blog

…a tak som chcela písať niečo na vážnu tému…teplo tohto týždňa mi nedáva možnosť hlbokého skúmania a zamyslenia… skôr chaos z pokračujúcich horúčav:))

…a tak by som mohla napísať niečo o snoch… v lete sa mi takmer nič nesnívalo… ale dnes v noci päť snov – žeby naozaj ochladenie pred dverami?:)))

…a tak fragmenty:

– nejaká neznáma galéria… na rukách sme mali náramky ako na koncerte… mala som na starosti nejaké neznáme cca 7-ročné dievča… exteriéry a interiéry sa striedali… a my sme nevideli umenie… hľadali sme záchodky…

– neznáme mesto (možno Praha)… neznámy byt….žili v ňom dve staré panie… keď jedna odišla bolo treba tej druhej robiť spoločnosť… riešila kam pochovať uhynutého škrečka… pozreli sme sa z okna… padal sneh… bolo tam už asi desať centimetrov… a tma… návrat tej druhej bol pre mňa istým vyslobodením…

-neznámy kostol… akoby z neho bola len polka (nedostavaný… zbúraný?)… ale nezostalo len presbytérium… bol akoby roztrhnutý pozdĺžne… ľudia prichádzali a ostávali stáť vzadu… vpredu však boli voľné miesta na sedenie… išli sme tam… namiesto omše sa riešilo oblečenie pre nejakého malého chlapca….

… sedím v nejakej reštaurácii… s Evou… čakáme na čašníka… podivná šedá hmota na tanieri…cibuľa… (posledný sen = úryvok sna Jana Švankmajera – parafrázované)

…a tak sa tento týždeň dožíva 90-ky český výtvarník a surrealista Jan Švankmajer.… jeho žena Eva by mala tiež v septembri narodeniny… ich tvorba je nezameniteľná…

…. a tak som si povedala, že keď nie Švankmajer…  bolo by fajn stihnúť aspoň výstavu v neznámom priestore v centre BA… a práve tam by oni vynikli… alebo zanikli… v plesniach a bortivých procesoch v útrobách budovy… bývalej budovy „mestský dom účastníkov odboja“….. vlastne len malá fáza jeho života  – slávnostne odovzdaná v auguste 1974 pri príležitosti 30. výročia SNP…do 90-tych rokov… „u fašistov“… musím priznať, že sme tento názov brali tak naľahko a identifikačne/konverzačne …. v čase vojnových konfliktov v susednom štáte je mi to nejak divné…. a predtým roky to bol zrejme obyčajný meštiansky dom s bytmi…. aká bude jeho budúcnosť nie je stále isté… galéria to zrejme nebude… len na chvíľu, len do 13. septembra… výstava „Miesto toho„…zaujímavá aj pre ten samotný priestor a nepoznané priehľady…iné perspektívy… neznáme v zdanlivo známom (svete)

… a naša hudobná redaktorka dnes vyberá:

Sebastián 
Sonet 66 
Wonderwall 

…a tak sa rozbieha sezóna výstav… oficiálnych a neoficiálnych… a predpoveď počasia hovorí o ochladení…

…. a tak sa s vami dnes lúčim s prianím plynulého prechodu k primeraným teplotám :)))

vždy vaša Sally_Lu*

p.s. 1 – a všetko najlepšie Aliciam, Martinám, Máriám… a všetkým Pannám!
p.s.2 – a lunárny kalendár radí: „s ľahkosťou prijímajme život taký aký je“… to je výzva!:)

…a tak som si pôvodne predstavolala tento posledný augustový týždeň… letný teplý… nie horúci… aký nakoniec je:))… predstavovala som si viac výletov s „vetrom vo vlasoch“ ako zašívania sa v tieni a klimatizovaných priestoroch… nejaký odľahčený text na záver prázdnin…

… a tak som minulý týždeň cestovala taxíkom… počas nie dlhej jazdy som sa dozvedela, že šofér to robí len dočasne… chce sa stať vojakom… absolvoval odvody, ale nevzali ho… mal podváhu…. ktovie či sa o rok o to pokúsi znovu… alebo sa zamiluje… alebo….

