Autor lumaster

…a tak ako som niekoľkokrát sľúbila uvádzam:….po piatich mesiacoch sú balkóny na našej bytovke bez lešenia!!!… našťastie nie bez zábradlí:))…a našťastie sa leto nad nami zľutovalo a dopriava nám ešte slnečné dni… niektoré priam horúce tak, že sa na tom balkóne nedá vydržať!

…a tak som si tam dnes podvečer sadla a pozorovala západ slnka „za kopec“ a potom tú oranžovejúcu oblohu… podotýkam, že včera bolo viac netopierov a dnes zas hmyzu… jasná priama úmera… a ako som sa tak v duchu usmievala, že konečne môžem pozorovať horizont bez lešenia… mimochodom to lešenie bolo ako klietka… akoby celý dom bol obohnaný nejakou kovovou sieťou, do ktorej sme boli zavretí… zavretí tzv. „systémovou závadou“ a nesystémovou prácou…(balkóny mali byť hotové na začiatku júla)…. ale nakoniec aj v tom lešení bola istá výhoda… pôsobilo trochu ako slnolam… balkóny a fasády sa tak neprehrievali… nemuseli sme tak často klimatizovať:)))… a tak, ako som dnes tak spokojne pozerala na nerušený výhľad… tak sa moje ostré oko zastavilo na jednom mieste… na madle….a objavila som preliačinu… z vonkajšej strany (asi udreli tyčou, keď skladali lešenie)… má cca 5cm na šírku a do hĺbky asi 0,5cm…“nemá vlyv na funkci„:)… všimla som si ju náhodou po týždni a teraz vážne rozmýšľam, či je to dôvod na reklamáciu… a celkom by ma zaujímal váš názor… vopred ďakujem!… a tak si spomínam, že poznám dva typy ľudí, takých, ktorí by neváhali a hneď to reklamovali a takých, pre ktorých je istá nerovnosť a tzv. chybovosť vlastne vítanou originalitou… a medzi tým je kategória váhajúcich medzi týmito dvoma možnosťami, k čomu sa prikláňam aj ja… poraďte prosím:)… a tak som si začala predstavovať, že by to madlo vymenili… ale ako bez lešenia?… zobrala som si meter a išla ho zmerať, aby som nefabulovala, ale skutočne má presne 6metrov!… to sa nijakovsky nezmestí ani do výťahu a ani na schodisko… a tak je možné, že sa prikloním k druhej možnosti, aby som sa necítila obeťou prvej :))

Ak máme správne topánky, zabúdame na svoje nohy.
Ak máme správny pás, zabúdame na svoje bedrá.
Ak zabudneme na všetky pre a proti, máme spravodlivé srdce.
Ak neváhame ani vo svojom vnútri a neriadime sa podľa druhých, 
sme schopní zachádzať správne s vecami.
Ak sme až tak ďaleko, že sa nám vždy podarí trafiť to správne a nikdy sa neminúť, 
potom je nám vlastné správne zabudnutie na to, čo je správne.
Lao-ć /Múdrosť majstra Čuanga /34.

… a ak by sa vám zdalo najbližší víkend, že je príliš chladno, príliš horúco, príliš tma…a ak nič iné vám neprinesie svetlo… tak sú tu opäť Biele noci…:))

… a ak by ste sa v týchto dňoch vyskytli na nádvorí SNG… Biele noci sa tam prepoja s Cézarom…

a naša hudobná redaktorka ponúka:
Rock’n’rollová modlitba 
Owner of a Lonely Heart  
Panthéon 

… a tak sa s vami dnes lúčim s prianím nech máme vždy poháre plné alebo aspoň poloplné niečoho dobrého

(okrem burčiaku odporúčam ešte zmrzlinový pohár… dnes som objavila fantastickú pistáciovo- malinovú:))

vždy vaša Sally_Lu*

p.s.1 – a tento týždeň majú meniny okrem iných, Váškovia, Michalovi a a Mišky! – všetko najlepšie, nielen im ale aj Stingovi, ktorí bude (možno) oslavovať 2.X.! 

p.s.2 – a ak by ste si po mesiaci chceli pozrieť obrázky z výstavy v galérii va Tehelnej – sú už zaradené medzi ostatné dekupážové výstavy

p.s. 3 – a lunárny kalendár radí: ...prejdite sa po čerstvom vzduchu a z hlboka dýchajte… opatrujte sa!

… a tak teplé septembrové počasie pokračovalo aj minulý víkend a prehuplo sa do tohto týždňa…

… a tak som si povedala, že nemá zmysel čakať na lepšie podmienky… a treba si nasadiť očistnú „hroznovú kúru“… rada znela: vydržať tri dni nejesť nič iné ako hrozno… a tak som si cez víkend na trhu nakúpila rôzne odrody, aby som mala tú stravu pestrejšiu:))

… a tak som sa rozhodla, že jeden deň HO (home office) na naštartovanie bude akurát, ale!…. ale to by som nemala mať poruke mrazničku s nanukmi a mrazeným ovocím… a plnú chladničku paradajok, paprík….. vajíčka= mňam lečo!… jogurty, syry… a ešte zvyšok čokolády, ktorá sa mi v lete rozpustila v taške (našťastie ešte v uzavretom obale:)… a na stole tie polomáčané keksíky… dve mierne rozmliagané „mócartove guľky“… medík… jabĺčka… normálne banány… sušené banány…. aspoň tie by som si mohla dať(?)… ale pozerám na obal a prichádzam k precitnutiu… doteraz som žila v omyle, že sušené banány sú jednoducho sušené banány a šmitec! … ale nie – obal prezrádza, že tie kúsky, ktoré vyzerajú ako nakrájané banány sú banánmi, len na 55% + 19% cukor + kokosový olej + dokonca banánová aróma… ale môžu obsahovať aj arašidy, mlieko alebo aj sezam…. otvor sa! 

