blog

…a tak sa za posledných desať dní vekový priemer skupiniek návštevníkov centra Ba prudko znížil… koniec školského roka!… aj učiteľky Bratislavských škôl vychádzajú so žiakmi na vlastivedné výlety… a tak sa včera jedna taká skupinka zastavila pod Kapucínskou a v priehľade Baštovej učiteľka dala hádať vežu na konci ulice – najprv zaznel Martinský kostol… po chvíli predsa len bola identifikovaná Michalská veža (brána:)

…a tak prebiehajú tento týždeň ďalšie zápasy ME… a tak zatiaľ nehrali naši reprezentanti s Talianskom a nie je momentálne isté, či sa to stane… môže stať…:))

…a tak som aj tak minulý týždeň stretla(…) v Ba a okolí niekoľko Talianov… najprv v autobuse… na poslednú chvíľu nastúpili traja muži a ich SK sprievodkyňa… keďže som sedela takmer medzi nimi, pochopila som, že ona „vedúcemu“ niečo vysvetľuje po anglicky a on do tlmeného hluku busu nahlas bez okolkov zvučným melodickým hlasom tlmočí ostatným (spoj bol vypredaný, každý sedel inde:)… z intuitívnej lekcie angličtiny som pochopila, že sa musia niekde zaregistrovať, ale keď vystúpili v Trnave, nezačala som zisťovať aké podujatie sa tam koná… cesta ďalej pokračovala v mierne zasmušilom monotónnom tichu:))

…a tak sme mali minulý týždeň v Primaciálnom paláci prednášky o „adaptácii na zmenu klímy“…vychádzajúc von som pri šatni stretla troch Talianov, ktorí odchádzali z prehliadky paláca … snažili sa vykomunikovať s pani šatnárkou ako sa dostanú k Modrému kostolíku… a keďže sa mi zdralo jednoduchšie prejsť sa s nimi, tak som im ponúkla, že ich tam odprevadím…. aktuálne bolo minimálne 33 stupňov… na slnku viac… snažila som sa voliť cestu tieňom ulíc a cez pasáže, ale zistila som, že aj pasáže s presklenými stropmi sú nepríjemne prehriate… a tak som sa ich opýtala, že čo v Ba robia… turisti z Talianska na týždeň v Ba?… keď štatistiky jasne hovoria, že väčšina turistov sa tu zastaví na jeden deň na okruh historickým mestom na ceste medzi Viedňou a Budapešťou… a to najlepšie loďou s ideálnymi výhľadmi… a tak, keď som sa dozvedela, že sa chceli ochladiť od talianskych horúčav, v duchu so ich fakt ľutovala, lebo akurát schytali…. alebo so sebou priviezli vpád tropického Saharského vzduchu… a tak, asi keby som mala po ruke klimatizované auto, zobrala by som ich … aspoň do lesa na Kamzík… ale takto sme sa zastavili v Modrom kostolíku od Odona Lechnera (bavorák narodený v Pešti, študoval aj v Berlíne a svoju kariéru začínal vo Francúzsku)….a potom sme sedeli v tieni stromov pri Dunaji, čo mi prišlo celkom osviežujúce… akurát, že Dunaj bol stále ako biela káva… a keď som uvidela fotky ich prímorského mestečka… a potom pri otázke, že prečo ten Dunaj nie je modrý ako sa píše v bedekroch…priam ma prepadalo zúfalstvo… mala som ich zobrať do nejakej prirodzene vyklímovanej pivnice na víno… slivovicu…?:)))…boli šťastní, že sú doma – pri mori – po návrate?:)))

… a naša hudobná redaktorka dnes vyberá:

Un Homme et une Femme 
Jaj Zuzka Zuzička
Suzanne

.,.. a tak sa s vami dnes lúčim s prianím dobrých prázdnin. krásnych letných zážitkov na vode či na súši… hlavne nech nás nesuší:))

vždy vaša Sally_Lu*

p.s. 1 – a všetko najlepšie Adrianám, Beátam, Dianám, Petrám, Petrom a Pavlom tiež!
p.s. 2 – a lunárny kalendár radí: „zjednoduš si všetko čo sa zjednodušiť dá, tak aby si si užil plynutie leta a pohyb hviezd na oblohe:))“

…. a tak som pôvodne chcela popísať len jeden z uzavretých procesov avizovaných minulý týždeň, ale aj to, čo bolo zdanlivo uzavreté sa opäť ukazuje ako otvorené… a zas sa uzavrelo niečo… čo by sme radi nechali otvorené… živé…žijúce…žijúcu…

