…a tak sa obdobie panny pomaly pomaličky prehupuje k váham… …a tak váham, čo vlastne napísať 🙂
…a tak konštatujem, že váhavá panna je niečo celkom iné ako panenské váhy…:))
…a tiež, že:
…morská panna zrejme neexistuje a mrzká panna už vôbec nie ……morský panic bol nanic (ibaže by boli ženy námorníčky..:) ale mrzký panic má ešte istú šancu..:))))
…súhvezdie „Panna“ môžeme na oblohe pozorovať od novembra do júla – takže teraz v septembri smola, ale môžete si nájsť nejakú pannu (myslím tým samozrejme osobu narodenú v tomto znamení) a môžete s ňou/ním pozorovať veľký voz (a nemyslím tým veľké auto na parkovisku:))https://sk.wikipedia.org)
… symbolika panny mala v kultúre veľký význam, známe sú napr. strážkyne starovekých chrámov… mníšky v kláštoroch… a zaujímavé, že práve v tomto období aj sviatok Panny Márie – patrónky Slovenska… návšteva baziliky v Šaštíne stojí za to v akomkoľvek období (v predajničke pri bazilike sa kedysi dalo kúpiť aj omšové víno)
.. a naša hudobná redaktorka vyberá: Madonnu …a nějakou od pána Gotta …a trochu jasu jazzu a oslávencom pridávam recept na „panna cottu„ – krásne prehupnutie z obdobia panny do váh!!!(pri Dunaji či rieke Váh:))- a hlavne žiadna panika!!!- tá nech sa nás netýka:)))
… a tak v minulom traktáte „výzva prijať možnosti na predĺženie leta“ nemala byť pokynom na nedodržiavanie opatrení a útek niekam do „červených krajín“ (napr do ZSSR!!!)…. … a jeden z ohlasov na predošlý traktát znel asi takto: „pozdravujem z cesty hrdinov SNP“ – túra v čase „tour“!!!! – to je ono))) … a tak si netrúfam popisovať ani hodnotiť známu cyklistickú súťaž okolo Francúzska (mimochodom tento rok začínala „na SNP“ a skončí 20. septembra v Paríži)))… … a tak si trúfnem popísať (takmer) okruh, ktorý som pred x-rokmi absolvovala po Egejskom mori – po Sporadách a Kykladoch… Skiathos, Skopelos, Skyros, Andros, Syros, Naxos, Santorini, Milos, Kythnos, Folegandros (určite som niečo vynechala)…a na záver nie Paríž ale Atény…. vyrážali sme na cestu 11. septembra (môžete si k tomuto dátumu dosadiť spomienky a témy podľa vlastného výberu…)… samozrejme žiadna pešia túra ale plavba s večernými prechádzkami po ostrovoch a tavernách… každý deň na inom ostrove… zelené Sporady a potom kamenné Kyklady a pred záverom sopka Santorini – jej výbuch podľa niektorých zdrojov stojí za zánikom minojskej kultúry na Kréte… ale o Kréte a Diovi niekedy inokedy… vrátim sa k jasným i polomatným spomienkam na „tour de grís“ – v čase, keď sme sa v (ľahkých) vetrovkách plavili hodiny a hodiny z ostrova na ostrov (občas aj mrholilo) – tak v tom istom čase som dostávala správy zo Slovenska, že tu máte krásne letné počasie – na sandále a krátke tričká, priznám sa, že v mori, ktoré mi miestami pripadalo zúfalo bezútešné a napriek tomu, že stredozemné – nekonečné, som sa kúpala až v druhej polovici cesty, pri najjužnejších ostrovoch tour….. a napríklad plavba na Andros mi prišla tak dlhá (v skutočnosti cca 10 hodín), že som už na more nevládala ani pozerať a radšej som si išla ľahnúť do kajuty a unášaná vlnami som si predstavovala ako ma niekam odváža Hades… cestu som však prežila a napriek nulovej pohybovej aktivite sa dostavil prekvapivý nával adrenalínu (asi z prežitia ako tákého:) – ten vybudil nadmerný apetít, ktorý sa prebudil práve na večeri v taverne, kde som nakoniec dojedala z tanierov ostatným členom posádky – boli ku mne blahosklonní a s úsmevom (na posmešky si už nespomínam) nebránili svoje zaslúžené večere – dodatočne: ďakujem!!!!