobná redaktorka dnes vyberá:
Ravi Shankar 
Philip Glass 
Scott Hamilton
Okamotos

… a tak sa s vami dnes lúčim s prianím príjemného „dojanuárovania!:))

vždy vaša Sally_Lu*

p.s.1 – a svetový meteorológovia dnes potvrdili merania – najteplejší deň v Európe: 11.8..2021 v Syrakúzach = 48,8 stupňov Celziových!!!
p.s.2 – a 2.2. sú Hromnice – „od hodinu více“ – hurá!!!!:)
p.s.3 – a meniny majú Táničky, Erikovia, Eriky, Veroniky… – všetko najlepšie!
p.s.4 – a lunárny kalendár radí: „buďte k sebe láskaví a cez víkend perte s polovicou pracieho prášku“:)))

… a tak som sa v nedeľu vlakom vracala z víkendovej návštevy… vlak zastal ešte na jednej Ba stanici pred tou hlavnou… cestujúci si pomaly začínali pripravovať batožinu, kabáty… na vystúpenie… a v tom v poslednej chvíli nastúpila slečna, zložila si kožúšok a usadila sa… a tak mi napadlo, že sa možno aj pomýlila, ale čo ak sa naozaj chcela zviezť v rámci, nie až tak hojne používanej vlakovej integrovanej dopravy, na hlavnú a tam prestúpiť na vlak do Prahy, Trnavy, či Viedne… a tak som na sekundu zauvažovala, či ju nemám ísť upozorniť, ale sedela som asi tak o šesť radov sedadiel ďalej… a tak som to neurobila… veď keby mala pochybnosť mala sa koho dookola opýtať ….a nebudem sa strápňovať hyperaktívnou iniciatívou… dospelá osoba sa o seba postará…neposkytuj rady niekomu, kto ich po tebe nežiada…. a tak sa vlak po chvíli pohol a pohol sa aj sprievodca medzi cestujúcich… a v rozhovore slečny s ním … podľa gestikulácie oboch… bolo jasné –  slečna je naozaj v nesprávnom vlaku – v protismere… a či len o polhodinu/ hodinu prišla neskôr domov alebo sa tým spustil nejaký domino-efekt situácií „keby“… nevedno…

…a tak som minule šla do neďalekých potravín kúpiť bežné komodity… a pri mraziacom boxe som si všimla zľavy na mrazené ryby… v nadšení som zobrala hneď dve balenia… a potom, keď som si doma pozrela účtenku, zdalo sa mi, že som platila nejak veľa…a tak som si ten papierik lepšie pozrela a všimla si, že tie ryby stáli viac, ako to bolo avizované…a tak som sa vrátila do obchodu, lebo ma to fakt z princípu zaujímalo… a predavačka mi povedala, že som si z rôznych druhov mrazených rýb vybrala práve tie nezlacnené… a keby som platila v hotovosti, tak mi peniaze vrátia… ryby vymenia… atd… a povedala mi, celkom milo, že nabudúce sa mám radšej opýtať:)

… a tak som si bola pred pár dňami pre nový vodičák… tesne pred Vianocami som strávila na jednej pobočke „pomáhať a chrániť“ cca 1,5 hodiny, kým mi prijali žiadosť…. samozrejme som tak dlhý čas nebola niekde v kancelárii – ale na chodbe s ďalšími vybavujúcimi „na poslednú chvíľu“… bola tam celkom pokojná atmosféra… mierne ma znervózňoval len kašľajúci vrátnik v otvorenej presklenej kukani uprostred… pracovníčky v kancelárii boli milé, keď sa mi jeden portrét nepáčil, skúšali sme ďalší, kým som nebola spokojná… možno to čakanie preto toľko trvalo, neviem, či to takto neprebiehalo aj s inými žiadateľmi/žiadateľkami:))… a tak neviem, či som si vtedy nepriniesla domov, okrem potvrdenia na vydanie nového preukazu, aj nejaký ten vírus… a potom tá choroba… na vianoce ani na krok…a tak som si pomyslela, že keby som išla vybavovať veci uprostred leta, keď ma na to kolegyňa upozorňovala……tak by…a tak…nuž ale…

neplakať nad rozliatym miekom (!?)
pozdě bycha honit (řčení doložené vraj už od 15.storočia!:)
it is too late to shut the stable door when the mare is gone
戦を見て矢を矧ぐ
keby (ne)bolo keby… boli by sme v nebi…:)