… a tak som strávila niekoľko dní tohto týždňa na strednom SK… a tak som šla cestou mestom nakúpiť do lokálnych potravín na malom sídlisku… z obchodu vychádzala čata či rota… jednoducho cca desať vojakov a vojačiek… a keď som platila prichádzali ďalší v rovnakom zoskupení… v maskáčoch… a tak som sa neskôr dozvedela, že ich ubytovali na neďalekých internátoch strednej školy… na oslavy… verím, že budova sa už budúci týždeň zaplní študentami…

…a tak som si v jednej obci vypočula pondelkové hlásenie miestneho rozhlasu… bolo venované oslavám SNP… v obci… v okresnom meste… v krajskom meste… možno bude pristavený aj autobus… alebo som si to poplietla… autobus bude pristavený pre záujemcov o výlet do Bardejova… v septembri…

… a tak sa v Banskej Bystrici a okolí pripravujú rozsiahle oslavy 80.výročia SNP… s rozsiahlymi dopravnými obmedzeniami…. a tak sa BB stáva na pár dní hlavným mestom (osláv)… kedysi sa hovorilo o súmestí Zvolen – BB ako o možnom hlavnom meste SK… žeby skúška… ale trochu silne „silová“…

… a naša hudobná redaktorka dnes vyberá:

král a klaun 
láska má párik krídiel
vtáci

…. a tak sa s vami dnes lúčim s prianím… aby tí vojaci, čo som videla ako si kupujú rožky, banány a minerálky, boli poslednými vojakmi, čo som kedy videla… (do priania zahŕňam aj správy – vo všetkých médiách… výnimkou môžu ostať len historické filmy)… a nech povstanie je nutné len v posteľových scénach!:))

vždy vaša Sally_Lu*

p.s.1 – a všetko najlepšie pannám a tiež Ruženkám a Augustínom!

p.s.2 – a lunárny kalendár radí: „ráno si umyte prsia studenou vodou“ (možno to platí aj pre mužov:)…“urobte si nejakú radosť:))“

…a tak teplo… búrky…teplo…trópy…leto sa nedá…čo tento august dá?… Báječná léta pod psa...?

…a tak minulý týždeň – olympiáda-neolympiáda – sa zas dostalo do médií Francúzsko… vďaka 90-ke veľkého blondýna s modrými očami – Pierra Richarda (Pierre Richard Charles Léopold Defays)… a o dva dni neskôr vďaka/nevďaka odchodu Zorra  Alaina Delona…. do sveta niekam ďaleko za obzorom… za zvuku „podmaz“ titulkov… pred nápisom „la fin“… tri roky po Belmondovi… v rovnakom veku ako on…  Delon vraj nechcel veľké pocty… ktovie či ich Belmondo chcel…

… a tak sa cez médiá vyvalili tisíce fotografií s krásnou tvárou akčného herca… a následne aj jeho prianie – pochovať ho vedľa svojich psích priateľov…nebudem zachádzať do podrobností a polemík o jednom psíkovi, ktorého mal najradšej…. každopádne sa k téme vyjadrila aj jeho bývalá herecká kolegyňa Brigitte Bardot…(rodená Parížanka bude mať 90 v septembri!)… má na srdci práva zvierat… aj psov… pes ostáva žiť aj po majiteľovi… aj keď to zákon nerieši… majiteľ predsa len nebol faraón…Asterix a Olympijské hry…

…a tak program na večer 21. august – speváčka neoddeliteľne spojená s ČSSR 1968 – Marta Kubišová… rovná žena… s úchvatným hlasom…. milujúca zvieratá –  psov…

…a tak sa dnes na Slovensku lúčime s hercom a režisérom Ľubomírom Paulovičom…nebudem porovnávať či bol niekto medzi Pierrom – Belmondom – Delonom… napríklad v Bičianke z doliny bol určite ten príťažlivejší ženích…. prajem dobrú párty v hereckom nebi… s dobrým francúzskym vínom!

… a naša hudobná redaktorka dnes vyberá:
Kubišová – Proudy 
Kryl – Lásko
Cosma – Thema de Jeanne 

… a tak som chvíľu hľadala v knižnici knihu rozhovorov s Vlastom Třešňákom, aby som našla nejaký citát…nevedela som ju nájsť… až keď som v polici odsunula ikonku… ikonku Matky Božej… mám ju cca 15 rokov… prinesená z Moskvy…. 

…a tak čítam… nie knihu ale nápis na ikone:

„milujte jeden druhého“

…/keď sa mi podarilo nechtiac v prekladači oddeliť „Ľ“ od zvyšku slova „ĽUBITE“ ostáva „…ubite“!

… a tak slová sú niekedy krehké… hranice tiež…a my samotní najviac….