… a potom jeden ostrov… na jeho meno si neviem spomenúť, ale kamenné scenériu mám vytetovanú navždy v pamäti… akurát sme pristáli a ledva sme stihli vystúpiť na breh a trochu sa rozhliadnuť… za nami priplával do prístavu trajekt… nevyzeralo to na nič výnimočné, kým nezačali na breh vystupovať prvý pasažieri a kým sa do kamenistej zátoky zaliatej zapadjúcim slnkom neozvalo Straussove (ml.) alebo Kubrickove: … bolo to fakt „vesmírne“ a „nesmírně“ som závidela tomu pasažierovi, komu toto uvítanie patrilo:)) – samozrejme videli sme aj úžasné antické pamiatky – napríklad na ostrove Naxos – alebo ostrov Melos – a samozrejme na záver Atény so známymi karyatídami na Akropole – podotýkam v daždi (23. septembra) … ale aj tak sa mi najviac vynára vietor vo vlasoch, zdanie a možno aj skutočnosť) delfínov popri lodi… a film „Chyť ma ak to dokážeš“:https://www.csfd.cz/film/8630-chyt-me-kdyz-to-dokazes/prehled/https://www.youtube.com/watch?v=gaLDyrun_Cc ktorý som v jednom z prístavísk videla prvýkrát…. a hviezdy počas nočnej plavby a tváre a humor spolucestujúcich (aj keď nie vždy bolo celkom do smiechu)…. tá „tour“ bola tak trochu ochutnávkou – načretím do hrnca každého z ostrovov… alebo ako listovaním knihy v kníhkupectve… niekedy sa mi podarilo nasať len kúsok atmosféry.. sú miesta, ktoré by som rada ešte videla a preskúmala… po návrate som ešte pár dní chodila po rovných vnútrozemských chodníkoch kolísavou chôdzou a slanou vodou nasiaknutá som sa presviedčala o tom, že sa mi to nezdalo… klaustrofobické pocity z kajuty, ľahký spánok nad zásobníkmi s vodou a iné nečakané nuansy cesty mi postupne vytesnili spomienky na úžasné miesta a zvláštne príbehy)))) … a naša hudobná redaktorka pridáva:New York + snový Ondrišov karneval …srdečne vás zdravím so spomienkou na morský vietor vo vlasoch a s heslom „love me „fendr“!(ak túžite po rozšifrování tohto hesla – s dôverou sa na mňa obráťte:))) – prajem vám fajné letno-jesenné „tour_y“, je úplne jedno, či v zelenom, žltom alebo bodkovanom tričku:))vždy vaša sally_Lu* p.s. – ak cez víkend nepôjdete na potulky, tak dávam do pozornosti možnosť „listovania knižkami“ na festivale – a všetky staršie i novšie traktáty si môžete pozrieť na stránke:))))))))))))🌟https://www.luholikova.sk/blog/
– a keďže ani za svet neviem nájsť nejaké foto z tour, predstavte si šedomodré more more more a more a pridávam niečo iné:)))