… a tak si hovorím, že síce u niekoho: „pevná vôľa všetko zdolá“, ale…. čo je to so mnou?… a tak si spomínam, že sme raz boli na návšteve v Taliansku a pred výletom do neďalekého mesta, v horúci letný deň, sme vyfasovali hranol tvrdého syra a sáčok  hrozna – tie chute sa výborne dopĺňali a naozaj som nepocítila hlad… prejavoval sa skôr hlad po výstavách a chuť zaliezť niekam pod stromy – do tieňa alebo do chládku historických palácov a kostolných múrov… ale doma…?… a tak si hovorím, že do dnešného dňa mi nevadilo, že nie je obývačka od kuchyne oddelená dverami… najlepšie uzamykateľnými:)))… práve naopak, ale keby sa dalo a tie dvere by tam boli, určite by som ich práve zamkla…

… a tak som si zapla TV, aby som prišla na iné myšlienky… (práca na iné myšlienky niekedy jednoducho neprešaltuje… prokrastinácia vedie k zhľadúvaniu nejakých mňamiek:))… a tak hneď prvý kanál ponúkal niečo o varení a keď som prepla na kanál o bývaní a rekonštrukciách…ponúkol: „majstrovské pečenie!!?“…. minuli sa už prerábky bytov a domov???…len hlad a pamlsky sú večné!!!????… niekedy človek nepomyslí na jedlo hodiny, ale vyhranená diéta robí svoje….

… a tak momentálne neviem, či vydržím aspoň do dnešného večera… 

… a tak na druhý deň konštatujem, že je podvečer a vydržala som… teda čestne priznávam, že na raňajky som zhltla polovičku celkom malého banána, ktorý by už do zajtra iste zhnil:))

… a tak nie je ešte tretí deň, len ten druhý… a tak čestne konštatujem, že som v 2/3 experimentu nevydržala… najprv som si urobila paradajkový šalát so syrom… a teraz varím ryžu… lebo kým by sa rozmrazil chlieb z mrazničky…. a tak zrazu sa začína kopiť riad v dreze… a myšlienky na jedlo… a zisťujem, že mi dobré jedlo jednoducho chutí… aj jednoduché… aj tá obyčajná ryža… a to len po dvoch dňoch:))

…a tak možno aj budúci týždeň bude ešte naklonený tejto kúre a začnem znova… alebo až po splne… ale to budú voľby… hladovka alebo hrozno v tekutej podobe?… burčiak?????… a čo takí, čo sú práve na oberačke hrozna… majú ho plné zuby???:)… a propos zuby… zistila som, že kyslastá chuť po hrozne hrozne núti niečím ju zajesť… a tak som si bola dnes cez obednú prestávku kúpiť miesto obeda zubnú kefku a pastu… spomenula som si totiž na jednu praktickú radu, že umyté zuby zastavia chuť na ďalšie jedlo… musím potvrdiť, že istý čas to platí… a možno to evokuje prípravu na spánok…. bolo by asi najjednoduchšie tie tri dni prespať:)))

… a tak by sa dalo spomenúť na nazabudnuteľnú „Zhŕňajovu nevestu„…. a 20.9. ide v Astorke- štúdio A2 s tou istou Zuzanou K. „Shirley Valentine„

… a naša hudobná redaktorka dnes vyberá:

BUGGE WESSELTOFT – Play It 
Dáša jedla cukroví 
Help 

… a tak sa s vami lúčim dnes s prianím príjemného obdobia vinobrania… s hroznom, muštom, burčiakom… „na zdravie!“

vždy vaša Sally_Lu*

p.s. 1 – … a tak som v lete stretla ženu, ktorá nič pol roka neje… na jej fyzickom vzhľade nebolo nič poznať, bola veselá a pohodová ako zvyčajne….takých ľudí je viac, ale sú jednoznačne výnimkami… o tejto téme niekedy nabudúce)))
p.s. 2 – a tento týždeň sa prehupuje obdobie panien k váham… ale neváham ešte všetkým tohtotýždňovým pannám popriať všetko najlepšie:))
p.s. 3 – a lunárny kalendár odporúča: „hľadajte vo všetkom to dobré“!

… a tak by sa mohol dnešný traktát volať aj inak, lebo prichádza na avizované: osemsmerovky… a tak konštatujem, že sa v týchto dňoch… dnách… ťažko vyhnúť… vyhýbať…. politike a rôznym emóciám… kritike… kritizovaniu… a tak mi napadá, že keby sme sa v piatkový voľný deň, na ktorý spadá cirkevný sviatok patrónky SK, všetci (aj každý sám, kdekoľvek… nie je nutné niekam putovať… pomodlili za porozumenie a dobré spravovanie tejto krajiny… čo keby sme tak boli vypočutí?… a čo tak pomodliť sa za svetlo… v hlavách nás i politikov… nadhľad… i nádej…. a zdravie… zdravý rozum i zdravie tela… viem… veľa si želám… ale budúcnosť je tu spolu s minulosťou… dnes… v prítomnosti!))))