… a tak sa s vami lúčim s prianím, nech máme zimomriavky len z fotiek… filmov… nech sa, mi nepoučiteľní, konečne poučíme…. nech ľudskosť s nami zostáva… zloba závisť a zášť nech už zmiznú. v útrobách histórie!!!

vždy vaša Sally_Lu*

p.s.1 – a vo Zvolene na Festivale ľudskosti bola odovzdaná cena Jozefovi Klementovi – in memoriam…
p.s.2 – a v Trutnove začína festival Trutnoff
p.s.3 – a meniny majú Janky, Filipovia, Bartolomejovia a Ľudovia – všetko najlepšie!
p.s.4 – a lunárny kalendár odkazuje: dajte si každý deň lyžičku medu!….:)

…a tak sa mi zdalo včera, že tie horúčavy nejak zvládnem … pravda len vďaka tomu, že som väčšinu dňa  strávila v klimatizovaných priestoroch… v práci… a potom cestou mestom som sa chtiac-nechtiac zastavovala v kostoloch a klimatizovaných obchodoch…. aby som sa neuvarila…. a to už bolo okolo šiestej…. a mala som pocit, že v tom teple nevládzu hriať…vlastne hrať!… ani pouliční muzikanti svoje odrhovačky….v prehriatych uliciach starého mesta…aj figuríny v niektorých výkladoch sú celkom nahé…:)

…a tak mám dnes pocit, že sa mi v tropickom teple spomaľuje myseľ…a tak tak mi to teplo vyparilo z hlavy aj témy o ktorých som chcela písať… ešte niečo z olympiády?… možno… ale čo keď som pri záverečnom ceremoniáli zaspala…. komentáre a postolympiádové názory za a proti sa rozliali po médiách… sieťach… v celom spektre emócií a problémov…. predurčuje genetika predispozíciu na niektoré športy?… na niečo v niektorej krajine „máme-nemáme“?…. sú výsledky tzv. „neúspešných výprav“ výsledkom nedostatočných tréningových možností…. systematičnosti… financií… alebo  nedostatkom motivácie, nadšenia, radosti z hry a nedostatku vrodenej bojovnosti?….priniesli tí, čo si odniesli medaily dostatok motivácie pre ďalšie generácie?:)

… a tak sa priznám, že som podnikla celkom malý neplánovaný „sociálny experiment“…. druhý traktát o olympiáde som zavesila na istú sociálnu sieť, ale….po x hodinách bez povšimnutia som ho zas zvesila a dala som tam len päť aktuálne zavarených pohárov s paradajkovým pretlakom… inštinktívne som ich zoskupila do podoby piatich olympijských kruhov… a tento jednoduchý obraz … zaujal… možno to bude len tým teplom…. možno to nebude len tým teplom:)))

..naplno si uvedomme ľudskú rôznorodosť
a rozoznáme pospolitosť ľudstva…
M. Scott Peck

…a tak keď som dnes išla z práce… vyhupla som sa z klimatizovaného prostredia do prehriatych ulíc… na Hviezdoslavovom námestí práve začínal World music festival… námestie je zelené… jedno z najzelenších v meste… napriek tomu aj tam bolo poriadne teplo… niektorí účinkujúci naznačovali, že ten altánok je poriadne prehriaty… až kým…. až kým nevystúpili na pódium Indickí hudobníci a hlavne v nejakej tretej skladbe aj tanečnice… rozvlnili ťažké brokátové čierne sukne žiariace zlatými a červenými niťami, nášivkami… a pod sukňami niečo ako legíny, kopec ozdôb aj na rukách hlave… nezamŕzajúci úsmev… a tak sme sa začali spolu s nimi vlniť, aj keď bolo ťažké čo len napodobniť ich dokonalé, sofistikované a zjavne rokmi vycizelované pohyby…. a tak pot – nepot…poď tancovať!… a tak pri ďalšej kapele – balkánskej dychovke už väčšina divákov tancovala… nedalo sa inak… úplné zjednodušenie… buď si dať zmrzku alebo tanec…

…. a naša hudobná redaktorka dnes vyberá:
Milánosz
Dhoad gypsies of Rajastan 
Džambo Aguševi orchestra 

…. a tak sa s vami dnes lúčim s prianím príjemného ochladenia na druhú polovicu augusta:)))

vždy vaša Sally_Lu*

p.s.1 – a meniny majú Elenky, Helenky – všetko najlepšie:)))
p.s. 2 – a lunárny kalendár odkazuje: jedzte šesť vlašských orechov denne, choďte na prechádzku alebo si aspoň vyložte nohy na stenu:))