…a tak som na prelome augusta a septembra trávila čas na Strednom Slovensku… nezúčastnila som sa žiadnych oficiálnych ani neoficiálnych osláv SNP…. nenavštevovala bunkre a pamätníky (ok, dala som si pri „valaške alebo vareche“ na nám. SNP zmrzku)… nečakane som však chodila na povolené „nenávštevy“ do nemocnice SNP, ktoré spočívali v odovzdávaní igelitiek s minerálkami, ovocím, uterákmi a wc papierom sestričkám pri vstupe na oddelenie, ale ani krok ďalej!!!….. nedá mi jedným dychom nezmieniť sa o tom, že návštevy pacientov sú zakázané (mávať si spod okna a z otvoreného okna je povolené)… ale na druhej strane lekári podávajú informácie len osobne (na chodbe pri výťahoch… ovšem keď tam začnete chodiť denne zistíte, že aj cez telefón sa dá cielenými otázkami niečo zistiť… chcelo by to nejaký manuál)) …a tak prešiel prvý september… a nikto nešiel do školy… nie kvôli epidémii – bol opäť štátny sviatok… nepodarilo sa mi zistiť – prečo práve 1. 9.???? – bolo nutné deťom ukradnúť tento deň, alebo to bolo veľkorysé predĺženie prázdnin??? – prosim, ak viete, napíšte mi)))… uznávam, že pomerne často v tento deň prší, udrú severné vetry a jeseň sa na nás snaží skočiť rýchlym skokom (viď tento rok), ale obávam sa že meteo-štatistika nebola na spojením tohto dátumu s ústavou…
…každopádne prvý september, ako deň nástupu do školy mal svoje čaro… a ak teda bolo aj pekné počasie a ak sme boli vo veku, keď nás už nemusel doviesť do školy niekto z príbuzných… tak prvý september bol dňom opätovného stretnutia spolužiakov zaváňajúcim bezstarostnosťou prázdnin.. opálené tváre, vyblednuté vlasy, pár centimetrov navyše (nie v páse ale vo výške:)… spomienky na dni voľna boli každopádne silnejšie ako spomienky na minulý školský polrok…. (na začiatku školského roka 2020/21 je to trochu odveci – tie dni voľna a nevoľna sa už musia žiakom pekne pliesť:))…jedného takého prvého septembra som bola na výlete pri jazere tesne za hranicami mesta…. zastavili sme sa na obed v reštaurácii a práve, keď som si šla odskočiť na toaletu, zazvonil mi mobil… bývalý spolužiak mi oznamoval, že majú ešte jedno miesto voľné na neskoro-letné potulky, že či sa nepridám… toho prvého septembra bol slnečný deň ako vymaľovaný – v taký deň sa jednoducho ponuka na predĺženie leta neodmieta….
—-prajem vám september podľa vašich predstáv a keď dostaneme nápad alebo ponuku ako si predĺžiť leto, určite choďte za tým – lebo, keď sa vás zima opýta, čo ste robili v lete….:))))
– slnečné pozdravy zi západného balkóna
– vždy vaša Sally Lu*
p.s. a ak by ste do konca mesiaca mali cestu do Zvolena – v T galérii na Tehelnej si môžete pozrieť výstavu Synagógy Slovenska Milana Stana a v exteriéri pred galériou najnovšie satirické kresby Fera Guldana s textami Mira Polláka – viac v knihe
….a tak v noci z 20. na 21. 8. …8……prišli „spriatelené ARM….y“… a svojimy pažami neobjali, ale priam zovreli „jariace sa ČSSR“….. a tak mám pocit, že mi teraz neprináleží písať na túto tému, ktorú mnohí zažili alebo poznajú z kníh, médií, rozprávania… ale keďže minulý týždeň bolo 20. 8. a včera na čt2 dávali pred obedom dokument „Nadvláda oceľových obrov“ (boli tam rozhovory napr. s maďarskými tankistami, ktorí boli v 68-mom vyslaní do Levíc…), nedá mi neposlať aspoň hudobný odkaz
….a tak som bola pred 20-timi rokmi prvýkrát na Mallorce (ale ani túto tému teraz nebudem rozvíjať, hoci by som si teraz celkom rada zaplávala v mori…. alebo sa opäť prešla kláštorom vo Valldemosse, kde svojho času žili napríklad aj F. Chopin a G. Sand…)))https://en.wikipedia.org/wiki/Valldemossa