… a tak osemsmerovky… a tak som si začiatkom leta „na cesty i na pláž“ kúpila v stánku na hlavnej stanici tradične zošítok s „vyškrtávačkami“… len tak… pre zábavu a tiež na odpútanie myšlienok… a tak som zistila, že okrem vyškrtávania klasického – vodorovného, zvislého a šikmého (v oboch smeroch) sa dá vyškrtávať aj do tvaru trojuholníka alebo štvorca… dajú sa tiež škrtať slová po slabikách (to je asi najľahšie?) a tiež sa dá kombinovať doplňovačka s vyškrtávaním… najprv ma iné možnosti nelákali, ale keď som si ich vyskúšala – niektoré mi prišli celkom zábavné… napríklad tie trojuholníky idú celkom rýchlo… a tak po tejto analýze technickej stránky prechádzam k stránke obsahovej… aj keď v tomto prípade je naozaj zábavnejšia „cesta“ ako cieľ… keď som si prečítala prvú polovicu dopĺňanej vety, zväčša mi bolo jasné aký bude jej koniec a vylúštenie bolo len nejakým potvrdením… čo by mi vôbec nevadilo… a tak keď som ich postupne vylúštila niekoľko… a začala som zisťovať, že väčšina z nich sa tých témy: alkohol, trabant, drobné dopravné konflikty alebo klišé o vzťahoch medzi mužmi a ženami…..(z 47 osemsmeroviek je 18 na tému alkohol!!!)…. napadlo mi, že niekto niekde v pivnici nejakej redakcie našiel štósy osemsmeroviek spred roku 1989 a dáva ich bezostyšne do obehu… miestami mnou zmietali emócie, či si ešte niečo polúštil… poškrtať… alebo to celé hodiť do pahreby, kde sme si opekali špekačky… a tak, aby som trochu ešte prismažila… podivné boli aj vyhľadávané slová…. archaizmy, militantné výrazy…. niektoré celkom milé: 

kacabajka…motanina…zadubenec…peleš…verandička….holina…barina…kukučina…iné až zarážajúce….(…)

… a tak naozaj som zvažovala, čo s tým… a tak, na konci leta som to vyriešila tak, že som si minulý víkend v rovnakej trafike (dá sa ešte hovoriť o stánku PNS?:) kúpila zošítok sudoku:)))….

… a tak zo všetkých tajničiek považujem za bezproblémovo zverejniteľnú len tú zo strany 36:

Najväčším šťastím je to,
ak sa na konci roka cítime lepšie,
ako na jeho začiatku!
/neznámy autor

… a naša hudovná redaktorka dnes vyberá:

Tak prázdná 
Boty proti lásce 
Měsíc 
mně se líbí Bob

… a tak sa dnes lúčim s prianím, nech prechodné ochladnie v septembri osvieži  a nech sa nám vráti teplo do prírody i medziľudských vzťahov…. nech vrelosť je prejavom radosti a srd je znakom pracovného nasadenia nie všeobecného nas…rdenia!

vždy vaša Sally_Lu*

p.s. 1 – a meniny majú tento týždeň Márie, Majky, Mariky… ale aj iné viac či menej populárne mená – všetko najlepšie :))

p.s. 2 – a lunárny kalendár odkazuje, že láska je najdôležitejšia!

p.s. 3 –  a tak musím povedať, že zošítok mi slúžil aj na zapisovanie telefónnych čísiel alebo náhlych poznámok – napríklad som si naň poznačila pracovný názov výstavy „More farieb“… nakoniec to bolo „More snov“:)

p.s. 4 – a (nielen) Praha sa dnes lúči s Yvonne Přenosilovou

… a tak streda… deň, keď úrady úradujú dlhšie ako po iné dni… a po prázdninách sa už ani nedá vyhovárať na nedostatok pracovníkov… a tak som dnes ráno vstávala s odhodlaním, že si pôjdem vybaviť voličský aj nový vodičský preukaz… v mojom okolí ma presviedčali, že treba osobne… a tak som si „na to sadla“ a zistila som, že ten voličský sa dá síce aj osobne… ale aj elektronicky… a do 8.9. aj poštou… ou….

…a tak vodičský… kolegyňa si ho vybavovala niekedy pred prázdninami (výmenu strarého za nový:)… a tak som trochu prepadala panike, že trebalo do 31.8…. ale nie, útroby internetu ukázali, že do 31.12…. ale treba osobne… a v Ba, len na štyri miesta… jedno v 2. jedno v 4. jedno v 5. okrese a ďalšie… klientske centrum….ale dá sa ísť vraj kamkoľvek… a budú fotiť… oj… po skúsenostiach s novou električenkou a novým OP by to chcelo kaderníka, vizážistu… plastického chirurga mnohé celebrity neodporúčajú!!!… a čo tak nejakú masku… klobúk, maxi-okuliare (najlepšie lyžiarske)? – nestačil by otlačok prsta?… kľudne aj prsta na nohe:)))… a nemohli by mi tam dať z toho starého tú sviežu čb-foto spred x-rokov, na ktorú mi vtedajší kolegovia nalepili malilinké indiánske farebné pierka z anduliek?:))

… a tak som sa v týchto dňoch konečne dostala do lesa… lesy ešte celkom zelené… až som nechápala ako je možné, že som sa celé leto do lesa nevybrala… chrám zelene… bezvetrie… z civilizácie len vyšliapané chodníčky… úľava…. pokora…pokoj… túžba splynúť s niečím, čo nesúvisí s úradmi… civilizáciou… ľudským myslením, posudzovaním…. len nehybné stromy a ťukajúce ďatle:)))

… a tak som si spomenula ako jeden kamarát hovorieval:

…všetko je les…

… a naša hudobná redaktorka dnes vyberá:

Police

Tisíckrát

Two Suns in The Sunset

… a tak sa s vami dnes lúčim s prianím pozvoľného prechodu z prázdninového modu do pracovného…  príjemné – ešte letné – počasie týchto dní k tomu priam navádza…. navádza hlavne si ešte vychutnať prírodu v jej plnej či civilizáciou modifikovanej kráse…. more… hory… oblohu…. slnko:))

vždy vaša Sally_Lu*

p.s.1 – a meniny majú…napríklad: Regina, Alica, Martina… aj Oleg… všetko najlepšie všetkým)))

p.s.2 – a lunárny kalendár radí: „Niečo pre seba urobte!“:)

p.s.3 – … a o osemsmerovkách niekedy nabudúce…

p.s.4 – a pridávam celkom novú dekupáž… ďakujem neznámej darkyni servítok za skutočne nevšedný kúsok!!! a tiež tvorcovi servítok za tú s naháňajúcimi sa policajtmi!!:))))

…a tak cez horu bleskov a nielen bleskové búrky sa nám tropické teploty prehupli do jesenných… aj keď meteorológovia na budúci týždeň ešte avizujú optimálnych 27!:)

… a tak počasie nepočasie ľudské aktivity a tvorba (hlavne, pokiaľ sú prevádzkované v interiéri) na to neberú ohľad… teda pokiaľ vynechám náhlu ospalosť pri náhlej zmene počasia:))

… a tak s končiacimi prázdninami končia niektoré výstavy… niektoré pretrvávajú a iné práve začínajú a to ešte nie je hlavná jesenná sezóna… a tak je príjemné ukázať ostatným svoje nápady a ich realizácie… a je príjemné pozrieť sa na to, čo vytvorili iní… a neposudzovať mieru akademickosti… hľadať originalitu… oceniť zručnosť alebo nápad… a tak nech víťazí pestrosť!… a tak v týchto dňoch máte možnosť navštíviť vo Zvolene ešte dve výstavy, ktoré končia 31. augusta: „More snov“ v Galérii na Tehelnej a „Láska v nežnej kráse nití“ v Osvetovom stredisku…. v Bratislave v Centrali(oc) pokračujúcu výstavu „Party v 21.storočí„… alebo výstavu „Ako v sne“ v Moravanoch nad Váhom, ktorá bude prístupná do 17.9…. alebo v Bratislave na Karpatskej celkom nová výstava „Rozptyl“ od 1.9. do 10.10…… a ďalšie a ďalšie výstavy, ktoré je možné stihnúť medzi dažďami, kávami, zmrzlinami, výletmi a možno aj nejakými kúpaliskami:))

….a tak som minule v autobuse započula ako babka učila vnuka hovoriť „R“…vrrrabec…prrrvý… drrruhý… trrretí… babka bola veľmi trpezlivá a vnuk veľmi ochotný sa to naučiť, aby sa mohol pochváliť rodičom… a tak som bola na jednej výstave, kde babka „vypaličkovala“ portrét svojho vnuka (M.Onufráková – viď ilustrácia)…a tak som pred týždňom stretla jedného chlapca, ktorý bol v BA na výlete…. nebol z Európy, ale páčilo sa mu tu a zaujímal sa aj o architektúru… vnuk neznámych starých rodičov… z úplne inej kultúry…. a tak som si spomenula na starého otca, ktorého život sa ukončil v roku 1944… nie v bojoch v snp, aj keď lokalita by bola zodpovedala… (choroba… možno dnes celkom liečiteľná)…… videla som ho vždy len na obrázku… na čiernobielej ateliérovej fotke, kde dôstojne sedí v obleku pred nejakým závesom… ale jeho krásne drevené kolovrátky sa točia dodnes… a tak tohtoročné Dni majstrov Úľuv-u budú v Ba najbližší víkend…

… a naša hudobná redaktorka dnes vyberá:

Trištvrte na jeseň – VP
September – Sting, Zucchero 
I Must Be In A Good Place Now – Glenn Tilbrook

… a tak by som si / nám priala, aby výstavy, umenie, zručnosti, tvorba, návštevy, radosť a krása boli hlavnými témami prichádzajúceho septembra:))…

vždy vaša Sally_Lu*

p.s.1 – a 1.9. je svetový deň mieru!… a 2.9. deň supov… a meniny majú Lindy… a všetko najlepšie aj oslavujúcim pannám:)!

p.s.2 – a lunárny kalendár radí variť cez víkend čučoriedkový džem (nezabudnite na nejaký dobrý babičkovský recept:)!… a tiež opätovne: aby ste/sme sa objímali… pozor na tie ruky od čučoriedok!:)

… a tak je nakoniec v posledných dňoch teplejšie ako som si pri ideálnom závere leta predstavovala… ale zatiaľ (u nás): „nehoří!!!“… aj keď včera, keď som videla ten divný oblak niekde smerom nad Moravou a dnes čítala o dvojitej supercele!!!… ďakujem pekne!… a tak musím priznať, že sa mi v takom teple ani nechce písať… ani o počasí:))…ale…nedá mi… nastavujem klimatizáciu a píšem… potom ju vypnem a pôjdem von… ale čo tie upozornenia na prízemný ozóón!!!
… a tak ma toto leto smeruje k úvahám o budúcom lete… chcelo by to vymyslieť dovolenku nie smerom na juh ale na sever… Škandinávia?… čo tak Uppsala?… alebo aspoň Balt  – Gdaňsk?… dúfam, že tam nebudú také medúzy ako pred x-rokmi pri Warnemunde!

… a tak sa mesto opäť prehrialo… ale nielen mesto… aj domy na vidieku… ale spevnené plochy parkovísk a betónové fasády majú určite väčšiu akumulačnú schopnosť ako domy v záhradách… a tak človek sa ešte nadránom cíti ako nejaké zvieratko zalezené v obrovskom kamennom útese… priam ako pri kráteri sopky….
… a tak, pokiaľ nie je nablízku nejaké jazero (uberám zo snov o mori:) alebo rybník… (oj videla som cez víkend aj bývanie s výlezom rovno k jazeru… no hneď by som brala… aj s komármi… ok – so sieťkami proti komárom:))… a tak, keď nie je jazero alebo aspoň nejaké kúpalisko…keď nie tak aspoň nejaká lagúnka… brodisko… fontána… 
…a tak sa toto leto intenzívne skloňuje slovo fontána v našich končinách… kým začiatkom leta bo bolo otvorenie „kvetu“ na námestí Slobody v hlavnom meste… so sprístupnením vodou zaliatych segmentov terás fontány verejnosti – a to najmä vodychtivým deťom… uplynulý víkend sa preliali vody Fontány pre Zuzanu cez TV kanály… a to neplánovane… programovou zmenou… náhlym odchodom Vaša Patejdla do hudobného československého neba……jeho zvláštna farba hlasu… ale hlavne hudba v rámci popu u nás nezastupiteľná… „pravý čechoslovák“… matka Slovenka… otec Čech… časť života prežil na východ a časť na západ od rieky Morava … ale odišli v týchto dňoch do hudobného neba aj ďalšie hlasy… nezabudnuteľný hlas… nie speváka ale hudobného publicistu Jirku Černého…jeho Antidiskotéky a Houpačka… charizma!!!!… a tiež líder kapely „Sto zvířat“ Honza Kalina… ako sa uvádza na ich stránkach… zvierat zostalo už len 99!… poslucháčov všetkých troch však mnohonásobne viac!!!!…a čo sa dá povedať o priaznivcoch Toto Cotugna… zrejme ho radi nechajú spievať navždy!

… a tak posielam aspoň takto symbolicky všetkým  poďakovanie za nielen spestrenie, ale priam živenie hudobného sveta v Československu vlastnou energiou, radosťou a tvorivosťou!… a keby som vedela nebesky piecť… poslala by som aj nejakú fondánovú tortu!… aj Totovi!

… a naša hudobná redaktorka dnes vyberá:
Ja viem 
Andersen
Nikdy nic nebylo 
Lasciatemi Cantare (Nechaj ma spievať)

… a tak sa s vami lúčim s prianím príjemného ochladenia a nežných búrok:))

vždy vaša Sally_Lu*
p.s.1 – a meniny majú tento týždeň Janky, Filipovia, Ľudkovia a Silvie – všetko najlepšie!
p.s.2 – a lunárny kalendár radí: sadnite si na stôl a kývajte nohami a potom to urobte aj v topánkach – cvik proti artróze kolien! – ak nemáte poruke možnosť plávania alebo bicykel:))

….a tak ma cca pred týždňom zachvátil nejaký záchvat poverčivosti a nenapísala som o pripravovanej výstave v Galérii na Tehelnej vo Zvolene skôr ako „visela“…
…a tak dnes je výstava je vystavená… oficiálne otvorená…. a tak vás na ňu týmto traktátom pozývam…
 …a tak fragmenty z otváracieho večera (príhovor bol improvizovaný a v tomto duchu je aj nasledovný text:)

… a tak piata výstava vo Zvolene… tá prvá vo Finkovej kúrii bola (vedome) bez vernisáže… potom dve v severozápadnej bašte Zvolenského zámku… fotografie v roku 1998 a fotografické koláže v roku 2002… a putovná výstava pred piatimi rokmi… aj na Tehelnej….

… a tak názov „MORE SNOV“… pôvodne „bez názvu“… potom „more farieb“… a keď som si uvedomila, že dekupáže pred piatimi rokmi boli vlastne farebnejšie… tak som názov prehodnotila……a tak MORE…. a tak SNY…… a tak kto si uprostred leta nespomenie na more… taký ten sen „vnútrozemca“ o mori… plážach… nekonečnej vodnej hladine i pohode…:))… a tak, som sa pred pár týždňami vrátila od mora… na cestu som si zobrala (samozrejme kvôli váhe batožiny:) jednu z najmenších knižiek v mojej knižnici Ferlinghettiho Mexickú noc… a ani tú som celú neprečítala… a tak som ju po návrate dočítala a tiež som sa dozvedela, že L.F. mal námornícku školu a slúžil počas druhej svetovej na ponorke… a so svojou ženou sa zoznámil na lodi… a tak jeho „more“ nie je zďaleka len romantickou predstavou o dovolenke… a tak som citovala z menovanej knihy pár fragmentov (ktoré som si nedovolila amatérsky preložiť do slovenčiny… a tak som citovala preklad Edity Drozdovej z roku 1996):

…V osm ráno jsem vstal do mlhy a oslovil moře – hrozil jsem pěstí –
„Ty – ty – zrúdnej trapiči! Strašlivej sténači! Velikej žvanile, buřiči, pustošiteli, řvoune a houpači……ty omývači světa, co nikdy hubu nezavřeš a meleš dokola, kantore vesmíru…
…ty, co přinášíš smrt a zažeháváš světlo, tvúrče chrličú vln, slaná nádobo stvoření!…Ty, co vyzpěvuješ Nic! Ty, co odpovídáš Nic na Nic!…
…Řveš a řveš celou noc! Řveš nic! Všechno! Pořád! Nikdy! Navždy a pořád! Ty! Om!….
…kolem proletí dva tichý vodní ptáci, blizoučko u sebe, dotýkají se křídly…

Lawrence Ferlinghetti, 1962, 1963, 1970

…a tak ešte tie sny:
sen ako túžba
sen ako imaginácia
sen ako produkt spiacej mysle a niečoho neuchopiteľného bdiaceho v nás..
… a tak trochu snové… trochu surrealistické koláže…
… a opäť „more“… nie len veľa vody, ale veľa čohokoľvek… ba viac! (v angličtine) … rómsky „človeče!“

…a tak na výstave nie je viac obrazov ako pred piatimi rokmi, keď ich bolo sto!… je ich asi 70…ale sú rozmanitejšie… veľkosťou (od 120/80 cm po 10/10cm), tvarom formátov (okrem obdĺžnikov kruhy, ovály)… ale aj technikami (lepila som servítky, kalendáre, plagáty, drievka, flitre…)… domaľovávala, premaľovávala, použila tabuľovú i magnetickú farbu…
…. počas uplynulých piatich rokov som vytvárala obrázky aj na objednávku – dostala som tému a vymýšľala ako ju zhmotniť… niekedy sa to podarilo na prvý pokus… niekedy na druhý…
… a tak môžete na výstave v Galérii na Tehelnej vidieť výber z koláží, dekupáží, asambláží… ale aj výšivky… ako poctu starej mame Zuzane (tetke Zuzke, ktorá však vyšívala neporovnateľne viac ))))

…a tak v závere by som chcela skutočne veľmi poďakovať gymnáziu Zvolen… a najmä spolužiakom a študentom 4.C – tým, ktorí končili v roku 1983 a previezli výstavu z Bratislavy do Zvolena a tiež tým Céčkarom, ktorí maturovali v roku 1986 a s plným nasadením výstavu nainštalovali… osobitné poďakovanie hosťom – Stanovi a jeho dcére a tiež Laure a jej kamarátke… a na úplný záver najväčšia VĎAKA Jozefovi K! – že ma na výstavu nahovoril a aj mi ju otvoril!!!

…a naša hudobná redaktorka dnes vyberá:
Jaj Zuzka, Zuzička 
Susanna 
Suzanne 
Susan 
Zuzana Mojžišová 

… a tak, keďže piatok bolo „Zuzany“… je výstava venovaná všetkým Zuzanám, Zuzám, Zuzkám,  Susan… príbuzným a známym Zuzaniek… takže vlastne všetkým!!!… lebo nepoznám nikoho, kto by nepoznal žiadnu Zuzanu:)))

vždy vaša Sally_Lu*

p.s.1 – a meniny majú tento týždeň Marcely, Elenky, Helenky a Lýdie – všetko najlepšie!
p.s.2 – a lunárny kalendár radí: doprajte si probiotiká v zeleninovej forme – najmä cibuľu a cesnak:)
p.s.3 – a prikladám pár foto z vernisáže (archív Galérie na Tehelnej vo Zvolene) – výstava bude otvorená do 31.8. v pracovné dni 8.00-16.00 – ste srdečne pozvaní!!!
/a ak by ste vedeli o vhodných priestoroch, kam by mohla preputovať – uvítam tipy na priestory:)

… a tak som uvažovala o čom tento týždeň písať… či o troch ženách, ktoré som toto leto stretla… nepoznám ich mená a minimálne dve z nich vysoko pravdepodobne už nikdy nestretnem… jedna tu bola snáď 24-hodín a celá vyplašená sa hneď chcela vrátiť domov – za naše východné hranice… a zrejme to aj urobila… ďalšia zberala taniere zo stolov v stravovacom zariadení… smutno sa usmievala…pri pohľade na ten úsmev akoby zastával čas… neopýtala som sa jej, či sa má kam vrátiť.. tretia pichala injekcie na poliklinike… bola takmer na hrane žoviálnosti… nevadilo jej, že je obklopená pacientami… a starí páni nemali žiaden problém si tú injekciu do sedacieho svalu nechať pichnúť… a možno jej za to ďalší deň priniesli aj kyticu…
…a tak by som mohla písať aj o… alebo o… ale to si asi nechám o týždeň… 
…a tak by tu bola ešte možnosť vždy živá – „o počasí“… o tom ako sa uprostred leta zazelenala zeleň a v predpovedi počasia prestali dávať teploty vodných nádrží na SK… a skôr to tam prebleskovalo snehom na končiaroch Tatier… priznám sa, že mi bolo včera ráno príjemnejšie ísť do práce v baloňáku a sedieť  v teplej veste pri otvorenom okne ako trpieť pri ventilácii klimatizácie a jej plazivom chlade… a tak musím priznať, že keď som videla, niekedy uprostred leta zábery, ako sa turisti fotia pri teplomeri prekračujúcom v Údolí smrti 50-stupňov!!!- ako pri nejakej Ajfelovke alebo Tomášovskom výhľade….mala som zimomriavky….

