blog

…a tak sa priznávam, že som len pred týždňom odstrojila vianočný stromček… nie, že by som bola (celkom:) lenivá…. proste sa stromček stal na dva mesiace (čas dlhý ako letné prázdniny!)  spoluobyvateľom bytu… hosťom vítaným… a to nehovoriac o večerných svetielkach a odleskoch farebných sklenených ozdôb…. dni sa síce predlžujú, ale k rovnodennosti je to predsa len vyše dva týždne…. a tak som si naštudovala na nete, dokedy budú „funkčné“ ohrádky, kde sa majú odkladať stromčeky, určené na recykláciu /citujem:  K poslednému dňu tohto roka budú drevené ohrádky osadené v každej mestskej časti. S odvozom stromčekov začíname 4. januára 2023 a končíme 25. februára 2023. / … vraj z nich budú knižnice… a povedala som si, že ten dátum určite dodržím… a tak som dva dni pred vypršaním termínu putovala pomedzi záhony snežienok v rozpuku s obschnutým torzom stromčeka k ohrádke „v nedohľadne“ – na opačnom konci ulice… ešte nedávno ta  bola, ale v deň môjho „odovzdania“ už nie… a tak som tam zostala bezradne stáť… a potom som oprela to chúďa do medzery medzi kontajner na bioodpad a zmiešaný odpad… a so zmiešanými pocitmi šla svojou cestou… a tak zrejme z tohto stromčeka knižnica nebude… a tak uvažujem, či o rok…. pardóóón: o 10 mesiacov –  nevyzdobím len nejaké vetvičky, alebo rastliny, čo už rastú v kvetináčoch… ale čo s tými ozdobami… alebo niečo celkom iné tvorivé i k stromčekom priateľské… 🙂https://www.olo.sk/stromceky/

… a tak som šla tento týždeň niekoľkokrát prostriedkami mhd v BA… nič nové… ale jedna cesta, v dopoludňajších hodinách, bola dosť zvláštna… sedela som na zadných sedadlách… trolejbus bo poloplný/poloprázdny… do dverí sa postavil muž s otvoreným ruksakom… trasa bola dlhšia… vyzeralo to, že najbližšej zastávke vystúpi… ale nie, predniesol nám rozpravu, na tému že by chcel byť bližšie k nebu… pravda, trolejbus sa štveral do kopca… na ďalšej zastávke vytiahol z ruksaku polovypitú fľašu nejakého rizlingu a riadne sa napil… a na ďalšej zastávke vytiahol ústnu harmoniku a začal hrať… tak clivo… nie nepríjemne… a tak som na ďalšej zastávke vystúpila a nezistila, kam smerovala jeho cesta… či vystúpil na tej ďalšej-ďalšej alebo aj na konečnej… pred areálom zdravovníckeho zariadenia…
… a tak som šla tento týždeň aj peši… kamennými ulicami starého mesta… snežienky ani v obchodoch… zato som cestou z Hlavného námestia cez Zámočnícku a Baštovú stretla tri výstavy – dve paria jednej výtvarníčke – Dorote S. a tá v strede dvom výtvarníkom Jozefovi J. a Palovi M.  …kým snežienky odkvitnú, niektoré z výstav už zaniknú… a tak dávam do pozornosti, že sa dajú pozrieť aj cez výkladné sklá galérií))))

… a naša hudobná redaktorka dnes vyberá:

Joni Mitchell – River

Tisícročná včela – Beh času /Marika G.

trajler Perinbaba 2 /termín v závere posunutý…/

… a tak sa s vami dnes lúčim s prianím dobrého mesiaca marec… s Venušou Jupiterom i predlžujúcimi sa dňami!

vždy vaša Sally_Lu

p.s.1 – a keby ste šli náhodou do Ostravy je tam výstava Lidský portrét
p.s.2 – a tento týždeň majú meniny Zlatice, Anežky, kazovia aj Albínovia – všetko najlepšie!
p.s.3 – a 3.3. je svetovým dňom DIVEJ PRÍRODY – všetko najlepšie!!!
p.s.4 – a lunárny kalendár radí: „pohlaďte niekoho, koho máte radi“:)

… a tak musím hneď v úvode skonštatovať, že téma „návšteva“ z minulého týždňa vyvolala mnoho rôznorodých ozvien… a tak aj u mňa kypeli a boptnali ďalšie myšlienky na túto tému:
– návšteva je udalosť….aktérom je hosť?
– je každá návšteva „hosťom?“
– je hosť len vítaný a pozvaný…vážený a ctený?
– platí: „Hosť do domu – Boh do domu“?
– alebo: „Ryba a hosť na tretí deň smrdí“?
– hosť – hosťovanie – pohostinstvo – pohostinnosť – pohostenie….
– hotel – hostel – hosťovská izba – hosteska – štamgast…
– a latinsky je:
hosť = hospite
hostia = hospi
hostiteľ = hosp
títo = hos
oh! = ho:)))
a anglicky  = guest, nemecky = gast, slovinsky = gost….