….a tak som bola pred 20-timi rokmi na konci leta hlavne prvýkrát v Terezíne… /v tom čase som vedela pramálo o vojenskej a vojnovej histórii tohto mesta, o tom ako museli presťahovať dve obce, aby mohli postaviť túto vojenskú pevnosť, ktorú syn Jozef nazval po „máti“ Márii Terézii/….ocitla som sa tam celkom náhodou s priateľmi, kt. tam išli na výstavu – záverečnú výstavu workshopov M.E.C.C.A. 2000……a tak som tam stretla kamaráta, ktorý ma pozval na nasledujúci ročník…
…a tak som nakoniec v Terezíne na architektonických workshopoch strávila ďalšie dve nezabudnuteľné letá… (striedali sme sa so sklármi a po nás nasledovali fotografi a na záver filmový festival)
…a tak je nemožné nespomenúť si na predsedu poroty festivalu Arnošta Lustiga, ktorý nám večer po projekciách pri víne a s kúskami chleba po vreckách, rozprával autentické príhody jeho vlastného prežívania v tejto pevnosti… o rodokapsoch a románoch, o cukre… a tak po zhliadnutí filmu „Transport z ráje„, ktorý sa točil priamo v meste, som sa ocitla – nie v kulisách ale v priamo v uliciach, kde sa odohrával skutočný život…. …a tak si spomínam, že v roku 2001 sme po večeroch sedávali pri ohni na nádvorí v časti opevnenia, kde sídlila M.E.C.C.A. a pozerali sme na oblohu a nikdy predtým ani potom som nevidela toľko padajúcich – či letiacich hviezd… (pozn. – tvar pevnosti sa skladá z dvoch hviezd a medzi nimi preteká Ohře)
…a tak prišla povodeň v roku 2002 a Ohře prvýkrát v histórii zaplavila vodnú priekopu pevnosti Terezín (pevnosť nebola v skutočnosti nikdy vojensky dobíjaná), ale aj celé mesto (asi tak do výšky 1,20m) – takže sa v centre M.E.C.C.A. museli sklárske stroje na rýchlo premiestňovať do horného podlažia pevnosti… ale ani to nepomohlo budúcnosti medzinárodného centra pre súčasné umenie ( M.E.C.C.A )… workshopy boli odplavené do minulosti… ostali priateľstvá:))))))(a ak ma googlemaps neklame, tak dnes v budove kasárne, kde sme bývali, sídli Vysoká škola aplikovanej psychológie….) Waxman: Das Lied von Terezin
s prianím príjemného augustovania v roku 20_20:))vždy vaša Sally Lu* p.s: pripájam novú dekupážovú „ikonu“, a keďže bolo uplynulý týždeň dosť teplo, zvolila som aj „rýchlejšiu techniku“ – kresby)))
…a tak som pred týždňom zašla do outdooroveho obchodu a kúpila „super repelent“ – nielen proti kliešťom, komárom, ovadom, ale aj proti neznámemu exotickému hmyzu… balenie v malej fľaštičke stálo takmer desať eur, ale hovorila som si, že po predošlom výlete, po ktorom som skončila posiata ukrutnými štípancami…., že mi to jednoducho stojí za to…… a tak som sa vyzbrojená skvelým repelentom vybrala koncom minulého týždňa na dva výlety: …prvý výlet viedol severovýchodne od Bratislavy – do Smoleníc: k záhadnej archeologickej lokalite – k hradisku Molpír, odtiaľ úžasnou dolinou Hlboče do Smoleníc a potom k zámku na krásne lúky – v jeho okolí: ….zdalo sa, že repelent funguje: lúčne koníky odo mňa odskakovali ako divé a iný hmyz si ani netrúfol priblížiť sa ku mne…… posmelená účinnosťou prípravku som sa na ďalší deň bez obáv vybrala juhozápadným smerom…. … a tak som sa tento rok druhýkrát dostala do zahraničia… až