…a tak minulý týždeň, mesiac, rok/roky… bolo toľko momentov, keď som si povedala: „keby (som – si – sme – ste… keby on, ona, oni, ony…)“… 

…a tak niekedy mi bolo z toho úzko, niekedy ani slzy nestačili… a niekedy stačilo hodiť kúpenú rybu na pekáč:)

… a naša hudobná redaktorka dnes vyberá:

If I Coud Turn Back Time 
Filmové triky 
Ne, teď ne… 

… a tak sa s vami dnes lúčim s prianím, aby nám intuícia a indície  napovedali k „správnemu“ rozhodovaniu a konaniu… 

… a keď intuícia neprichádza treba sa opýtať niekoho, kto je najbližšie poruke… alebo priateľa na telefóne:))

vždy vaša Sally_Lu*

p.s.1 – … a tak k dianiu cez víkend v Jasnej – pár poznámok pod minulotýždňovým blogom
p.s.2 – … a meniny majú Zorky, Milošovia, Tamary a narodeniny prví vodnári – všetko najlepšie!
p.s. 3 – a 24.1. je Dňom komplimentov!
p.s.4 – a lunárny kalendár radí: „s láskou prijímajme život taký – aký je“:)

…a tak sa to koncom minulého týždňa zimnými športami úplne prehustilo… miestami až schaosilo a do vody (vo forme snehu) popadalo… až sa zo zjazdoviek vrtuľníkmi odlietalo… na ošetrenie …

…a tak akoby Švajčiarske stredisko pod vrchom Jungfrau (panna) malo v sebe pre mužov-lyžiarov nejakú zvláštnu gravitačnú silu… a špičkový lyžiari jej nevedeli odolať… príčiny pádov lyžiarov svetovej špičky sú však zrejme oveľa prozaickejšie… v úvode sezóny, kvôli počasiu, odvolané preteky sa teraz nasúkali deň po dni spolu s náhradnými pretekmi… a lyžiari s vysokými ambíciami nevedeli odolať účasti na všetkých pretekoch… a tak sa uvažuje o zmene pravidiel Fis…

… a tak som sa kochala pohľadom na biele pláne, modrú oblohu a pohľad na tunelík pod najvyššie trasovanou železnicou v Európe… iné dopravné prostriedky na svahu neočakávajúc…a tak som si chtiac-nechtiac spomenula na pád na lyžiach, kde ma našťastie z Chopku neodvážal vrtuľník, ale vzhľadom na poveternostné podmienky len nejaký osobný automobil combi… samozrejme nemôžem nespomenúť „kanadské sane“… a tiež to, že som celkom nebola pred tou lyžovačkou „v pohode“… ale o úrazoch a ich príčinách by sa dala napísať fakt tučná kniha… niekedy nabudúce…najlepšie bez trvalých následkov… s odstupom… humorom:)) 

… a tak sa rýchlostných disciplín v Zauchensee nezúčastnila Petra V…. lyžiarsky overal v nedeľu vymenila za slávnostné čierne šaty, aby v Redute ako 33. z 33 ocenených štátnymi vyznamenaniami prevzala z rúk prezidentky svoju cenu – rad Ľ.Štúra (prepáčte, „stupne“ nebudem popisovať)…. podobný typ ceny získal aj paralymplijský lyžiar Jakub Krako a krasokorčuliar Ondrej Nepela… vydavateľ K. K. Bagala, či divadelník Blaho Ulhár… Ľ. Š. a literatúra, divadlo – OK… ale šport? – ak viete dajte vedieť!… Pribinov kríž by bol asi ešte problematickejší…. a čo tak biely dvojkríž?… pravda, chýbajú tam tie tri kopce… ideálne tiež biele:))

… a naša hudobná redaktorka dnes vyberá:
Marika Gombitová 
Jacob Colier 
Bruce Springsteen 
Dead Can Dance 

…a tak ponaučenie: ak sa človek necíti na nejaký športový výkon… možno by mal radšej zájsť do divadla, alebo zaliezť pod deku s dobrou knihou… poprípade si pozrieť na monitore priamy prenos:)

… a tak: „Ludevít – drž palce – nositeľka tvojho rádu sa chystá na víkend do Jasnej!:)“… a hlavne… nech sú všetci na tratiach i v hľadiskách zdraví   zdravííím!!!