…a tak som včera navštívila očnú lekárku a v čakárni som pochopila, že niektorí dôchodcovia navštevujú lekárov a čakárne, lebo ich samotných a osamelých nik nenavštevuje… a tak dodávam, že toto konštatovanie nevzniklo len pozorovaním – myšlienka bola priamo jednou dôchodkyňou vyslovená…

…a tak popolcová streda – nepísať sa nedá….
…a tak dodávam, že hostia = nielen množné číslo do HOSŤ, ale aj obeť a tiež hostia – chlieb určený na eucharistiu….

… a tak sa február prehupol do poslednej dekády… tá nekončí číslom 29 ani 30 ale len 28…napriek tomu skráteniu sú turbulencie tohto obdobia v histórii silné…. nielen našej krajiny… udalosti spred roka… piatich rokov….75 rokov…. zvláštne temno obdobia končiacej sa zimy……a tak usudzujem, že mi neprináleží komentovať tieto udalosti minulosti… …a tak ponúkam citát od Tulku Lobsanga:

„Nečakajte na lepší svet,
začnite ho vytvárať sami“

… a naša hudobná redaktorka dnes vyberá:
potměšilý host 
The Host Of Seraphim 
Hallelujah 

… a tak sa s vami dnes lúčim s prianím nech toto obdobie prinesie aj niečo pozitívne (nie však v nemocenskom zmysle slova:)))vždy vaša Sally_Lu*
p.s.1 – a tak dopĺňam, že 20.2. bol nov mesiaca a 26.2. bude prvá pôstna nedeľa… a 22.2. o 17-tej konjunkcia Venuše a Jupitera….
p.s.2 – a po medailovom pôste našich lyžiarov na MS tipujem, že ani najbližší víkend sa pôst nepreruší…:))
p.s.3 – a lunárny kalendár radí: „Buďte k sebe láskaví„:)

… a tak som tento týždeň šla po ulici popod sídlištné okná a vypočula som si konverzáciu dvoch žien… jedna zvonila spred domu a tá druhá otvorila okno a rozprávali sa tak, že ozvučovali ulicu… a tak som si vypočula pár viet o tom ako tá prvá „nadšená“ išla navštíviť tú druhú „nenadšenú“- tá návštevu nečakala, ba práve akurát sa odniekiaľ vrátila
….a tak tú z ulice nevpustila ani do vchodu a povedala jej, že nech nabudúce určite dopredu zavolá… tá, čo mohla byť „dotknutá“ sa vôbec nesprávala urazene, naopak, všetkých nechávala pozdravovať, ďakovala a pomaly odchádzala… na chvíľu pôsobila ako nejaká slúžka veľkomožnej… prípadne veľmi submisívna príbuzná… alebo ako človek, čo takto chodí na návštevy bežne, možno sa nudí a skúša šťastie, či zastihne niekoho ochotného, zhovorčivého a jej spoločnosti chtivého doma…
… a tak som si spomenula ako jedna kamarátka hovorila o príbuznej, ktorá sa vydala niekam do Beneluxu, že keď išli navštíviť tamojšiu „pani matku“ (manželovu mamu), niekedy to takto vyzeralo tiež… pár slov pri dverách a odchod… 
…. a tak musím jedným dychom dodať, že sú aj návštevy také, ktoré boli pustené dovnútra a nie a nie odísť… (čas pre nich nehrá rolu… alebo práve –  hrá v ich prospech:)…
… a tak som si spomenula, ako sme sa presťahovali z miesta uprostred dediny na miesto na okraji mesta… kým na to prvom mieste sa podchvíľou niekto zastavil… aj preto, lebo sme bývali u starých rodičov, ktorí boli podľa mňa dosť obľúbení… neskôr na okraj mesta zašiel málokto (najmä tie ohlásené návštevy)… hlavne by som sa potešila nejakým spolužiakom… a tak si spomínam, ako keď už naozaj niekto z kamarátov prišiel, sedeli sme na schodoch pred domom ale len tak „kecali o neviemčom- resp. asi o ničom“ … a tak raz jeden kamarát povedal: „prečo nás už nevyhodíš?“ – a tak som si uvedomila, že mi bolo vlastne ľúto niekoho vyhodiť, keď už konečne prišli…
… a tak som si pomyslela, že ako to asi bývalo v minulosti, keď neboli telefóny, sociálne siete…. návštevy mali svoje pravidlá?… v mestách i na vidieku… pravidelé návštevy „na Štefana“… na meniny, narodeniny… alebo každodenné?….. v mestách pred 100-200 rokmi oficiálne zoznamovacie…. návštevy…… naozaj sa spoločenský život prenáša len do virtuálneho priestoru?… jasné, že príbuzní sa z rôznych praktických dôvodov navštevujú…. dostávame sa do doby, že sa priatelia stretnú po tisís vymenených sms, mms, mailoch a iných skupinových virtuálnych komunikáciádh raz za rok dva tri… stretnú aj na káve?:))))… a tak som si klikla na nete heslo „návšteva“…. a nabehla mi celá stránka odkazov na… návštevy u lekára!!!!
….a tak by som očakávala skôr návštevy kina, divadla, galérií… návštevné dni miest, ktoré nie sú bežne prístupné…. 
…a tak Krátky slovník slovenského jazyka hovorí, že „návšteva“ znamená k niekomu prísť s cieľom ostať tam istý čas (rodinná, štátna n…)… a tiež zúčastniť sa na niečom (divadlo)… ale nehovorí o tom, z čoho to slovo pochádza…„návšteva – navštíviť„… bol to prvotný nápad nejakého Števa?…. potreboval súrne na wc a niekomu náhodne zaklopal na dvere a potom aby bol slušný, tak nejaký čas pobudol?:))))… a tak keď sa poobzeráme po označení tejto činnosti v iných EU-krajinách tak… v češtine je názov takmer identický, v poľštine a maďarčine to ani neviem prečítať a napísať… v slovinčine „obisk“?!… v nemčine „besuch“(=nesprávaj sa na návšteve bezočivo ale ani bezušivo!?:)… ale v mnohých iných jazykoch (taliančina, angličtina, španielčina, portugalština, francúština ale aj rumunčina)celkom jednoznačne vychádzajú z latinčiny:

vi = sila
vis = chceš
visi = videný
visit = návšteva (anglicky)
visita = návšteva

…a tak „Pozor,vizita!“… a tak môžeme v týchto dňoch navštíviť začínajúci filmový festival Berlinale… nikdy som ho zatiaľ nenavštívila, ale predpokladám, že nemusíme mať na to zvláštne pozvanie (pokiaľ nechcete byť členom poroty a pod.:)… a tak je možné, že tam okrem Anne Hathaway uvidíte aj Stevna Spielberga…. a tak konštatujem, že jedna z hlavných postáv filmu Zviera (s Belmondom)  – herečka Raquel Welch… a tiež režisér, okrem iných aj filmu Starý dom uprostred Madridu Carlos Saura….už sú spolu na nejakom nebeskom filmovom festivale…. ale okrem kín (nielen) s ich filmami, by som rada navštívila aj ten Madrid… mimochodom v erboch Madridu aj Berlína figuruje medveď!… ale dúfam, že medvede ešte aktuálne spia:)))

…. a naša hudobná redaktorka dnes vyberá:…
de Carlos Saura… 
ET_soundtrack 
Cosma 
a ako bonus: film Zviera 

… a tak sa s vami dnes lúčim s prianím príjemných návštev… nielen tých súkromných, ale aj divadelných, kinových, galerijných… či medzištátnych:))vždy vaša Sally_Lu*
p.s. 1 – a tento týždeň bolo Valentína:)
p.s. 2 – a na Valentína sme otvárali Galériu Živa – ktorú môžete navštíviť už len v jej archíve na webe:)
p.s.3 – a lunárny kalendár radí: „Objavujte krásy sveta i seba samých„:)

….a tak sa tento týždeň ťažšie nejak píše, nielen preto, že mráz zalieza pod sukne… niekedy aj po nohavice… na zemi zima… pod zemou…
… a tak to vyzeralo, že tentokrát fakt nenapíšem… 
….a tak sa mi dnes snívalo, že som kamarátke ukazovala skicák – vlastné kresby s portrétmi… na každej A4-ke jedna hlava… mužské aj ženské tváre… mužské boli zväčša čierno-biele … akoby sa vynárajúce z čiernej neforemnej – asfaltoidnej –  plochy naspodu formátu… ale črty boli jemne vykreslené… oči živé… priam som mala pocit, že som spoznávala skutočných mužov, ktorí boli predlohami…. ženské portréty boli zväčša z profilu… viac výtvarné… farebné… dominovali žlté a oranžové farby… musím priznať, že som bola nadšená, ako som to zobrazila… grafické listy hodné vystavenia!!!…. až kým som sa nezobudila a nespomenula si, že som večer pozerala dokument o grafikovi Vladimírovi Suchánkovi, ktorý my mal najbližšiu nedeľu 90-ku!… a tak musím doplniť, že v jeho portrétoch príliš muži neboli (nespomínam si)… a tak by som možno mala naozaj niekoho nakresliť (hlási sa niekto ako model?:)… a tak tiež konštatujem, že si nespomínam, že by tam mal dámy „s brýlemi“… a veru Naďa. Urbánková, by sa vynímala s tými svojimi nielen na litografii ale aj aj na poštovej známke… keď už nový CZ prezident chce porušiť 100-ročnú tradíciu a nechce, aby jeho miniportrét niekto z opačnej strany oblizoval alebo búchal naň poštové pečiatky… a propos „pečiatky“ … a oscarový film Ostro sledované vlaky – tento Menzlov film mal okrem tejto známej scény zaplašovania nudy v službe pečiatkovaním pozadia resp. sedacích svalov slečny výpravčíčky….. aj niekoľko iných vrcholov… a jedným z nich… najmä pre hlavného hrdinu v podaní Václava N…. bolo nočné stretnutie s Viktóriou F. v podaní Nadi….. jej krátke ale intenzívne pôsobenie spravilo z Miloša – Václava – celkom iného muža… vlastne Muža… 

Dieťa vidí všetko novými očami,
genialita je zámerné prebúdzanie detstva.
Charles Baudelaire – „maliar moderného života“
/preložené podľa prekladu D.Brejlovej