…a tak som od minulého traktátu zbierala námety na pokračovanie traktátu LOH_2… a tak to vyzeralo najmä na tenis…. a tak som ešte pred týždňom zachytila fragment zápasu (ženy dvojhra), kde počas hry čiarový rozhodca zakričal „aut“… hráčka na príjme počujúc výkrik „aut“ odbila loptičku, akože už nemá zmysel…. a vzápätí to rozhodca poslal „aut do autu“… že loptičku skazila hráčka….tá zostala prekvapená… zaskočená… nazlostená… sklamaná… išla sa sťažovať… rozhodcovia sa radili… nakoniec  rozhodnutie rozhodcu potvrdili… a tak nielen mňa, ale aj komentátora priameho prenosu napadlo: „kde je fair play… a kde pravidlá… a načo sú pravidlá, keď nie sú v duchu fair play?“… a tak to vyzeralo, že zanevriem na tento šport… ale potom začali z môjho okolia prichádzať správy o víťaznej šnúre našej tenistky A.K.S....a tak som sa rozhodla, že sa na jej hru musím pozrieť… ale vtedy práve prehrala…s Donnou… ktorá podľa mojich estetických a férových kritérií hrala tak drsne, že som zápas ani nedopozerala… konečná prehra o tretie miesto s Poľkou bola oveľa pokojnejšia…pozerateľnejšia….a tak som nevidela zápas, v ktorom získali českí tenisti zlato v zmiešanej štvorhre… a to sa vraj tesne pred olympiádou rozišli… ale istý súlad mali istý!

… a tak som si pomyslela, že kto vlastne vymyslel princíp troch medailí???…prečo aj ten štvrtý nedostane nejakú… veď by si zaslúžil… navrhujem aspoň hliníkovú… …kameň,,, porcelán…drevo…sklo.. možno aj nejaký sofistikovaný plast?… a nestáli by na striedačku na stupňoch víťazov ale postupne 1-2-3-4…občas by mohli pridať aj piateho…šiestu…siestu:))

… a tak sa niektorí športovci sťažujú nielen na tie kartónové postele, ale aj na hluk, ktorý zabraňuje ich sústredeniu a lepším výkonom… a tak to vyzeralo tak, že to vôbec nevadí olympijskému víťazovi švédsko-amerického pôvodu… otec skokan o tyči…. predal štafetu… a syn skákal už od dvoch rokov… predstavovala som si, či použil nejakú lyžiarsku palicu, alebo mu už od malinkého mala pripravovali originálne palice na skok o tyči:)))… a tak keď tesne pred svetovým rekordom v pohodičke komunikoval so svojimi súpermi… ktorí už nesúťažili, ale práve naopak, podporovali ho a roztlieskavali publikum… a tak som si spomenula na „sestrovražedný“ tenis a toto „dopriavanie“ … Mondo ešte pokecal niečo s okolím… prvý—druhý pokus- spadla tyč ale po treťom vydržala!!!!!… bolo to magické… v čase, keď už býval atletický štadión takmer prázdny všetci čakali… nikto nebol „v aute“… chceli byť účastní toho počinu… a dočkali sa… nádhera…!!!!

… a tak by sa zdalo, že hlavnou náplňou týchto dní uhorkovej sezóny bude len olympiáda… a s kultúrou spojené inštitúcie majú prázdniny… áno aj…až príliš… prázdno na niektorých postoch!!!

… a tak dnes dostala jedna kamarátka celkom nečakane výpoveď… uprostred leta…a nevolá sa Sandra…čo sú to za správy v lete…?!!!…na to človek nemá medzi horúčavami… ochladeniami… búrkami kapacitu…. kde je „Fair play„??? nemyslím ten film s Judit Pecháčkovou…..

…“netreba sa vzdávať, niekto môže spraviť viac chýb ako vy…“
citát neznámeho komentátora

… a naša hudobná redaktorka dnes vyberá:

Fair Play 
Fortnight 
Out of Tears 

… a tak sa s vami dnes lúčim s prianím porozumenia a férovej hry nielen uprostred augusta!

vždy vaša Sally_Lu*

p.s.1- a meniny majú Oskarovia… Zuzky…Ľubomírovia – všetko najlepšie!!!
p.s.2- a lunárny kalendár odkazuje: dajte si jablká a mandle… a hlavne: „Objavujte krásy sveta a seba samých“
p.s.3 – a pred rokom o takomto čase sme vo Zvolene otvárali výstavu“ More snov“ – bola to jediná výstava, ktorú v tom roku osobne otváral v Galérii na Tehelnej Jozef Klement

…a tak minulý piatok začali oficiálne LOH v Paríži… a tak som narýchlo nezistila, či je Paríž v francúzštine mužského (SK) alebo ženského (CZ) rodu…viete?…

