blog

… a tak listopadanie podporené mrazom vyzlieka stromy donaha… samozrejme okrem ihličnanov neopadavých… niektoré z nich sa premenia o mesiac na vianočné stromčeky… niektoré už sú nainštalované na námestiach…

… a tak stromy… v češtine sa priam dostávajú do názvu mesiaca, hoci listy padajú aj z iných rastlín, ich množstvo a farebnosť púta na stromoch…

… a tak som sa pred týždňom v ochladení ocitla pri ramene Malého Dunaja – Kolárovo… v minulosti som tam bola… pred 10 či 20 rokmi(!)… pamätala som si len prestrešený drevený most, ktorý je len z roku 1993 – považovala som ho za historickejší:)… a vodný plávajúci mlyn je replikou z 80-tych rokov 20.st. – len vnútorné zariadenie je pôvodné, ale citlivá rekonštrukcia a most robia z miesta niečo archaicky zaujímavé… a tak to vyzeralo, že menší hlúčik náhodných návštevníkov sa len tak prejde okolím… nanajvýš si vypočuje o niečo viac ako výklad Smoliaka vo filme Na samote u lesa… ale pani z mlyna bola veľmi zdieľna… porozprávala okrem histórie mlyna a mlynárstva v lokalite aj o nejakom hudobnom letnom festivale v areáli, po ktorom tam 2 týždne nespievali vtáci a tiež, že sa chystá výrub stromov pri mlyne… zrejme aby tam mohli byť ešte väčšie akcie a aby mali dostatočné zázemie… asi celkom pragmatické dôvody… a tak keď som potom prechádzala okolo neskutočne archaických vŕb… len vodník chýbal!!!… a videla som červené značky na kmeňoch mnohých stromov – hlavne vŕb… chtiac-nechtiac pôsobili ako bodnutia… do duše stromu… ortieľ človeka nad prírodou…aký ortieľ príroda potom vznesie nad nami?…

… a tak sa isté „nezalesnené“ svahy na niektorých miestach zmenili na zjazdovky… a tak sa začína zasnežovať a v alpskom lyžovaní začína nová sezóna… a hneď úvodné preteky zaznamenali úspešné návraty… nórsko-brazílsky pretekár tentokrát v Brazílskom drese Lucas B. skončil tesne pod pódiom a Mikaela S. na piatom mieste… Petra V. sa ešte na zoznamoch pretekárok neukázala…. 

… a naša hudobná redaktorka dnes vyberá:

Peter Lipa 
Zuzana Navarová 
Scorpions 

…a tak by sa dalo veľkým oblúkom konštatovať, že tie „umelé“ ropné produkty (umelohmotné stoličky a kelimky na festivale… pardón sú už aj sofistikovanenjšie z obnoviteľných alebo recyklovaných materiálov) pochádzajú pôvodne zo stromov ( a živočíchov)… ale k tak prudkej „relativizácii všetkého“ som sa predsa len nechcela dopracovať… pretože niektoré miesta, ktoré môžu zaniknúť sa neobnovia…..

… a tak sa s vami dnes lúčim s prianím, aby sme našli symbiózu s prírodou i medzi sebou navzájom:)

vždy vaša Sally_Lu*

p.s.1 – a 15.11. bude spln… a narodeniny majú poslední škorpióni… budeme im priať i spomínať… aj na niektorých strelcov…
p.s.2 – a lunárny kalendár odkazuje – urobte si mätový čaj – povzbudzuje mozog a optimizmus!

… a tak sa za posledný týždeň rozbehol november… jemnými hmlami a mrazíkmi… jemným jesenným slnkom…

… a tak svetelné obrazy zhmotnené do fotografií sa presúvajú do tepla galérií  (pravda, v niektorých priestoroch sa kúri dosť úsporne:))… 

… a tak sa rozbehol (nielen) v Bratislave… ale najmä … festival Mesiac fotografie.… 

