blog

…a tak som sa dnes v noci zobudila a išla sa napiť vody do kuchyne… a tak som stála v nočnom svetle pri okne a pozerala sa na prázdnu nehybnú ulicu… až kým sa zrazu spoza zákruty nevynorilo auto… celkom pomaly… a potom ladne zbehlo ulicou do útrob mesta…. matne som zaostrila na kuchynské nástenné hodiny… tri hodiny ráno!… niekto šiel na služobnú cestu?… alebo zo služobnej cesty… alebo? (nedozvieme sa:)

… a tak končí november… a musím skonštatovať nevšednú vec… kým minulý rok som dostávala oznámenia o udalostiach, kam sa chodí v našej kulturálnej tradícii v čiernom… tentokrát prišli pozvania na udalosti, kde je hlavná protagonistka tradične v bielom… a tak som v priebehu tohto mesiaca bola na dvoch svadbách…. pravdupovediac na dvoch sobášoch a jednej svadobnej hostine….  jeden sobáš na úrade so spevom a prednášaním… v úvode matrikárka prečítala celkom iné mená (našťastie budúci mladomanželia stáli ešte na chodbe a nič nepočuli:)… a druhý sobáš v kostole s gitarou a spevom a s čítaním o tom ako je dobré sa k sebe túliť…a potom svadobná hostina…. nie v reštaurácii, ale v tanečnom centre… kde v jednej zrkadlovej sále bola zriadená „improvizovaná materská škôlka“ – deti skákali a niektoré zas spali na nafukovačkách… svadobčania mali vekový priemer asi 30 a dobre sa bavili… najmä pri kapele „Balaton experiences“…. pred polnocou čepčenie a redový tanec na ľudovú nôtu…:)

…a tak neviem si presne spomenúť, kedy som bola naposledy na svadbe… pred desiatimi rokmi?… nejaké blahoželanie na sobáši pred piatimi rokmi?…

… a tak obe nevesty „v požehnanom stave“, v „druhom stave“, „tehotné“, „v očakávaní“…. jednej sa má v budúcom roku narodiť syn a druhej dcéra…. a tak žeby predsa len dobrá správa pre demografické krivky vývoja obyvateľstva v Bratislave a v SK?:)

… a tak sa nebudem púšťať do významu svadby ako takej…. a do partnerských vzťahov už vôbec nie:))

… a tak som si uvedomila, že táto téma je vo filmovom priemysle veľmi atraktívna… slovo nevesta alebo svadba v názve je istým lákadlom pre romaniky… občas aj komédie chtivého diváka… alebo skôr diváčky… takmer každý čb-film typu „spoločenskej komédie“ z 30- tych a 40-tych rokov končí svadbou, alebo aspoň uistením, že je „ruka v rukáve“ – resp. hlavná mužská postava je konečne vo verejnom vzťahu s hlavnou ženskou postavou – v ideálnom prípade sa v závere vytvoria aj 2-3 dvojice… a niekde sa nevesta len tak mihne ako vedľajšia postava… „Paní Kačka zasahuje„… „Hotel Modrá hvězda„…“Hostinec u Kamenného stolu„…

…a tak o Hollywoodskej produkcii nehovoriac… a tak sa neobávajte, že by som začala teraz vymenovávať stovky filmov na danú tému (a ešte ich aj recenzovala:))… a tak len „napríklad“… taká Julia R. s jej širokým úsmevom sa naučila behať zo sobášov vo filme „Nevesta na úteku“, a rovnakého hereckého partnera popoluškovsky očarila v „Pretty Woman“… aby si nakoniec zobrala nenápadného Angličana Hugha G. vo filme „Notting Hill“, ktorý sa veľmi pomaly rozhoduje pre nevestu v adaptácii Austenovej „Rozumu a citu“…  prekonal plachosť v „Štyroch svadbách a…“… a potom oblboval oblbovania chtivú Brigitu Jonesovú….aby nakoniec zahral celkom odvážneho premiéra vo vianočnej „Láske nebeskej“… ale politiku nebudeme do svadieb ťahať:))… radšej trochu „etno prvkov“… ako napríklad v „Mojej tučnej gréckej svadbe“ (má aj dve pokračovania:))…podľa divadelnej hry hlavnej predstaviteľky Nie Vardalosovej v produkcii Toma H. – kasový trhák medzi romantickými komédiami:))