… a tak sa očakávalo pompézne otvorenie… a tak som spočiatku nechcela veriť, že môže trvať štyri hodiny, ale nakoniec tak bolo… nesledovala som to z prudko analytických dôvodov… skôr z čírej zvedavosti…“čo sa dá ešte vymyslieť?“… ako to môže vyzerať, keď sa celý ceremoniál nevtlačí do jedného uzavretého štadióna… práve naopak… rozpohybuje sa v celom „známom“ meste… medzi kultovými pamiatkami… na rieke…. a tak musím povedať, že práve tá plavba  v daždi po Seine ma najviac zaujala… obleky…kravaty… etno-šaty…priesvitné dáždniky… niektoré výpravy spolu s inými na jednej lodi… niektoré mali loď sami pre seba… aj malé výpravy… adekvátne malé loďky:))

… a tak módu na loďkách v záberoch prebíjala móda na móle mosta…. priznám sa, že tie na loďkách ma zaujímali viac… zadanie mali rovnaké: „obliecť olympionikov“…niektoré akoby zľahla jednoducho – námornícky modré sako a niečo primerané k tomu… a niektoré sofistikované vzory viac či menej pripomínajúce vodu… leto… možno nejaký šport… možno len variácie na trikolóry… 

…. a tak voda…. a tak sa už pred LOH objavili správy, že sa niektorí francúzski politici vrhajú do vôd Seiny – žiadne pesimistické dôvody – presne naopak – aby dokázali, že voda v rieke je dosť čistá na to, aby sa tam mohli udiať závody v exteriérovom plávaní… a pred pár dňami prenikla informácia, že sa predsa len uvažuje o umelom kanáli:)))

… a tak máme na divokej vode jeden bronz, čo dokázalo, že tieto športy sú naša OH doména… a tak som si pri prepínaní priamych prenosov uvedomila, že ma v lete ďaleko viac zaujímajú exteriérové športy…. alebo aspoň vodné v bazéne v multi hale na La Défense….. a tak som na chvíľu zapochybovala, či pozerá na LOH alebo ZOH… niektorí plavci prichádzajúci k bazénu v dlhých vetrovkách ma celkom zmiatli… a potom prišlo vysvetlenie od komentátorov…. hala je vysoká obrovská… po piatkovom daždi stúpajú aj teploty v Paríži,… hala sa musí chladiť, aby aj diváci v horných radoch arény mohli dýchať… a pri bazéne je istý chlad, kde sú potom rozhodcovia v oblekoch a športovci musia udržiavať prehriate svaly pred skokom do bazéna…. a tiež čiapočky – niektorí plavci majú na hlave hneď dve… a to aj muži…niečo v zmysle, že tá stará dobrá dobre drží na hlave, potom okuliare a potom nová…. akurát jeden holohlavý plavec mal výnimku a plával bez čiapky… komentátori vysvetľovali tiež ako je fajn, keď si muži oholia nohy a cítia pohyb vody… a hlavne:

…pre plavcov je esenciálne aby sa dobre vyspali…

… a stále nie a nie padnúť svetový rekord… vraj „pomalá voda“… a včera večer predsa prekonaný… aj keď nie francúzskym plavcom Leonom M….ten si len tak za jeden večer strihol dve zlaté medaily… v rôznych plaveckých disciplínach!!!

…a jachtárske preteky sú mimo Paríža v Marsej… a surferi…. na Tahiti!!!!

…. a naša hudobná redaktorka dnes vyberá:

spomínam na Paríž 
Celine Dion
Lady Gaga 

… a tak sa s vami dnes lúčim s prianím príjemného augusta, sledovania LOH alebo šporovania niekde pri vode…. alebo oddychu kdekoľvek!

vždy vaša Sally_Lu*

p.s.1 – a meniny majú Jergušovia, Dominiky…Štefánie… a narodeniny levy – všetko najlepšie!
p.s.2 – a lunárny kalendár radí: pite čistú vodu a zelený čaj… a každopádne vždy sa dobre naraňajkujte:))

…“mužská štvorka bez“….