… a tak cestou domov sa v mhd objavil revízor… a tak som na chvíľu zatajila dych…. nebola som si istá, či mám električenku stále funkčnú… ale áno… do zajtra… a tak som sa odviezla na konečnú a dokúpila mesačný lístok…. a tak sa v BA-mhd chystá zmena – od pondelka budú vraj všetky zastávky busov a 3lej-busov „na znamenie“… čiže je dosť možné, že ak sa cestujúci začíta, zarozpráva, zasní… alebo nie je miestnych pomerov znalý… prichádza z iného SK-mesta alebo z iného štátu…(!)… tak sa povozí… a môže spoznať krásy aj nekrásy hlavného mesta… a tak uvidíme ako to bude fungovať… a tak uvažujem, či si nasadiť na tieto výpravy mestom nejaké ružové okuliare:)
… a naša hudobná redaktorka dnes vyberá:
Naďa
Grafičanka 
Dežo 

… a tak sa s vami dnes lúčim s prianím pokojných dní februára či na snehu, mraze alebo v teple bytu či mhd:))vždy vaša Sally_Lu*

p.s.1 – Naďa Urbánková vraj so svojimi výraznými okuliarmi prispela k tomu, že obyvatelia Československa, ktorí sa hanbili nosiť „brýle, brylky, okulky, okuliare..“ strácali ostych:) 
p.s.2 – a meniny majú tento týždeň: Doroty, Vandy,, Zdenkovia, Gabriely i Dežovia – všetko najlepšie!
p.s.3 – a lunárny kalendár konštatuje: „Čím viac lásky rozdáte, tým viac dostanete“:)

..a tak minulý týždeň sa lámali ľady…  vlastne  ani nie… áno nastal odmäk … a aspoň tu na juhozápade sneh spred týždňa skoro celkom zmizol…
…a tak v okolí Špindlu bolo v sobotu a nedeľu pekne nasnežené, ale Petre V. to medailu neprivialo… a ani Mikaele S. vyrovnanie medailovej pozície najlepšieho lyžiara  Ingemara Stenmarka hoci už oficiálne medzi ženami je historicky „najmedajlovejšia“(mali vraj pre ňu pripravené nejaké prekvapenie, ale jej ho nakoniec neodovzdali – to by ma celkom zaujímalo čo to bolo:)…. sám Ingemar vyhlásil, že ho určite prekoná…  môže dosiahnuť nielen jeho 86 ale aj 100 víťazstiev… také zvláštne virtuálne súperenie na žensko-mužskom zasneženom poli:)
… a tak, kto nechcel zapadnúť do snehu a snežných tém… mohol sa pozrieť do haly vo Fínsku… na ľad a nechať sa prekvapiť Adamom Hagarom – najnovšou SK nádejou v krasokorčuľovaní na ME – fakt som náhodou zhliadla jeho program a skákal ľahko a sebaisto, aj keď to zatiaľ nebola plejáda 4-itých ale 3-itých skokov…
… a tak kto už fakt nechcel mať nič spoločné so zimnými športami, ten mohol prepnúť na južnú pologuľu – na „balkánske“ finále AO 2023, kde nakoniec srbský tenista vyrovnal Nadalových 22 víťazstiev a vyhral nad gréckym… a ten teda netancoval po skončení turnaja po kurte ako Grék Zorba… ktorého mimochodom uviedla jedna TV stanica vo spojom programe deň pred tým… a tak som sa dozvedela, že hlavný predstaviteľ filmu Anthony Quinn nebol Grék ale Mexičan…

… a tak mohol človek cez víkend presurfovať – nielen cez športové kanály – okolo sveta…a tak som minulý víkend necestovala okolo sveta, ale trávila v meste, kde som síce už predtým bola, ale nikdy nespala… až teraz… v nedeľné ráno v tomto malom sídle bolo na hlavnej ulici áut celkom málo…. a tak, keď som pri pohľade z okna penziónu zbadala blížiace sa auto, zapozerala som sa… auto zabrzdilo, zastalo… nik z neho nevystupoval… naopak… z rodinného domu, pred ktorým auto zastalo vyšiel po chvíli muž… muž v župane, previazanom opaskom… bez čiapky… bez nohavíc (iba ak mal krátke – schované pod županom – každopádne mal holé nohy a nejaké šľapky:))… nevybehol niečo si vziať… a šup naspäť do postele… nie… nastúpil svižne… (mrzlo)… do auta, zabuchol dvere… auto odišlo… nik ďalší z toho domu nevyšiel ani nevybehol na ulicu… nič, opäť ticho… prázdna ulica i chodník… a tak som pozerala na tú ulicu a hovorila si, že je to ako vo filme… románe… poviedke… neprimälo ma to vymýšľať príbeh… ani zisťovať, kto to bol… ak máte chuť vyfabulujte si vlastnú verziu….:)) … a tak, keď som sa v pondelok ocitla už celkom prozaicky v hlavnom meste… a šla tom tu neďaleko do obchodu… a… a uvidela som na tráve pri plote priviate zamrznuté nohavice… a tak som si istá, že nepatrili tomu nedeľnému pánovi… hoci boli čierne „kostolné“… vietor ich zrejme odvial niekomu z balkóna…

… a tak som si spomenula na jednu polemiku, ktorú som si minule … už ani neviem kde… vypočula… cca:

– tie nohavice… ale aj „jedna nohavica“ = polovica nohavíc 
– tie topánky… ale aj „jedna topánka, čižma, papuča“ – z dvoch samostatných…
– tie rukavice…. ale aj „jedna rukavica“ – z dvoch… detto
– tie náušnice … ale aj „jedna náušnica“ – z dvoch…detto
– tá podprsenka …. ale aký je názov pre polovicu tejto spodnej bielizne???