… s prianím príjemného záveru týždňa!

vždy vaša Sally_Lu*

p.s1 – … a do hereckého raja odišla krásna žena, herečka vážnych i komediálnych rolí Jana Hlaváčová…
p.s.2 – ….a ak by ste sa chystali v – dúfajme slnečné –  dni víkendu nie do Jasnej, ale do okolia BA, tak do konca mesiaca je v Danubiane výstava: Slovenské impresie ll…. ale odporúčam aj prechádzku pozdĺž vyliatej a zamrznutej rieky Moravy….
p.s.3 – a lunárny kalendár odkazuje, že je vhodný čas na farbenie vlasov!… možno postačí aj farebná čiapka:))

…. a tak sa naplnila tento týždeň predpoveď počasia a niektoré dni aj na juhozápade SK mrzlo po celý deň…. a tak som sa včera vybrala von, mysliac si, že dostatočne oblečená, ale napriek čiapke na hlave som mala pocit, že mi zmrznú vlasy a uši…..o iných častiach tela nehovoriac:)… a to bolo niečo pod nulou… pravda, vďaka vetru pocitová teplota -11!…. a tak sa vo Švédsku na niektorých miestach v priebehu pár dní oteplilo aj o 50 stupňov… z cca mínus 44 na cca 8 nad nulou!…. a tak mrazivá masa vzduchu klesala smerom k nám… skĺzla po „glóbuse“… a tak, kým práve v tejto chvíli je v Štokholme plus 1… v takom Záhrebe mínus 3…rovnako ako v Prahe a Bratislave….a v Oravskej Lesnej mínus 11… a tak… keď už cez víkend nenasnežilo aspoň mrzne… voda… v meste i v prírode… v exteriéri…. a tak možno zamrznú aj „mestské jazerá“…. a záujemcovia o korčuľovanie nebudú musieť krúžiť pozdĺž mantinelov v krytých halách ale si budú môcť dopriať „korčuľko“ na čerstvom vzduchu…. a tak ak sa niekto nechce tlačiť pri mantineli ani mrznúť na klzisku… je možné sa kochať profesionálnymi výkonmi na ľade na ME v krasokorčuľovaní… pozor, nie v Budapešti! ale v Litve v meste Kaunaus… a SK budú reprezentovať: jedna žena, jeden muž… jeden pár… pozor – dokopy to sú 4 nie 2 osoby:))

… a tak, kým sa korčuliari prekorčuľujú k finále…. tento týždeň ich predbehli filmové Zlaté glóby…samozrejme za filmy, ktoré sa dostali do kín v minulom roku… a tak si hovorím, že je to inšpiratívne…. bolo by fajn vybrať sa do kina… (malého?… na nejaký prepadák, nech tam nik nie je… s rúškom- bez?… treba to ešte riešiť…?… individuálne)…. a tak Barbie alebo Oppenheimer?…   alebo Chudiatko… (česky Chudáčci)?…. fakt neviem?  …a tak, keďže som v roku 2023 oba „prešvihla“ ťažko niečo fabulovať… na filmy sú nadšené reakcie… na jeden najmä fyzikou a históriou nadupaných divákov… a tak hoci som maturovala z matematiky a fyziky… neviem… na druhej strane som sa nehrala ani s Barbinami… ani som o ich existencii m  nič netušila…. moje bábiky boli v rannom detstve takmer rovnako veľké ako ja… mali žmurkacie oči, niektoré aj plakáč a krásne umelo-lesklé vlasy… ale až tak som sa im zas nevenovala… v modrom športovom kočíku som najčastejšie kočíkovala plyšovú líšku:)))

