blog

…a tak sa v týchto dňoch mal konať 55. ročník Medzinárodného filmového festivalu Karlovy Vary
…a tak sa pre epidémiu prekladá ročník 55  o rok)))… ale na jeseň bude mimoriadny 54 1/2-tý kviff

…a keďže som na inom filmovom festivale nikdy nebola, neporovnávam… – dávam do priestoru len pár fragmentov spomienok: cca pred 10-15 rokmi som mala možnosť párkrát, na pár dní „nasať“ atmosféru MFF KV – pripojila som sa k priateľom a priateľkám, ktorí tam chodievali pravidelne – niektorí priam profesionálne…/obyčajne sme bývali v penziónoch na okraji mesta, ale keď som tam bola naposledy rodinný penzión sa nám podarilo nájsť už celkom blízko základne MFF KV – pri Thermáli, o prenajímaných bytoch by sa dala napísať samostatná kapitola (spomínam si na raňajky u pani „Helejmese“ v nejakej prerobenej garáži, pani bola veľmi spoločenská a živelná – svojim spôsobom bola pre mňa súčasťou  programu festivalu – Almodovar ju mohol kľudne zaradiť (nielen) do komparzu)-  samozrejme je niečo úplne iné, ak je človek „od fachu“, prechádza pracovnými stretnutiami, tlačovkami a projekciami a úplne iný je život „klasického baťúžkára“, ktorý sa snaží vidieť čo najviac filmov a hviezd na červenom koberci a trpezlivo čaká od skorého (naozaj veľmi skorého – okolo 6-tej, možno aj skôr) rána v radoch, alebo sa snaží získať vstupenky cez internet (vlastne som tam už roky nebola a neviem, či sa ešte dajú nejaké lístky vôbec kúpiť naživo a či existuje ešte čaro losovania, kto pôjde sa postaviť do radu…) – kinosály sú po celom meste, ale peši dostupné, len treba vedieť, ktorým smerom a s akou časovou rezervou sa niekam vybrať…. priemerne sa dajú za deň stihnúť tak 3-4 filmy (jeden okolo 10-tej, okolo 14-15, okolo 18 a ešte nejaký večerný-nočný),,, keď sa podaria získať vstupenky na aspoň tie 3 filmy za deň, dovolenka sa tak trochu mení na „řeholi“, ktorá má „svuj řád“ – prestávate byť pánom svojho času… medzi jednotlivými projekciami, však občasť zbadáte nejakú známu tvár – napr. Marka Ebena, ale keď sa vynorí okno väčšie ako 2 hodiny, tak sa oplatí vybrať na niektorú z vyhliadok  …alebo sa ísť prejsť do parku medzi hotelom Pupp a Richmondom (…tam nám raz čašníci rozprávali historky o Helene Ružičkovej:)) a natrafiť tam na galériu s aktuálnou výstavou (ako jeden rok skvelá výstava A. Střížka)…vyhliadky tam samozrejme zostávajú po celý rok…aj  „vřídlo“, kolonáda (v závere filmu „Vrchní prchni“, pramene a stánky so špeciálnymi kúpeľnými porcelánovými „pitítkami“ (každý rok som si kupovala iný vzor:))-..  ovšem pokiaľ neprší (v KV prší počas festivalu s obľubou – možno aj preto je prirodzené zaliezť niekam do kina:))….atmosféra MFF je len raz za rok (….dva max. —– dúfam:))
…keď v nedeľu na cyrilometodskej slávnosti  na Velehrade  kardinál Duka hovoril o „prezidentovi“ – zbystrila som pozornosť… …a citoval „prezidenta MFF Bartošku“ – (konkrétny výrok som si nezapamätala:)))… o pramáti sv. Ludmile, pokrstenej Metodom, pojenám niekedy nabudúce:)))- aspoň jeden pohľad na Bartošku:

… a tak som si spomenula aspoň na niekoľko z toho množstva filmov, kt. som na IFF KV videla – z niektorých sa mi jasne vynárajú scény (ako napríklad ten  …- „no ten!!!…“ skvelý budhistický triller, kde thajský mladík mal alterego v podobe černocha v červených teplákoch:)))- názov si ani za svet neviem spomenúť…. niektoré zanechali matný dojem a niektoré vyšumeli z pamäti celkom, ale pár sa mi teraz naozaj vynorilo celkom jasne:
…jedna z tvárí Colina Firtha
…neuveriteľne katarzný

…a posledný, trochu rozporuplne hodnotený Altmanov film:

… a „doufám, že bude líp!“

….+ hudobná redaktorka vyberá legendu, ktorá odišla tento týždeň do filmovo-hudobného neba – Ennio Morricone:
…ale keby ste chceli uvidieť jasnú hviezdu na nebi v týchto dňoch, odporúčam zajtra nadránom  hľadať a potom hľadieť na kométu🌠

…prajem vám krásne leto s filmovými a sfilmovateľnými príbehmi:))
vaša Sally_Lu*

p.s – pripájam pár foto z môjho archívu – vždy úžasný vizuál a sprievodné akcie, výstavy….

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

…a tak je tu júl prvý…….a tak sú tu napriek všetkým nepredvídateľnostiam tohto roka prázdniny (…“už ideme na prázdniny, ho hôr lesov, na dediny….“))))- prázdni sme my???
pripravení do prázdna vložiť dobrodružstvá?alebo sú prázdniny len spomienkou na detstvo, školy, štúdiá, resp. to „prázdno“ medzi jednotlivými triedami a ročníkmi, keď si učitelia potrebujú liečiť hlasivky a nervy a žiaci zabudnúť na to, že nejaká škola vôbec existuje?(je to vlastne dobrá škola, ak je na ňu potrebné periodicky zabúdať?)
– —!!!:)))

jedno leto som tajne čítala celú Angeliku…!!!! (neskôr som videla aj seriál a v tomto momente, musím povedať niečo na obranu „literárnej predlohy“: bola naozaj oveľa napínavejšia a dobrodružnejšia ako sfilmovaná verzia…. takže celé dobrodružstvo toho leta sa odohrávalo medzi riadkami kníh schovaných pod vankúšom:)))- jaj ale aby som nezabudla na ďalšie skvelé prázdninové akcie – návštevy bratrancov a sesterníc, spoločné letá u starej mamy, stany z kobercom na prádelných šnúrach na záhrade, „zákusky“ pozostávajúce zo zmiešaniny kryštálového cukru a kakaového prášku, žihľavové mučenie, zber ríbezlí a pootĺkané kandličky, pri trati rieka s rakmi….. nerozmýšľala som vtedy nad tým, že rieka môjho života je ešte len pri prameni a čo sa presťahovaním do mesta všetko zmení (ale to je už celkom iná kapitola), radšej by som ostala v prázdne a nude detstva a horúceho asfaltu a chladného gánku u susedov, kde sme sa večer zabávali hádankami, zatiaľ čo malé káčatká za plôtikom pokrývali svoj malý milý svet malými zelenými hovienkami a medzi ne padali zelené jabĺčka „jakubky“…)- jaaaj, to som sa nejak nechala uniesť, dúfam, že som vás uniesla v únosnej miere do vášho detstva::))))

– a naša hudobná redaktorka pridáva:

Madonna – Holiday

– krásne prázdninovanie a vý_letovanie!!! 
vaša Sally_Lu*
p.s. – a samozrejme pridávam pár aktuálnych dekupáží – niektoré v letnom praktickom prevedení – na textile:))

• 

• 

• 

• 

• 

…a tak som sa tento týždeň po prvýkrát dostala do plavárne Grossling – bez plaviek, ale nie nahá… už roky tam nik neplával:))
…a tak sa možno z jari strávenej v „akváriu“ budeme môcť dostať až k moru…- v posledných dňoch zo všetkých strán počujem: „zrušili sme ubytko pri mori, presunuli na budúci rok, stornovali letenky…. ale prišla ešete lepšia ponuka… vážne o tom uvažujeme“…a podobne- jeden môj priateľ si tesne pred epidémiou zriadil akvárium (dve samičky, jeden samček, pár slimákov a krevetiek…)…vznikol svet sám o sebe, samček naháňal po akvarku samičky, občas sa pred ním skrývali do hlineného domčeka a občas sa podvečer všetci traja stretávali niekde v kúte… narodili sa malé rybky, ktoré netušili nič o uzavretosti malej sklenenej krabice… na veľkonočný pondelok odišiel do rybieho neba samček a asi týždeň na to za ním potrubnou poštou jedna zo samičiek…ostala jedna matka so siedmimi deťmi(nie je isté či sú všetky jej)…. a premnožené slimáky…vlastný svet….

ale pozor, pozor!!!! „achtung, achtung!“ alebo „figyelem, figyelem!“ – začína leto!!!

….a tak sa vraciam k moru….. a tak by som sa chcela vrátiť k moru… „more & more!!!!!“

… a tak sa ešte vrátim k MDD súťaži dekupážovej (plážovej)- všetci tipovali obrázok „more“  – a bola to naozaj správna odpoveď – (volanie po šírke mora, slobode, voľnosti bolo fakt silné)!!!!!… a tak som (po veľkom úspechu súťaže:))) vytvorila ďalšie  kúsky na tému mora a oceánu (viď príloha)… a tak som si spomenula na jedno leto pri mori na jednom z chorvátskych ostrovov – raz sme ostali na balvanoch za oficiálnou plážou aj cez siestu a v tom čase, keď tam inak skoro nik nebol prichádzala ona: „morská panna“ – bez plutvy, ale zato v skvelých červených plavkách (žiarivočervené celé plavky, v ktorých skočila z brala do vody, zalávala si kraula, potom sa vynorila, vyžmýklada dlhé hnedé vlasy a hornú časť plaviek zrolovala na úroveň bikín, sadla si na bralo a vystavila sa slnku, keď sa vysušila, hodila na seba šaty a odplávala neznámo kam, aby sa ďalší deň o tom istom čase vynorila opäť….) – neviem koľko rokov som mala vtedy ja (nejakých …“násť“) – ale ten žiarivočervený obraz sa mi teraz vynoril pred očami ako nejaký archetyp bohyne leta (alebo aspoň obraz letného sna plážových inžinierov – verím však, že si ju nikto z nich netrúfol ani osloviť…)
+ vaša hudobná redaktorka pridáva:…v tejto pesničke je síce ešte zmienka o jari ale pre mňa je tam silný závan volania diaľok
– jaj a nedá mi – odporúčam vidieť tento skutočne retro klip:
– a oddychofka:

…končím tento traktát s heslom: verím, že letné využitie rúška nebude žiadna fuška!!!! 
vaša Sally_Lu*

• 

• 

• 

• 

• 

• 

…a tak sa Zem ďalej točí a leto sa nezadržateľne blíži… v kole roka

… slnko – naša „denná hviezda“ -slnovrat

…a tak som sa dnes pozrela na takmer zamračený západný obzor a spomenula si, že na letný slnovrat zapadá slnko za výťahovou šachtou druhého paneláku vpravo, kým pri zimnom zapadá celkom vľavo nad budovou slovenskej televízie:)(slnko putuje sem tam po celom (z balkóna viditeľnom:))obzore – neviem, čo by na to Galileo Galilei -“ Eppur si muove ?“ )

…a tak som si spomenula na to ako som počas pobytu (…dobre, nie dlhšieho pobytu len týždňovej dovolenky…) v Egypte pochopila, že slnko sa v tejto krajine stalo bohom… –  keď sa človek ráno zobudí uvidí slnko a to ho sprevádza až do večera, keď zabudne a na chvíľu človeka požičia hviezdam… keď sa tam jedného dňa trochu zamračilo, prepadol ma taký zvláštny smútok, ktorý sa po objavení slnka celkom stratil… https://sk.wikipedia.org/wiki/Re_(bo%C5%BEstvo)

…a tak som si po prečítaní tohto príspevku z wikipedie spomenula nielen na boha Ra – teda Rea ale aj na Chrisa Rea a jeho neodmysliteľný vklad do vianočných hitpadád – pridávam niečo len o „fousek“ vedľa:)) – pretože – lebo ……. lebo od slnovratu letného sa začneme nezadržateľne blížiť k tomu zimnému, hoci dnes sa tieto dva body kola roka zdajú byť rovnako vzdialené ako sverný a južný pól:))) https://www.youtube.com/watch?v=PK6syRBkBA8

… a z ďalšieho príspevku v internetovej kaši som sa dozvedela, že tento rok slnovrat nastane v noci zo soboty 20. na nedeľu 21. júna (podľa niektorých zdrojov tesne pred polnocou, podľa iných nadránom pár minút po piatej:))) – dokonca v niektorých krajinách Ázie bude možné pozorovať zatmenie Slnka… každopádne som sa pozrela do kalendára a všimla som si, že v sobotu by bola mala naša stará mama meniny a v nedeľu môj terajší šéf narodeniny (to samozrejme v kalendári nepíšu a verím, že v pondelok tento významný deň dostatočne oslávime – prácou:))

– neviem, či sa vám/nám podarí cez víkend navštíviť niektorý z festivalov slnovratu – svetla, nejaký svatojánsky oheň vidieť či založiť (preskočiť:)) alebo len oheň na záhrade (alebo zažnúť nejaký oheň v srdci…))) – každopádne tradície slnovratových ohňov sú silné: „Slunovrate, slunovarte, dej ať v ohni neshořím, ať brzy ženicha (nevěstu) zřím, proto tančím kolo tě!“ – v niektorých nemeckých dedinách sa vraj robili vianočné stromčeky zo smreku ozdobeného kvetinami na slnovrat a chlapci pod nimi mohli pobozkať svoje vyvolené (z čoho usudzujem, že inak to bolo prísne zakázané…)))… niektoré zdroje odporúčajú ísť na slnovrat k vode – je však aj možné, že voda (dážď) príde za nami a tak nás pohoda a oddych neminie:))

naša hudobná redaktorka ďalej vyberá:

Jelen – Slunovrat

Dlhé diely – Pekný deň

– pridávam pár najnovších dekupáží a pridávam prianie krásneho leta – pri táboráku či na pláži:)) a bozkávajte sa kľudne aj bez vianočných stromčekov

vaša Sally_Lu*

• 

• 

• 

• 

p.s. a iný zdroj dodáva prosbu:

…a tak mi včera vytrhli zub!!!! – (sedma – vpravo hore:))
…a tak sa to do tretice zubárom (a mne) podarilo
…….prvýkrát som doslova ušla zubárke z kresla (náhradná zubárka, keď neordinoval „môj zubár“, tá len trhať a trhať, plomba vyletela a za ňou kus zuba, sestrička aj doktorka, obe v červených plášťoch… verím, že sa mi nik nebude diviť, keď sa priznám, že po otázke „trháme ďalej?“ som na tento scenár nepristúpila a dúfala som, že ten „môj zubár“ ma zachráni – teda ten môj zub, ale keď som ho pred týždňom navštívila potvrdil pôvodný scenár…  včera ešte chvíľu maturoval nad rtg snímkom a predkladal mi čierne vízie môjho zuba v budúcnosti a tak som sa odhodlala a sadla do kresla… okrem iného bol pádnym dôvodom fakt, že som už minimálne dva dni predtým všetkým v okolí o tom trhaní hovorila a tak mi to prišlo trochu aj hlúpe, že by som zas ušla… prvou fázou bolo akési brúsenie či čo, /nič ma nebolelo, injekcia bola účinná, ale tie príšerné zvuky!!!!/ … od detstva som neznášala „cirkulárku“ , keď ju starý otec vytiahol na dvor, že ide píliť fošne, pratala som sa kade ľahšie…ale zo zubárskeho kresla som v tej chvíli už ujsť nevedela… po líci mi stekali cícerkom krásne belasé šminky…lekár mi len podal papierovú vreckovku a pokračoval ďalej, tentokrát s nehlučnými nástrojmi – mala som pocit, že od tesárskych prác sa dostáva k nejakému archeologickému výskumu, ktorý môže trvať aj dni, týždne, mesiace, roky… jediné, čo mi pomáhalo sa povzniesť nad túto situáciu bola predstava ako vám píšem tento traktát:))- no ale ešte som nepovedala, ako to celé vzniklo – na začiatku epidémie sa mi z inkriminovaného zuba vydrolil maličký kúsok plomby, hovorím si „to počká“, nebudem behať kvôli tomu po meste a poliklinikách… situácia však bola… – dobre viete aká… a namiesto šetrenia zuba som začala konzumovať oriešky – čím tvrdšie – tým lepšie… a jedného dňa som mala neblahý pocit, že ten zub praskol….

…ach jaj – zuby!!! symbol sily, vitality, agresie, potencie… zvládania problémov!!!
… keď vraj človek vyceril zuby do zrkadla zmatnelo (nech sa páči vyskúšajte:)))- pred ťažkosťami so zubami by vraj mala chrániť pivonka alebo pivónia – jaj prečo som si ich nešla počas epidémie natrhať spoza plota nejakej záhrady v Horskom parku a namiesto toho chrúmala oriešky!!???- nuž teraz to vidím inak (po vytrhnutí zubu je každý generál)))… bolo by bývalo celkom vhodné zozbierať odvahu a isť na polikliniku, ale vitality a sily nebolo nazvyš…. a tak sa pre mňa tento zub stal akousi mojou súkromnou obeťou… (nechcem uviaznuť ešte do úvah o strachu…)… radšej odľahčenie:

– hudobná redaktorka vyberá (vyberte si podľa nálady))))):

ZUBY NEHTY – Utíkej, všechny cesty vedou ven

Semafor – Jiří Suchý, Miloš Kopecký – Mackie Messer

Ivan Mládek – Dáša jedla cukroví

– prajem vám na záver traktátu veľa vitality, sily a zdravia!!!

vaša Sally_Lu

 …a tak sme od zamestnávateľa k MDD dostali darček: „návrat do práce v plnej poľnej“!!!
… a tak som si pomyslela, že také dva dni home office týždenne, by ešte na nejaký čas nezaškodilo:))… a tiež som si spomenula, že MDD býval taký príjemný deň detstva, čokoláda, cukríky, zmrzlina…
… aaaa a predsa: vynárajú sa aj konkrétnejšie spomienky: na prvom stupni ZDŠ sme 1. júna mávali po skončení vyučovania rôzne súťaže – jednou z nich bolo kreslenie kriedami na asfaltovú plochu pred školou – boli na nej bielou kriedou vyčlenené štvorce, asi tak meter krát meter, každé zúčastnené dieťa vyfasovalo kartónovú krabičku s farebnými kriedami a pustili sme sa do tvorby… raz som túto súťaž vyhrala… a potom sme sa večer išli s mamou pozrieť pred školu, aby to aj ona videla – môj výtvor bol trochu zošúchaný a pošliapaný topánkami detskej veľkosti, čo myslím viac mrzelo mamu ako mňa, veď to aj tak dážď zmije pomyslela som si – čo sa v noci aj naplnilo a ďalší rok som sa zúčastnila súťaže znova:))- a ešte nemôžem nespomenúť „najúžasnejší darček k MDD“ – to som mohla byť tak štvrtáčka na ZDŠ – dostala som od rodičov plastový sáčok… plastový sáčok plný vody a … a v tom plastovom sáčku plnom vody plávali dve akvarijé rybky – červené mečúňky!!! – nebolo to moje prianie, ale aj tak som bola neskutočne nadšená a išla som si oči vyočiť pri pohľade na tie malé tvorčeky plávajúce v sáčku… otec kvôli nim zriadil v kuchyni akvárium… (ako dopadlo akvárium – to už je iná kapitola)))
– za posledný týždeň som dokončila a vytvorila pár dekupáží, ktoré pridávam k tomuto mailu, a aby som sa držala témy – sú so zvieratkami (aj rybičkami) jedna z nich je ešte voľná – kto prvý uhádne ktorá (a bude sa mu samozrejme páčiť), ten ju dostane k MDD:))
– lúčim sa s vami s básničkou Kristy Bendovej /básnička môjho detstva, ktorá vyvoláva spomienky na vôňu medových plástov a záhrady starých rodičov (na štípance od včiel si už nespomínam:) – ale jednu včieku sme s bratrancom pochovávali za drevárňou, mala na hrobčeku aj malilinký krížik zo zápaliek zviazaných nitkou, keď nás stará mala odhalila náramne sa, napriek jej flegmatickej povahe, rozčuľovala….:))
„Išla teta Angelína
pozrieť včielky do včelína.
Ale jedna včielka malá
na nos tetu poštípala.
Čo jej to len napadlo,
vyťahujte žihadlo!“
… prajem príjemné „domájovanie“ a verím, že postupne aj „dorúškovanie“….. aby ste mohli svojim deťom, vnukom alebo len tak sami sebe (priam tomu dieťaťu v našej duši) kúpiť na MDD zmrzlinu alebo zákusok, alebo niečo iné fajné, čo poteší – napr.:

– vaša Sally_Lu*
p.s. – ako hudobnú vožku som mienila pridať pesničku „Žltá rieka“, o ktorej som bola v detstve presvedčená, že je to „Žltá lienka“ a snažila som sa o tom presviedčať aj blízke okolie – pred chvíľou som si ju pustila – a neodvažujem sa ju pripojiť:)))

• 

• 

• 

• 

….prepáčte, dnes niečo osobnejšie, lebo…..

„Veľkej duši a planúcemu srdcu…“ (Ráno kúzelníkov, Pauwels, Bergier)

„Čau Peter!… pamätáš – takto piatok pred 10 – rokmi, keď si mi volal, že sa mám v sobotu dostaviť na Devín – príde kopec ľudí a tak…a ja som už niečo mala dohodnuté (čo sa aj tak nezrealizovalo…ale tým ťa teraz nebudem zaťažovať) a hovorila som ti, že veď najneskôr v septembri – keď budeš mať narodeniny… a smiali sme sa veľmi, už ani neviem čomu, ale veď tvoje vtipy a ftípky boli povestné (priznám sa, že mi aj chvíľu trvalo, kým som si na tvoj nekonečný humor spočiatku zvykla)… a potom, po víkende, keď sme sa nestretli ale stretnúť mohli, prišiel taký bežný deň v týždni (možno utorok), stála som ráno na zastávke MHD a čakala na trolejbus, keď mi zazvonil mobil – volala mi jedna naša spoločná kamarátka, že si odišiel…. vzhľadom na totálne následné zatmenie zmyslov si samozrejme ten telefonát nepamätám, pamätám si len šialenú myšlienku, ktorá mi prebehla hlavou – ona totiž povedla len meno, nie priezvisko a tak moja myseľ začala chŕliť: aký Peter (veď Petrov poznam desiatky…) a kam to odišiel?…. načo mi to takto ráno volá, veď idem do práce a so žiadnym Petrom som dnes stretnutie nemala dohodnuté…… keď mi postupne docvaklo, čo sa stalo, strašne, hrozne a nevypovedateľne desne ma mrzelo, že som v tú sobotu neprišla…. že ma nejaký inštinkt nedoviedol na Devín… chcela som to nejako „odčiniť“ niečo pre teba urobiť… napadla mi „reč na rozlúčku“… ale keď sme sa s tebou všetci v obradnej sále s výhľadom na drevený svet (lesík) za veľkým preskleným oknom, lúčili, pochopila som, že by som zo seba nevydala ani hláska a bola som vďačná Filipovi, že sa toho chopil, stála som vedľa ďalšej kamarátky, z množstva známych a kamatátov v sále, a obom sa nám po lícach valili len nezadržateľné rieky sĺz… prepáč, možno ti to pripadá strašne sentimentálne, ale raz som to chcela povedať a tiež sa ti poďakovať, že si ma vtiahol a prijal do svojho pestrého sveta, zaprášeného pilinami a s vôňou horiaceho dreva, so všetkými šnúrami, čiernymi dierami i kopcami: „…široká je louka, prostorný je les, bažant na to kouká…“… so spoluprácou na interiéroch v 90-tych rokoch ( z ktorých sa mnohé v turbulentnosti postsocialistického podnikateľského nadšenia ani nerealizovali, ale absolvovali sme vďaka nim zaujímavé cesty po Slovensku), so stertutiami s priateľmi a známymi u teba v „aťasi“ (pamätáš na tú „z Klárka“?), so stretnutiami U zlého námorníka či v ZUŠ na Kulíškovej (to by zasluhovalo samostanú kapitolu – len poviem, že žiaci ťa fakt „žrali a milovali“), so všetkými vernisážami (na Slovensku i v Prahe)… pridávam link na tie, v rámci aktivít Galérie Živa v Bratislave a vo Zvolene:

– (stolík na 2. foto)

a potom v Severozápadnej bašte Zvolenského zámku:

– Peter, dúfam, že sa máš dobre tam kde si – beháš na „pežote“ medzi nebom a peklom?… aké máš tam zakázky??:), vyrábaš tam ďalej svoj nábytok pre lovcov snov? alebo lovíš sny ako ryby a vytváraš s nich nejaké neskutočné svety? robíš z dreva či keramiky? a nalievajú do poldecákov či decákov?:))))….“
+pozdravujem Ťa a na záver jedna tvoja obľúbená:

🐟

🐟

🐟

– Ďakujem Lucii a Gabovi za príležitosti otvárať výstavy na Petrovu počesť na hrade Devín (pravidelne na jeseň)
– pridávam pár atmosferickych foto a text z  z vernisáže na hrade zo septembra minulého roka a tiež katalóg jednej z výstav…
-verím, že sa na ďalšej vernisázi na Devíne, v septembri tohto roka, stretneme opäť a bez rúšok…..
Ludmila
http://www.peter-strassner.sk/img/hommage_peter_strassner_2014_katalog.pdf

• 

• 

• 

• 

• 

…na prahu dňa spomínam na Prahu:)))- dôvod: jarná Praha v spomienkach ma zmáha!!!- na ZDŠ sme boli na jar (80-te roky minulého storočia) na týždňovom školskom výmennom výlete:- bývali sme v rodinách – mnňa si vylosovala holka, ktorá bývala s rodičmi a 3 súrodencami v dome na Leninovej triede…- navštívili sme  masovo ZOO a podnik výpočtovej techniky, flákali sme sa po Václaváku… jedna spolužiačka mojej pražskej holky poznala všetkých šoférov mhd na trase do školy a ďalšej spolužiačky rodina bola spriaznená s Brodským, takže boli u neho na návšteve a aj v divadle, kým mňa si v tej mnohopočetnej rodine vo veľkom dome nik nevšímal a mohla som si v kľude čítať so sebou privezenú knižku… a keď prišiel pondelok otec rodiny šomral, že zas budú dávať nejakú tú slovenskú inscenáciu… prepáčte nechala som sa uniesť…
– prečo píšem o Prahe dnes? – lebo – lebo 14. mája je výročie vernisáže foto-inštalácie  v úžasnom Sudkovom ateliéri na Újezdu – na Malej Strane (v detstve sme bývali na Malej Strane… ale nie v Prahe, ale uprostred jednej dediny –  uprostred Slovenska… a ten ateliér mi úplne pripomínal stolársku dielňu môjho starého otca – tzv. „varštat“ – tak som chcela nazvať aj výstavu, ale nakoniec ma kurátor David Korecký, prehovoril na názov „Neděle odpoledne“ – a keďže je „neděle dňom, keď si každý môže robiť čo chce…“ – súhlasila som:)) na vernisáži hrala kapela „Krize středního věku“ – čo mi vtedy pripadalo celkom ftipné (dnes mi to už občas tak vtipné neprichádza:)) – celá výstava bola nainštalovaná na sklách okien ateliéru – vitráž (fotografie boli prenesené na fólie) – bol to tiež Davidov nápad, kvôli výstave boli predĺžené otváracie hodiny, aby si návštevníci mohli vychutnať výstavu z interiéru i exteriéru večer – dodnes ľutujem, že som tam nezostala aspoň týždeň a neurobila si z toho svetelno-fotografického premietania nejaký videozáznam)- uf to, som sa rozpísala – viac v priloženom linku: http://galeria-ziva.com/sudek.htmlhttp://galeria-ziva.com/sudek/index.html
a aktuálne :https://www.atelierjosefasudka.cz/cs

– mohla by som spomenúť ešte priehršie viac či menej bizarných príhod zažitých v Prahe, skvelé výstavy, koncerty – napr. aj vlaková opera s Plastikmi, konferencie (najradšej mám Inventuru urbanismu na ČVUT), prednášky, potulky po rozpálenom asfalte mostov, či vo víchrici, keď ani nepremávali tramvaje…Vltavu, náplavku…
– raz som preputovala z Vyšehradu až do Loretánské kaple na Hradčanech (vrele odporúčam)
– mohla by som menovať tých priateľov a známych, ktorých som tam stretla, spoznala, navštívila – nebudem konkrétna
– za a./ – aby sa neurazili tí, na ktorých som v tejto chvíli zabudla a za b./ – aby sa neurazili tí, ktorých som menovala… (fórečky, že jo:))
– a ešte psy a kočky (hlavne to čtení u Měsíční kočky s Glassmaschinen… a nepamomenout na Paměť)))
– každopádne: narodila som sa v štáte, ktorého hlavným mestom bola Praha a ona niekde vo mne stále žije a ja chvíľami žijem v nej – veď kto z vás to nemá? (ak nie, prihláste sa na federálnom UV…)))

+hudobná redaktorka pridáva pesničku z nezabudnuteľnch Světákov
– končím dnešný traktát: „ať je vám blaze nejen v Praze!!!“
vaša Sally_Lu*
p.s. – a aby som neprepadla spomienkovému optimizmu či pesimizmu úplne do tla – pripájam dnes celkom čerstvé dekupáže)))

• 

• 

… a tak som nakoniec tých Rimanov stretla v Berlíne!!! (viď foto)… a tak som sa do tretice dostala do Berlína – pred rokom…- prvýkrát som videla Berlín 1989 a druhýkrát 1990 – všetko sa točilo okolo „múru“ – neprekonateľného a potom búraného a toho ničoho čo tam bolo okolo neho… (architektonické súťaže na územia okolo rieky Sprévy boli vtedy len vo hviezdach o Postupimskom námestí nehovoriac)…
– ale boli tam fantastické zmrzlinové poháre s jahodami, ku každému jedlu bola zelená lusková fazuľa a spolužiak v noci na vlakovej stanici (názov mi už vyšumel) pomocou slameného klobúka a karimatky chytil motýľa smrtihlava, ktorého za potlesku čakajúcich cestujúcich vyniesol do prírody – teda von z budovy…- a pred rokom…. až cestou ma osvietlo – vybrať sa do Berlína na výročie skončenia 2. svetovej!!! –  fakt svetové (neviem, či je príhodné povedať: „čaro nechceného“:))… a hurá, hneď prvý večer – „poďme na západ slnka pozerať priamo z Reichstagu!“ – koho by napadlo, že kvôli bezpečnostným opatreniam bude potrebné mať „miestenky“ a to na termíny až o nejaké 2-3 dni neskôr – ledva sme to tesne pred odchodom stihli – a po dni dažďa aj s tým zapadajúcim slnkom nad západnou časťou mesta:)) – zobrala som so sebou na výlet (vtedy čerstvú) dekupáž „Berlín“ -(viď.foto) – to čo na nej vidíte červené sú jablká a nie plamene okolo Brandenburskej brány… zato ruských turistov sa pred a za bránou motalo riadne veľa… ruština bola v tie dni na tom mieste snáď niečo ako „genius loci“…
– staré a nové v jednom zornom poli, fragmenty historických stavieb aj excelentné novostavby… (architektúra, urbanizmus, umenie, história))))))))

….čo dodať v predvečer dňa víťazstva? – čo iné ako odkazy z detstva: prvá myšlienka – stará mama( mimochodom hovoriaca dobre po nemecky) oslavovala všetky výročia „v predvečer“ – inak sa jej to nerátalo… jej spomienky na to, ako sa skrívali v pivnici aj so susedmi, ako museli byť evakuovaní, keď „išla fronta“ a potom našli vyrabovaný dom (vojaci našli aj ten šijací stroj zakopaný pod podlahou v obývačke).. a zo základnej školy si pamätám lampiónové sprievody (tie asi neboli v predvečer, ale priam 9.mája – myslím, že taký dátum víťazstva sme sa učili vtedy v škole) – na rozdiel od prvomájových sprievodov som sa na tie lampiónové tešila najmä kvôli – za a. – samotný lampión je úžasná vec (aj keď sem tam nejakému spolužiakovi zhorel v priamom prenose) a za b. – tie svetlá sprievodu v tme a potom vatra nad dedinou – to bolo niečo archetypálne (aj keď som to slovo vtedy nepoznala)… a ruské vojnové filmy… vojakov som vídavala po takých filmoch aj vo sne… a ešte ten pomník rovno pred domom… vojna bola v detstve tak blízko či ďaleko ako v tomto čase búranie Berlínskeho múru….- končím tento traktát za zvuku zvonov nedalekého kostola a vŕtačky suseda oproti…:)))

– a na záver mi nedá neposlať odkazy na tieto linky:

– Nebo nad berlínom – s ruským dabingom (Pítr Faľk)!!!!:
– a jedna hviezda, ktorá svietila ešte pred druhou svetovou
– prajem: príjemný a pokojný predĺžený víkend a mier na celej zemi a víťazstvo na vírusom – dovidenia!!!vaša Sally_Lu

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

… tak, dnes si môže (opäť) povedať alebo povzdychnúť: „človek mieni – corona mení“…- totiž: podľa plánov spred pár mesiacov som mala dnes ráno letieť do Ríma a o tomto čase sedieť niekde na španielskych schodoch alebo v blízkom okolí… mala to byť moja tretia cesta do toho večného mesta -“ konečne v kľude si vychutnať architektúru, pamiatky, atmosféru“….- po prvýkrát som sa ocitla v Ríme v roku 1991 – nedeľa uprostred leta – chcelo by to dodať „bezstarostného študentského leta“, ale nebolo to tak – cestou nočným vlakom z Benátok do Ríma, niekde okolo Rimini nás okradli – peniaze nám ostali len tie, čo sme mali popchaté po vreckách a fotoaparáty boli tiež fuč (v tom čase sa nám o kreditkách a iných, dnes bežných kartách, len matne snívalo) a tak sme úvod dňa prežívali na policajnej stanici, hneď na nádraží, musím sa pochváliť, že vzhľadom na nulovú znalosť taliančiny a nulovú znalosť akéhokoľvek iného jazyka okrem taliančiny na strane karabinierov, som predviedla životný pantomimický výkon, predvádzajúci okradnutie vo vlaku, napriek tomuto nadľudskému úsilu a ľudskej snahe karabinierov dať nám nejaké potvrdenie o krádeži sme napokon na Slovensku od poisťovne nedostali ani korunu… ale to nebolo v ten deň všetko – urobili sme pokus: „návšteva československej ambasády“ – nedeľa, nikde nikoho, len otrávený vrátnik, ktorému sme prekazili siestu sa na nás oboril, že sme úplne nenormálni, keď si chceme požičať od ambasády peniaze…no, priznávam, že naivní sme asi boli… hladní a smädní sme sa, už ani neviem ako ocitli vo Vatikáne, tam sme už o pomoc nežiadali, ani nás to už nenapadlo (hoci tam by to zrejme bolo celkom na mieste), napili sme sa z verejného vodovodu za bazilikou… a potom… potom som videla ten zázrak vo vnútri -úchvatný priestor ako taký, ale najmä Michelangelovu pietu (vtedy ešte bez bezpečnostného skla) – bola živá!!!! dýchala… to nebol mramor, to bola živá substancia… čas zastal, problémy s peniazmi boli na pár nekonečných sekúnd malicherné…

– keď som ju videla počas druhej cesty do Ríma v roku 2005 bola už za bezpečnostným sklom, rovnako krásna – ale už tak nejak „pohľad cez okno“- druhá návšteva bola spojená s účasťou na konferencii, poctivo sme sedeli od rána do večera na prednáškach, z ktorých si vôbec nič nepamätám, v pamäti však živo trčí mini izba v odporúčanom penzióne (vyššia ako širšia s oknom do dvora, kde ústila klimatizácia) ale aj úchvatné kongresové priestory, malé kaviarne, elektráreň prerobenú na galériu, cestu vyhliadkovým autobusom v daždi okolo kloaky Maximi… a úchvatnú baziliku sv. Pavla
— a teraz, tento týždeň, malo nastať to „do tretice“ – no neviem, čím si musím zaslúžiť, aby som konečne zhliadla Michelangelovho Mojžiša alebo Sixtínu…
– asi si pustím môj obľúbený film
– a keďže som celé detstvo riešila, či sa mi viac páči Michelangelo alebo Leonardo a obidvaja žili v Ríme – posielam najnovšiu dekupáž z tohto víkendu – poctu Leonardovi – servítku s motívom Michelandela nemám – ak by ste mali určite mi pošlite:))
CIAO!!!!!
Sally_Lu

•