…a tak, keď som sa dnes ráno zobudila, počula som ako niekto kosí trávnik… v polospánku mi napadlo, že už sú na sídliskách v hlavnom meste skoro všetky trávniky suché, že sa mi to asi sníva… po chvíli som neveriacky vyšla na balkón a uvidela dvoch mužov v oranžových vestách ako kosia… tie posledné 3-4 byľky zelenej trávy na obschnutom svahu… pravda do pár sekúnd s kosením prestali… nebolo už čo…

… a tak som minulý týždeň cestou trolejbusom započula neistý rozhovor starších manželov v češtine… a tak som sa im pri vystupovaní pridala… s domnienkou, že asi hľadajú nejakú adresu… že prišli na návštevu… a tak som bola celkom prekvapená, že v skutočnosti mierili k televíznej veži Kamzík… v tropickom teple na poludnie… a tak som sa trochu zamyslela a vymyslela im prestup a priblíženie sa k lesu ale bus z Koliby k veži už v ten deň nešiel… a tak som im trochu prilblížila, čo ich čaká… a pán sa s nadšením na mňa pozrel a povedal: „to som potreboval počuť!“… zarazila som sa… po sekunde pochopila, že on na tú vežu skutočne nemienil ísť… a tak som im v rýchlosti poradila náhradnú trasu na ich druhú preferovanú destináciu: na hrad Devín… či tam došli nevedno…aspoň do dediny… aspoň k sútoku…aspoň k bufetom…

… a tak mi v sobotu pri varení kečupu zazvonil telefón… spolužiak zháňal ostatných spolužiakov…že stretávka, že kde všetci sme, že čaká… a tak sa mi náhle prehriali závity v hlave nad prevádzkovú zaváraninovú teplotu a vyhodnotila som, že stretávka je predsa až o týždeň!!!… termín sa prekladal z 20.7. na 27.7…. dvojky a sedmičky…..v tom teple sa človek ľahko pomýli… a tak mi napadlo, že keby sme k číslam priradzovali obrazy, udalosti… tak sme mohli dať do pozvánky, že stretávka bude v sobotu po začiatku olympiády v Paríži… a tak o LOH určite ešte niečo napíšem… zatiaľ len zmienka o „kartónových posteliach“… vyvolávajú polemiky, či boli vyvinuté, kvôli ľahkej recyklácii, alebo kvôli tomu, aby ich športovci používali vyslovene len na spanie… odpočinok a nie na párové pohybové voľnočasové aktivity:)))

… a naša hudobná redaktorka dnes vyberá Johna Mayalla:

The Train 
So Many Roads
Room to Move 

… a tak sa s vami dnes lúčim s prianím príjemného posledného júlového víkendu… vo vnútrozemí… pri mori… v Paríži!

vždy vaša Sally_Lu*

p.s.1 – a meniny majú: Anny, Hany, Boženy, Libuše – všetko najlepšie!
p.s. 2 – a lunárny kalendár odkazuje: zhlboka dýchajte a jedzte čučoriedky… a hlavne: „buďte k sebe láskaví“:))

…a tak som dnes zabudla v prehriatej reštaurácii cez obed slnečné okuliare… zistila som to už tesne pred návratom na pracovisko… a tak som tam zavolala, okuliare sa našli… počkali ma… a keď som si ich vyzdvihovala v prázdnej reštaurácii, zdalo sa mi, že je tam celkom príjemne…a tak už nakročená k Dunaju som došla k rieke… ochladiť sa v prirodzenom vánku od vody… prebehla som skratkou cez osobný prístav… turisti prešli parkoviskom popri Múzeu a zamierili na svoju loď… na chvíľu som zaváhala, či sa v múzeu nezastaviť… priznám sa, že som si nebola istá, či je Harmincova budova klimatizovaná… návštevu som zatiaľ odložila na chladnejšie dni… mimochodom toto leto uplynie 60 rokov od jeho odchodu do architektonického neba…

…a tak som sa včera vrátila domov… v byte bolo nedýchateľne… a tak aj keď klimatizáciu neobľubujem… niekedy sa nedá inak… a tak som stlačila tlačítko na diaľkovom ovládači… a nič… ešte raz…nič… a tak som večer zúfalo volala „servisákovi“… veľmi ochotne a trpezlivo so mnou komunikoval… začali sme pokusom „ala –  pokazilo sa čokoľvek“ = vytiahnuť zo zásuvky a po chvíli opäť zapojiť… a nič… ale na balkóne ventilátor evidentne hučal… a tak poslané foto displeja… a tak ďalší telefonát a rada: „vylezte na stoličku a pokúste sa rozbehať lopakty!“… a tak som sa pokúsila a rozbehala… bola som nadšená… ale v podivnom vetre a dusne sa aj tak spať nedalo… sova s rolničkou na odplašovanie holubov „řádila“ na balkóne… a tak som ju okolo tretej v noci odstrihla… a nadránom som konečne zaspala… a takmer zaspala na poradu do práce…

… a tak kým takto opisujem tento „žabomyší koloryt“ týchto tropických dní… tak 20. júla to bude 55 rokov, čo expedícia Apollo 11. pristála na Mesiaci…a okolo Zeme obehla veta o „..kroku pre človeka a skoku pre ľudstvo“… a tak sa možno dočkáme ďalšej expedície na Mesiac… či Lunu v rámci programu Artemis…dokonca som zachytila niečo o stálej stanici na Mesiaci… zvláštny pocit… ostanú ešte splny, zatmenia, novy… romanitické?… alebo bude romantickejšie, keď nám bude niekto z jaskyne na Mesiaci mávať?… vraj slová, ktoré prednesie ďalší astronaut na našej obežnici budú celkom na ňom… a tak ma napĺňajú ambivalentné pocity… bude to moment zjednotenia ľudstva pri pohľade na oblohu… bude to nadľahčenie od našich problémov?… bude to stáť za to?…

Ohňová zem…Južný pól…Mt. Everest…Mesiac…Mars…Sírius…Siedme nebo…Čo ďalej?
„Chlapci, upracte si najskôr v kuchyni, prosím!“
„Dál jen dál“ – Nanao Sakaki, 1988

… a naša hudobná redaktorka dnes vyberá:
R.E.M. 
Sinatra 
Bowie 

…. a tak sa s vami lúčim s prianím, nech sa nám/vám splnia všetky letné plány a sny:))

vždy vaša Sally_Lu*

p.s. 1 – a 21.7. na poludnie bude spln…
p.s.2 – a lunárny kalendár odkazuje: jedzte marhule= posilňujú imunitu a „miluj svoj život!“
p.s.3 – a všetko najlepšie Magdy, Danovia a Oľgy:))

… a tak v Brezne tento týždeň padali krúpy ako prepeličie vajcia…. možno aj slepačie… a tak s polámanými halúzkami ihličnanov vyzerali zábery na fotkách akoby sa blížili vianoce… vánice… na poličke svieti čiernobiela foto Martinčekova „dievčatko s anjelom“… zasnežený anjel na mieste posledného odpočinku… vlastne asi aj toho anjela…a tak to bol pokus o mierne schladenie tropických horúčav…

… a tak sa prázdninové víkendy začínajú plniť tradičnými i netradičnými súkromnými aj verejnými aktivitami… (prekvapila ma správa o tropickom pivnom festival v Senci –  pripravovaný na najbližšie dni…)…

… a tak sa úvod prázdnin napĺňa festivalmi… vo Varoch skončil minulý víkend 58. IFF... a na tej Detve začínajú ten najbližší o rok mladšie  Folklórne slávnosti……

… a tak „Detva nám.“ …tento nápis na čelnom skle autobusu ma v detstve fascinoval… a čakala som kedy uvidím aj nápis „Detva vám“…prípadne .“…im“… ale nestalo sa… až po rokoch mi došlo, že „nám“ je námestie….cez Detvu som šla len párkrát, ale námestie si nepamätám, nevšimla som si – existuje???

… „akoby Detva obrov nemala“!…. len tie paneláky…a dedina trochu do kopca…a Poľana – mať stínov tam ale stojí a nech nejde do lesa, kto sa bojí…

…a tak vraj názov tohto mesta vychádza zo slovnej hračky „(k)de jeden – (k)de dva“… označujúcej zrejme počet domov – asi pôvodne roztrúseného osídlenia… alebo 

z pojmu detva –  mlaď, mládež, omladina… „mať zrodila v poli syna, trávovú plachtu porozvíjala“…?

… detvo… detstvo…deva… deväť…devětsil(?)…Devín(?)

…a tak: …“detvo môjho rodu“!!!!… …a tak po Braxatorisovi Sládkovičovi (Detvan 1853)…. trochu (hoci pri Dunaji) Samo Chalupka (Mor ho! 1864)…..

študoval okrem iného na lýceu v Kežmarku a na gymnáziu v Rožňave, od roku 1827 na bratislavskom evanjelickom lýceu…. v roku 1830 sa ako dobrovoľník zúčastnil poľského povstania proti ruskej vláde, kde bol ranený…. štúdium dokončil vo Viedni…. ako farár krátko pôsobil v Chyžnom a Jelšavskej Teplici, od roku 1840 vo svojom rodisku v Hornej Lehote…. a tak….

… a tak na lazoch práve kvitnú pestrofarebné lúky… a tak nejak mi v hlave prebleskol fragment pesničky Lasicu – Satinského (text Tomáš Janovic)…. „nevädže –  kúkoľ – vlčie maky… človek je taký?…  život je taký?… aký?… ký? … pestrý???… pes ví???…psie dni!!!