…. a tak som dnes ešte nešla skúšať žiadnu väčšiu vodnú – ľadovú plochu… nielen preto, lebo nemám korčule… a tak som sa šla len na chvíľu prejsť … a videla som  zamrznuté mláky…  ako izochrony na meteorologických mapách… ľad ako sklo… nádherné a prudko dočasné)))) 

….. a naša hudobná redaktorka dnes vyberá:
Billie Eilish 
Ludwig Göransson
We are the World 

…a tak sa s vami dnes lúčim s prianím príjemného užitia si zimy, či na mraze alebo v teple pod Tv dekou… prípadne v tom kine:))

vždy vaša Sally_Lu

p.s. 1 – a všetko najlepšie všetkým kozorožcom  ale aj Rastislavom a Radovanom!
p.s. 2 – a lunárny kalendár určite niečo užitočné radí – ale som si ho zatiaľ na tento nezadovážila… každopádne objatie a úsmev sa hodia vždy:))

…a tak prvý týždeň nového roka… teploty vzduchu miestami nad 10… ale na konci vianočného obdobia, čo bude tentokrát 7. januára 2024… sa má normálne ochladiť…možno napadne aj sneh…niekde…možno zamrzne voda…a v Štokholme sa budúci týždeň dostane teplota nad nulu…

… a tak som sa deň pred silvestrom zapozerala na malý kaktus na parapete… suseda mi zasadila ten výhonok v lete do antuky a poradila, aby som ho sem-tam poliala… taký malinký, šúveriaci sa… sem-tam som poliala schnúci výhonok a suchú antuku… niekoľkokrát som uvažovala, že ho už vyhodím, ale nedalo mi… nechávala som si ho ako takú spomienku na leto a teplo… a dávala som mu ešte malilinký kúsok nádeje… a tak som s úžasom zistila, že výhonok ožil, zmocnel, je krásny zelený pevný… plný života…

… a tak som tento týždeň bola na návšteve…. a na záhrade videla kvitnúť prvú sedmokrásku a v zimnej záhrade muškát…

… a tak som sa včera zastavila v neďalekom novom kvetinárstve… krásna vianočná výzdoba… chodím okolo už nejaký čas, ale zatiaľ som sa nezastavila… až včera – celkom neplánovane… po malom nákupe ma prekvapila predavačka – vyzvala ma, aby som si vybrala ešte vianočnú hviezdicu – ružu… celkom zadarmo…a tak robí spoločnosť kaktusu…pochádza z Mexika… možno si porozumejú… po španielsky?… „pre koho kvitnú, pre koho a prečo ich mám tak rada?“… spieva so zlatou hviezdou Lada….

… a tak dnes – na „tri krále“ svätia v kostoloch vodu…“trojkráľová voda“ potom ochraňovala a liečila…na východnom SK sa niekde svätia aj vody v potokoch… „jordánska voda“… tak ako to bolo možné vidieť aj dnes v priamom prenose z obce Jakubany… a ľudia si odnášali domov vodu z potoka v plechových kandličkách i plastových nádobách… žeby tá povestná „živá voda“…

…a tak sa na tri krále, svätili aj kriedy, cesnak a soľ a koledníci predvádzali trojkráľové hry – návštevu troch mudrcov…a tak v niektorých kostoloch ešte ostanú aj po 7.1. betlehemy, stromčeky, svetielka… slnečného svetla je predsa len ešte „o slepačí krok“…svetlo, lásku a ľudské teplo potrebujeme v týchto dňoch ako soľ… aj tú rozprávkovú nádej… že všetko bude/je dobré:)

….kiež by ten, ktorého 
kresťania nazývajú Otče náš
Jehova pre židov
Alah pre mohamedánov
Budha pre budhistov
Brahma pre hindov
kiež by táto všemohúca a vševediaca Bytosť,
ktorú všetci uznávame na Boha
pomohla vytvoriť ľudstvu mier
a zjednotiť všetko ľudstvo v duchovné bratstvo
/výber z modlitieb – J. Rybár, Letra&Line, 1991

.