… a tak som sa chcela upriamiť na to, ako som minulý týždeň trávila dva dni s tlačítkovým mobilom:))— už od zimy, keď začal ten „netlačítkový  a mnohofunkčný“ haprovať a kedykoľvek sa vypínať… som sa chystala na tento krok – nechať mobil v servise na pozorovanie dva dni… a tak som si povedala, že keď som to predsa predtým roky zvládla s prístrojom, z ktorého sa dalo len telefonovať a posielať a prijímať sms… poťažmo mms (tie foto na ňom spáchané veľmi kvalitné neboli… ale fajn, že boli)… a tak už pri odchode zo servisu ušiel spod nosa trolejbus, lebo som nemala po ruke apku na cestovné poriadky… v MHD moja ruka podvedome načierala do kabelky, aby som sa pozrela na maily… nepracovné/ pracovné… a tak som sa po pár minútach ukľudnila a pozerala hemženie na ulici… taký zvláštny pokoj… prenesenie pocitu nepokoja mimo seba… mimo dopravného prostriedku…. a ideálne: ísť mimo mesta… ale to už prebieham…. a tak som počas tých dvoch dní pozorovala, že občasne používaný tlačítkový mobil nie je potrebné tak často nabíjať… a nakoniec najväčší nedostatok bol, že na ňom nemám funkciou, ktorou pri telefonovaní nemusím mať aparát nalepený na uchu… „hlasný posluch?“…. a tak som zistila hneď po prvom telefonáte, že mi vadí ten „starý zvuk zvonenia“, ktorý som okamžite zmenila…a tak som si uvedomila, že tam sú staré smsky… mala som pred nimi rešpekt, nenačierala som do nich… niektorí adresáti aj posielatelia už nie sú medi nami… zvláštne pocity… zrazu mi ten starý mobil stelesňoval v plusoch aj mínusoch dobu pred covidom…. ale nemala som veľa času sa pocitom poddávať… 

…a tak po dvoch pracovných dňoch som šla mobil vyzdvihnúť do liečebne – nemocnice mobilov – servisu… a tak som sa na moje prekvapenie (za príslušný poplatok) dozvedela, že chyba nie je v batérii vymenenej na jeseň, ale v jeho nesprávnom používaní…. že som jednoducho mala na pozadí pootvárané rôzne funkcie a to vyčerpáva mobil-baterku… pravda, netušila som, že sa niečo také deje a že ich treba zatvárať, tak ako človek vysýpa smeti alebo si umýva zuby….. a tak som to po chvíli „ľudsky“ pochopila…. spomenula som si, ako mi jeden kamarát istý čas dlžil peniaze (to by bola niekedy téma sama o sebe)… snažila som sa na to nemyslieť často, nehnevať sa, dokonca mi bolo povedané: „keď požičiaš, rátaj s tým, že sa ti to nemusí vrátiť“… a tak som sa snažila… ale keď mi tie peniaze nedávno vrátil, došlo mi, že niekde na pozadí som mala túto tému otvorenú… vlastne ma štvala a vyčerpávala…pracovala na pozadí…:)))

… a naša hudobná redaktorka dnes vyberá na počesť Zuzky K:

Semafor
Suzanne Vega 
Zuzana Navarová 

… a tak sa s vami dnes lúčim s prianím krásneho leta, nech si dobijeme baterky v prírode, cestovaním, rozhovormi, v teple, chládku… v tichu… šumení mora… jemnom pohybe hviezd nad nami:))

vždy vaša Sally_Lu

p.s. 1 – a tak som tento týždeň zistila, že „hlas Zuzany Č:“ ostáva v MHD ohlasovať zastávku na Hodžovom námestí…

p.s. 2 – a tak som v sobotu objavila na záhrade niekoľko mravenísk…. a pred pár dňami v Čunove – Danubiane Ferda Mravca:))…

p.s.3 – a meniny majú Valérie, Paulínky, Jánovia… aj iní:)) – všetko najlepšie!!!!

…a tak sa mi za tento týždeň ponúkalo viacero tém… niektoré sú ešte v procese… nechávam vykvasiť… a možno neskôr… ale niektoré, napriek tomu, že sú v procese otváram…. lebo sa nejak periodicko-neperiodicky opakujú… 

…a tak, kým je sviatok práce dňom pracovného pokoja, zdá sa, že v období po ňom sa isté činnosti skokovo rozhýbavajú…. priam vyskočia spoza okna alebo z útrob domu… a tak by si človek myslel, že sa ukryje v útrobách pracovného prostredia a nájde pokoj – na prácu… ale nie: dnes nás siréna požiarneho hlásiča vyhnala doslova na ulicu…. a tak sme tam postávali a čakali, kým sme sa nedozvedeli, že „ešte nehorí“… a potom nabehol prieskumník technik… a párkrát ešte sirénu spustil, ale už sme nemuseli nikam bežať – netušíme, čo sa stalo – je to v procese:))

…. a tak som minulé leto písala o tom, ako mal náš panelák „prirodzené tienenie = lešenie“:))) — doba prerábky lodžií sa predĺžila takmer do jesene… a tak teraz my pozeráme ako sa prerába bytovka oproti… a vymýšľam ako okná zatieniť pred letom:)))

… a tak nám pred týždňom pribudlo na bráne oznámenie o prerábke bytu na našej stupačke… a tak hneď na druhý deň začali „z ostra“… vybúrávaním kovových zárubní… desne hlučne a desne prašne… a tak som tam nabehla, takmer v nočnej košeli, a celkom mierne povedala zaprášenému chlapovi, čo na moje divé búšenie otvoril, že majú utesniť okná a dvere… počula som spoza dverí niečo v cudzej reči a práce v prachu pokračovali ďalej… podlahy sa chveli, prach stúpal popred okná… a tak som sa šla radšej prejsť….