… a naša hudobná redaktorka dnes vyberá:
Nohavica 
Toten Hosen 
The Trousers 

… a tak sa s vami dnes lúčim s prianím dobrého februára 2023!vždy vaša Sally_Lu*

p.s. 1 – a 2.2. sú Hromnice – deň zasvätený Bohu i deň mokradí a podľa ľudových pozorovaní aj deň, keď bývali prvé búrky v roku s sviečky „hromničky“ vysvätené v tento deň mali počas celého roka chrániť pred nepriazňou počasia a inými pohromami…
p.s. 2 – a 2.2. je 33. deň v roku a do konca roka máme ešte 333 dní! 🙂
p.s. 3 – a lunárny kalendár hovorí: „Čo myslíš. to si. Čo myslíš, to tvoríš.“… a radí: „kútiky úst hore!“
p.s 4 – a všetko najlepšie všetkým práve oslavujúcim vodnárom, ale aj Erikom, Erikám, Emilom, Veronikám, Tatianam a Agátkam:)

…a tak nejak podchvíľou niečo hľadám alebo si neviem spomenúť… už týždeň hľadám dve obľúbené zimné čiapky… a tak, keďže čiapky sú vecou, ktorú najčastejšie zabudnem alebo stratím… tak si neviem spomenúť, kam som ich založila…v ktorom vlaku zabudla… a či som aj tieto obľúbené nepribalila do predvianočnej igelitky určenej pre charitatívne účely… a tak dúfam, že niekomu nielen zohrejú v zime hlavu ale aj potešia… 
…a tak mám občas pocit, že neviem či som len niečo zabudla, alebo si neviem spomenúť… a nikdy som to ani nevedela…
… a tak keď sa ma minule kolegyňa opýtala: „nespomínaš si, ako ste to vtedy pripravovali… odkiaľ sa tá myšlienka zobrala…?“… tak si neviem spomenúť ani na tú myš ani lienku:))
… a tak presne neviem, kde sa nachádzajú v priestore medzi ušami… očami… ústami… nosom… jednoducho medzi vyústením zmyslových orgánov na najvyššej časti tela (pokiaľ nerobíme stojky, alebo nemávame rukami:)… tie zásuvky, kde sa zakladajú do kartoték údaje, myšlienky, veci… ktoré akoby sa niekedy niekde vysypali… a človek nevie, či sa vysypali len v tej hlave alebo už celkom mimo nej…. 
…a tak mám stále pocit, že aj dva mesiace po covide sa moja hlava ešte nenastavila celkom na normál… ponúka sa samozrejme otázka, čo považovať za normál a či stav pred dvomi mesiacmi alebo tromi rokmi bol normálom… a tak si hovorím, hlavne nestratiť hlavu….
… a tak sa ponúka odkaz na Hellerovu knihu – román Hlava XXII…. aj keď hlava nie je v tomto prípade časťou ľudského ani zvieracieho tela… je to paragraf, vojenský predpis… ktorý sa však zrodil v nejakej hlave a nejaké iné hlavy aj s telami s ním majú-nemajú problém….

… a tak sa u našich západných susedov schyľuje najbližší víkend nielen k zjazdu žien – pardon slalomu žien v Špindlerovom Mlyne…ale aj k druhému a definitívnemu kolu prezidentských volieb… bude zvolená „hlava štátu“… aj keď je už teraz jasné, že to nebude hlava „tá“ – čiže prezidentka….

… a tak hlava… čiapka… klobúk… šiltovka… okuliare…účesy… hlava vlasatá… plešatá… okatá… usmiata…bronzová….kamenná… maková… hlava taková…

…
Traja múdri idú do Tamtárie,
spievajú si tri kapustné árie.
Nespievajú.
Mlčí stredný,
mlčí pravý
a mlčí aj ľavý.
Akáže to bola vlastne ária?
Tramtará!
Tramtará!
Tramtarárija!
Čudujú sa tri kapustné hlavy.
/M. Válek

… a naša hudobná redaktorka dnes vyberá:
Raindrops Keep Fallin‘ on My Head  
účesy 
hlava 
hair 

… a tak sa s vami dnes lúčim s prianím sviežej hlavy a sviežich nápadov… pod teplou čiapkou… nie pod čapicou:)))vždy vaša Sally_Lu*

p.s. 1 – a do 3.2. je možné hlasovať v RÁDIOHLAVÁCH – 15. ročník!!!
p.s. 2 – a najviac nominácií na Oskara – 11 má film Všetko, všade, naraz … odovzdávanie cien prebehne 12.3.23….
p.s.3 – a lunárny kalendár radí dostatok spánku – lebo nedostatok vraj spôsobuje „zahmlené myslenie“ – a hmiel už bolo túto zimu celkom dosť, netreba si ich vpúšťať do hlavy!:))