Hallelujah 
Ashes to ashes
Náhle

…. a tak sa s vami dnes lúčim s prianím šťastného nového roka 2024, v radosti, zdraví, duševnej i fyzickej pohode, v spolupráci, porozumení a mieri!

vždy vaša Sally_Lu*

p.s. 1 – a tento týždeň všetko najlepšie Saškám, Karinám, Danielam a Andrejkám!
p.s. 2 – ..a tak sviatok troch kráľov pripadol tentokrát na sobotu… a tak na víkend pripadnú tento rok ešte niektoré štátne sviatky v septembri a novembri… ale zato Vianoce nám o rok vyplnia takmer celý týždeň… a tak nie: „hor sa do práce“… ale: „celkom pozvoľna“… najprv tie novoročné priania!
p.s. 3 – … a ak vám tento úvod roka nepripadal najideálnejší… tak tu bude o mesiac druhá šanca… 10. februára začne „nový rok draka!“
p.s4 – …a jedna pranostika hovorí: „Trojkráľovú zimu vlk nezožerie“… čo však s celodenným dažďom?:))

…a tak….nech je minulý týždeň už minulosťou… zvláštny slnovrat… „boj svetla a zmy“…. nočná búrka, blesky rozsvecovali oblohu ako ohňostroje… kvetináče padali na balkóne (našťastie nie z balkóna)… zádušné omše…až kým neprišiel štedrý večer….

… a tak nech je už v kontajneri… mestskej spaľovni… na popol…. test, ktorý ma vyčlenil zo „sviatkov rodinných“…. na individuálnu obežnú dráhu… presnejšie povedané do „klídku místku“:)… našťastie bol tentokrát vírus ku mne zhovievavejší a tak sa dalo… prekladajúc činnosti oddychom a polihovaním pred TV… ozdobiť stromček… trochu uvariť… trochu upratať… a hlavne zažať všetky sviečky, svetielka… urobiť si hyge lige:)

… a tak som zahájila liečenie rozprávkami… dobré osvedčené – ako teplý čaj s medom a citrónom: Princezná so zlatou hviezdou, Pyšná…, Popoluška, Šialene smutná (Helena)… a potom aj nové „lieky“, ktorých názvy si ani nepamätám…. a musím ich spätne vyhľadať v programoch…. a tak… neviem, či teraz menovať nové rozprávky, na ktoré by som nešetrila kritikou… a tak sa zmienim asi len o „Kľúči sv. Petra„… rozprávka na hony vzdialená od najlepšej klasiky, o charizme sa dá hovoriť len v samotnej postave Petra… ale nie princezny… aspoň to nejak prirodzene „odsýpalo“, čo nie je v posledných rokoch úplne na zahodenie… a farebnosť a kostýmy tiež zaujali… a keď som prepínala kanály… vždy som zachytila aspoň fragment „Popelky spred 50-tich rokov“ s Šafránkovou, Trávničkom, Libíčkom a macochou v netopierom klobúku… a tak sa mi podarilo zhliadnuť aj dosť kritizované „Tri priania pre Popolušku“ – remake českej klasiky… a tak som jej dávala celkom šancu, aj keď fakt sa to ťažko neporovnáva s predlohou… ale musím povedať, že som nedopozerala… a tá macocha vo vizáži „Draculovej sestry rodnej“ mi prišla fakt desivá… ako dieťa by som mala asi ťažké sny…

…a tak som nakoniec siahla po knihe „Slovenské ľudové rozprávky – 1.zväzok“ – vydavateľstvo SAV… a tak som si zalistovala v tejto 30-ročnej publikácii, kde sú zverejnené zápisky poslucháčov UK v Bratislave pod vedením profesora Franka Wollmana, ktoré urobili putujúc po SK v rokoch 1928-1947… a tak som našla hneď dve ďalšie verzie Popolušky … zaujala ma hlavne verzia Jana Matúška-Blchu z Detvy (1935)… v tejto verzii má hlavná predstaviteľka oboch rodičov i dve vlastné sestry, ale z neznámych príčin si z nej urobila celá rodina slúžku – možno bola fakt najšikovnejšia a najschopnejšia…mala však vyššie ambície, pomocou zázračnej starenky a jej muža sa vždy na nejaký bál dostala, oslnila – zmizla… princ sa do nej zaľúbil a nakoniec ju našiel… u nich doma – žiadne zložité hľadanie – normálne mu dala adresu a dokonca mu navrhla, aby prišiel o tri dni, lebo treba upratať… keď ju našiek a predtým odmietol pyšné sestry, rodičia si na kolená kľakli a prosili o milosť… a zrejme im aj odpustila… o tom už zápis nehovorí:))