na moste Slobody v D. N. Vsi mi docvaklo, že prvýkrát to bolo takto na konci zimy – tiež pešo, na tom istom moste pár sto metrov za „bodko-čiarkovanú čiaru“, ktorá na mape vedie v osi rieky Morava… osvietená náhlym precitnutim (ohľadom mojich ciest za hranice v tomto roku…) som zišla z mosta, prešla kúsok hrádzou, posadila sa na nej a kochala sa rovinatou krajinou Moravského poľa (takmer ako na nejakej flámskej krajinomaľbe…), slnko bolo ešte dosť vysoko ale v smere od Viedne bolo vidieť ako sa oblaky kopia do búrkových mračien…. bolo dusno… dýchala zahraničný vzduch a hlavou mi bežali rôzne miesta v Európe, v ktorých som sa v takomto augustovom čase v minulých rokoch vyskytovala…. …. a vtedy to prišlo: „au!!!! – čo to má byť? – jau!!! – mrchy!!!!“ = komááááréééé!!!!… a tak som prišla k poznaniu, že na „exotické rakúske komárne“ môj skvelý nový repelent nezaberá, naopak komáre ma štípali nielen na obnažených častiach tela ale smelo aj cez oblečenie… húfne odoberali vzorky repelentu z môjho tela – zrejme aby mohli vyvinúť tie správne protilátky… vôbec im nevadilo, že v Rakúsku je štátny sviatok (Nanebovzatia Panny Márie) a že sa nemá pracovať…a tak si hovorím, že som nemala vybehnúť za hranicu ako švec v Pyšnej princezne ale radšej sa vydať hrádzou ďalej ráznym krokom (cca 2-3 km) aspoň ku kaplnke:
…a tak, zaplavená celkom novými čerstvými zážitkami a štípancami prosím, ak máte – poraďte mi nejaký, fakt spoľahlivý, repelent… vopred vďaka!!!…….a budúci výlet asi nasmerujem: márna sláva – do KOMÁRna:)))))
– vždy vaša Sally_Lu*
p.s. – cesta do Smoleníc a okolia bola organizovaná N. Synčákom, ako jeno z podujatí – ciest po zaujímavých miestach Slovenska v rámci programov tradičného feng-shui.
…a tak nepíšem tento traktát o mesiac, ale už teraz…….a tak som mala pôvodne rozpísaný úplne iný text, ale… …ale včera som náhodou úplnou zhliadla dokumentárny film o Apolle 11:(nevdojak som si spomenula na most Apollo a priznávam, že napriek tomu, že som poctivo chodila na rokovania pri jeho príprave, jeho tvar „mesiaca padnutého do rieky – v sieti….“ som nijakovsky nevedela ovplyvniť:)))- a tak som sa z toho dokumentu dozvedela, že 20. júla 1969 pristál lunárny modul Apolla na Mesiaci (bola nedeľa) a na druhý deň – v pondelok (asi aby sa predsa len v nedeľu tak nenarobili) vstúpil Neil Armstrong do prachu Mesiaca a prehlásil nezabudnuteľné:
…a tak fascinovaní obyvatelia celej planéty (zrejme okrem tučniakov v Antarktíde))) užasnuto pozerali na oblohu a na TV prenosy a so slzami v očiach preciťovali tieto, v podstate jednoduché slová, ako niečo kolosálne, nadpozemské, priam vesmírne (to by ma fakt zaujímalo, či mal tú vetu pripravenú a nacvičenú, alebo ho snáď na mieste osvietilo – ak niečo o tom viete, prosím, napíšte mi, vďaka!!!))) …Mesiac – Luna… prastarý ženský symbol a po Slnku najdôležitelšie teleso na oblohe… Panna Mária: „žena odetá do slnka, pod nohami mesiac“… (začiatkom leta som našla jednu „ikonku“, ktorá bola určená na vyhodenie – vypýtala som si ju od majiteľov a v prílohe je jej „dekupážová renovácia“…) o veľkom symbolickom význame Slnka v mnohých kultúrach by sa dalo napísať