… a tak som tento týždeň absolvovala dva menšie maratóny vernisáží… dva diametrálne odlišné dni a nálady… hoci sprievodcom bol stále dlhoročný organizátor Václav Macek… a tak kým v utorok sa začínalo prírodne… priam pri Dunaji – na plote Umelky „podvodovými fotografiami“ Áčovými… vo vnútri satelitné snímky a baobaby… a potom v Dome umenia fascinujúce secesné postavy a tyrolské portréty Koppitza a na tom istom poschodí farebné ironicky podfarbené obrazy sveta Martina Parra…

…a tak v stredu väčší ponor do tmy…hlbín duše… ťažoby ľudskej zložitosti… priamo v Dome fotografie i v podzemí Pálffyho paláca… tak nejak underground…odľahčený stereoobrázkami… ktoré som napriek „nazeraciej pomôcke“ stále videla ako 2D a nie 3D:))… a tak je ešte pár vernisáží v príprave a väčšina výstav do konca novembra (pozor, niektoré končia aj skôr)))

…. a tak dušičkový víkend prežiarený slnkom… ľahko oblečení návštevníci cintorínov… takmer som už očakávala nejaké občerstvenie v mexickom duchu… 

…a tak som prechádzala nedávno vojenským cintorínom… čítala som si dátumy pri menách a spočítavala vek vojakov… nenašla som v tom množstve čísel nikoho staršieho ako som ja…

…leť na Mesiac…
…keď ho minieš, ocitneš sa medzi hviezdami…
/neznámy autor

… a naša hudobná redaktorka dnes vyberá:
Martin Chrobák 
Garáž 
Yes 

…. a tak by som nám priala, aby ťažoba života sa pretavila do umenia, aby sme ju precítili na výstave… a po jej návšteve vnímali slnko… hviezdy… radosť…v zdraví… zdravím!!!

vždy vaša Sally_Lu*

p.s.1 – a všetko najlepšie k pokračujúcim škorpiónskym sviatkom… Zdenke, Martinovi, Norike, Ludvikovi…a k meninám v pondelok Martinom!!!:)))
p.s.2 – a lunárny kalendár odkazuje – nebojte si dať nohy na stôl… plánovať a snívať:))

…a tak som včera mala  tak trochu cestovné popoludnie v rámci ulíc a ciest hlavného mesta… a tak som zistila, že vzhľadom na morfológiu terénu a s tým spojený radiálno-okružný systém komunikácií mesta (prepáčte, nechala som sa uniesť odbornou terminológiou:))… a tak jednoducho – kým sa človek dostane z konca Karlofky niekam k Horskáču môže to trvať mhd aj hodinu… autom by to bolo minimálne o polovicu kratšie… a to ešte meškali trolejbusy tiahnuce sa niekam od Ružinova… zrejme zúfalo uviaznuté v popoludňajších zápachach… hromadný odliv obyvateľov do všetkých krajov SK – na prázdniny/sviatky dušičkové… a tak som zvolila systém: „choď prvým čo príde „… a radšej som si kúsok cesty (po chodníku) došla pešo… a tak som videla turistov s mapkami, ktorí čakali na presný, niekým spoľahlivo odporúčaný, spoj… alebo aj žiakov s futrálmi, ktorí možno zmeškali hodinu v ZUŠke…. a tak po chvíli chôdze som presadla do busu, ktorý stál naozaj len občasne a Hlbokou som opäť zbehla do ulíc kompaktného mesta… 

… a tak som si povedala, že je teplo a je celkom príjemné prejsť sa ulicami a uličkami a vtláčať podrážkami topánok žlté listy do asfaltu…kým ich definitívne nerozmočí novembrová sychravosť:))

…a tak som pod stanicou nastúpila na trolejbus… a tak som si pomyslela, že by som mohla stihnúť prestúpiť a zviezť sa ešte jedným mikrobusom až na kopec… a bude to dokonalé!!!… ten však podľa posunutých hodiniek už 5 minút mal byť na svojej trase takmer na konečnej… ale!!!! – podľa info v trolejbuse mal ešte len prísť (?)… a tak som to riskla spolu s neznámou spolucestujúcou a zvedavo sme na prázdnej zastávke čakali, „čo platí“ … „čo sa stane“?… a tak.. o chvíľu sa červený mikrobus objavil na zákrute…. nadšene sme nastúpili… s taškami… ruksakmi… ale na ďalšej zastávke nastupujúci cestujúci nahlas šomrali a nadávali, že mešká sedem minút… my sme boli radšej ticho a len sme sa na seba usmiali…