…a tak rada by som napísala aj niečo o snehu… hlavne po tom, čo som včera videla na asfalte neďalekého ihriska povaľovať sa mrkvu a takú malú prútenú metličku… som si uvedomila, že aj tu bol dva dni sneh… nebol to len sen v horúčke… ale príroda sa ako rozmarná princezná rozhodla prezliecť si po bielom kožúšku nejaké jarné šaty:)

…našou úlohou je dať svetu lásku…
M. Scott Peck

… a naša hudobná redaktorka vyberá:

princezná so zlatou hviezdou 
šílene smutná 
Já vím  
tri oriešky pre popolušku  

… a tak tento týždeň začal prvým sviatkom vianočným… a bude končiť Silvestrom:)
… a tak sa dnes lúčim s prianím dobrého zdravia a úspešného prechodu do nového roka!

vždy vaša Sally_Lu*

p.s.1 – a meniny majú Štefanovia, Ivany… Silvestrovia – všetko najlepšie aj narodeninovým oslávencom!
p.s.2 – a v týchto dňoch je 103 rokov od narodenia pána Sováka, ktorý účinkoval aj v mnohých rozprávkach
p.s.3 – a lunárny kalendár radí: choďte na prechádzku a keď spíte, spite skrčení na boku – to regeneruje a: „čím viac lásky rozdáte, tým viac dostanete“

…a tak minútkami tentokrát nemyslím minútky z karé… za použitia minútok… hodinky, ktoré sa nastavujú pri varení, ale hlavne pri pečení… aby koláčiky neboli pripečené…a tak sa mi prvýkrát podarili snehové pusinky zo zvyšných bielkov… je možné, že som mala pred tým nesprávny recept, alebo som si ho poriadne neprečítala:)

… a tak mi kolegovia v októbri kúpili k narodeninám workshop… a tak som ho v novembri absolvovala… pôvodne sa mali z tzv. ekoživice vyrábať misky… ten termín som nestihla….presunula som ho na výrobu hodín a obrazov… veľmi ma lákalo vyrobiť nejaké hodiny (nástenné), ale keďže v byte takmer v každej miestnosti nejaké visia a podľa  starej povery sa hodiny ani hodinky nemajú venovať… že to „odrátava“ čas priateľstva… a tak som si zvolila „obraz“… keďže som o materiáli nič vopred nenaštudovala vzniklo niečo intuitívne a nečakané, čo sa mi v ten deň vôbec nepáčilo… a tak na druhý deň – za denného svetla som bola k výtvoru blahosklonnejšia – odlesky kovových fólií neboli zrejme veľmi eko ale pekne sa leskli… a popár dňoch som obraz (úspešne:) venovala:)))….

… a tak sa mi pred týždňom zastavili hodiny v kuchyni… nástenné hodiny, ktoré sa zastavujú podchvíľou… asi preto, že im už pred rokmi odpadlo predné sklo a výpary z hrncov nepriaznivo pôsobia na tužkovú baterku a hodinový mechanizmus… a tak som starú baterku vybrala a nahradila novou… ale nič, ručičky sa zachveli, ale nezačali krúžiť… a tak som si všimla, že papier s ciferníkom je navlhnutý a zvlnený a teda, že hodiny asi definitívne skončili svoju činnosť… a tak som presunula do kuchyne hodiny z inej miestnosti… a ľutovala som, že som neposlúchla svoj inštinkt a na tom workshope predsa len nevyrobila nástenné hodiny….a tak som tento týždeň kúpila nové… dosť podobné predošlým… ale kým na nich sekundovka poplašene skackala v smere hodinových ručičiek, na nových sa ladne a nezadržateľne točí… a tak je to zvláštne pozorovať ako plynie čas… a Vianoce sú tu zas:)