množstvo traktátov a možno sa k tejto téme opäť dostanem… jeho cykly a tajomné odrazené svetlo, tma, noc, tajomsto…jin… opäť a opäť sa vracia k téme ženstva… … a tak mi napadlo, že je to vlastne zvláštne, alebo paradoxne vlastne prirodzené, že obrovské úsilie veľkého množstva mužov – čili „mužstva“ bolo vyvinuté na to „skočenie na Lunu – v celkom inej gravitácii ako je tá zemská… Luna je naozaj ženská…“ (čím samozrejme nechcem tento fascinujúci krok znevažovať,,,, možno práve závidím, že som to nevidela na vlastné oči – teda myslím ten TV prenos – do „rakety“ by ma nik nedostal:))) …a tak je dnes nov mesiaca a lunárny kalendár vyložený na chladničke radí:“Prijímame zodpovednosť za svoje činy a nohy večer kúpeme v chladnej vode. Kto má chuť – odporúča sa pôst“afirmácia:
…a tak som minulý týždeň prešla „od Dunaja k strmým štítom Tatier (sneh sa trošku belel aj v lete:))“…. a späť…(priznám sa, že som priam až do Tatier Vysokých nedorazila, ale Nízke som prešla dvakrát – samozrejme autom:))- tam cez Čertovicu a naspäť – akože zokruhovanie – cez Donovaly (praktická rada – neodporúčam, desné zápchy už od Mikuláša smerom na Ružomberok)))- a tak som prešla z Bratislavského kraja cez Trnavský, Nitriansky, Banskobystrický, Žilinský až do Prešovského… (priatelia v Trenčianskom a Košickom – odpustite mi – nabudúce to zokruhujem aj cez vás:))—dalo by sa povedať, že pri pohľade na glóbus som prešla celé Slovensko (nechcem niekoho uraziť a verím, že sa mi nabudúce podarí doraziť do Pienin, Polonin alebo aspoň do Prešova:))) …ale tentokrát som skončila v Poprade a v okolí…- keďže počasie bolo jeden deň ešte horšie ako predpovede, program sa prudko zúžil na Poprad a jeho námestie… a tak som konečne po rokoch chodenia do týchto končín videla kostol sv. Egídia zvnútra (stojí za to!): …a tak som ležérnym krokom nestihla pozrieť výstavu súťažných architektonických návrhov na kniežaciu hrobku v Popradskom múzeu (pozor – majú otvorené len do 17-tej!) – ale všetky tie návrhy sú aj na webe…. a bude hlavne zaujímavé, ako bude nakoniec expozícia vyzerať… nech už to bude v akomkoľvek prevedení, ten nález je fantastický! – na to sa určite pôjdem pozrieť))) …a tak sa na druhý deň zlepšilo počasie a mojou jedinou ambíciou bolo „uvidieť – navštíviť – zažiť“ kaplnku vzkriesenia v Kvetnici, predstavovala som ti to celkom jednoducho: Kvetnica (liečebňa a park) nie sú nejakým mega veľkým areálom, niekde tam budú určite navigačné šípky a po nejakom menšom výšľape na kopec sa zjaví kaplnka, ktorá bude určite neprehliadnuteľná…. opak je ale pravdou: za milou malou krížovou cestičkou v parku sa objavil malebný kostolík a odtiaľ mala cesta viesť na kopec…. našli sme taký zvláštny kríž (architektonický:) – čo som považovala za dobré znamenie… po polhodinovom šľapaní do kopca bez náznaku civilizácie (okrem vyšľapanej cestičky, po ktorej sme šli)… príroda, ale úchvatná, omamné vône kvetov, stromy…(plus jeden priehľad na brutálny kameňolom)… a stále žiadna kaplnka… zastali sme už v štádiu „kúpania sa vo vlastnom pote“…a samozrejme (dobre, nie je to celkom samozrejmé, ale bolo to tak): bez „inteligentného mobilu vo vačku…“….zjavne sme zablúdili!!! —- odmenou za tento pokus bol výhľad na Tatry a roje ovadov, ktoré nás zahnali na spiatočnú cestu…. pri návrate ku kostolíku sme našli schematickú mapu… zrejme to bolo teplom obedného prehriateho vzduchu: nebolo mi ani z tej mapy celkom jasné, kde sme urobili chybu a ako vedie správna cesta (ak viete pošlite mi nejakú správnu navigáciu, ďakujem!!!)