… a naša hudobná redaktorka dnes vyberá:

Pecková 
Rottrová 
Janda 

… a tak v pondelok – v deň sviatku Československa –  v Prahe prezident CZ ocenil okrem iných – napríklad Rottrovej, Peckovej a Jandu aj hercov Ivana Trojana, režisérku Helenu Třeštíkovú, choreografa Jiřího Kyliána a architektku Evu Jiřičnú…

… a tak sa s vami dnes lúčim s prianím príjemného prechodu z októbrového babieho leta do (vraj) novembrového ochladenia… hlavne veľa svetla v dušiach na dušičky i potom – oproti zime a tme!

vždy vaša Sally_Lu*

p.s. 1 – a škorpiónske narodeniny sú v plnom prúde – všetko najlepšie priatelia súkmeňovci!:))
p.s.2 – a 1.11. bude nov – lunárny kalendár radí: dajte si hroznové víno a niečo makové:)) – na zdravie!!!

…a tak… a tak sa mi za posledný týždeň zdalo zaujímavých toľko tém…. a dnes po „poldruha“ zamračenom dni vyšlo slnko a všetky témy zatienilo… alebo presvetlilo???

… a tak som šla tento týždeň na návštevu do nemocnice… stmievalo sa… kométu som tam nečakala… počula som však hudbu… akoby živý koncert… klavír… hovorila som si, že to asi nie je možné, alebo žeby SK zdravotníctvo doprialo v niektorých zariadeniach pacientom živý koncert? (nebola to súkromná nemocnica)… a tak som blúdila chodbami a nechávala sa unášať zvukom… a na prázdnej chodbe oproti výťahom som naozaj našla klavír… za klavírom sedel „civilne“ oblečený muž s rúškom cez nos a ústa… nemal žiadnych poslucháčov… práve hral niečo „na ľudovú nôtu“… a nedalo mi a zaspievala som nápev piesne… ani sa nepohol, neobzrel, nijak nereagoval… ostával v svojom svete… nespoznala som jeho príbeh… pokračovala som v blúdení útrobami komplexu stretla som muža v bielom plášti… poradil mi cestu….a keď som sa po návšteve ocitla v tme a chaldivom vzduchu… nespomínam si koľko hviezd som videla…

… a naša hudobná redaktorka dnes vyberá:
GoGo Penguin 
Hviezda 
Kepa Lehtinen 

…a tak som v uplynulom týždni nevidela kométu ale videla prvý srieň tejto sezóny… ranný chlad, bielo… a potom slnko… muchy tlačiace sa za okná do domov…farbiace sa listy stromov… jeseň… je…sen…a tak som sa konečne dostala aj do Mirbachu na výstavu fotografií Miloty Havránkovej... v miestnostiach so zatemnenými oknami pestrý svetelný svet)))

…. a tak sa s vami dnes lúčim s prianím príjemného obdobia škorpiónov:))

vždy vaša SaLLy_Lu*

p.s.1 – a všetko najlepšie všetkým škorpiónkam a škorpiónom
p.s.2 – a  lunárny kalendár radí: „darujte úsmev – vždy sa vám vráti!“

…a tak tento týždeň som ľutovala, že som nešla na jeden koncert (lebo keď už tak dve akcie jeden večer:)… interpret mi nebol až tak blízky, ale koncert bol asi fakt dobrý… a tak som nešla na jednu výstavu, ktorá ešte potrvá dva týždne… a to zas jednoducho preto, lebo som potrebovala byť po celom dni za PC na „čerstvom vzduchu“…. nehovorím teraz o lese, len o pobyte mimo interiéru… mimo budov… ideálne by bolo priam v prírode… verím, že cez víkend sa to podarí…  aj keď neviem, či to bude konečne to pravé babie leto:)

…a tak v posledných dňoch sa dostávam do nejakého časového posunu…. miestami mám pocit, že je o hodinu viac… a potom o hodinu menej… také zvláštne rozkolísanie… akoby nejaké čidlo vo mne sa už prelaďovalo na časový posun „do normálu“… ten však nastane až budúci víkend…

… a tak tento týždeň odišli do československého herecko-filmového neba dve dámy… zrejme len zváštnou zhodou okolností menovkyne: Soňa Šimková a Věra Plívová-Šimková… aj keď jej filmy som videla najmä v detstve… Krakonoša a lyžníkov … s Heřmánkom v roli Krakonoša .. poznám naspamäť:))… ďakujeme!!!