… a naša hudobná redaktorka dnes vyberá:

Dead Can Dance 
The Rolling Stones 
Bing Crosby

…a tak dnes celý deň pozerám na rozhranie… mestskú inverziu, kým kopce nad mestom sú zaliate slnkom, od Dunaja sa do ulíc mesta valí vatová chladná hmla… a tak je v tej hmle najlepšie zaliezť niekam… do obchodu, domov… do práce… alebo si dať na trhoch varené víno či punč….a vytvoriť teplo adventu…. a tak hore na modrej oblohe vidno ako vzduch nad krajinou križujú lietadlá… a tak by sa dalo spomenúť kopec filmov, ktoré majú zápletku založenú na odložených letoch v čase Vianoc… to sa v lete nestáva… pokiaľ z nejakej sopky práve nevystupuje dym a láva… a tak v našich končinách to vyzerá okrem hôr na sviatky na blate… a na Lanzarote avizujú 21 stupňov, ale zas prachové častice v povetrí…

…. a tak prajem krásny … slnovrat…. štedré a pokojné Vianoce…. mier a lásku… nech sa odraz vracajúceho sa.. práve narodeného svetla sviatkami i dušami ligoce))))

vždy vaša Sally_Lu*

p.s.1 – a tak sa tento týždeň hudobník „rolišov“ Keith Richards dožil 80- ky – fakt všetko najlepšie!
p.s. 2 – a všetko najlepšie dobiehajúcim strelcom a prichádzajúcim kozorožcom – a najmä všetkým Evám a Adamom!… a nezabudnime aj na Dagmary a Dášenky))
p.s. 3 – a lunárny kalendár odkazuje: na Štedrý deň sa nemá prať, šiť a štrikovať!… a hlavne si v tieto dni dajte na krk teplý šál a užívajte ticho a pohodu!… objatia sú tiež vítané:)
p.s. 4 – a ak chcete ručne vyrobené darčeky… tak vraj treba zájsť do Starej tržnice…
p.s. 5 – …a tak, ak by ste sa v BA blatistom počasí chceli prejsť a zohriať pri starom sakrálnom umení vrelo odporúčam
p.s. 6. – a ak by ste 20.12. o 18.00 mali čas a chuť – v kostole pri Ondrejskom cintoríne v Ba vystúpi spevácky zbor Kyrillomethodeon
p.s. 7 –  ….o rokoch a rôčikoch ….slepačích krôčikoch…. nabudúce….:))

…a tak som pár dní víkendových strávila na Strednom SK… a tak kým v BA sneh celkom zmizol… niekde od Nitry začali byť polia viac biele ako zelené… a vo Zvolene ostávali snehové mantinely aj v centre mesta….

… a tak som si spomenula ako sa ešte pred pár dňami dalo zreteľne v hlavnom meste odčítať ako sa s nadmorskou výškou sneh strácal…. kým na Kolibe sa dalo sánkovať a na Kramároch sa ešte biela hmota držala zaparkovaných áut ako nejaký ochranný skafander… v centre ostávali okolo kandelábrov posledné zafúľané zvyšky presiaknuté soľou a kamienkami… a v Ružinove a Podunajských Biskupiciach už celkom nič…  po snehu už len zdanie… a tak som odrazu nadobudla taký pocit fraktálneho obrazu SK… od nížin bez snehu cez nežne biele podhoria až po snehovú krajinu v stredných a vyšších polohách krajiny…