… nuž, niekedy „i cesta muže být cíl….“ alebo „nebolo nám dopriate“… ale ak bolo cieľom tejto cesty zažiť prírodnú akupunktúru a nadobudnúť za priehrsť desne veľkých a svrbiacich štípancov… tak táto (krížová) cesta splnila svoj cieľ…. a sľubujem: nabudúce si naštudujem cestu v predstihu… alebo si aspoň zoberiem ten mobil!!!!…. alebo sa budem viac modliť:)… a pošlem vlastné foto – na spiatočnej ceste sme sa zastavili pri neďalekom lome, kde sa nedalo kúpať, ale ľudia sa tam kúpali – bolo to zaujímavé miesto – ale to už je celkom iný príbeh (možno nabudúce))) – a naša hudobná redaktorka vyberá: (pre mňa menej známa Janotova verzia – aj mám rada aj tú od Mňágy) ...no comment:)) …odporúčam pozrieť si úvod a potom 21. minútu: (ale ak potrebujete totálne zrelaxovať a zastaviť myslenie, tak celý vizulál nasledujúceho hudobného filmu je vám k dispozícii):
– šťastné cesty cez a durch a vrámci Sk vám praje vaša Sally _Lu* p.s. – pridávam pár aktuálnych foto
… a tak ma predvčerom viezla z jednej akcie kamarátka… tesne pred tým ako sme nastúpili do auta sa chytila za hlavu a začala sa zúfalo ospravedlňovať, že je tam hrozný smrad… vetrali sme teda prehriate auto na poľnej ceste v podvečernej horúčave…. dozvedela som sa, že ten zápach tam, z pre ňu nepochopiteľných pohnútok, zanechal jej – inokedy celkom prítulný a milý – pes!!!!… začala som sa smiať: „PSIE DNI SÚ TU!!!“ …a tak to neznamená, že máte uprostred leta čítať alebo počúvať Mitanovu kultovú knihu – aj keď… môžte::))) — prichádza obdobie letných horúčav, ktoré so psami a s počasím „pod psa“ nemá naozaj nič spoločné – iba ak, že je to naozaj pravý opak pľušte a brodenia v snehodažďovej brečke (taký nejaký „psačí jin-jang“:))… tým nechcem povedať, že v letných horúčavách máte vyháňať svojich psích sprievodcov a miláčikov von – ako opak „ani psa nehodno von vyhnať (aj v tých ich kožúškoch ich asi naozaj nehodno…iba ak na to ho…)))!“
…zdroj shmú uvádza:„Psie dni – z latinského dies caniculares, slovensky kanikuly – obdobie najväčších horúčav v roku. Tieto dni teda nemajú nič spoločného so „psím počasím“. Pomenovanie súvisí s jasnou hviezdou Sírius, ktorá sa tiež nazýva „Psia hviezda“.Výraz sa k nám dostal prostredníctvom klasickej literatúry z oblasti Stredozemného mora. Keďže školské prázdniny boli u nás oddávna v lete, výraz sa zaužíval pre ich pomenovanie – v ruštine aj v spisovnom jazyku.“
…a ešte na doplnenie: …nehybnosť bezvetria… …(ani lístku na strome sa nechce pohnúť)……vietor má tiež siestu……čas pre fantázie, fatamorgány a sny……pohyb vytvára teplo – ale: každé teplo navyše je teraz navyše!!!..hýbať sa smú len baránky na nebi… ak vôbec!!!!… nemysli… (takpovediac neby:)))…hoď sa do vody… alebo inej pohody)))…do šľahačky jahody…uži si (dobré) náhody….