… a tak som dnes z okna pozorovala menší rozhuch na ulici… auto zaparkované čiastočne na ceste a čiastočne na chodníku má nasadenú „papuču“ … po tej vedľajšej uličke prejde asi tak päť áut za hodinu a po chodníku asi päť ľudí za deň… pred autom s papučou stálo auto polície, zdalo sa mi, že to inkriminované auto svieti, že situáciu riešia… ale po chvíli policajné auto zmizlo a to druhé aj s papučou ostalo…a tak, hoci som svojho času testy v autoškole absolvovala s vysokým počtom bodov, situáciu som celkom nechápala… a tak, keď som šla neskôr po ulici a chcela som sa na to pozrieť z blízka, žiadne auto tam už nestálo a chodník bol celkom prázdny – bez vtáčika živáčika či človiečika tuláčika:))….a tak som si spomenula na film Tajnosti – nie Tajnosti a lži (s mimochodom „na zabitie“ skvostnou Brendou Blethyn)… a tak Tajnosti, kde Iva Bittová  (predstaviteľka hlavnej hrdinky) zaparkuje v Pražských uličkách…. a po návšteve obchodu, kde aj tak nič nevybavila, nájde na aute papuču… a pani- „pozorovateľka oknová“ na ňu z otvoreného okna sebavedome a škodoradostne zakričí, že to ona zavolala odťahovú službu… a hlavná hrdinka duchaprítomne zareaguje, že teda v poriadku, nech pani auto postráži a odchádza preč… a tak sa „pozorovateľke oknovej“ v tej chvíli vyčerpá slovná zásoba:))… a tak musím dodať, že som o podobných osobách počula aj mimo film, ale… škoda reči…

… a tak papuče!!!… dalo by sa pojednať o „papučovej kultúre“ ale aj „podpapučovníkoch“…. ale asi sa im vyhnem…:))… a tak poznám aj takých, čo doma chodia v topánkach… alebo radšej naboso…  ale ak medzi papuče počítam aj „nazúvky“ jednoduché – čiže šľapky… (mimochodom termín „trendy šľapky“ je skutočne neskutočný!:))… a tak som si spomenula ako nejaké obdobie v byte nado mnou žila pani – slečna? – nikdy som ju nevidela)… a tá určite nechodila v „dúchodkách“ zapnutých na jednu kovovú klipsu ani v ortopedických „korkáčoch“ alebo niečom podobnom… chodila doma v nejakých šľapkách na opätku – vždy som si ich predstavovala v nejakom ružovom alebo fialovom odtieni… s pierkami alebo kožušinkou…. a keď tak celý večer chodila hore-dole, až som mala chuť kresliť jej trasy na strop… ale nikdy som to umelecké dielo nezrealizovala…… a tak do hereckého alebo aj inak umeleckého neba (neskôr sa venovala sochárstvu, hoci bola sama veľmi sošná) odišla tento týždeň „Výtržnica“ z filmov „Láska, chlieb…“ – Gina Lollobrigida…. aj keď v tejto roli bola asi zväčša bosá… v šľapkách s labutienkou (by) jej to určite pristalo… vďaka za ten temperament, sviežosť i krásu!

….a naša hudobná redaktorka dnes vyberá:
Astrud 
Naboso – Nerez
Iva Bittová 

…a tak sa s vami dnes lúčim s prianím, nech nám papučky zohrievajú len uzimené končatiny a nie pneumatiky:))vždy vaša Sally_Lu*

p.s.1 – a po sobotnom nove nastáva v nedeľu nový rok zajaca:)
p.s.2 – a lunárny kalendár odkazuje – „miluj  (svoj ) život“