… a naša hudobná redaktorka dnes vyberá:
Ráno na šiestom peróne 
If You Asked Me To 
Careless Whisper 

… a tak sa s vami dnes lúčim s prianím príjemného adventu… príjemného odpočítavania dní a nocí… kým sa opäť narodí svetlo… a veľa lásky!

vždy vaša Sally_Lu*

p.s. 1 – a lunárny kalendár radí okrem upratovania… „miluj svoj život!“
p.s. 2. – a meniny majú tento týždeň Milanovia, Hentiety, Ondrejovia, Andrejovia, Edmundovia a Bibiány… a 1.12. má narodeniny jedna Dáška – všetkým všetko najlepšie!
p.s 3 – a o kreslených rozprávkach niekedy nabudúce:))

… a tak prichádza obdobie, keď akoby niektoré zmyslové orgány idú do úzadia a iné do popredia… v skorej jesennej tme so zatvorenými očami napĺňa priestor farba hudby….

… a tak je 22.11. mali meniny Cecílie… podľa svätej Cecílie… mučeníčka z 3.storočia – inak pôvodne vážená Rimanka… patrónka hudobníkov a organistov… po nej dostala jedna z mojich sesterníc meno… jej otec hrával na organ… aj po tom, čo ho v 50-tych rokoch prepustili (vyhnali) z kláštora (alebo kňažského seminára)…. a spieval tak, že sa jeho hlas rozliehal až niekam nad klenbu dedinského kostola… určite mal nejakých spevavých južanských predkov…

… a tak v predvečer tohto sviatku zorganizovali v Prahe… v katedrále sv. Víta ale aj Vojtecha a Václava charitatívny koncert… z jeho výťažku sa budú dofinancovávať „varhany“ – orgán, ktorý chrámu doteraz chýba – organ, ktorý mal byť nainštalovaný už na počesť 100-tého výročia Československa… teda pred piatimi rokmi… ale špeciálne statické posudky, povolenia, koróna a inflácia urobili svoje…. a tak som náhodne v TV  zhliadla kúsok tohto večera, kde okrem známych osobností vystupovali aj žiaci a žiačky z umeleckých škôl… a tak som skoro s úzkosťou pozorovala mladé slečny v ľahkých šatách… priam sa mi zdalo, že bosé… o deviatej večer v priamom prenose tancujúce na kamennej dlažbe …  možno to bola pre ne taká významná udalosť… že chlad ani nevnímali… alebo tak trochu mučeníčku evokujúca choreografia?… každopádne sa počas priameho prenosu vybralo vyše milióna korún českých a bola aj možnosť adoptovať si jednotlivé píšťaly… mimochodom vyrábajú ich v Španielsku…

…a tak som zistila, že názov „organ“ vychádza z latinčiny… a takto sa dostal do viacerých európskych jazykov…. ale prvý predchodcovia tohto monumentálneho hudobného nástroja vraj spadajú do antiky… grécky názov „hydraulos“ ešte organ ani „varhany“ nepripomína…

… a naša hudobná redaktorka dnes vyberá:

Vltava 
Už z hor zní zvon
Modlitba za vodu 

…a tak som šla včera uličkami okolo Palisád, až som sa podvečernou tmou zatúlala k budove konzervatória… hudbu nebolo počuť… ale v niektorých miestnostiach sa ešte svietilo… a tak sa mi zdá, že som v jednej miestnosti na prvom poschodí videla organ… nie nebolo to premietanie známeho filmu Organ, ale hudobný nástroj… to musím ešte preveriť (ak to tam poznáte – napíšte:)

… a tak sa s vami dnes lúčim s prianím krásneho donovembrovania… a ak zatúžite po orgovánoch… tak skúste zohnať voňavku „živé kvety“:))

vždy vaša Sally_Lu*

p.s. 1 – a kým neďaleko hraníc v Schloss Hofe začali vianočné trhy minulý víkend, tento týždeň začínajú v hlavnom meste… a tak si prídu asi na svoje aj chuťové orgány… možno aj čuchové:)

p.s. 2 – a tak aby sme celkom nezabudli na teplo a svetlo galérií… pred dvadsiatimi rokmi sa v Severozápadnej bašte Zvolenského zámku otvárala Danglárova výstava!

p.s 3 – a do 24.11. bude sprístupnená výstava v Galérii Slovenského rozhlasu – venovaná pamiatke Erika Bindera

p.s. 4 – a tento týždeň predávajú žezlo škorpióni strelcom – všetko najlepšie!

… a tak sa v tomto roku otvorila v Popradskom múzeu nová expozícia – hrobka kniežaťa – mladého muža – zo 4. storočia…. náhodne objavená pri archeologickom výskume pred výstavbou v Matejoviach – v Poprade v roku 2005… a tak medzitým prebehla architektonická súťaž na expozíciu… a priznávam, že tohtotýždňová krátka reportáž v TV ma zaujala… aj keď nie vizuálne… jednoducho tým, že je už hotová… niekedy pri ceste do Popradu si tento unikátny nález určite pôjdem pozrieť…

…a tak tento týždeň v DPOH odovzdávali divadelné ceny „dosky“… a tak z celej akcie ma najviac zaujalo to, že hneď prvú dosku večera i v histórii dostalo Zvolenské DJGT s inscenáciou Sme krajina – v spolupráci s českou režisérkou Tejnorovou….o nezrealizovanom vodnom diele Slatinka… a neskôr počas večera ďakovačka dcéry Ctibora Bachratého za otcov prínos pre divadelnú fotografiu – in memoriam… neboli sme s C.B. kamaráti ani priatelia, ale mnohokrát som ho zaregistrovala pri rôznych akciách… vždy na mňa pôsobil ako nejaký šľachtic, ktorý si len tak, z vášne pre fotografiu, fotí to… (vlastne toho, alebo tých)… čo sa hýbe, aby v nehybnosti 2D priemetu zachytil čaro chvíle…tanca, divadla… umenie o umení…

…a tak sa mi z piatku na sobotu sníval sen… v dome mojich rodičov sa zrazu objavil Karel Gott… komunikovala som s ním z kuchyne cez podávacie okienko do jedálne, ktoré je už dávno zamurované… a tak sa v priebehu víkendu objavilo vo všetkých správach, že odišlo na večnosť knieža Karel Vll. – Schwarzenberg… a o jeho živote, rozlúčke a hrobke sa diskutovalo následne niekoľko dní… až sa  rozhodlo, že rozlúčka nebude v hlavnom meste Rakúsko-uhorskej monarchie… ani v mestečku Murau, ale v hlavnom meste Československa… Česka… a spočívať bude v rodinnej hrobke na zámku Orlík…

…a tak som si náhle spomenula ako som sa pred 16-timi rokmi… v takomto jesenno-zimnom čase… ocitla v Meet Factory… kopec známych tvárí… medzi nimi Karel Sch., ktorého niektorí volali „kníže“…. s istou prizodzenosťou, samozrejmosťou i noblesou… ale bez pátosu… na koncerte k jeho 70-ke…a k 40-ke zakladateľa tejto umeleckej fabriky… 

…a tak som si v týchto dňoch prečítala niekoľko článkov a rozhovorov s K. Sch. … a tak som sa dozvedela, že bol 2x ženatý… s tou istou manželkou… a ich dcéra Lila o otcovi film natočila…

….a tak pred sto rokmi sa liečil v Tatrách básnik J.Wolker… s sanatóriu v Tatranskej Polianke si sám napísal epitaf:

Zde leží J. W., básník, jenž miloval svět
a pro spravedlnost jeho šel se bít.
Dřív než moh‘ srdce k boji vytasit,
zemřel – mlád dvacet čtyři let.

… a naša hudobná redaktorka ponúka:

Sweet Lord 
Mochomúrky bílé 
Básníci ticha

…a tak sú to v týchto dňoch dva roky čo odišiel z tohto sveta môj (náš) otec… bol to šľachtic…aj keď sa narodil s drevenou lyžičkou… pre nás ostane vždy kráľom!

…a tak sa s vami dnes lúčim s prianím aby ušľachtilosť a šľachetnosť navždy šľachtila náš svet)))

vždy vaša Sally_Lu*

p.s. 1 – a tento týždeň máme niekoľko zaujímavých dní: pondelok bol dňom láskavosti, utorok dňom bez áut (v zápchach hlavného mesta to cítiť nebolo:), štvrtok dňom tolerancie i poézie… piatok – sviatok – deň študentstva… a nedeľa bude medzinárodným dňom mužov! – všetko najlepšie a poďakovanie aj tým, čo už nie sú medzi nami!
p.s. 2 – a lunárny kalendár odkazuje: k zime patrí čierna farba a slaná chuť…. odporúča výdatné polievky… a tiež: „milujte život (dokiaľ je čas)…“

…a tak sa dni novembrovo upršané striedajú so slnečnými…. zatiaľ v celkom priaznivom pomere… a tak sa človek nevie ako obliecť… a tak jeden deň príliš nateplo a druhý… tak trochu nachladno…a medzitým sa dostaví hmla:))

… a tak…. keď sa dá… dobrá rada hneď v úvode: nezdržujte sa čítaním blogu a choďte sa radšej prejsť do lesa… farebné lístie je vec prudko dočasná… ale dá sa chytiť do rúk… zobrať domov… vylisovať… niekam prilepiť, alebo len tak nechať v knižke… ktorú možno otvoríme o desať rokov a pri náhodnom listovaní objavíme… list:)))… a tak sa dá samozrejme pozorovať aj voda… ako tečie a plynie… ale neodporúčam lisovať kvapky dažďa ani vodu z rieky… príliš vlhkosti knihám škodí… aj tým elektronickým:))… a tak svetlo… musím priznať, že som sa stále neadaptovala na „bežný čas“… a so zotmením mám chuť ísť spať so sliepkami… spomenula som si na jedného chlapca, ktorý mával rád „čiernu hodinku“… keď sa stmieva, nechať aj v byte svetlo čo najdlhšie zhasnuté… a radšej si v súmraku… a tme rozprávať príbehy… a tak „svetelné obrazy“…. z čiernej fotokomory… milovala som tú alchýmiu, keď otec v zatemnenej kúpeľni vyvolával v zime fotografie… svetlo zachytené na fotopapier… na digitálny nosič… do mobilu… okamih, odraz… pohľad na pohľad… a tak tento týždeň naplno začal Mesiac fotografie… 

… a tak sa s tmou zhusťuje návšteva kultúrnych(…opak nekultúrnych?)…podujatí… jednoducho koncertov, divadiel, výstav… (a tak sa občas niekto objaví aj v rúšku… a keď niekto v blízkosti zakašle, inštinktívne si ťahám na nos šál…odporúčam koncerty vo veľkých sálach… najlepšie v kostoloch… jeden taký som tento týždeň navštívila vo veľkom evanjelickom kostole na Panenskej… krásny priestor naplnený nevšedným zvukom… ktorý prenášal fantáziu do ďalších – imaginatívnych priestorov… do krajiny… bez počasia… do nekonečna a jeho zákutí)… a tak niekto dáva prednosť TV-vysielaniu… tak mohol uplynulý víkend vidieť ako v sobotu R. Krajčo s partnerkou nečakane vypadli v aktuálnom ročníku CZ_Star dance a v nedeľu 16-ročný Adam v SK-pečení piekol poslednú tortu- ale verím, že len v súťaži ale v skutočnosti bude mať niekedy cukráreň – lebo som mu dosť fandila! 

… a naša redaktorka dnes vyberá:
The Ladies Ensemble 
Huun Huur Tu 
Mila a Sima 

… a tak, ak sa vám nepodarilo zohnať lístky na vypredané koncerty – na Andrého R. na zimáku… ani na klasické Ladies Enseble v Klariskách… tak snáď vás niekde zastihne festival mladého vína, alebo aspoň oslavychtivý Martin… snáď ešte nie na bielom koni:)

…. a tak sa s vami dnes lúčim s prianím pokojných novembrových dní a živých večerov plných hudby a obrazov….

vždy vaša Sally_Lu*

p.s.1 – a zakladateľ pražskej galérie Dox – pán Válka oslavuje v týchto dňoch 70 – nech sa darí, pán Leoš!!!… a nech sa slovo „válka“ vyskytuje na tomto svete už len ako priezvisko!
p.s.2 – a samozrejme všetko najlepšie všetkým Martinom, Teom i Renátam!…
p.s.3 – a lunárny kalendár radí: „snažte sa veci robiť s potešením“! – dodávam, že bodaj by to šlo s potešením aj bez nejakého snaženia:))

… a tak na prelome októbra a novembra nastáva listov_padanie a listov_vírenie…   záleží od sily vetra… občas také nežné vznášanie sa listov ako bubliniek bublifuku… občas pocit, že listy odletia ako vtáci niekam do teplých krajín…. ale vietor nad La Manche v týchto dňoch meteorológovia odporúčajú pozorovať len spoza okien… alebo na monitoroch… a tak pre zaujímavosť, kým dĺžka Lamanšského prielivu je vraj 520km – najväčšia dĺžka SK (vzdušná vzdialenosť) medzi Záhorskou Vsou a Novou Sedlicou je vyčíslená na 428,8km…..

… a tak som v „dušičkovskom vetre“ šla dnes hlavným námestím v hlavnom meste a uvidela som ako sa tam vztyčuje ihličnatý strom…. strom, ktorý bol zoťatý neviemkde… ale je jasné, že koncom novembra sa stane na niekoľko týždňov súčasťou predvianočnej či vianočnej výzdoby mesta a trhov…

… a tak v celkom jasnej víkendovej noci bolo možné sledovať nielen blikotajúce svetielka „živých“ a umelých sviečok na zemi….na cintorínoch… ale aj svetelné divadlo na oblohe… čiastočné zatmenie mesiaca…. len odspodu taká „šmuška“… labutienka…. golierik… nie Lune sa to nepáčilo… a tak sa po chvíli malého váhania z toho tieňa vyzliekla a nahá opäť žiarila v plnej kráse splnu….. a svietila nám o hodinu dlhšie… v čase, ktorý sa opäť posunul do stredoeurópskeho normálu (musím podotknúť, že mám „slč“ v obľube:)

… a tak v týchto dňoch spomínajú príbuzní na príbuzných, ktorí už nie sú obyvateľmi tejto planéty… a priatelia na priateľov…. a tak v tomto období preplával na „druhý breh“ aj Priateľ Mathew Perry… a tým je definitívne jasné, že už zrejme nikoho nenapadne točiť ďalšiu sériu obľúbeného seriálu… a tak dík Chandler za tie všetky predošlé! (kľudne si ich pozriem znovu)))…. a tak sa v týchto dňoch objavujú zvláštne hudobné počiny… pesničky, ktoré akoby v týchto veterných dňoch boli priviate z toho druhého brehu…. a tak sa objavil symbolicky v týchto dňoch… presne načasovaný videoklip Lasicovej pesničky na text Miroslava Válka „List do vetra“… a tak sa umelej inteligencii podarilo po 44 rokoch (konečne) oddeliť Lennonov spev od klavíra, aby sa mohol jeho hlas nanovo namixovať s hudbou Ringa a Paula… a tak (vraj) vznikla definitívne posledná pesnička skupiny Beatles: „Now and then“… a tak, čo bude potom?… kedy?… po čom všetkom?….

…a tak koľko je filmov, plných vášní, radosti, humoru, šarmu, ľudskej tragédie… napríklad čiernobiele filmy… z ich tvorcov a hercov dnes už nik nežije…. koľko klipov spevákov, ktorí už nie sú medzi nami?…ale „tie hviezdy predsa svietili… žili…hrali a spievali…. a diamant na filmovom páse nezhnije!“… a tak „Vážení priatelia, áno„!