…a tak pápež František na svojej minulovíkendovej návšteve Terstu povedal niečo v zmysle:

…buďme otvorený ale pevný
bez kompromisov k Ľudskej dôstojnosti…

…a naša hudobná redaktorka dnes vyberá:

Sága rodu F…  
Modlitba pro Martu 
Hore Detvou idem 

… a tak sa s vami dnes lúčim s prianím nech tropické slnko prinesie skutočnú južanskú pohodu…bez kompromisov:))))

vždy vaša Sally_Lu*

p.s. 1 – a lunárny kalendár odkazuje: navštívte kaderníka – účes dlhšie vydrží!… čo by som v tomto teple mala tendencie trochu spochybňovať:)))
p.s 2- a meniny majú Niny, Margity a Kamilovia – všetko najlepšie!!! 🙂

…a tak výluky na vlakových tratiach…. víkendové aj dlhodobé… nielen prázdninové… vnútroštátne aj s „medzinárodným dosahom“… a tak som včera zistila, že vlaky do Viedne z hlavnej BA stanice začnú opäť premávať niekedy v decembri… keď opravia most cez Moravu atď atď… a potom možno rovno začnú stavať hlavnú stanicu v Stupave (alebo v Modre?:)))

… a tak  vlaky do Viedne chodia v rámci BA hlavne z Petržalky… a tak, hoci som už z tejto stanice cestovala x-krát, trochu ma miatlo, že na svetelnej tabuli nástupišťa bola avizovaná Viedeň, ale vo vlaku Eisenstadt… ale nakoniec sa dotyčný vlak rozpájal a spájal až za Viedňou… „a ja nemám iba iba jednu, pýtajú ma až za Viedňu“:))

… a tak sme sa veľmi zľahka, takmer akoby „Viedenskou električkou“ prepracovali od vlakov cez metro až k Štefanskému dómu…. rovno do náručia plnej turistickej sezóny… pútačov na „ajneklajnenachmuzik“ …do útrob Albertiny (rad na lístky nebol neznesiteľný, ale bolo príjemné mať so sebou lístky kúpené cez net:)…galéria bola pomerne plná, ale to sa dalo čakať…výstava Roya Lichtensteina (27.10.1953) končí 14. júla… a tak veľké diela (aj rozmermi) potrebujú veľké priestory…. ale kľudne by som si pozrela ah dvaktát ak veľký pristor a dvakrát toľko diel… okrem známych komiksových povinných jázd hneď úvode… kompozície, kolážované kompozície, prípravné kresby, gobelíny a koberce, 3D objekty… koberce boli fascinujúce… čb-tvorba… zvláštna úľava pri „nevybodkovaných obrazoch“:)))… neviete niekto ako vyrábal tie bodky? – šablóny? – verím, že sieťotlač to nebola…. a tak som sa dozvedela, že Roya v mladosti veľmi ovplyvnila Picassova Guernica (kvôli situácii v Španielsku v 20.storočí dlhodobo zapožičaná Múzeu moderného umenia v New Yorku)… a tak som po návrate domov zhliadla dokument o Picassovi (25.10.1881)…. jeho dielo bolo skutočne veľkolepé a obsiahle…inventarizácia jeho tvorby trvala sedem rokov!… a tak v rámci toho filmu vyskočila zaujímavá situácia…. Picasso mal vraj v oficiálnych rozhovoroch problém so svojou nedokonalosťou v znalosti francúzštiny… a pritom sa nemohol vrátiť do rodného Španielska….preto  musel toľko tvoriť???… alebo len nesmierny talent?:)))

… a tak sa v štvrťfinále ME 2024 v rámci predĺženého víkendu nestretnú Španieli a Francúzi… ale čo ak vo finále o týždeň?)))

… a naša hudobná redaktorka dnes vyberá:
Falco
Jedeme do Vídně 
70 sukieň 

… a tak sa s vami dnes lúčim s prianím príjemných prázdninových a dovolenkových dní… na pláži…v lese…v galérii…v ateliéri… v aréne… na štadióne…:))

vždy vaša Sally_Lu*

p.s. 1 – a meniny majú Cyrovi, Metodovia, Patrikovia, Ivanovia, Lujzičky – všetko najlepšie 🙂
p.s.2 – a 7.7. – je deň čokolády:))
p.s.3 – a lunárny kalendár odkazuje: „s láskou prijímajme život taký, aký je“
p.s.4 – a keby ste vedeli o tom, že sa niekde predáva Lichtensteinov koberec – určite mi dajte vedieť – vyzeral skvostne!:))