…a tak som sa dopracovala do štádia: „ak dojem čím skôr posledné vianočné koláčiky, začnem o to skôr chudnúť!“… ale čo keď v obchodoch dopredávajú vianočné oblátky… a tak na vlastnej skúsenosti vyhlasujem, že zjesť ich naraz celé balenie nie je pre žalúdok najlepší nápad (ani pre objem pásu:)… prosím vás, choďte si ich niekto kúpiť:))
… a tak, pokiaľ si človek nažíva sviatočne vo svojom mikropriestore bez väčších intervencií okolia, tak má tendencie vytvárať si svoje predstavy bezchybného fungovania sveta „za oknom“…. predstavuje si situácie a vlastný jednoduchý spôsob ako cez ne prejde „bez straty desiatky“:))
…a tak som si išla obuť celkom nové „podstromčekové teplé ponožky“… odstrihla som plastové vlákno a zložila prehnutý pevný papierik s fotografiou slečny vo vetrovke s rozviatymi vlasmi, s veľkosťou a ďalšími údajmi… a potešilo ma, že tam bol nakreslený aj piktogram bavlnkového chumáčika s údajom 100% bavlna a pod ním nálepka, kde táto informácia bola zduplikovaná a pripísané: Vyrobené na Slovensku… a tak som otočila papierik na rubovú stranu a tam bolo v deviatich jazykoch (aj po slovensky) uvedené: bavlna – 85%, polyamid – 10% a elastan – 5%… a pod tým: made in… Čína… a tak si hovorím, že darovaným ponožkám asi neradno „na zuby“ pozerať… a tak dodávam, že inak sú príjemné a teplé… a tak, keď som si klikla na „onú značku“ z ponožiek na webe – okrem spodného prádla mi stránka ponúkla Rubikovu kocku 2×2!
… a tak som sa tento týždeň vybrala v tých nových ponožkách k lekárovi (špecializácia nie je dôležitá) – na webe stálo, že ordinačné hodiny sú v ten deň do 15.30… a tak som tam prišla komfortne o 14.30 – prázdna čakáreň – potešilo ma, že všetci pacienti prišli asi na 12-tu a sú už preč – budem hneď na rade a hneď vybavená… až kým… až kým sestrička neotvorila dvere a nepodelila sa so mnou o informáciu, že lekár bol povolaný na konzílium a už dnes nepríde… a tak som dostala ďalší termín… našťastie ešte tento týždeň..
…a tak v utorok sa predsa len naplnila predstava Petry Vlhovej a jej tímu o víťazstve –  vo večernom slalome vo Flachau… a tak jej takto virtuálne ďakujem, že sa s nami po dvoch daždivých dňoch podelila o svoje nadšenie, talent a silu… a dnes ráno bolo celkom jasno, obloha bez obláčka, len miznúci mesiac po splne na západnom horizonte… krása!
… a tak  v nedeľu skončili liturgické Vianoce… a pápež František okrem iného povedal (zostručnené):…

nerozdeľovať ale deliť sa…
…nedeliť ale zdieľať...

…a tak uzatváram dnešné zdieľanie prianím, či predstavou, že sa podelíte o svoje zážitky rozbiehajúceho sa roka… nemusíte písať len mne… nemusíte písať… stačí hovoriť…počúvať…vnímať a cítiť… 
…a tak sľubujem, že budúce Vianoce sa o tie koláčiky viac podelím:))

… a naša hudobná redaktorka dnes vyberá:
Letá 
Zuzana Homolová 
Valér Miko 

… a tak sa s vami dnes lúčim s prianím samých príjemných prekvapení v roku 2023!vždy vaša Sally_Lu

p.s. 1 – a meniny tento týždeň majú: Alexovia, Ernestovia, Rastislavovia!!!… a narodeninových oslávencov nebudem ani menovať – každopádne všetkým všetko najlepšie!
p.s. 2 – a lunárny kalendár radí návštevu kaderníka alebo aspoň zostrih končekov vlasov a na víkend brusnicové, borievkové, žihľavové čaje – na obličky…
p.s. 3 – a možno ešte stihneme akciu v GMB – Vianočný pop-up grafík

…a tak prvý traktát v roku 2023!… a tak som si spomenula na maturitný ročník o takomto čase… zimné prázdniny, ktoré mi „osviežovalo“ počítanie maturitných testov… existovala aj kniha, alebo TV-program „matematika prevažne vážne“, ale neviem si spomenúť už ani na obal ani obsah!…a tak pribudla za rok MMXXII jedna čiarka…ako na účte v pohostinskom zariadení „III“ (najlepšie j pohostinnom… silvestrovskom?:)… a tak ciferný súčet letopočtu tohto roka je 7… a posledné dvojčíslo 23 = prvočísla!… ale samotné číslo 2023 prvočíslom nie je – po vydelení sedmičkou podiel je druhou mocninou čísla 17….čiže 7x17x17= 2023… tri prvočísla, ale výsledok prvočíslom nie je!… a tak som si spomenula na knihu „Osamelosť prvočísiel„…a tak konštatujem – keď sa prvočísla spoja a prípadne ešte znásobia… osamelosť sa (možno) môže stratiť…

…a tak tento týždeň dobiehajú posledné rozprávky… prázdniny ešte pár dní pokračujú… a tak sa pomedzi ružových panterov, správy a športové programy k posledným zákuskom vyliezajú zo záloh aj dokumenty… a tak som nečakane zhliadla dokument o „chorofóbii“!!! – ak si myslíte, že je to strach z chorôb… čo by bolo kontextuálne… nie, fakt nie!… skúste hádať ešte raz… pomôcka: tento rok sa na Silvestra poriadali po čase Silvestrovské plesy a tam sa okrem konzumácie jedla a nápojov a tomboly a ohňostroja… tancuje!… a tak som sa dozvedela, že existuje „strach z tanca!“… skutočne som netušila, že niečo také je a je skúmané psychologicky, profesionálne i amatérsky … hlavný protagonista a režisér išiel po stopách vlastnej fóbie… v detstve bol hravým tancujúcim dieťaťom, ale v puberte sa jeho radosť z pohybu v rytme hudby úplne stratila a v zrelom veku hovoril o fóbii, ktorú sa snažil pochopiť a prekonať tancom s okuliarmi virtuálnej reality, tancom na pláži, tancom v tme… a na záver si spomenul na dievča, ktoré chcel v deviatej triede na večierku požiadať o tanec, ale neurobil to… dotyčnú dievčinu – ženu našli, zatancovali si… ale …okrem toho, že si splnil tínedžerskú túžbu… fóbia nezmizla… ale film nemal len túto líniu – skúmal fóbiu aj u iných obyvateľov našej planéty… členky domorodých kmeňov v Afrike i Amerike hovorili o svojej oddelenosti od okolia skrz to, že nechceli, netúžili a nemienili tancovať!!!… pocítila som zrazu nejaké fascinujúce prepojenie „škatuliek“… respektíve schematickosť škatuľkovania sa stratila… v každej skupine je niekto, kto nejak niečím vyčnieva z radu ale tým poľuďšťuje… humanizuje celú tú skupinu ľudí… niečím aj zovšeobecňuje, ale inak ako by sa povrchne zdalo… …a tak som si spomenula ako som takto začiatkom roka bola na nejakom tanečnom workshope… na záver akcie sme sedeli s kamarátkami v kruhu a rozprávali sa… a viaceré sme skonštatovali, že sa nám začiatkom roka nechce tak nejak nič… ani tancovať…. a že je treba do nového roku vstupovať pozvoľne… s prírodou… veď aj medvede by spali (alebo spia?)… len Viedenskí filharmonici nelenia a nádherné kvety sa im na novoročnom koncerte opäť zelenia:))