…a tak nejaká slečna kúpila počas korony domček v záhrade na úpätí paneláku….. zjavne jej nevadilo, že nemá prístupovú komunikáciu a že jej všetci pozeráme na pozemok…. kedysi tam býval starší muž s veľkým psom… pes neomylne každú nedeľu okolo 7.30 zavíjal… a tak som sa niekedy šla už ráno prejsť do lesa…. uvidíme, aký program nám  slečna pripraví, zatiaľ zabezpečila partiu „vypratávačov“, ktorý si k trieskaniu s kladivami a vypratávaniu harabúrd dali hlasitú etno-hudbu….bolo to celkom rázovité až kým…. až kým ich dnes ráno nesfúkla suseda z druhého poschodia… a oni hudbu stíšili na minimum na úrovni podprahového posluchu:)))

…. a tak som tento týždeň šla do práce podchodom pod Staromestskou… ľudia bežali z busu na bus do práce atd… jediný človek ktorý sa tam pomaly pohyboval… dokonca si popod nos spieval… pol zametač v oranžovej veste:)))

…. a naša hudobná redaktorka dnes vyberá:

Francoise Hardy 
Karel Zich
Buena Vista SC 

…. a tak sa s vami dnes lúčim s prianí príjemného prechodu z ochladenia do letných dní… s piesňou na perách… minimálne v ušiach:)))

vždy vaša Sally_Lu*

p.s. 1 – a tak nastáva v sobotu výmena v Grassalkovichovom paláci…. možno ten ženský hlas v MHD ohlasujúci „Hodžovo námestie“ zostane:))

p.s 2 – a tak začína ME vo futbale…. čo mi pripomenulo, že keď som šla v sobou na voľby, zistila som, že nemám OP…. a tak som sa vrátila domov a našla ho v „českej peňaženke“… a tak som zistila, že som mesiac chodila po SK bez OP—- prečo už nemáme v EU rovnakú menu?:)))

p.s.3 – a tak keď som bola pred cca mesiacom v CZ doniesla som priateľom pár odznakov s nápismi… ten „furt dačo“ mal najväčší úspech… bodaj by mal vždy len pozitívny kontext:))

…a tak, keď končili MS v hokeji – a v Prahe vyhrali reprezentanti CZ  – na niektorých miestach SK bola práve búrka… a tak mi prišlo, že aj keď československá hymna nepokračovala v priestoroch rozjasaného štadióna textom: „…nad Tatrou sa blýska“… tak mi bola tá hymna blízka a …. zaspievala som si aspoň o vode šumiacej po skalinách… a myslela som si, že som dosť vtipná, keď tento obraz pripomeniem priateľom v CZ… a  tak vôbec nepotrebovali k víťazstvu SK- hokejistov… a v československom priemere CZ & SK by práve klesli o pár priečok nižšie:)))

… a tak som si minulý týždeň len tak pre zábavu urobila na nete test: „čo robiť v prípade búrky“ – teoreticky som dopadla celkom dobre, ale pri vypĺňaní odpovedí som získala rešpekt k tomuto javu…. a tak som si uvedomila, že mám búrky celkom rada… ale také tie „normálne“ – systémom príde – zhučí – odíde a všetko to trvá tak do polhodinky a vykukne slnko… a samozrejme najlepšie je celý jav pozorovať spoza zatvoreného okna z budovy s hromozvodom či bleskozvodom… proste ako svetelné divadlo bez nejakej obavy z deštrukcie …. a tak musím povedať, že som sa párkrát aj bála… keď hrmelo raz na výlete okolo chaty, kde sme bývali… a chvíľami sa zdalo úplne jasné, že ten blesk už-už musí drevenú stavbičku rozčesnúť minimálne na polovicu… alebo keď búrka akoby nechcela odísť… točila sa a rozhodla sa, že na jedno miesto pustí všetko, čo by malo zavlažovať krajinu postupne celý rok – ako keď sa pretrhne bojler… vytečie pračka… ešte drsnejšie…temnejšie… existenciálnejšie… a tak som sa v pondelok zo správ dozvedela, že v severných Čechách zasiahol blesk 20-ľudí, našťastie nie úplne fatálne…. ale… a v tom v teste bola otázka o skrývaní sa pod stromom… to že aj zem je vodičom je dosť drsná predstava… drep v , kt. treba zachovávať kľud je priam jogínskou záležitosťou…. každopádne by bolo príhodné, aby sme sa takéto „rady“ učili už v škole… a nie v náhodnom teste na nete….

…a tak hladiny riek v tomto období stúpajú a klesajú a stúpajú… a tak som včera bola pozrieť stav Dunaja na Petržalskej strane…. voda farby bielej kávy sa nezadržateľne valila mestom a olizovala trávu na brehu v rovine chodníka… a“Tyršák“ bol na niektorých miestach obohnaný bezpečnostnými páskami… a niektorí popod ne preliezali aj s deťmi aj bicyklami…. a tak som zapla správy aby som sa dozvedela či máme aktuálne „vodu“ 100-ročnú alebo priam 1000 by mohla byť…. a tak som sa, na moje prekvapenie dozvedela, že je to len 2- ročná voda… a len turisti uviaznutí na bratislavskom brehu na výletných lodiach medzi mostami majú smolu….alebo šťastie:))

… a naša hudobná redaktorka dnes vyberá:
Gilbert Bécaud
Jacques Brel 
Dunaj 

… a kto by sa chcel vylodiť vo Francúzsku… na Seine… v Paríži ešte pred olympiádou – môže si do 1.7. pozrieť – nacítiť výstavu Brancusiho!

…. a tak sa s vami lúčim s prianím, nech nám búrky a blesky prinášajú potrebnú vlahu a prírodné divadlo… a nech tie hromy v našej hymne zobudia v nás to najlepšie… čím môžeme prispieť do európskej rodiny:))vždy vaša Sally_Lu*
p.s. 1 – a meniny majú okrem Medardov a Róbertovia a Norbertovia & Lenky a Laury –  všetko najlepšie!!!
p.s. 2 – a Praha sa v týchto dňoch lúči s osobnosťami divadla: Vlastimilom Harapesom, Janom Kačerom a Janom Schmidom
p.s.3 – a lunárny kalendár radí: „jedzte jahody spomaľujú starnutie:))“

…a tak pri otázke: „čo majú spoločné hokej a rododendróny?“… ako prvé prídu na um dve samohlásky… „E=2x“ & „O=4x“?…a tak spájam tieto pojmy pre seba do minulého víkendu:)))…..a tak pekne postupne: obraz z nedeľnej návštevy Arboréta na Borovej hore…. pán sedí na lavičke a pozoruje maximálne rozkvitnuté kvety obrovských kríkov (priznám sa, že ešte pred týždňom som si myslela, že tieto rastliny majú tak maximálne 1x1x1m:)… zazvoní mu mobil… ozve sa so slovami: „rododendrón,  rododendrón,  rododendrón„… a potom sa zasmeje a zdá s, že sa smeje aj ženský hlas na druhej strane hovoru… jasný odkaz na Pupendo:)))… Zuzana Michnová v roli Vlastičky testuje hladinu alkoholu v krvi svojho partnera:)))… a tak v CZ muselo v nedeľu večer tiecť pivo a iné oslavné moky prúdom… CZ hokejisti dotiahli finále MS v hokeji do víťazného záveru… a Vlastičky snáď v ten večer nenapadlo v eufórii nič testovať…:a tak majú rododendróny a hokej spoločnú krajinu – len Česko?…:))… okrem Latinskej Ameriky a Afriky sa pestujú asi všade (dobre Antarktída…)…a tak hoci som o ázijských hokejistoch nepočula… v Európe aj v severnej Amerike istá obľuba tohto športu aj rastliny sa štatisticky určite vyskytuje:)))

… a tak som sa rozhodla zistiť aký je rozdiel medzi arborétom a botanickou záhradou – dozvedela som sa, že arborétum je pododnož botanickej záhrady zameraná viac na vedu a výskum… a asi aj preto je to Zvolenské prístupné cez víkendy len výnimočne – ako bolo v tento rododendrónový víkend… a tak som sa zamyslela, prečo som tam vlastne predtým nebola… až teraz – prvýkrát!… je možné, že aj preto, lebo medzi centrom mesta a arborétom bolo svojho času sídlisko obývané invazivnými…. nie rastlinami…. príslušníkmi okupačnej armády…a ich rodinnými príslušníkmi… prejsť sa tadiaľ na Borovú horu… mi ani nenapadlo…. možno istým antifaktorom bola aj senná nádcha…. ale tento víkend mi to ani nenapadlo riešiť… rododentróny v plnom kvete stáli za to…

… a tak som si spomenula, že sme boli v detstve so starým otcom v Arboréte Tesárske Mlyňany … bolo to jeho prianie… nešlo o rozárium ani o rododendróny…. neďaleko sa totiž narodil…. a tak si dávam do plánov pozrieť sa aj na toto miesto – o to viac, že zisťujem, že je prístupné aj cez víkendy:))

…  a botanická záhrada v Ba ponúka 31.5. – 2.6. výstavu kaktusov!

…a naša hudobná redaktorka vyberá Marsyas :
S Luisem
Podívám se zblízka 
Sám ví líp 
Studená koupel 
Blues navečer

… a tak sa s vami dnes lúčim s prianím, aby sa nikto nikdy nedivil, že nás viac zaujímajú kvety, umenie, hokej….:)))

vždy vaša Sally_Lu*

p.s.1 –  a tak by sa dalo písať aj o pánovi Chudíkovi, ktorý má v týchto dňoch 100-té výročie narodenia a o 75-ročnej doktorke Čeňkovej – Eliške B…. ale o hercoch nabudúce:)
p.s.2 – a v GMB sa tento týždeň v rámci DAAD otvárala výstava (Ne) plánovaná Bratislava
p.s.3 – a meniny majú Vilovia, Vilmy, Waldovia aj Erazmovia – všetko najlepšie!
p.s.4 – a krásny MDD!:)))
p.s.5- a lunárny kalendár odkazuje: „Čerpajme zo života čo najviac príjemností“:)

…. a tak by sa dalo písať o MS v hokeji… Praha a Ostrava plné pestrofarebných fanúšikov… tí naši ešte nevedia, čo budú vedieť po západe s Kanadou…ou:))

… a tak by sa dalo písať niečo aj o počasí…oči sa mi zatvárajú už za bieleho dňa…. žeby to malo niečo dočinenia so zajtrajšími výstrahami pred celodennými búrkami?…. ale pokiaľ bude len pršať a liať – príroda bude nadšená – záhrady v rámci nej tiež:))) … o tých, čo nemusia polievať priesady nehovoriac:))

… a tak sa dostávam od driemaniu za bieleho dňa k nočnej nespavosti… nedá sa povedať, že by to bola moja obľúbená téma….radšej by som písala o snoch ako o ich privolávaní… niekedy by som všetkými desiatimi brala bezsenné noci… aj Bezsenné noci v Seattli pred spaním…hlavne aby som spala… a tak si matne spomínam, že v detstve som žiadnou nespavosťou netrpela… bála som sa síce ježibaby a občas sa mi snívalo o zlých vojakoch, ktorí chceli uniesť mamu (najmä po tom, čo sme boli zo školy na nejakom povinnom vojnovom – protivojnovom filme…)… a potom to začalo niekde na vysokej škole, keď moja spolubývajúca chodila na nočné rande a vracala sa okolo tretej nadránom do izby… zažala nočnú lampu a môj spánok bol v háji… niekedy som si predstavovala, že v našej izbe je spánok len jeden a ten je buď so mnou alebo s ňou… čo ty na to Hypnos?…žiješ v podsvetí alebo v jaskyni obklopený snami? … koho snami? – tvojimi alebo našimi?…sú krásne tak, že sa nechceš zobudiť a pritom zabúdaš nás prísť uspať?:)

… a tak som v priebehu dvoch týždňov dvakrát takmer prebdela noc… žiaden fesťák, „žúrka“ a iné…)))… normálne som ležala v posteli a nie a nie spať… pravda neznámy dom, neznáme prostredie… počítanie áut za oknami… potom ticho… predpokladám tak okolo druhej a tretej …a potom prvé ranné autá… autobusy a medzitým nejaké záblesky snov, ktoré sa ma ráno snažili presvedčiť, že som predsa len niečo spala… a tak sa priznávam, že som už brávala kadejaké tablety na spanie… tvrdú chémiu aj bylinky… a chodila do spánkového laboratória…atd…. a tak som si tiež vypočula názor, že keď človek v noci nemôže spať, má len jednoducho skonštatovať: „nespím, no a čo“ a netrápiť sa, neriešiť… hlavne neriešiť prácu, vzťahy… niečo rozrušujúce… hokej:)))… a tak mi raz teta, kt. občas tiež nemohla spať radila, že je dobré sa v noci, keď človek nespí – modliť… za seba, svojich najbližších, blízkych… vzdialených, neznámych… celý svet… všeobecne… menovite… za zdravie… dobré cesty… dobré známky… spoluprácu, spolupatričnosť, podporu, pochopenie… milosť a zmilovanie…. milovanie:)))

…. a naša hudobná redaktorka dnes vyberá:

Zem menom láska 
Lilie 
Sweet Dreams 

… a tak môže… a dúfam, že aj je … nespavosť občas aj prospešná…. a sny krásne… a tie, ktoré zaujmú a nevedia pustiť sa dajú vyložiť… niekedy aj celkom nečakane… odporúčam občas rozpitvať nejaký sen:)… a ak sa bolíte… nechoďte do lesa)))

…. a tak sa s vami dnes lúčim s prianím dobrých snov a dobrých prianí… vám … nám… navzájom:))

vždy vaša Sally_Lu*

p.s. 1 – a meniny majú Júlie, Ely, Žely, Dušanovia – všetko najlepšie!!!
p.s. 2 – a na budúci týždeň budú opäť Dni architektúry a dizajnu DAAD
p.s. 3 – a lunárny kalendár radí: pokiaľ pravidelne necvičíte, choďte aspoň na prechádzku a „Nezabudnite/me žiť, milovať a radovať sa!“

….a tak som sa nakoniec tiež rozhodla využiť májové sviatočné voľné dni na cestovanie a prehupnúť sa z modu „prstom po mape“ do modu „obujme si dobré topánky a vyrazme niekam“… a tak navštíviť mestá a miesta neznáme i známe… a tak naša cesta viedla cez Brno – Ústí nad Orlicí – Rychnov nad Kněžnou …na skok do Broumova…až do Teplic nad Metují…. a odtiaľ bolo už bližšie do Vroclavi…. ale po rokoch som sa do Vroclavi nevrátila, ale cez Trutnov – sa dostala do Prahy…. a tým som ponechala priateľov v krásnej zelenej krajine pretkanej barokom na hraniciach s Poľskom a presunula sa do virvaru hlavného mesta Československa… Česka..za inou partiou… obe boli napokon „československé“:)

….a tak keď som niekoľko hodín cestovala autobusmi pre mňa neznámou českou krajinou a hovorila si, že by sa niektorých mestách oplatilo na chvíľu zastaviť… …autobusy boli dva…jeden školský z Teplice cez Adršpach – tesne popri hraniciach… v piatkovom popoludní sa ním malí školáci presúvali zo školy do malých dediniek – osád – osídlení po trase…a plný diaľkový autobus od Trutnova… neprehovárla som šoféra aby zastavil na dlhšie ako bol plánovaný grafikon, len som sa kochala… Dvúr Králové nad Labem – Hořice – Městec Králové…

… a tak som jeden deň ešte ráno bola medzi fascinujúcimi Adršpašskými skalami… vyzdvihnúť si v penzióne deň predtým zabudnuté turistické paličky… fakt som bola nadšená, že sa našli (všetkým zainteresovaným vďaka!!!)… a večer som pozerala ako vyoraná myš na hemženie turistov na Pražskom Uhelním prahu…. hokejoví fanúšikovia a sa miesili s obyčajnými turistami a návštevníkmi megakonceru… medzitým sa nenápadne prepletala sieť miestnych Pražákov… niekam do zabehnutých zašitých kaviarní… divadiel… prudko som oľutovala, že ešte nejaký deň nepozorujem sklatné stĺpy v skalnom meste… s ľudskými pomenovaniami… milenci…atd…))))

… a tak sa mi zdalo, že sa to všetko stihnúť dá, aj som stihla… skoro všetko….ale niečo vo mne ostalo z toho mierne zmätené a unavené a len pomaly sa vracalo domov…(nestíham sa rozpisovať o tejpoch na jednej nohe a modrine na tej druhej:))… a tak si sľubujem, že nabudúce zvolím nejaké prehľadnejšie a jednoduchšie riešenie… a nebudem sama seba ani ostatných presviedčať, že sa dá všetko stihnúť:))… ale čo robiť, keď sa niekedy niečo koná v tom istom čase?… a na úplne inom mieste… meste:))

…ak sa chceme naučiť niečo nové,
je potrebné vzdať sa časti svojej starej identity…
M.Scott Peck

… a tak som si myslela, že stihnem aj nejaké výstavy… ale nestíhala ( s boľavou nohou už vôbec nie:)… a tak som sa v rozhovoroch pri víne s výhľadmi „na panoramata“ dozvedela o zaujímavostiach výstav vo Veľtržnom paláci... alebo Kunsthalle…a priznávam, že som nestihla ani výstavu, čo som mala celkom na dosah v Artinboxe… a tak som si – už doma – spomenula na vlastnú vernisáž presne pred 20-timi rokmi v komornom priestore Sudkovho ateliéru na Újezde….aj tam som pred tými rokmi mohla stráviť viac času… ale: „pozdě bycha honit“:))))

… a naša hudobná redaktorka dnes vyberá:
Prachovské skály 
Rosettas Tanz 
Potměšilý host 
Bolero

… a tak sa s vami dnes lúčim s prianím krásnych májových ciest, výletov… a dostatok pokoja v nich medzi nimi… medzi nami…:)

vždy vaša Sally_Lu*
p.s. 1 – a meniny majú okrem zamrznutých a Žofie aj Violky – fialky a Gerty – všetko najlepšie!
p.s. 2 – a veľa lásky a šťastia aj tým, ktorí sa v týchto dňoch „svadbia“:)
p.s.3 – a lunárny kalendár odkazuje – navštívte kaderníka, alebo si aspoň zastrihnite končeky vlasovalebo aj niečo iné pre seba urobte – život je krátky….
p.s4 – a Open Air Festival Trutnov bude tradične na konci augusta:))

… a tak sa pred pár dňami odovzdávali ceny za rekonštrukcie pamiatok – Fénix….nominovaná bola aj obnova liečivých prameňov Štefánik kúpeľov Sliač s mozaikou od Laluhu a sochou – šperkom od Cepku v podhľade prekrytia prameňa……pramene na tomto mieste boli známe už v histórii… určite ešte pred písomnou zmienkou o nich z 13.teho storočia…kúpele Sliač kúpil v roku 1922 štát ČSR… neviem, či už vtedy dali meno prameňu – Štefánik… tri roky po jeho tragickej leteckej nehode… ale prečo práve tu – aký bol vzťah k tomuto miestu?….samotná pamiatka – stavba okolo prameňa s výzdobou –  je novodobou stavbou s architektonickými prvkami z roku 1969…každopádne zvláštna kombinácia abstraktno-ľudovej Laluhovej mozaiky s lietadlom… každopádne je to zaujímavé dielo a stojí za návštevu… 

…a tak som sa, dalo by sa povedať náhodou, ocitla na prechádzke týmito našimi kúpeľmi za posledný mesiac hneď dvakrát…po rokoch…. bolo príjemné opäť vidieť „Palacku“… zistiť, že aspoň tento liečebný dom funguje… aj s dvoma kaviarňami na jeho terasách… podľa mňa najkrajšia fukcionalistická stavba na strednom SK… bez sentimentu, že sme tam mali stužkovú….. dúfam, že nedávna súťaž na jej obnovu dosiahne svoje zhmotnenie… ďalšie budovy kúpeľov sú ešte v ďaleko horšom stave… napr. prvý kúpeľný dom Buda… dnes Bratislava ale aj ostatné, kde svojho času pobývali Božena Němcová alebo Hviezdoslav… a ďalšie osobnosti… sú kúpele na báze vodných procedúr naozaj na ústupe a nastáva éra iného liečenia… žiarením… vlnami… vôňami… kvetmi???… ak kvetmi tak…. 

….a tak, ak sa chcete zastaviť v týchto kúpeľoch, rozhodne takto na jar… keď kvitnú kvety v parku a ošarpanosť niektorých domov je tými kvetmi trochu prehlušená… hovorí sa však, že občas na lúke nad kúpeľmi vidieť medveďa… ale do tejto témy teraz nepôjdem…)))

… a naša hudobná redaktorka dnes vyberá:
Spring Waltz 
Je to dávno
Frozen 

…a tak som minulý piatok stretla pani z Ostravy… športovo založená 70-nička s bicyklom pod pazuchou odturistikovala schody podchodu na hlavnej stanici a vlakom uháňala za kamarátmi do Veľkého Mederu na cyklovýlet spojený s kúpeľmi… a tak možno niekto ocení tú pestrosť, čo nám naša príroda ponúka… čo rastie zo zeme… čo máme pod zemou… a tie hviezdy… máme spoločné… apropo v Rýbároch (časť Sliača) napísal Sládkovič Marínu aj Detvana…

… a tak všetko krásne kvitne, a teraz budem už naozaj stručná… voľné dni treba využiť na výlety, nie na čítanie blogov:)))

… s prianím krásnych májových výletov… kúpeľných… horských…morských:))

vždy vaša Sally_Lu*

p.s.1 – a meniny majú Moniky, Ingy, Viky, Blažky… všetko najlepšie!
p.s.2 –  a lunárny kalendár hovorí: „radovať sa zo života znamená žiť teraz!“

… a tak hneď v úvode avizujem, že dnešný traktát asi dlhý nebude…

… a tak dôvod – veľmi prozaický – sa dozviete o pár riadkov nižšie… a nie sú to len tieto dva týždne sviatkami zvláštne rozkúskované na (dva-dva-jeden-dva) x 2 voľné a pracovné dni… a tak miestami sa strácam v tom… a strácam pojem o čase… a že by mal vyjsť na svetlo sveta ďalší traktát….

… a tak nejde len to tento zvláštny mix, na ktorí si mnohí naplánovali, v rôznych variantoch a variáciách, dovolenky…. a tak som ešte cca pred 2 mesiacmi uvažovala o ceste do Ríma v tomto čase… a tak, keď som cez víkend počula správy o preplnených talianskych mestách v tomto čase… uvedomila som si rozsah tohto sviatku a tým aj lavínu cestovateľských nápadov a ich realizácií…… a tak pápež František navštívil v nedeľu Benátky – aj ženskú väznicu… jeho prvá cesta z Ríma po 7-mesiacoch…

… a tak oproti cirkevným je 1. máj je pomerne novým sviatkom… len 135 rokov…. svetový deň slobody tlače (3. máj) bol však ustanovený len pred 31 rokmi… a medzinárodný deň jazzu (30.4.) sa slávi len 13 rokov!!!… hoci jazz vznikol niekedy pred 100 rokmi… a tak mimochodom ešte som neprišla na to, aký je rozdiel medzi „svetovým“ a „medzinárodným dňom“… svetový obopne celú zemeguľu a ten druhý sa nejak ping-ponguje medzi národmi?… snáď nie:))

…a tak som sa nejak rozpísala, hoci som na začiatku avizovala, že budem stručná:))… a tak som už dávno zabudla na celý kurz strojopisu a bežne ďobem do klávesnice tak 2-4 prstami… a tak som zistila, že mi aktuálne ani napuchnutá pravá celkom nebráni neťukať jedným prstom… a tak… príčinou napuchnutia je mŕtva včela… chúďa už nežije, ale žihadlo, ktoré mi uviazlo v dlani, hoci hned vybrané… spôsobuje, že moja ruka vyzerá ako igelitová rukavica naplnená vodou… valčekovité prsty odtŕčajú od dlane ako „slniečko na rukavičke“… a tak som sa pri tejto príležitosti dozvedela, že okrem medonosných včiel existujú včely divé aj samotárky… a po ďalšom pátraní, že samotárky sú práve tie divé včely… a keďže bola táto včielka učupená v šalviovom kríku, možno to bola divoká samotárka… možno priletela z neďalekého prírodného cintorína…

…a tak som si spomenula na to ako som v nedeľu zápasila s kosačkou… zapojila som všetky inžinierske bunky aj sedliacky rozum a vyšparchala som úzkym dlátkom zaschnutú trávu z útrob stroja (samozrejme odpojeného od elektriky) a kosačku rozbehala.. a potom celá unavená nevládala ani ísť na výlet… a potom som si večer vyčítala, že v nedeľu som pracovať nemala… a keď mi stŕpla pravá ruka po uštipnutí včelou, tak ma to len usvedčilo, v tom, že som sa v boptnaní pracovných činností mala pribrzdiť…a tak som bola donútená prežiť sviatok práce v kľude… a ísť na výlet:))…

…a tak hold život je niekedy trenažér… workshop… treba sa poučiť… nabudúce:)))

… a naša hudobná redaktorka dnes vyberá:

Miles Davis_ Siesta 
Family Tree 
Y la Negra Bailaba 

…a tak som si spomenula na nášho starého otca… šesť dní v týždni pracoval vo svojej dielni a v nedeľu si obliekol oblek a šiel do kostola… dieľňa ostala zatvorená… maximálne tak šiel pozrieť na koniec záhrady včely maedonosné… čo robieval v „sviatok práce“ si už nespomínam:)

… a tak sa s vami dnes lúčim s prianím: „majme dobrý máj“… a nech nám všetko krásne kvitne… a nech máme dosť včiel aby sme si o pol roka pochutili na dobrej úrode:)

vždy vaša Sally_Lu*

p.s. 1 – a všetko najlepšie všetkým býkom a býčiciam!
p.s.2 – a odporúčam v máji, okrem rozkvitnutej prírody, navštíviť aj výstavy: Homage Jozef Klement v Galérii vo Zvolene na Tehelnej, v BA Galériu na Lazaretskej alebo Celého človeka v SNG
p.s.3 – a lunárny kalendár radí: „myslite na niečo pekné!“ :))

… a tak som sa v pondelok ráno ponáhľala do práce… vyletela som na prízemí v výťahu práve vo chvíli, keď z bytu oproti vychádzal pán so psom… a tak mi v sekunde prebehlo hlavou, že tam predsa nebýva ani ten pán ani ten pes… a tak som hneď vbehla do výťahu, že ma asi niekto zberným systémom privolal na iné podlažie, ale v kabíne svietilo „P“= prízemie… a tak som opäť vybehla na chodbu a pán, pozorujúci ten virvar sa ma snažil vyslobodiť zo slučky a nasmerovať na správnu cestu… že nie sme v paralelnom vesmíre… a tak mi povedal, že jeho dcéra s rodinou, ktorá v byte býva, je práve na dovolenke a on tam práve prespáva, kým zrekonštruujú jeho byt… a tak som mierne zmätená vyletela z bytovky… cestou odhodila plesnivý citrón do biokontajnera a bežala na mhd… a do útrob mesta… do práce….našťastie som sa obliekla ako cibuľa… pokazil sa kolol… 

….a tak som sa cestou z práce zastavila v neďalekej predajni so zásielkovou službou a vybrala si objednaný balíček… skôr balík…. a tak som prišla domov s ďalším párom tenisiek… doma som už mala tri, ale objednala som si ďalšie dúfajúc, že už konečne sadnú…. a ostatné vrátim… a tak som myslela, že tenisky budem pár dní skúšať a potom ich zabalím a odnesiem naspäť do obchodu, ale… ale v TV práve dávali film: „Pravá blondýnka„… asi som už spomínala, že mám zvláštnu slabosť (neviem prečo sa to tak volá, ale nie je to ani sila, ale ani nadšenie alebo úchylka:)… pre programy, ktoré práve idú v TV …. najlepšie v priamom prenose… film z roku 2001, v ktorom sa hovorí o absolventoch z roku 2004 nešiel v premiére ani v priamom prenose… bola to „voľby istoty“…. a tak … miestami až nepochopiteľne závidím študentkám v takýchto filmoch tie ružové outfity… spomeniem si na rifle a flanelky… a tak som s týmto filmom na pozadí začala skúšať tenisky – biele, zelené, čierne, červené… červené boli úplne môj štýl, ale tlačili…biele mali divnú podrážku a boli príliš široké… čierne mali skvostné prúžkované šnúrky ale inak neforemné… a tak som si nechala zelené…. pri pohľade na „ihličky“ hlavnej hrdinky mi to bolo smiešne, ale rozhodne mi tento film pomohol k rýchlejšiu rozhodovaniu: „nehodia sa, nedá sa v nich chodiť = neberiem!“… a tak som si ponechala zelené tenisky papučkovej mäkkosti (bez kožušiniek, mašličiek, pierok)… a tak som hneď po skončení filmu šla ostatné vrátiť do obchodu, pekne zabalené v pôvodných krabiciach a igelitoch (aby som bola aspoň trochu ekologická, tak aspoň v jednej várke – ako ma cez telefón poprosili z firmy s obuvou)… a tak som si cestou domov uvedomila, že sa mi tie zelené teniskotopánky k ničomu nehodia…. a tak som šla a šla… a skončila ako červená karkulka na okraji lesa…. a tak mi svitlo, že v jarnom lese v nich možno dobre zapadnem:)))

ježo, ježo ježatý
čo ti treba na šaty?
-mne sú treba iby ihly,
aby ste sa na nich pichli…
Krista Bendová

… a tak, dalo by sa pichnúť do rôznych tém… …napríklad do vlakovej dopravy:)…a v CZ minulý týždeň udeľovali ceny za literatúru Magnesia Litera za rok 2023 (niektorí ocenení hovorili o tom, že je to vlastne nezmysel porovnávať knihy a stanovovať „najlepšiu“… ale nakoniec ceny prevzali… a tak jeden ocenený dokonca ponúkol, že sa s nominovanými podelí o finančnú odmenu…)… a po Londýne behali splašené kráľovské kone… Atény sú opäť zahalené v Saharskom piesku… kamarátka je v Lisabone… a ja pozerám na zapršané okná a mám pocit, že si musím dať čiapku na hlavu aj v interiéroch…niekde sa pokazil kotol, niekde už jednoducho nekúria… a tak máme zas jedno „aprílové medziobdobie“…medzi plavkami a kožuchmi… dnes práve sa hodí dobre nepremokavý kabát… priam zimná vetrovka a pekne dlhá…a s kapucňou… kľudne môže byť v jarných farbách… najlepšie zelená:))

…. a naša hudobná redaktorka dnes vyberá:

Starci na chmelu – milenci v texaskách 
Chris Whitley Kick The Stones 
Chaka Khan 

…a tak sa s vami dnes lúčim s prianím príjemného obdobia Zeme – býkov….počasie sa má zas prudko zlepšiť!

vždy vaša Sally_Lu*

p.s.1 – meniny majú Vojtovia, Jurajovia, Marekovia, Jarky a narodeniny majú prví býkovia/býci?- býčice)) – všetko najlepšie!!!! …a naša stará mama by mala práve 118 rokov!!!… milovala šitie… dokázala ušiť „šanelovský kostýmček“ aj montérky:)
p.s.2 -a meniny má aj textilný dizajnér Juraj Straka (cez víkend bolo možné zhliadnuť s ním rozhovor v TV…rtv…)
p.s.3 – a lunárny kalendár hovorí o dnešnom splne a odkazuje: „Láska je zázrak, majte sa radi“:)))