… a naša hudobná redaktorka vyberá:

Pán hor 
Omamná kvetina pravdy 
Na konci s dechem 

… a tak som dnes videla jednu výstavu v Českom dome (Petr Stranický – foto v ilustrácii blogu)… sklo… kov… zdanlivá pevnosť skla… jeho tekutosť… a do toho svetlo, ktoré pomaly mizne…aspoň živý lúč laserový…večný?…prechádzajúci vodou – hry so živlami…

… a tak sa s vami dnes lúčim s prianím príjemného babieho leta… v prírode exteriéru či v interiéri galérie… vlastnej duše:))

vždy vaša Sally_Lu*

p.s. 1 – a v Ba práve ide (okrem iných výstav) Design week
p.s.2 – a 17.X. bol na obed spln… kto chcel chudnúť mal si dopriať malý obed…:))
p.s.3- a lunárny kalendár odkazuje: navarte si šípkový čaj!:))

…a tak desiateho desiaty…. a tak chtiac nechtiac prichádza otázka… čo bolo napríklad pred desiatimi rokmi?

… a tak kým na otázku čo bolo pred 10-x alebo 10+x rokmi by som musela dlhšie loviť spomienky v pamäti, tak pred desiatimi rokmi to bolo jasné: sťahovanie!!!… sťahovanie z bytu do bytu…. aj keď nie ďaleko… narárožené predmety… veľké triedenie a vyhadzovanie… bude sporák na správnom mieste? (doteraz si niekedy predstavujem, že mohol byť od 90-stupňov na vedľajšej stene… a že by to bolo možno krajšie a účelnejšie:))….sťahováci… úzke poničené schody… následne ošúchaná a poničená posteľ… nová pohovka… nábor pomocníkov… nedokončené detaily… v jeden deň asi do desať majstrov súčasne končilo elektriku, iní zapájali pračku, iní niečo v kuchyni… no jednoducho sťahovanie!!!

… a tak by sa o sťahovaní dalo napísať niekoľko traktátov… niektorí téme venujú aj romány:))

…a tak by sa dalo napísať aj o tom ako sme sa sťahovali, keď som mala 11 rokov z domu starých rodičov… vlastne starý otec už nežil a omama ostala ešte nejaký rok-dva aj s tými pár sliepočkami… a dom už nie je… v detstve som si neuvedomila, že ho vlastne zbúrali… fyzicky odstránili…zrovnali so zemou… až pred pár rokmi jedna príbuzná hovorila ako sa na tej jav boli pozrieť…a tak, kým to nepovedala neuvedomila som si, že nesublimoval!!!… bol zbúraný… a jediné šťastie je, že som to v detstve nevidela na vlastné oči… v snoch a spomienkach zostáva celý, farebný… nasvietený slnkom z juhu aj západu…

… a tak som tento týždeň videla film Nikdy neodvracaj zrak…  a v ňom horiace Drážďany… pohľad chlapca… nie jeden zbúraný dom… zničené domovy…nie desať ani nie 10×10…stovky…mesto…mestá…a to sme stále len v hmote… (príliš veľa tém… osudov… )))

…. a naša hudobná redaktorka dnes vyberá:

Hotel Modrá hvězda – Slunečnice 
Dežo Ursiny – Vtáci 
Sťahovaví vtáci 

… a tak keby som písala o tom, kto odišiel za desať rokov z tohto sveta… a kto sa naň narodil… emócie by ma premkli a úsmevy a slzy… a nenapísala by som dokopy možno nič… možno to bude niekedy na ten román)))

… a tento týždeň udeľovali cenu Anasoft litera… tak nabudúce…:)

… a tak by som osobne v týchto dňoch pokojne sťahovanie nechala na vtákov sťahovavých… na Morave sa po povodniach utvorili podmienky pre zastavenie nezvyčajných druhov – vraj ornitologický raj!

a tak sa s vami dnes lúčim s prianím, že ak sa už sťahujete, tak nech to ide ľahko a rýchlo… a ak sa sťahujete len z daždivej ulice alebo prechádzky k teplu pece, kaviarne, pelíšku… tak tiež dobre:))

vždy vaša Sally_Lu*

p.s.1 – a meniny majú Borisovia, Terezky a Kolomanovia – všetko najlepšie!
p.s.2 – a lunárny kalendár radí: „ak máte pred sebou nejakú úlohu, hovorte si – je to ľahké, to zvládnem:))“- vyložte si potom nohy o stenu a pretým si ich dobre premasírujte!

…a tak musím skonštatovať, že kým začiatkom leta sa varia vláčne šťavnaté jahodové a marhuľové džemy…ku koncu leta— v podstate už na jeseň… zvyšky sliviek… hrozna… a keď sa to neustriehne, tak miesto lekváru… vznikne niečo ako elastický betón…žeby nový stavebný materiál?:))

… a tak je určite príjemnejšie písať o lekvároch, aj keď sa nedajú vybrať zo sklených nádobiek a čakajú na svoju možnú slávu v nejakých buchtách… ako o lekároch…. a tak len tak zľahka…. spánok je najlepší lekár…. kde nechodí slnko chodí lekár…a tak keď bude menej slnka… dám si lekvár?…zabetónujem sa … a budem ho tráviť pod dekou…kým nezaspím…a budem snívať o …o niečom slanom… o mori…

…. a tak sa zrejme stuhnutý lekvár zachraňovať už nedá… a tak sa nedá zachrániť ani prehratý zápas vo futbale… hoci na výhru aj pri vysokom kurze v tipovacích kanceláriách vsadil asi málokto… anglickí fanúšikovia mali základný tábor rovno pod oknami  našich kancelárií…a celkom by ma zaujímalo, čo im zostalo z návštevy BA… šťastie z vopred jasného víťazstva… spomienka na pivo…(?)… nejaký fragment architektúry?…

…musíme pripúšťať neúspech a uvedomiť si, že:
„život nie je problém, ktorý musíme riešiť,
ale záhada v ktorej žijeme“
/S.Peck

… a tak tento týždeň prebral žezlo roka od septembra október… a tak pomaly ale iste končia záhradné práce a prechádza sa do interiéru… galérií…a k tomu nejaké túry po architektúre…

… a tak tento týždeň: Deň architektúry/CZ+SK… Architekt roka 2024/CZ….Cézar/SK …a nakoniec výstava –  Dedeček v SNG…..

… a naša hudobná redaktorka dnes vyberá

Martin Lee
Kris Kristofferson
Robo Grigorov

…. a tak sa s vami dnes lúčim s prianím dobrého októbra, dobrých lekvárov, dobrého zdravia a dobrej architektúry:))

vždy vaša Sally_Lu*

p.s.1 – a meniny majú Ferovia, Vierky, Natálky a Elišky – všetko najlepšie!
p.s.2 – a 2.X. bol nov dôležitý pre váhy – a lunárny kalendár odkazuje – „niečo dobré pre seba urobte“:))

…a tak som predpokladala, že napíšem ešte niečo z letných zážitkov, ale okolnosti mi prihrali do aktuálneho týždňa iné aktuálnejšie témy…

… a tak som sa pred pár dňami ocitla pred poliklinikou v istom okresnom meste… pred budovou „primeranej veľkosti“ a architektúry z 70-80-tych rokov neprimerane veľký billboard…a tak keby hovoril niečo o zdravotníctve (to až z opačnej strany)… ale zaťal priamo „do živého“… alebo vlastne už ani nie… jednoducho na celú výšku reklama na kahance „na dušičky“… priznám sa, že ma trochu striaslo…čierny humor nemocnice alebo mesta… alebo nejakej reklamnej agentúry?…nezisťovala som, aj keď som mala v myšlienkach nakročené niekomu napísať aspoň mail… je však tiež možné, že to okrem mňa nikomu nevadí… a že návštevníci polikliniky možno priam uvítali nový model kahancov a adresu, kde si ho zadovážia…

…a tak som, možno latentne pod vplyvom billboardu išla na druhý deň trochu upratať na cintorín… pracovný deň, dopoludnie… neďaleko plota stál malý náklaďáčik a z neho sa ozývala hudba – Boney M:))… myslela som, že sú to hrobári, ale boli to kamenári, kt. pripravovali nový pomník… a tak, keď som šla okolo pozdravila som sa nevdojak starosvetsky: „pánbohpomáhaj!“… dostala som adekvátnu a priam nadšenú odpoveď… jeden z kamenárov sa hneď pustil do reči… ponúkol ma keksíkmi, ktoré som najprv medzi hrobmi inštinktívne odmietla, ale po vyhlásení, že by som ho urazila som si pár bryndzových oblátok dala – a padli mi dobre!… po chvíli mi ukázal na mobile oltár, ktorý nedávno robili a tiež rázovitý podpoliansky kríž, ktorý bežne nerobieva, ale pre svoju babku urobil… a tak nakoniec veľmi príjemné stretnutie…v nečakanom prostredí… v jesenný slnečný deň…

…a tak som si spomenula na detvianske kríže začiatkom leta (súčasť cintorína, ale najmä okolo kalvárie)… maľované drevené, niektoré viac geometrické, niektoré viac naivné – ale o to zas autentickejšie… kým drevo vydržalo vydržala aj spomienka… cca dve generácie…

..buď, Bože, chválený aj našou sestrou – smrťou tela,
ktorej neunikne nič z toho, čo žije,
a ktorá pokoruje ľudskú pýchu…
/Pieseň brata slnka – sv.František/M.Nevrlý

…a naša hudobná redaktorka dnes vyberá:
Boney M 
Miro Žbirka 
Nerez 

…. a tak sa s vami dnes lúčim s prianím dobrej jesene, plynúcej v harmónii a v pestrosti farieb a plodov:))

vždy vaša Sally_Lu*

p.s.1 – a meniny majú Editky a Václavovia a Michalovia a Michaely – a všetko najlepšie aj váham!:))
p.s.2 – a v SK aj CZ prebieha v týchto dňoch festival „Deň architektúry 2024„

…a tak voda… samá voda?… samá voda by asi nemohla existovať….voda nikdy nie je sama… kĺže sa po zemi, bojuje s ňou, pretvára ju, spolu s vetrom… slnko ju vysušuje svojím ohňom… sublimuje v mraze…

… a tak po horúcom lete prišiel radikálny sek… a tak som ho letmo vnímala z južného Francúzska… asi tak, že v SK prší a slnko nesvieti, a kto môže už začal kúriť… v južnom Francúzsku fučal silný vetrisko (od pevniny – možno to bol povestný Mistrál), ale slnko svietilo…rozsah záplav som si naplno uvedomila až zo správ po návrate… lepšie povedané, začalo mi to nejak docvakávať na letisku v Marsej, keď sme sa dozvedeli, že kvôli poveternostnej situácii bude lietadlo meškať 1,5 hodiny… a potom kamarátke prišla podivná správa, že prílet do Viedne bude o 24 hodín neskôr ako by mal byť… budeme letieť cez nejaké medzipristátie?… spať na letisku?… poletíme okolo sveta?… nasledovali správy o tom, že nebudú premávať busy zo Swechatu do Ba… a tak som ani to francúzske víno nekúpila… alebo práve, že som mala:))… každopádne sme odlietali len o tú 1,5 hodiny neskôr… milá letuška rakúskych aeroliniek zisťovala, či premávajú busy- ešte áno… a tak musím priznať, že tento večerno-nočný let som sa prvýkrát skutočne bála… turbulencie neboli hrozné, len v tej tme dosť nepríjemné… niečo, čo má letieť hladko… letelo… našťastie ešte nie „obrátko“…hrkotalo ako starý traktor po prašnej ceste… a tak som si len hovorila: „dýchaj, dýchaj… pomaly a zhlboka… výdych dlhší ako nádych…“… a tak som to nejak dodýchala až do Rakúska a bus nás počkal… …a tá katastrofa na balkóne po návrate bola celkom miernučká a prudko zanedbateľná… vlastne nulová… oproti správam v médiách – aj z okolitých krajín…

… a tak som si povedala, že vidieť šíre more v jeho nekonečnosti a modrosti je celkom niečo iné ako vidieť mútny Dunaj v jeho rozširujúcom sa koridore a vybrežení… a tak „voda, samá voda“… vlastne ani neviem, prečo sa tak hovorí, keď niekto niečo nevie uhádnuť (?)… mizne myšlienka vo vode?

… a tak je z Devína opäť po čase zas ostrov… a tak som si spomenula na Petra Strassnera, ktorý by sa bol býval… by bol mal… 12. septembra – sedemdesiatku… na tú oslavu by som prišla aj peši cez Devínsku Kobylu!!!… 40-ka bola nezabudnuteľná!!!… Peter, Kristína, aj tá vaša dalmatínka, ktorej teraz neviem prísť na meno… vidíte ako opäť sútok Moravy a Dunaja obmýva bralo hradu?…pozdravujem vás niekam do diaľky… za všetky vody sveta!!!

…věčnosť se chechtá –
ktosi chtěl strhnout její masku… 
P.Z.

… a naša hudobná redaktorka dnes vyberá:

Samá voda 
Mistrál
Až to se mnou… 

…. a tak sa s vami dnes lúčim s prianím upokojenia živlov okolo nás i v nás… nech rovnodennosť prinesie harmóniu a viac či menej pokoja:))

vždy vaša Sally_Lu*

p.s.1 – a všetko najlepšie posledným pannám a prvým váham váhavým!
p.s.2 – a SNG ostáva kvôli povodni zatvorená do nedele – a tak výstava Ukrajinskej secesie už nebude prístupná… mrzí ma, že som ju nestihla, ak ste boli, pošlite nejakú foto…

… a tak kým minulé leto u mňa v oblasti konzumácie mrazených sladkých výrobkov viedli nanuky… ich drievka som potom používala na dekupáže… všetky som „poctivo zjedla“:)))… a tak ma prekvapila reakcia, keď niekto nechcel obraz zo „spotrebovaných nanukov“:)))…. a tak som sa dnes dozvedela, že napríklad, keď niekoho poštípe v okolí tváre osa a začne z toho puchnúť, je dobré mu dať do úst- možno priam do hrdla nanuk – ten nielen ochladí ústa, ale aj drievko z neho zabezpečí roztiahnutie dýchacej trubice…. a tak, keď v roku 1905 zamrzla Frankovi Eppersovi v pohári drevená palička,… určite netušil, aké bude mať uplatnenie:))

… a tak tento rok ma zlákali zmrzliny… a tak sa mi zdá, že som sa uzmrzlinovala a v posledných dňoch na tento druh „potraviny“ či „pokušenia“ celkom zanevrela… a tak by sa dalo písať o kvalitách masovo vyrábanej zmrzliny… zrejme, keby som skúmala každé zloženie napísané mikroskopickým písmom, tak by som žiadnu nezjedla a mala by som na ňu chuť:)))… a tak som skúšala aj tie v zmrzlinárňach… a musím povedať, že mi mnohé nechutili… príliš sladké… nevýrazné… príliš studené:))) a tak som si uvedomila, že mi asi stačí mierne schladený nejaký fajnový krém… čokoládový, vanilkový…. pistáciový… a tak nastáva september… a so schladením sa bude piecť aj viac koláčov… slivkových… jablkových… línia „do plaviek“… upadne zrejme do zabudnutia:)))

…“robte, čo vám kážem, potom vám kúpim nanuk!“
hovorí Tom Hanks svojim kolegom vo filme Chyť ma, ak to dokážeš

… a naša hudobná redaktorka dnes vyberá:

Time 
Maria 
Šaty 

… a tak sa s vami dnes lúčim s prianím sladkého prechodu z letných horúčav do jesenného modu:))

vždy vaša Saally_Lu*

p.s.1 – a meniny majú Márie, Marice, Majky a Mariky – všetko najlepšie!
p.s.2 – a lunárny kalendár odkazuje – starajte sa o svoju chrbtice, jedzte sardinky a arašidy:)