… a tak som nečakane… po rokoch odhrabávala sneh…. mestské služby slušne odhrnuli cestu i chodník… ale….. ale medzi týmito dvomi líniami, ktoré inak delí len obyčajný cca pätnásťcentimetrový obrubník starostlivých odhŕňaním vznikla bariéra… cca 40-60 centimetrov… a tak som sa zúfalo pozrela na mantinel, ktorý bolo treba preraziť… a skúšala som niekoľko spôsobov… odhadzovať sneh smerom dolu kopcom… hore kopcom, alebo ho prenášať cez cestu do parku, dúfajúc, že ešte nie je príliš presolený a že sa príroda s tým vysporiada…. a tak… priznám sa, že manuálna práca nie je pre mňa bežnou… a tak som v duchu zajasala, keď som videla, že sa ku mne približuje auto s nápisom „pomáhať a chrániť“… auto pomaly prešlo okolo mňa, zastavilo, dvaja mladí muži sa chopili dvoch lopát, ktoré som mala nachystané a do piatich minút mantinel rozborili… nasadli do auta a odišli pomáhať ďalej… alebo niekoho chrániť… kývala som im na rozlúčku a usmievala som sa…. áno…. vlastne nie… nebolo to tak, len som si to predstavovala popri tom, ako moje telo zápasilo s lopatou a snehom a auto s týmto „nenaplneným“ nápisom už tretíkrát prešlo okolo mňa…. možno som si mala ísť medzitým požičať od susedy čižmičky na opätku… ružový kabátik… čiapku s ružovým brmbolčekom…. alebo som mala zatarasiť cestu príručnou odhŕňacou technikou a požiadať razantne o pomoc?…. neviem, každopádne po nejakej hodinke som mantinel prerazila a na ďalší deň sa začal sneh mierne strácať a na ďalší ešte viac… a tak možno po týždni po tejto odpratávačke snehu sa ten mantinel aj sám rozpustí, stratí… sublimuje…

…. a tak som sa bola prejsť na cintoríne… zvolila som skratku, ktorou predo mnou šiel len jeden človek… a tak som bola vďačná tomu neznámemu, že bol mojím „predchodcom“ a ja som mohla naťahovať krok a striafať sa do jeho chôdze… a tak to bol zrejme muž a v duchu som tomuto neznámemu ďakovala, že mal rovnakú trasu a guráž „prvolezca“….a ako som tak brodila v čerstvom snehu, mala som pocit, že niekto na mňa pozerá… medzi tujami sedela srnka a pozerala na mňa…. a tak som prišla na cintorín zapadnutý snehom… zastala som a pozrela na rad hrobov…. akoby rad postelí…. postlaných snehobielymi perinami… náhrobky ako ich záhlavia…. bolo v tom niečo veľmi archaické… obraz vzdialene pripomínal Plicku… Obrazy starého sveta…. všeobjímajúca matka príroda, ktorá všetko zahalí svojím bielym závojom, dekou, perinkou…. pokoj…. ticho…mier…. a keď som sa… už vlastnými stopami v snehu vracala naspäť… srnka tam stále sedela…. akoby tam bývala…

… a tak som sa po pár dňoch vracala autobusom naspäť do hlavného mesta… a sneh sa začal strácať už niekde medzi Zlatými Moravcami a Nitrou… medzi zelenými oziminami už takmer sneh nebolo vidieť ale na druhej strane ostali na holej zemi snežné pláne… a tak som na sebe robila pokus… chvíľu som pozerala na jednu a chvíľu na druhú stranu a zistila som, že pohľad na tie biele polia ma viac priťahuje… koniec roka… podnetov už bolo dosť….

… a tak ak sneh naozaj už nenapadne skúsim upiecť snehové pusinky….:)) 

… a naša hudobná redaktorka dnes vyberá:
zima na saniach 
LUCIE 
DOORS

… a tak je sviatok „Lucie“…. 

„svätá Lucia ukazuje svoju moc
prináša najdlhšiu noc“….

…. a tak sa s vami dnes lúčim s prianím, nech sa sneh udrží do Vianoc… a od nich bude mať svetlo opäť svoju moc!

vždy vaša Sally_Lu*

p.s. 1 – … a tak by 8. decembra mal 80-ku Jim Morrison…. 
p.s. 2 – a tak všetko najlepšie všetkým Luciám i strelcom!
p.s. 3 – a lunárny kalendár radí: vyložte si nohy na stenu… a „buďte k sebe láskaví„!