… a naša hudobná redaktorka dnes vyberá:
Dirty Dancing 
ABBA 
Viedenskí filharmonici 2023 

… a tak sa s vami dnes lúčim s prianím pozvoľného a optimistického vstupu do nového roka….vždy vaša Sally_Lu*

p.s.1 – a meniny majú tento týždeň Kariny, Daniely i Andrejky – všetko najlepšie!
p.s.2 – a keďže nám namiesto sneženia v tieto dni prší a jasu snehu je málo – môžme sa spoliehať na nebeské telesá na to, že naša Zem sa točí a severná pologuľa sa natáča viac k slnku –  „na Troch kráľov o krok ďalej! 

…a tak kto nepozná reklamu, kde otecko v zasneženom lese vyrezáva potenciálny vianočný stromček a jeho malá dcérka vidí… nie zlaté ale divé prasiatko?… a tak musím povedať v tomto momente, čo sa mi stalo na Štedrý večer… po dovyprážaní ryby som otvorila okno a pozrela sa na večernú oblohu… nad mestom jasne svietili hviezdy, Veľký voz sa jagal… bol kozmický… ešte krajší ako v rozprávke „Vianočná hviezda„… premkla ma priam predstava o žiarivej hviezde nad Betlehemom… nádhera, ticho, žiadne autá, prázdne chodníky… a v tom som zrazu zaregistrovala pohyb medzi stromami v parčíku oproti…nejaký väščí pes, zrejme kólia… kto teraz venčí psa? – ale keď musí tak musí…. ale po chvíli zaostrovania do prítmia pod stromami a okolo nich som žiadneho človeka som nezaregistrovala… ale zvierat bolo zrazu viac… jeden, dva, tri, štyri!… ale neboli to psy… boli to diviaky!!… pozorujúc z okna to bolo priam euforické – mala som chuť kričať: „ja už ich vidím!“… hladná som bola už celkom dosť!… každopádne som volala na členov rodiny, aby sa šli tiež pozrieť, ale môj krik takmer spôsobil paniku a nadšenie bolo najväčšie u mňa… padol nápad volať políciu… ale to by som zvieratkám na Štedrý večer neurobila, tak si tam pekne lúskali popadané šišky… a tak som pozorovala parčík z okna aj nasledujúce večery sviatkov v rovnakom čase, ale nič… žeby sa mi to predsa len zdalo?:))

…a tak sa kanálmi TV cez Vianoce liali miestami rozprávky od rána – do večera…a tak  bolo miestami príjemné si pozrieť niečo chronicky známe… a nájsť tam nejaký zabudnutý osviežujúci moment… alebo pozrieť si len tak okrajovo niečo nové, nudné, pri čom sa dá pokojne rozprávať a nič vám neujde… a tak som sa opäť kochala v Pištěkových popoluškovských kostýmoch… a tak prišla tesne pred sviatkami správa, že do filmového neba odišla kostymérka Irena Greifová – autorka množstva kostýmov známych československých filmov – mimo iného aj Troch veteránov… a tesne pred Silvestrom módna návrhárka Vivienne Westwood – existuje punkové nebo? – daj vedieť Vivienne!!!

… a tak si podáva ruku rok s rokom…
…je im jedno či bežíte, či idete krokom…
…či žmurkáte pravým či ľavým okom….
…či ležíte vo vani alebo brodíte naboso potokom…
…tak buďte v prianiach dobrým prorokom
….a zapite do dobrým mokom!!!:))

… a naša hudobná redaktorka dnes vyberá:
Lennon Happy Xmas (War Is Ower) 
ABBA happy new year 
Jingle Bells 
Vivienne W 

… a tak vám ďakujem za priazeň v roku 2022 a prajem všetko dobré, lepšie a najlepšie v roku 2023!vždy vaša Sally_Lu*

p.s.1 – a tak pár týždňov po MS odišiel do futbalového neba Pellé…
p.s.2 – a lunárny kalendár odkazuje: „prijímajte lásku so všetkým!“ … a dodávam: „prijímajte všetko s láskou!“:))