… – už ráno v ňom býva sviežich 30!s prianím krásnych psích dní, či už so psom alebo bez!!!vždy vaša Sally_Lu* p.s. – pridávam pár tematických úplne nových dekupáží (hádajte, koľko psov je na obr.č.2??? + čerstvé pohľady z tropického podkrovia)))) + niečo ilustračné, čo som objavila v mojom fotoarchíve)))
…a tak začína obdobie leva…….pred pár rokmi obehla Slovensko reklama: „zoberte kuny a levy na dovolenku“……tento rok by mohla reklama znieť: „kúpte si leva, založte vlastnú zoo a zostaňte doma!“:))- pred pár dňami by sa bol M. R. Štefánik dožil 140 rokov!!! – žiaľ nedožil sa ani 40!- tento týždeň prišla kolegyňa s teóriou, že znamenia sú podľa nejakých teórií a prepočtov posunuté a že by sme mali mať znamenia, ktoré sú predchádzajúcimi… čiže ak by ste boli akčným škorpiónom, tak omyl! – ste v skutočnosti váhavé váhy… nie som si istá ako to celé je a od kedy by sa to malo „lámať“… podľa tejto teórie by Štefánik nebol rakom ale levom…ale, podľa mňa on tým LEV-om naozaj bol…. ÓM! – LEV ako kráľ… ktorému sa prisudzuje schopnosť hľadieť do slnka bez zažmurkania!!! – podľa E. Aeppliho: „keď lev vo sne zvihne svohu mohutnú hlavu, je snívajúci tak silno zasiahnutý a očarený veľkou silou, že tuší prílej akejsi novej divej energie, ktorá ho núti preformovať sa v novú osobnosť, stabilne kontrolujúcu svoje inštinkty…„
– žena leva je síce levica, ale levia žena je vlastne sfinga:)) – tak pozor! – sfinga, je vraj symbolom existenčnej otázky – kto jej hádanku nerozlúšti, toho prehltne (čo sa s ním stane potom, nie je jasné:))) — a tak dúfam, že si o pol roka na vianoce – budeme môcť dať na vianočných trhoch punč od Lions clubu v Lev-iciach, Lev-oči i kdeloľvek inde na Slovensku, Viedni či Prahe… – naša hudobná redaktorka pridáva:
p.s. – pridávam pár najnovších dekupáží inšpirovaných ilustráciami z knihy Hansa Biedarmanna (sú to historické kresby alebo plastiky – ak máte záujem o konkrétnych autorov – pošlem:))
…a tak sa predsa len sťahujeme…..a tak sme dva týždne triedili, vyhadzovali do vriec, dávali do krabíc…….a tento týždeň to vypukne – už sú tu sťahováci…. …nevdojak som si spomenula na Hammelovu pesničku „podnájom“ – hlavne jej verše:
…a následne film, ktorý neverím, že ste nevideli – repliky pani Milady Ježkovej sú nezabudnuteľné … ale aby som vás vyviedla z omylu: nesťahujem sa len ja, alebo ja+1(2-3..) ale +20!!!… ale ako spieva Hammel – stačí, že vieme kresliť domy……takže: súkromne som sa sťahovala asi desaťkrát (sťahovanie na intrák a z intráku počas štúdií som započítala len 1x))))…….sťahujeme sa v práci… po 20 rokoch!!!!… (tak dlho som nebývala v žiadnom dome, byte, priváte, podnájme, hoteli (Coco Chanel žila v hoteli Ritz…))))… pochopte, prosím, ten sentiment…z krásneho podkrovia s luxusnými západmi slnka (niekedy v januári slnko zapadá cez vežu katedrály sv. Martina… sťahujeme sa do iného podkrovia – s výhľadom na oblohu a iné strechy (žeby výzva obracať sa viac k nebesiam???)))…. predpokladám, že niekoľkokrát ráno zamierim do inej brány a niekoľkokrát sa budem cítiť ako syn jedného známeho, ktorý na druhý deň po presťahovaní sa do nového bytu zahlásil rodičom: „a kedy sa už vrátime domov?…“….je mi jasné, že v tomto texte je pesimistický podtón – komu by sa chcelo dýchať roztoče zo spráchnivelých výkresov a spisov náhle prebudených zo spánku… komu by sa chcelo baliť… riskovať modriny, rezné rany od kancelárskych papierov… meniť „teplé miestečko“???… no nie som majiteľkou firmy… /rok nás presviedčali, že je to „(dôstojné) a správne“… – o rok vám napíšem ako to dopadlo – resp. „dopadá“:)) – jednoducho, aká je v novom podkroví nálada:)) …naša hudobná redaktorka dopĺňa:
