.. a tak predsa len jar… zvieratká… zvieratá…a tak si kolegyňa tento týždeň priviezla domov šteniatko a učí ho nebrechať cez online porady:))… a tak som bola pred dvomi týždňami na návšteve v jednej dedine a zažila som v priamom prenose ako sa tam na dvor pritúlalo malé mača, veľmi zúbožené ale mňaučaním akoby dožadujúce sa pomoci… a tak chúďatko absolvovalo rýchlu antibiotickú liečbu, ktorú zabezpečil miestny zverolekár… mačiatko bolo tak hladné, že mu vôbec nevadili (predpokladám, že horké) rozdrvené tabletky v jedle dvakrát denne… a už po týždni preliečené vraj mňaučí ešte viac a je ešte trochu vyplašené… ale skáče a pokúša sa šplhať na stromy… a keď na to príde beží ako o preteky… a tak nastáva klasická otázka: „do akej miery zasahovať do života zvierat?“… keď to nie je potomok zvieratka, ktoré už nejaké roky chováte, alebo ste si zvieratko nevybrali v útulku alebo v chove… ale sa k vám jednoducho pritúlalo… aby sa pritúlilo…začať ho chovať… pustiť ho do bytu….čo povedia susedia… iné, už v domácnosti udomácnené zvieratká… ostatní členovia domácnosti???… vykastrovať… sterilizovať… inzerovať…venovať??…premiestniť zatúlaného putujúceho slobodného tvorčeka z vidieka do mesta… zo záhrady do bytu…?…aká je jeho karma?… ako do nej vstupovať – nevstupovať?… nevšímať si ich – nechať ich trpieť?… nechať ich nech sa ich ujme niekto „o dom ďalej?“… dať im len jesť a nechať ich voľne žiť???… a….
… a tak tento týždeň preletela CZ-médiami správa, že „uhynula Prvá mačka„… pôvodne mačiatko, ktoré prvá dáma, manželka CZ-prezidenta, našla niekedy pred 10-timi rokmi v snehovom záveji pri venčení psa…
….a tak sa tento týždeň v Benátkach otvára Bienále (podarilo sa mi napísať 2 v 1 – v Bienátkach:))… a tak je v československom pavilóne opäť život… vystavuje Eva Koťátková Žirafu Lenku….vychádza zo života žirafy, ktorú do ČSSR priviezli v roku 1954… pred 70-timi rokmi z Kene… v zajatí… resp. v ZOO potom žila… prežila… prežívala… ešte 2 roky… zrejme sa racionálne plánovalo, že požije dlhšie… a tak sa Lenka stala z divokého zvieraťa nakoniec… muzeálnym exponátom… a tak…
rohožka/ v kaluži/ po ruži/ zatúži/ žiarovku/ neuži/ župan/ zlož/ žihadlo/ na koži/ bažant/ zakrúži/ železná/ skruž/ žirafa/ požiera/ nažltlý/ rúž/ ĽH/ Žuvačka . rozm(e-a)ry 2002
… a tak sa s vami dnes lúčim s prianím príjemného jarenia, či už s mačiakmi, psíkami…. alebo inými prítulnými tvormi a stvoreniami:))vždy vaša Sally_Lu*
p.s.1 – a meniny majú Rudovia, Dany… a narodeniny poslední barani – všetko najlepšie!!!
p.s.2 – a lunárny kalendár odkazuje: „hľadajte vo všetkom to dobré“… a dodávam: „žít a nechat žít!“
p.s. 3 – ilustrácia – umelá žirafa v jednom BA obchodnom dome….
..a tak začínajú rásť listy na duboch… a celkovo sa príroda prudko rozzelenala… a tak rozmýšľam ako sa ani slovíčkom nedotknúť minulovíkendových volieb… a čo tak zrušiť voľby… funkciu… a tak nestihla som to za päť minút dobre naštudovať, ale ak to dobre chápem, tak napríklad vo Švajčiarsku je prezident ustanovený (zo siedmych členov spolkovej rady) na jeden rok a nemôže byť dva roky po sebe…o kráľoch a iných hlavách na známkach sa rozpisovať nebudem…
…a tak som tento týždeň videla pri východe z podchodu na Staromestskej obvyklé tetušky predávať kvetiny… a ak sa hovorí (sama to tak hovorievam), že si človek nemôže popliesť liečivý medvedí cesnak s nejedlými konvalinkami, lebo predsa rastú pekne po sebe… a tak to v túto tropickú jar to tak úplne asi nie je… a tak jedna z tetušiek predávala na stolíku vedľa seba cesnak a konvalinky… v médiách sa nepísalo nič o ich zámene konzumácii a následkoch…
… a tak som šla v teplom letnom počasí včera cez Horský park a fakt… medvedí cesnak sa dostáva do vrcholnej fázy a naplno kvitne aby sa potom stratil v ostatnom lesnom podraste… ale nedalo mi a ešte pár lístkov som si odtrhla… a popri mne išla babka s vnúčikom a pýtali sa ma, či som si istá, že to nie sú konvalinky… na pikosekundu som zneistela, ale potom som dala vnúčikovi výklad, že medvedí cesnak kvitne ako také malé biele hviezdičky, ktoré vytvárajú súhvezdia a konvalinky sú ako malé zvončeky… a tak som následne zisťovala akým spojom mhd by som sa od parku dostala domov… a tak som objavila zmenu v linkách mhd od Veľkej noci… zanikol autobus 41… lepšie povedané trolejbus 44 sa rozšíril o túto linku… a tak sa na tejto trase objavil hybridný trolejbus, ktorý má občas fúzy a občas nie… a prepája Nové Mesto a Staré Mesto… ide z Koliby…odkiaľ sa dá ísť cestou hrdinov… až na Duklu…resp. z konečnej pred bývalými filmovými ateliérmi… poblíž SHMU… Hlavnou… tunelom popod železnicu…. k námestiu Slobody…. popred úrad vlády… prezidentský palác… popri hrade až k mičurincom… na Hrebienok… „Drotku“… popred VŠVU…okolo Slovenského národného archívu… popri Horskom parku… cez Hroboňovu… Brniansku… Pražskú až na hlavnú stanicu… a tak by sa mohlo zdať, že sa rozpíšem teraz o vlakoch (ale túto tému si ešte ušetrím)… a tak samozrejme táto trasa je obojsmerná…. mne stačilo previezť sa tri zastávky v smere na stanicu… spoj meškal už takmer desať minút… ak niekto chce ním napresno stihnúť vlak… nech sa príliš nespolieha… ak chce stihnúť niečo v protismere…to sa mu možno podarí….a tak v Prahe oslavujú 50-rokov metra… a tak….a tak som dnes v desnom ochladení a vetre nevytiahla pätu z bytu…aj keď mám platnú ročnú električenku…
…Je statisticky dokázáno že slunce vyjde každé ráno noc nemá celkem žádnou šanci Statistika nuda je má však cenné údaje neklesejme na mysli ona nám to vyčíslí Když drak si z nosu síru pouští a Honza na něj číhá v houští tak statistika předpovídá že nestvúra už neposnídá Tak vyřiďte to ctěné sani že záleží to čiste na ní Když nepustí ji choutky dračí tak bude o hlavičky kratší. Zdeněk Svěrák /Statistika zo zbierky Dělání všechny smutky zahání
… a tak som v nedeľu skoro ráno videla východ slnka…a bolo to krásne…
… a tak sa s vami dnes lúčim s prianím dobrého zdravia tela, duše… spoločnosti… Zeme!)))
vždy vaša Sally_Lu*
p.s.1 – a meniny majú Igorovia, Julovia, Alešovia… a všetko najlepšie aj aktuálnym baranom a barankám:))) p.s.2 – a lunárny kalendár adoruje cibuľu a odkazuje: „prijímajte lásku so všetkým“… čo všetko si pod tým predstaviť je na nás:) p.s.3 – a 12. apríla bude 80 rokov od narodenia Karla Kryla
…a tak som tento rok pred Veľkou nocou nepiekla zákusky… podobne ako pred rokmi, keď sme boli v tomto čase v Egypte… a tak som na zelený-nezelený štvrtok v jednej cukrárni v centre mesta kúpila krabičku s vajíčkom na obale, kde bol zabalený mix malých koláčikov- inšpiratívne a chutné boli hlavne linecké makové srdiečka… tak možno nabudúce…:)
… a tak som myslela, že čas ušetrený „u plotny“ presuniem do exteriéru… veď hlásili priam letné počasie… akurát som tú predpoveď nejak nedočítala…nedoskúmala… resp. pozerala som na predpoveď v mobile…a apka v mojom mobile správy o kvalite ovzdušia v našich končinách neposkytuje… ani v Rakúsku, Česku, Maďarsku… ale o vzduchu v Taliansku, Francúzsku a Španielsku áno… prijateľná, horšia ako včera… nízka…. mimochodom v Štokholme aktuálne sneží a kvalita ovzdušia neznáma…. a tak som nemala potuchy o tom, že netreba ísť tentokrát do Egypta, že Sahara príde za nami!!!… a tak som sa o tom dozvedela až z večerných Tv správ, kde sa téme celkom venovali a pochopila som, čo znamená ten podivný béžový opar, cez ktorý nie je poriadne vidieť stromy na horizonte… horizont… hory… sneh…a tak som dostala správu od príbuzných, čo žijú za Alpami, že išli na sviatky do Mexika – verím, že nielen kvôli návalu piesku a inej predpovedi počasia:)… a tak som videla po sviatkoch u kamarátky foto, ktoré jej poslali kamaráti z jarnej lyžovačky v Alpách… vyzeralo to na nich, akoby pieskové duny poprášil sneh a nie naopak.
… a tak som videla kopec cyklistov… psíčkárov… turistov… a tak som predsa len šla v sobotu na menší výlet… a naschvál medzi stromy… ale malé rozvíjajúce sa lístočky listnáčov ešte nevládali zachytiť ten piesok…a ihličnany nestíhali…. a tak som musela z kabelky vytasiť antihistaminiká… a vsugerovať si, že zaberajú aj na púštny prach:)))…. a tak priznávam, že ani v Egypte si nespomínam na toľko piesku vo vzduchu (týždeň pobytu nie je dostatočná vzorka:))
Od svojho prvého letu som poznal ako chutí púšť… ….“Ach, ako sa teším, že sa porozprávame… Ako sa teším!“… Veru sa tešil a plakal. „Už pol roka sme nevideli ľudí……..“ Ešte sme sa cítili ako omámení. Dve hodiny pred Dakarom, kde nás čakal obed, prasklo ložisko a náš osud sa zvrtol. Hráme úlohu zjavenia pred starým plačúcim seržantom. … Antoine de Saint – Exupéry – Zem ľudí – VI. V púšti (úryvky)
… a tak Veselá Veľká noc… verím, že niekde bola… okrem známeho filmu s Belmondom aj na jednej ulici vo Zvolene som videla z okna ako sa k jednému domu prihrnuli chlapci s vedierkami a vytiahli von (zjavne) spolužiačku v ružových tepláčkoch a zliali ju… každopádne na prach tie malé vedierka nestačili – na veselosť snáď áno:))..
… a tak som pôvodne chcela písať o veľkonočných zvieratkách… videla som jednu veveričku… na cintoríne dve srnky… zajka žiadneho… možno o rok)))
…a tak sa s vami dnes lúčim s prianím, nech máme k sebe tak blízko, akoby sme boli pútnici na púšti… nech sme si vzácni ľudskosťou… nech rozdiely názorové i kadejaké iné prispievajú k pestrosti a radosti tohto sveta… nech svetlo a láska prežiaria naše činy, domy, duše))))
vždy vaša sally_Lu* p.s. 1 – mimochodom Sahara je veľká cca ako 9/10 Eúrópy = 9 miliónov km2!!!! p.s. 2 – a meniny majú Mirky, Mileny, Ireny – všetko najlepšie aj baranom:)))) p.s. 3 – a s jarou sa rozbiehajú aj nové výstavy – napr. – v SNG ale aj v Galérii 19
..a tak je tu ďalšia Veľká noc… ako každý rok… po prvom jarnom splne…Aleluja!
…a tak je tu …..a tak v roku 2020 bol Veľký piatok 10. apríla…. a tak som v bezradnosti a podivnej neukotvenosti podivnej jari 2020 začala písať prvé blogy….a o rok ďalší veľkonočný v roku 2021…a ďalší v roku 2022…2023…. a tak je tento text, ktorý práve píšem, piatym Veľkonočným traktátom… a tak, by sa dalo bilancovať… ale tieto štyri roky boli tak zložité, búrlivé, zúfalé, nádejeplné, beznádejné, nepokojné, chaotické, neuchopiteľné a všakovak náročné, že by mi jeden traktát rozhodne nestačil… a keby som zodpovedne všetky témy odľahčovala do štádia stráviteľnosti… tak by zoslala z pikantného guláša veľmi riedka polievka… bez chuti… a možno by ani nebola smiešna…. a tak odkladám bilancovanie na rok 2025… poskytne päťročnica väčší odstup?… alebo vznikne „papierová kniha“… zhmotnenie… transformácia:))
… a tak končí „MAREC = mesiac knihy“….(v niektorých štátoch… aj v CZ majú 0-ové dph na knihy:)….
…a tak sa ponúka prirovnanie ľudského života a knihy… narodenie = prázdna kniha… možno pár údajov – dátum… rodičia (aspoň matka, tá býva jasná:)…
… „v deň keď si sa narodil bola nedeľa, svietilo slnko… bolo už mrazivo, tráva bola ráno celá biela, ale napoludnie, keď si prišiel na svet, už nebolo po srieni ani pamiatky… otec nebol pri pôrode (v tom čase to nebolo bežné)… bol v práci, na ceste, na služobke, staral sa o ostatných tvojich súrodencov, išiel kúpiť kočík… stratil sa… a mama mala také komplikácie, že myslela len na to ako to prežije… alebo: mala desné komplikácie, ale bola šťastná, že ťa priviedla na svet a láska, ktorá ju zaplavila ťa sprevádza celý život… a pre babku si bol prvým vnúčaťom… pre tú druhú babku dvanástym… a keď si mal tri roky presťahovali ste sa do nového bytu… a ten starý sa ti vymazal z pamäti… možno len tie záclony plápolajúce v prievane vždy, keď niekto otvoril okno oproti tvojej postieľke…“
…a tak sa za posledné roky sa otvorilo pár nových kníh… len v tomto roku viem o troch novorodencoch v mojom okolí… a malá usmievavá suseda sa narodila presne v marci pred štyrmi rokmi…:))
…a tak sa za posledné štyri roky veľa kníh života zatvorilo… okrem známych osobností… hercov, herečiek, spevákov… spisovateľov… politikov… rodičia… niekomu aj obaja… niekomu obaja v jeden deň… náš drahý otec… otcovia niekoľkých priateľov a priateliek… matky… ujovia…. tety… ďalší rodinní príslušníci….kolegovia… Táňa, Mišo… priatelia… Gaba, Jozef, Paľo, Pavel… a tak sú už knihy ich životov niekde v božej knižnici… a pár stánok noviel, románov, komiksov… spomienok aj niekde hlboko v nás… v knižniciach našich duší… s venovaniami aj bez… v plnej autenticite… s láskou💛
/37/ Myslel som, že moja cesta došla konca na poslednej medzi mojej sily – že púť je uzavretá, že zásoby sú vyčerpané a je čas odísť do ústrania. Ale vidím, že Tvoja vôľa nepozná vo mne medze. A keď staré slová na jazyku vymierajú, nové piesne tryskajú zo srdca; a kde sa staré stopy strácajú, nový kraj plný zázrakov sa objavuje. Rabíndranáth Thákur – Dítándžalí (kniha, za ktorú dostal básnik Nobelovu cenu) český preklad F. Baleja / voľný preklad z neho do SK – LH
….a tak píšem blogy=traktáty štyri roky… každý týždeň… a tak občas uvažujem, že prestanem…a potom sa niekto ozve a pošle mi takú krásnu a prívetivú ozvenu, že začnem rozmýšľať nad ďalšou témou…a musím otvorene priznať, že niekedy vôbec netuším o čom budem písať… ale (takmer) vždy ma to baví:))
… a tak sa dnes lúčim s vami s poďakovaním za priazeň traktátom a s prianím príjemných veľkonočných sviatkov v svetle, nádeji, radosti a fyzickej i duševnej pohode!
vždy vaša Sally_Lu*
p.s.1 – a tento týždeň a cez Veľkú noc majú meniny: Mirovia, Benjamínovia, Hugovia aj Alenky – všetko najlepšie! p.s.2 – a 27.3. je deň divadla, 28.3. – deň učiteľov, 30.3. – je hodina zeme a na veľkonočnú nedeľu začína letný čas! p.s.3 – a lunárny kalendár radí: objímajte sa, používajte zelené bylinky… a pozor – na veľkonočný pondelok – bude 1. apríl!!!:)
…a tak by sa dalo písať o oceneniach minulého víkendu… ceny za hudbu a tiež za rôzne iné zručnosti… ale cien už bolo dosť predminulý víkend (v traktáte…)…
…a tak by sa dalo písať o voľbách prezidentov… ale tých sú aktuálne plné médiá… a ešte nejaký čas budú….a…
…a tak už rozkvitli snáď všetky jarné kvety… aspoň tu na juhozápade… o poniklecoch a enciánoch to zrejme neplatí…a kvitnú aj výklady obchodov… neďaľekou Veľkou nocou…
…a tak sa celkom slušne ochladilo a zima severákom naznačuje, že sa len tak ľahko nevzdá… a tak som včera stojac na červenej pri prechode pre chodcov videla ako ide cez križovatku moped….na mopede slečna… slečna zabalená v teplom vlnenom kabáte… a sedelo sa jej pohodlne vďaka tomu, že mala prestrihnutý „šlic“… alebo rozparok!… a je to tu!!!… „zálohová téma“, na ktorú som sa chystala celú zimu…. priznám sa, že téma to nie je nijak významná… netýka sa ani tak módy… hoci by sa dalo spomenúť „vynálezkyňu minisukne“ Mary Quant, ktorá svojho času vyhlásila, že minisukne sú potrebné na to, aby mohli ženy ľahšie behať na autobus… za autobusom… v ústrety prichádzajúcemu autobusu… samozrejme o kabátoch sa nedá povedať, že sú len súčasťou dámskeho šatníka… sú univerzálne… nemá ani zmysel hovoriť, že unisexové, pretože predsa len v siluetách, veľkostiach, farbách a detailoch sú rozdiely… a rozparky vzadu sa vyskytujú vlastne aj na pánskych sakách…a tak nebudem popisovať dejiny tohto zvrchníka, ktoré vlastne ani neovládam… a tak budem chvíľu popisovať skôr určitú obsesiu, ktorá vlastne vznikla tak trochu z dlhej chvíle…. v rámci čakania na spoje na zastávkach mhd… a tak v zime pozorujem, že okrem vetroviek rôznych dĺžok istá časť populácie ešte stále nosí viac či menej tradičné kabáty so šlicom… ale nie všetci si všimnú pri kúpe takéhoto kabáta, že „rozstrihnuté“ časti kabáta sú vzadu decentne provizórne zošité krížovým stehom, zvyčajne rovnakej farby ako je kabát… a tak niektorí majitelia týchto kabátov chodia so zašitým šlicom v mierne nadúvajúcich sa kabátoch… a priznám sa, že ako vnučku tety Valiky, ktorá celý život šila a veľmi ju to bavilo (čalúnila aj kreslá)… mám v sebe nejakú bunku „poctivého krajčírstva“ a…. a trhá ma… a mám tendenciu upozorňovať nositeľov, že by si mali prestrihnúť nitku vzadu dole na kabáte a vytiahnuť ju… zahodiť… a hneď by sa im slobodnejšie chodilo a kabát by pekne plápolal vo vetre… a tak, priznávam, že som to urobila len raz… a stretlo sa to s pochopením, ale viac som sa už neodhodlala, ale trhá ma… a tak som aj túto zimu pozorovala zašité rozparky a zvažovala, či osloviť alebo neosloviť… a či to je drzosť… pocit, že viem najlepšie ako to má byť… nežiadaná rada… ego… alebo naopak pomoc majiteľovi… oslobodenie kabáta… dôstojnosť pre kabát i majiteľa:))
…a tak konštatujem, že prichádzajúcou jarou som videla čí menej zašitých šlicov… a čím viac baloňákov, na ktorých som tento prvok nikdy nevidela (čím nehovorím, že neexistujú:)))
…. a tak sa s vami lúčim s prianím dobrej jari a dobrého zdravia…. a dobrých rozhodnutí!!!
vždy vaša Sally_Lu*
p.s. 1 – a jar začína tento rok presne 20.3. o 4.06… a 21. je deň poézie, 22. deň vody, 23. deň meteorológie a 24. Kvetná nedeľa p.s. 2 – a všetko najlepšie Jozefom, Adriánom, Gabrielom, Mariánom a posledným Rybám!!! p.s.3 – a v Rakúskom Saalbachu v týchto dňoch končí oficiálna sezóna svetového alpského lyžovania… p.s. 4 – a lunárny kalendár radí: „život je zázrak, radujte sa!“
…a tak by sa tento týždeň dalo písať o filmových cenách, ktoré sa udeľovali na západ od nás – v CZ v sobotu… a na ďalekom západe v LA v nedeľu… a tak musím priznať, že CZ Lev mi prišiel nudný, až smutný… keby nedostala hlavnú cenu Simona Peková, tak akoby sa žiadna emócia na pódium nepredrala… čo sa nedá povedať o Oscaroch… kde to bola naozaj šou na pódiu vrátane osviežení s roztrhnutými šatami Emy Stone… o pádoch na červenom koberci nehovoriac… možno bola výhoda vidieť zostrih, ktorý bol fakt svižný a svieži a plný života (možno hraného… dúfam však, že do veľkej miery skutočného)… a čo spájalo tieto dve udalosti?… prvoplánovo: vyhrali filmy súvisiace s vojnou… druhou svetovou a následne studenou… a tak sa priznám, že v detstve som videla (povinne) toľko vojnových filmov, že som z nich mávala ťažké sny… a tak mi stačí, keď si o týchto prečítam komentáre a recenzie… a čo na to Barbie? – ktorá dostala cenu za pieseň k filmu))
…a tak nechávam filmy stranou a… a tak keby Apa (starý otec, ktorý bojoval v prvej svetovej) vedel čo som minule riešila, tak… tak by, na mňa pozeral možno tak zúfalo ako keď som sa cca 8-ročná nevedela naučiť bicyklovať… nakoniec som sa to naučila, pravda trvalo to možno dlhšie ako rovesníkom… a potom som mu chodila o dva roky neskôr s dvomi kupami na kormane bicykla polievať sirôtky a begónky na cintorín…
… a tak sa koncom minulého týždňa aj tu na juhozápade celkom ochladilo… ešte predsa len je astronomická zima a nedá si to len tak vziať… a tak bolo počasie, že priam nehodno vyhnať psa… ale povinnosti ma vytiahli von… a tak som sa cestou domov zastavila pri plechovom boxe z boxov (kovová krabica so schránkami)… ten typ, kde si vyťukáte číslo a otvoria sa príslušné dvierka spoľahlivo ovládam… avšak!!! s otváraním cez mobil to mala byť premiéra… stlačila som tlačítlo „otvoriť“ na mobile… a nič!!!… koliesko sa točilo a naznačovalo mi, že to nebude také ľahké….. skúsila som to ešte dvakrát… a zase nič, zavolala som na tel. číslo uvedené na „krabici krabíc“ a dozvedela som sa, že na diaľku to otvoriť nevedia a asi bude treba preinštalovať apku…a tak som sa šla zohriať do neďalekého obchodu… keď som z neho vyšla von videla som ako prichádza pán so psom… klikne na mobil… dvierka sa elegantne otvoria a on si malú zásielku vkladá do vrecka… jednoducho: zvládol by to aj ten pes… posmelená som vyšla pánovi v ústrety… oslovila som ho… pán bol relatívne ochotný…ale povedal, že preinštalovanie apky mi zožerie mobilné dáta, že si to mám urobiť doma na wifine… a tak som šla domov… cez plece som ešte videla jednu slečnu ako si vybrala zásielku… a jedného pána…
… a tak som doma dostala radu, že to netreba preinštalovať, stačí resetnúť mobil… a tak som na druhý deň mobil resetla a vybrala sa na výpravu ku „krabici krabíc“… zo zatajeným dychom som klikla na tlačítko „otvoriť“ na mobile… a nič!!!… scenár sa opakoval, ale predsa som sa len posunula o kúsok ďalej… doslova som sa skryla do tepla vestibulu neďalekej pošty…. a tak som sa pokúšala radiť cez telefón „s priateľom na diaľku“… priateľ ochotný bol, ale na diaľku sme nič nevyriešili… a tak som tam ešte chvíľu bezradne stála, až kým nešiel okolo muž, ktorého som si tipla, že by sa vo veci vyznal a bol aj dostatočne ochotný… neznámy bol v skutku veľmi ochotný – nech je mu sláva!!!… mrzol v tričku so mnou pri boxe a skúšal všetky alternatívy vrátane nejakého potvrdenia zabudnutej správy v mailoch… a nič!!!… pri boxe sa objavil zamestnanec firmy… opýtala som sa jeho, ale on len mechanicky nakladal a vykladal a nič iné ho nezaujímalo… dvierka sa krásne otvárali a zatvárali, akoby chceli demonštrovať, že to vedia, ale nepovedia…. ako v Kupcovi Benátskom, keď nádejný ženísi Porcie hľadajú tú správnu schránku… ale ja som to nemohla ani vyskúšať… a tak dúfam, že ochotný muž medzitým, čo si len tak odskočil na poštu a zabavila som do svojou nedosiahnuteľnou zásielkou, nedostal papuču… a tak som to doma vzdala… alebo konštruktívne vyriešila…a zavolala som opäť na prepravnú službu… a dala som si presmerovať zásielku do kamennej predajne, kde mi ju predavačky s úsmevom a v teple podali do rúk:))… a tak tento osobný krátky film skončil s dobrým koncom:))
… a tak sa s vami dnes lúčim s prianím pokojného marcového času s funkčnými apkami a dobrými filmami… hlavne v zdraví – zdravím:))
vždy vaša Sally_Lu*
p.s. 1 – tento týždeň majú meniny Angely, Gregorovia, Matildy a Ľubky – všetko najlepšie aj mojim kamarátkam rybkám:)) p.s.2 – a pápež je 11 rokov na svojom stolci – nech to boh opatruje! p.s.3 – a v piatok je svetový deň spánku… a v štvrtok „deň Pí“!!!:)))
… a tak som mienila tento týždeň písať „o ničom“… mám takú jednu tému, ktorú mám na túto príležitosť celú zimu v zálohe… nie je to politika!… iste je z predošlých traktátov zrejmé, že sa tejto téme snažím vyhnúť…. aj keď… „politika“ – v čom je problém?… veď politika je vlastne umenie!…. mala by byť umením správy mesta…. mestského štátu…. štátu…. má sa jej venovať niekto (isté nevyhnutné množstvo občanov), kto má pre tieto veci cit a vášeň… a zdravý rozum… a isté vzdelanie a skúsenosti… ale čo, keď sa do nej vmieša ideológia… o opačnom spektre – ľudských pudoch a popudlivosti… nehovoriac…
… a tak výhybka… aj keď vlastne sa tejto téme nedá celkom vyhnúť…
…a tak by sa dnes bol býval… dnes je 73 rokov od narodenia Mejlu Hlavsu… a dnes preletela (najmä CZ) médiami správa od odchode na večnosť básnika, hudobníka a výtvarníka Pavla Zajíčka (PZ)… zavolal ho Mejla – na nebeskú oslavu?… ako pred rokmi z New Yorku naspäť do Prahy?… na oslavu do nebeského undergroundu?… do večnosti?… obaja narodení v roku 1951… pred 51-rokmi založili kapelu DG 307…
… a tak som si spomenula ako sme sa na dejepise či občianskej výchove učili o Helsinskej konferencii 1975… v nude socialistického dejepisu akoby mi zasvietila nejaká svetlica… niečo veľmi nádejné… „dodržiavanie ľudských a občianskych páv v Európe“… o Charte 77 nás neučili… a tak som sa o akcii „Asanace“ dozvedela až po revolúcii… „nepohodlní“ – donútení odsťahovať sa za hranice… pred tým väznení, fyzicky aj psychicky napádaní štb… jedným z nich bol PZ, ktorý sa odsťahoval najskôr do Švédska…. s tmavými zimami ale dobým sociálnym systémom a potom do New Yorku, ktorý totálne rezonoval s jeho dušou… kde robil sochy z odpadu a živil sa ako sťahovák…
… a tak muž, ktorý sa v New Yorku niekomu predstavoval ako „Nikto“… sa v 90-tych do Prahy vrátil ako „niekto“ … niekto kto už poznaný bol… obnovil kapelu DG 307, koncertoval, písal knihy, filmoval, maľoval…
… s jeho textami som sa zoznámila začiatkom 90-tych rokov… keď malé staré Artfórum kypelo novými knihami… častokrát takými, ktoré dovtedy nemohli byť oficiálne vydané…. vo filme Knoflíkáři – ako rozhlasáka som ho videla v 1997…s hudbou DG som sa zoznamovala neskôr… s PZ na koncerte v Prahe pred Veľkou nocou 2007… neskôr som videla – počula niekoľko ich hudobných akcií – jednou z najsugestívnejších bolo „nazvučenie“ Upíru z Nosferatu v rámci festivalu „4 živly“ prezentované na nádvorí Starého zámku v Banskej Štiavnici…. film …a bude hůř… na festivale v Karlových Varoch..
…je ve mně potřeba ticha a potřeba úcty, a to pojmenování není důležitý. Není to ale nějaký hledání, ono stačí to bytí samotný, ten úsměv nad tím, když v tomto ambiciózním, instantním světě, kde je vše jakoby dosažitelný, potkáš někoho, kdo má vnitřní klid, kdo se usmíva, a je to třeba clověk, kterému je osmdesát nebo pětaosmdesát, a on na tebe nehodí ani jednu výčitku za to, že už nemá moc času, jenom se tak usměje a řekne ti, běž dál a neboj se, protože strach je cosi, co člověka úplně zkamení, znehybní…PZ – rozhovor s Petrom Placákom 2000-2001kniha Radost je lehkost, vánek, studená voda
…a tak som sa cez obed zastavila v dóme sv. Martina… a cestou stratila náušnicu… a potom som ju pred portálom chrámu hľadala na zemi pohľadom… a tak priplietol sa ku mne muž, ktorý začal obligátnou otázkou: „môžem sa vás niečo opýtať“… na čo som nereagovala, čo ho však neodradilo a šiel stále vedľa mňa a rozprával o finančných problémoch a ukazoval mi demonštratívne nejaké lajstrá… a tak som ho odkázala na charitu na vedľajšej ulici… povedal, že tam bol… čo som neoverovala… a tak neviem, či jeho zúfalstvo bolo dobre nacvičené alebo úprimné… každopádne, keď som mu podala bankovku, až vtedy sa odo mňa odlepil… ako s ňou naložil nevedno… a tak som si spomenula ako mal PZ rád ľudí… nielen kamarátov, priateľov, príbuzných… zaujímal sa aj o náhodných… a tak….
… a tak sa s vami dnes lúčim s prianím pokojného týždňa… s chvíľami ticha i najhlbšej radosti…medzi zimou a jarou…
vždy vaša Sally_Lu*
p.s.1 – a v týchto dňoch je to 30 rokov, čo odišiel na večnosť Karel Kryl… p.s.2 – a lunárny kalendár odkazuje: pohlaďte niekoho, koho máte radi… p.s.3 – a v piatok 8.3. – na čt ART – 22.00 – Diagnóza PZ
…a tak v minulých dňoch na juhozápade SK rozkvitli broskyne… či bude aj úroda… o tom potom – niekedy začiatkom leta… ale na medvedí cesnak som už bola dvaktát!:))
…a tak máme týždeň prelomu februára do marca… v zmysle meteorologických úzusov – prechod zo zimy do jari… astronomická jar začne o tri týždne neskôr – na rovnodennosť….
…a tak, keby nebol február… dni mesiaca by nám vydržali aspoň do víkendu… ale minulý rok kratšie…
…a tak je tu ten „deň navyše“ = 29. február!… čo majú istým spôsobom na svedomí Rimania, pre ktorých bol február posledným mesiacom v roku – na konci zimy, keď sa museli vysporiadávať s rôznymi zimnými chorobami a neduhmi… a tak logicky najkratší – chceli to mať čo najskôr za sebou:)… a vraj, kým sa neustanovilo pridávanie 29. dňa, tak prežívali 2x 24. február!!! – to je fakt veľmi zaujímavé… predstavujem si, že ak ten deň vyšiel na nedeľu, tak mali dva voľné dni za sebou, ale čo streda?… alebo sobota… horúčka sobotňajšej noci?:))
…. a tak priestupný rok…. celkom ma zaujal už ten názov, lebo si neviem toto prídavné meno vybaviť v inom kontexte – v inom slovnom spojení… „priestupný“ nie je prestupný ani prístupný… žiadne stupne a stupňovité pyramídy v Egypte alebo Mexiku… priestupný skôr ako posun… prekročenie… v jednom zdroji priam 29.2. = „delikvent!“… deň, ktorý sa niečomu vyhýba… vynechaný deň:))… a tak sa na to pozrime pekne z latinčiny: „annus bissextus“ – annus= rok + bis=2x + sextus= šiesty???… a tak som sa v tom celkom stratila… a tak musím dodať, že s priestupnými rokmi začali už Egypťania, svoje pridal Julis Cézar… a v 16. storočí to poupratoval pápež Gregor Xlll. … a Galileo mal práve 18 rokov!…. „a predsa sa točí!“… naša Zem okolo Slnka… bez nich by nebol kalendár… (zrejme) ani my:)
…pravidlá pre priestupný rok: 1. – je deliteľný číslom 4 2. – nie je deliteľný 100 (okrem tých, ktoré sú deliteľné 400:)
….a tak si spomínam ako som sa pred rokmi, v tomto čase, rozchádzala s vtedajším partnerom… priznávam, že podnet bol z mojej strany… a 28. +29.2. vychádzalo presne na víkend… a tak si tiež spomínam, že mi pripadalo nevhodné, takmer stupídne, rozísť sa s niekým v priestupný deň, že si to budeme zbytočne pamätať… a tak k onej „debate“ došlo 28.2…. a pamätám si to dodnes!!!… a tak som vtedy netušila, že vraj je 29.2. dňom, keď môžu ženy požiadať o ruku partnera!(?)!… a to asi netušila ani Maggie vo filme Nevesta na úteku:))
…. a tak sa s vami dnes lúčim s prianím príjemne stráveného „dňa navyše“ a celého prechodu z jarnej zimy do jari:))
vždy vaša Sally_Lu*
p.s.1 – a meniny majú 29. 2. – Radomír- Radomíra – poznáte nejakého? – na čo mysleli tí, čo to meno dali do kalendára v tento deň? – na čo myslia rodičia, keď dávajú takéto meno dieťaťu?…. je to meno pre poradcu zabezpečenia MIER-u?:) p.s.2 – a lunárny kalendár radí, aby sme cez víkend prali s polovicou pracieho prostriedku a tiež: „čím viac lásky rozdáte, tým viac lásky dostanete“! p.s.3 – a tak venujem tento traktát symbolicky P.S.
…. a tak opäť ten istý vzorec…matematika?…počty?… čísla…záľuba v číslach… najmä v „okrúhlych“:))… alebo nepozornosť… ľud(s)ký faktor?… (prečo som si opäť spomenula, ako som na matematickej olympiáde nesprávne odpísala zadanie úlohy a tým dospela k nesprávnemu výsledku… našťastie mi postup uznali a umiestnila som sa na druhom mieste…:))
… a tak musím povedať ako to celé bolo pekne od začiatku.. roka:))… a tak som si hneď v prvý januárový týždeň spočítala, očakávajúc príchod „dvestého traktátu“… kedy to presne nastane!…. a tak som sa dopracovala presne k aktuálnemu týždňu vo februári = 8. týždeň roku 2024… aj som si do kalendára zaznačila „odpočítavanie“…. aby som bola presná… a pochválila sa počtom „200“ v pravý čas:))
… a tak som – pre istotu – privolala tento víkend na pomoc pomocníka a počty traktátov v jednotlivých mesiacoch a rokoch sme spočítali dôsledne ešte raz… a… a!!!… a z výpočtov vyšlo, že tento týždeň je to už 205-tý!!! a ten dvestý bol už v polovici januára:)))
…a tak: „jdu na sever – jdu na jih“… prekročila som 200-ku a ani som o tom nevedela… a tak slávnostné fanfáry nechávam na ďalšiu príležitosť:)))
… a tak som mala možnosť tvrdiť, že je ich práve teraz 200….. veriac, že nik to nebude prepočítavať…. alebo priznať farbu… a tak som poslúchla rady „Draka“ a priklonila sa k odhaleniu pravdy, ktorá v tomto prípade nikomu nepomôže ani neuškodí:))
… a tak, keď už som namočená v téme okrúhlych výročí, pridávam pár overených: ….pred sto rokmi sa v tomto období narodil Jiří Šlitr…fenomén fenoménu – divadla Semafor…a tiež František Vláčil… nielen fenomenálny režisér ale aj občasný herec (pôvodný majiteľ psíka „Karla von bahnhof“ z „Vesničky…“)…a vo februári 1924 George Gershwin predstavil New Yorku…svetu… skladbu Rapsódia v modrom!
…a tak pred 100 rokmi bola založená aj organizácia FIS... lyžiarske športy boli v dvadsiatom storočí v našich zemepisných šírkach organickou súčasťou života… ale čo bude ďalej v 21.storočí?… keď aj v Alpách sa nielenže topia ľadovce… ale aj postupne zatvárajú nižšie položené lyžiarske strediská… lyžovanie v halách si predsa len celkom neviem predstaviť… príroda v zjazde, slalome, super G… hrá veľkú rolu… aj keď je občas hmla a občas príliš mrzne… a občas je sneh na kašu… ale je!…(bol?)… a tak aktuálne: Štrbské Pleso -1 = snehové prehánky…Crans-Montana + 9! = zamračené… Zell am See +10 = prevažne zamračené…
…a tak pred stopäťdesiatimi rokmi vystavil Monet obraz Impresia… a tak vyšlo na svetlo sveta dielo, ktoré dalo názov Impresionizmu… aj keď spočiatku to bol názov posmešný…
… a tak sa s vami dnes lúčim s poďakovaním za vašu trpezlivosť a neutíchajúcu priazeň traktátom:)))
vždy vaša Sally_Lu*
p.s.1 – … a tak v Prahe sa rozhodli témy umenie a šport prepojiť a v galérii Smetana Q sprístupnili výstavu….Uvnitř pohybu p.s.2 – a meniny majú Noriky, Romany a Romanovia a tiež Matejovia… (tí už na juhu ľady dávno zlomili i rozpustili:)…všetko najlepšie! p.s.3 – a lunárny kalendár radí, aby sme nezabúdali raňajkovať:))… p.s.4 – a keby už bola jar…. dalo by sa spomenuť sto jarných kilometrov… dvesto letných?:)) p.s.5 – a v soboru bude spln – nech sa nám niečo dobré splní!…. „stačil“ by svetový MIER!
…a tak som si pred Vianocami myslela, že na Hromnice už nebudem pozerať po večeroch na nazdobený a nasvietený stromček… ale v ten deň sa mi podarilo akurát tak rozobrať adventný veniec… základ z predošlých rokov – slamený venček obtočený drôtom – zostal aj pre budúcnosť… ozdoby do krabičky a čečina do bio-odpadu… a tak stromček zostáva… aspoň kým neprestane vyčíňať „meluzína Jozefína“:))… povedala som si…
…a tak som si spomenula, ako sme boli s kamarátkou na poslednú chvíľu… pár dní pred Vianocami kupovať stromčeky… na istotu – pred istý škandinávsky obchodný dom s nábytkom… ako každý rok… bol pondelok… a pred obchodným domom prázdno… vyzeralo to tak, že sa cez víkend stromčeky minuli a dovezú každú chvíľu ďalšie… zašla som dovnútra k pokladni preveriť túto vysoko pravdepodobnú hypotézu… nebola potvrdená!!! … stromčeky sa jednoducho minuli a už túto sezónu nebudú… pokladníčka tvrdila, že to tak bolo aj pred rokom (to už bol vtedy asi stromček nejaký čas vo vedre na balkóne)))… celkom nás to omráčilo… keď sme predýchali svoj údiv a prázdno a predstavu Vianoc bez stromčeka, nasadli sme do auta a pohli sme sa smerom k najbližšiemu „hobby-marketu“… kým ja som sa reálne začala zmierovať s predstavou „bez stromčeka“, kamarátka bola odhodlaná a neupustila z pôvodného zámeru zohnať tz. živý stromček… a tak, o nejaký kilometer ďalej… bolo stromčekov stále dosť… aj v prijateľných cenách (bez dodatočného odrátavania a preskupovania financií do darčekového poukazu atd.)… vybrala som jeden taký malý, zabudnutý, opretý pri plote… ako jeden z mála nebol zamotaný v sieťke… pôsobil nejak slobodne, aj keď na okraji stromčekového spoločenstva… nevyzeral na prvý pohľad nijak ideálne… ale dodnes … mierne zoschnutý a skrútený držal formu a ihličie… pripadal mi jednoducho celé dni a týždne archetypálne krásny…. možno mi jednoducho prirástol k srdcu – okrem iných izbových kvetín bol bytosťou, s ktorou som trávila v karanténe covidové Vianoce:)))
…a tak som dnes ráno pozerala z okna… slnko vychádzalo (podľa meteoservisu) presne o 7.00 a ružovkasté svetlo zaplavilo domy… a tak, keď som lepšie zaostrila, videla som ako z kostola oproti vychádzajú ľudia… uprostred týždňa nečakané… aha, popolcová streda!- asi mimoriadna ranná omša…
…a tak keď som išla dnes popoludní z práce, videla som ženy aj mužov s kytičkami a kyticami na ulici, v mhd… čokolády v taškách a vo vreckách kabátov nebolo vidieť… a tak sa teraz tak trochu oblúkom vyhnem Valentínovi (možno ho stretnem cez víkend:)… a vrátim sa k stromčeku…
…a tak dnes p.František celebroval podvečer omšu z kostola sv. Sabíny v Ríme… netušila som dodnes, že taký kostol existuje, čo mi nahovára, že by bolo načase ísť si to priamo do Ríma overiť… niekedy po Veľkej noci… a tak som si spomenula na nevyužité letenky spred štyroch rokov (samozrejme preplatené prepravnou spoločnosťou)….a tak som sa predsa len nejako nechala uniesť…a za zvuku chrámového chóru predsa len zložila zo stromčeka ozdoby, uložila ich do krabíc a so skrine… a tak, priznávam, že som ešte nedokázala odniesť stromček do ohrádky (mali byť v hlavnom meste funkčné do 16.2. – verím, že to stihnem:)… a tak teraz pozerám na jednoduchý stromček s bielymi svetielkami… celkom pôstny!:)…kým ľudia stoja oproti v kostole a v hojnom počte aj pred kostolom na večernej omši… a tak včera o polnoci skončili Fašiangy…
… popel poletující tvojí hlavou jako symbol krutý krásy myslel jsem, že všechno je jen hra bez víťezú a bez poraženejch popel poletující ulicí padá na moji i na tvoji hlavu…/Popeleční středa, P.Z.
…a tak od adventu… k Veľkej noci…. od slnovratu k jarnej rovnodennosti… od zrodenia svetla a nádeje… k….vedomiu večného svetla…
…a tak sa dnes s vami lúčim s prianím príjemného týždňa, kde sa nám v jeden deň stretáva Valentín s popolom….a tak nejak… je za všetkým napokon… srdce… láska🙂
vždy vaša Sally_Lu*
p.s.1 – a tak sme 14.2.1997 otvárali na Podtatranského ulici v Bratislave Galériu Živa výstavou Valentínsky dar:)) p.s.2 – a 15.2= deň hrochov, 17.2.=deň šupinavcov, 20.2.= deň domácich miláčikov… ak nijakého nemáte, pohladkajte toho, koho máte najbližšie… sami seba:)) p.s.3 – a tak o 40 dní bude Veľká noc – V. pondelok = 1. apríl! p.s.4 – a lunárny kalendár odkazuje: „život neprináša nič, čo nie sme schopní zvládnuť“