… a tak sa zdá, že sa tento rok „psie dni nedostavili“ – alebo to boli tie horúčavy v júli?… keď chodili správy nielen o vysokých teplotách vzduchu ale aj o požiaroch v Stredomorí (je nad moje pochopenie informácia, že ich niekto zakladá úmyselne…)… a tak neviem, či sa dalo ešte hovoriť o romantickej príjemnej únave z tepla, alebo to už bola panika… priznám sa, že u mňa miestami áno… a pobehovanie medzi klimatizovanými priestormi alebo dlhodobejší pobyt v nich nepovažujem za optimálne trávenie leta… a tak, musím opäť priznať, že ochladenie je mi milšie a pohľad na nedávno ešte vyprahnutý trávnik, ktorý sa aktuálne zelená je celkom osviežujúci… ale leto bez slnka!!!?
…a tak balkóny… ani som o nich nemienila písať – hovorila som si, že napíšem správu o ich dokončení… ale – stále nedokončené!!!… vyzerá to na celé prázdniny cez lešenie – bez zábradlia… a tak nechcem písať, že „celé leto“! – verím, že sa príjemné teplé „sandálové“ dni vrátia bez tropických teplôt a firma nejakým zázrakom dokončí zábradlia aj ich zasklenie a príroda naberie aktuálnym ochladením druhý dych:))… a príjemné letné teploty okolo 25 budú pokračovať do septembra…vždy vaša rosnička:))

když mám náladu pod psa
múj pes udělá hopsa
a hned se žije líp
múj pes je samý vtip…
/Psí písnička – úryvok, Z. Svěrák

… a naša hudobná redaktorka dnes vyberá:
Summertime 
In The Summertime 
Dogs Days are over 

… a tak sa s vami dnes lúčim s prianím skutočnej letnej pohody a nech sa nám slnko skoro vráti!vždy vaša Sally_Lu*

p.s.1 – a meniny majú Štefánie, Ľubomíry a Ľubomírovia a Zuzany!!! – všetko najlepšie:))
p.s 2 – a lunárny kalendár radí: „buďte k sebe láskaví!“
p.s 3 – a ak by ste šli v piatok okolo 17.00 okolo Galérie na Tehelnej vo Zvolene – zastavte sa – možno bude vernisáž:)
p.s.4- a ak by ste zašli až do Očovej – tak tento víkend sa bude konať tradičný folklórny festival „Očovská hruda“ – a verím, že konečne nebude pršať!:)

… a tak som si včera všimla, že mi lekárka predpísala žiadanku na odborné vyšetrenie s úplne iným menom pacienta… keď som sa lepšie pozrela, nesedelo meno, priezvisko, rodné číslo ani pohlavie… a tak som si uvedomila, že som sa predvčerom už na to vyšetrenie objednala – poslaním nascanovanej žiadanky… a tak som tam zavolala a oni mi potvrdili, že na „môj termín“ je objednaný nejaký muž…. muž s menom na „mojej žiadanke“… vlastne na jeho, len o tom nevie… a tak, keď som si uvedomila, že ma objednali na sobotu ráno(!) – nie omylom… vraj normálne v soboty robia… predstavila som si, že by som sa tam nalačno so zalepenými očami dostavila… a ani by ma vypoklonkovali, že nesedí ani meno ani rod ani číslo… tak to by som potom len otvárala oči!!!!…repertoár nadávok si radšej nepredstavujem:))… a tak si hovorím, že ma nejaká prozreteľnosť ochránila pred touto „miktokatastrofou“… a tak som dnes opäť šla k lekárke… dať si prepísať údaje na správne… okrem tých nesprávnych lajsiet som odovzdala aj zdravotnú kartičku, aby už všetko bolo jasné… a tak, keď mi sestrička po cca 10-15 minútovom čakaní, podala nové papiere, len tak letmo som preletela papiere… pohlavie sedelo, priezvisko tiež… ale menovkyňa Anna mala predsa len iné rodné číslo… a tak som žiadanku vrátila sestričke, ktorá sa úprimne zasmiala a zašemotila niečo o paradoxoch… po ďalších pätnástich minútach čakania si ma zavolala k sebe lekárka… všetko opäť prepisovala a povedala, že sa jej ešte nič podobné nestalo… úprimne som dodala, že ani mne… a tak som dúfala, že dostanem aspoň lízatko, alebo nejaký recept navyše ale nič:))
… a tak mi došlo, že lekárka pri minulej návšteve spomínala, že sa chystá na dovolenku… a dnes pred ňou robila posledný deň… a tak verím, že už stavala v hlave vzdušné zámky… aká asi bude dovolenka a čo ešte treba pobaliť… a tak som si spomenula na pieskové zámky, opevnenia, vodné priekopy, veže, korytnačky, krokodílov a bábovky na pláži… deti aj dospelí ich zanietene budovali  niekedy aj od rána do večera… resp. od raňajok do večere:))… malými aj veľkými lopatkami, hrabličkami, kýbličkami, ručne… niekedy sa k večer objavili celkom impozantné stavby… ktoré začínal príliv nahlodávať… niekedy sa len napustila vodná priekopa a zámok bol ako živý… a tak, keď sme si šli skoro ráno zaplávať… videli sme, že ešte mnohé z nich odolali prílivu a týčili sa v plnej kráse na brehu a náhodní okoloidúci ich ohľaduplne obchádzali… až… až kým neprišla upratovacia služba… dvaja muži v kraťasoch… jden s hrabľami… druhý s lopatou… ten prvý prehrabal piesok medzi lehátkami… sem tam zahrabal aj nejaké menšie pieskové dielko… a ten druhý… s cigaretou zavesenou v kútiku úst lopatou zručne stručne zahladil stopy aj po väčších inžinierskych stavbách bez povolenia:)… ten prvý to ešte trochu prehrabal… a tak bolo všetko na poriadku… takmer ako na počiatku sveta… zrejme len ako na počiatku založenia tento pláže… a tak sa to neomylne opakovalo každý deň… a tak ak niekto sám, ako zenový majster, nezrovnal večer so zemou svoje dielo… a ak to v noci za neho blahosklonne neurobilo more… dvaja pracovníci proces definitívne uzavreli a zároveň zokruhovali… a tak si  hovorím, nech to zajtra dopadne akokoľvek.. ten dnešný pieskový alebo vzdušný zámok je nádherný…

CARPE DIEM

… a naša hudobná redaktorka dnes vyberá:
Vamos a la plaja 
Lets go crazy 
Feliz navidad

… a tak sa s vami dnes lúčim s prianím zaujímavého a oddychového augusta!vždy vaša Sally_Lu*

p.s.1 – a lunárny kalendár radí, aby sme s láskou prijímali život taký aký je:)
p.s.2 – a meniny majú Jergušovia, Dominikovia a Dominiky… a aj levom- všetko najlepšie!

… a tak na záhradách v plnom prúde dozrieva sezónne letné ovocie… niekto ho stihne skonzumovať v surovom stave… alebo rozdať… prípadne zamraziť… a potom už nastávajú štádiá varenia… sirupov… lekvárov… džemov… a musím podotknúť, že ma celkom fascinujú programy o pečení v TV, kde v rámci pečenia nejakého známeho či neznámeho zákusku súťažiaci v rámci príprav varia aj čerstvé letváre – fakt – slamený klobúk dolu!:))… a tak Slamený klobúk… je nielen známou pokrývkou hlavy ale aj film… v ktorom ani tak nejde o leto a prírodu ale letné zálety… ale týmto smerom nechcem vetviť…ale film s Milošom Kopeckým a Ivou Janžurovou a inými klasikmi je fakt klasikou.:))… a tak konštatujem, že sa v CZ natočil aj film Bobule… a to už v nejakých pokračovaniach… ale priznávam, že ma nechytil….

… a tak som tento rok vzala na milosť ovocie s názvom „josty“ – t.j. kríženec čiernych ríbezlí a egrešov…. a tak sa po minulé roky toto ovocie v záhrade nejak pominulo… reálne povedané… obrali ho skôr vtáci ako my… a tak si spomínam, ako jedno leto som sa chystala, že už zajtra určite ich oberiem… ale ráno z kríka vzlietol oblak – kŕdeľ vtákov… každý v zobáčiku bobuľku… a krík ostal holý… teda listy mu zostali… ale plody žiadne… čo mi pripomenulo tú bájku či rozprávku o kačiciach, ktoré pristáli v zime na nejakom jazere… jazero zamrzlo… a keď vzlietli… zobrali so sebou aj to zamrznuté jazero… ale tentokrát bolo tak teplo, že mráz bolo možné vidieť len v mrazničke… pri vkladaní malín na zamrazenie… a tak rozmýšľam, že som tie josty pozbierala, keď boli ešte kyslejšie ako sladšie… a tak som možno tento rok predbehla vtáctvo… a tak som sypala do džemu cukor… a ochutnávala… až mi tŕpli zuby… ale chuť fakt výborná… a musím povedať, že mi zachutili aj v surovom stave… žeby som si vsugerovala, že sú strašne zdravé?… priznám sa, že doteraz som si o nich nečítala a mala som taký zvláštny odpor ku krížencom… ako k niečomu neprirodzenému… neprírodnému… a tak vlastne neviem aké ovocie bude o pár rokov v našich končinách odolnejšie… a bude zdravé šťavnaté a svieže bez zásahu chemickými postrekmi…
… a tak chcelo by to ochutnať aj čučoriedky a lesné jahody… za plotmi…. a tak nebudem vetviť tento text smerom k medveďom a radšej ho skrátim:))

… a naša hudobná redaktorka dnes vyberá:
tanita tikaram 
imt smile 
pat metheny 

…. a tak sa s vami dnes lúčim s prianím: dobré chute k letnému ovociu a jeho produktom!… a k produktom z ovocia neskoršieho leta – na zdravie!:))

vždy vaša Sally_Lu*

p.s. 1 – a žezlo po rakoch preberajú levy – všetko najlepšie!!!
p.s.2 – a a meniny majú Anny, Boženy, Marty a Libuše – pekne oslávte… možno s jablkami „jakubkami“
p.s.3 – a lunárny kalendár radí: „čím viac lásky rozdáte, tým viac dostanete!“