…. a naša hudobná redaktorka dnes vyberá:

Yveta
Lasica
Beatles

… a tak sa s vami dnes lúčim s prianím nelúčenia… prepojenia… súznenia)))

vždy vaša Sally_Lu*

p.s. 1 – a Yveta Simonová sa v sobotu – „na Karola“ dožíva 95 – všetkým škorpiónom i meninovým oslávencom všetko najlepšie!
p.s2 – a lunárny kalendár radí: zaspievajte si – spev rozširuje pľúca:)… 

…. a tak minulý piatok sa naplnila predpoveď počasia a fučalo ako divé… stála som na zastávke autobusu spolu s ostatnými cestujúcimi… v závetrí… pozorovať autá – autá – autobusy… mi prišlo nezaujímavé… a tak som zdvihla pohľad k oblohe a uvidela ako sa zabávajú vtáci (inak som si to nevedela vysvetliť ani pomenovať)… po dvoch – troch sa vznášali v prúdoch vzduchu… vietor ich vôbec nerozdelil… práve naopak akoby sa dokázali vznášať vedľa seba v konštantných vzdialenostiach… akoby to mali natrénované… alebo akoby mali dohodnuté pravidlá hry…. a tak som si spomenula na Jonatana Livingstona – čajku… knihu som čítala niekedy na gymnáziu…. film som nedopozerala (v tom sme sa zhodli s viacerými…)… imaginácia knihy sa zrejme mala uchovať… fantázia čitateľovej mysle je vyšší level…autor –  Richard Bach sa pri jeho filmovaní zoznámil so svojou druhou manželkou (potom sa však oženil ešte dvakrát)… povolaním letec – narodený v Illinois…. zo Slovenska na leteckú vzdialenosť… a tak začali tento týždeň lietať z Bratislavy priame zaoceánske lety – aktuálne na Kubu a do Dominikánskej republiky…. 

… a tak som sa minulý víkend, spolu s ostatnými cestujúcimi… pardón – poslucháčmi… ocitla aspoň na hodinu v New Yorku…áno celkom vážne, nikdy som to tak jasne necítila… aj keď som tam nikdy nebola…. ani v nedeľu nie, ale koncert Thea Crokera nás tam preniesol… celkom iná mierka… celkom iný zvuk aj priestor… žiadna filharmónia… plechová hala… a tak priznávam, že som vlastne od „Jazzákov“ v PKO na tomto podujatí nebola… až teraz…. Dunaj mi cez prestávku chýbal… aj tá druhá hala s ďalšími koncertami…. ale je  samotný fakt ďalšieho ročníka festivalu je nesporne chvályhodný….

… a tak Peter Lipa oslavoval (asi) 80-ku pred polrokom a Václav Neckář tento týždeň….narodený počas protektorátu…symbolicky jeho debut bol Ostro sledované vlaky…. a tak ostro sledované vlaky…. sú tentokrát tie, čo do BA prichádzajú z Komárna… a aktuálne končia hneď na okraji mesta v Podunajských Biskupiciach… kým sa v nedalekej Vrakuni vybuduje prvý BA tiop, ktorý umožní „suchý prestup“ z vlaku na mhd….

… a naša hudobná redaktorka dnes vyberá:
Stín katedrál 
Lékořice 
Nirvana 

… a tak sa s vami dnes lúčim[ s prianím príjemného prechodu do obdobia škorpiónov… a do keltského nového roka!

vždy vaša Sally_Lu*

p.s. 1 – a meniny majú Aurelovia, Sabíny aj Kláry… všetko najlepšie!… aj nastupujúcim škorpiónom:))
p.s.2 – a lunárny kalendár radí: „myslite na niečo pekné“
p.s.3 – a v sobotu –  deň výročia vzniku ČSR (1918) bude spln
p.s.4 – a ilustrácie sú tentokrát nie z BIB ale priamo z plota jednej školy na Kolibe:)

…a tak som minulý týždeň si bola dať skontrolovať uši… nič špeciálne nezistili… aj keď mi nepovedali tentokrát priam nepovedali, že počujem ako netopier“….napriek tomu som volajúcich na môj mobil počula čoraz slabšie…a tak som sa konečne predvčerom zastavila v servise mobilov… a tak som sa dozvedela, že je pokazené nielen sluchátko ale šumenie v ňom spôsobovala aj  aj „odídená baterka“… a tak keď mi všetko vymenili a o dve hodiny som si bola pre telefón mohla som úprimne povedať, že „chyba bola na mojom prijímači“ (a nie v mojom uchu:))… a tak som si súčasne uvedomila, že za tie dve hodiny som mala tendenciu niekoľkokrát siahnuť do vrecka a s niekým zdieľať svoje okamžité nápady… a tak som po dvoch hodinách zistila, že tie nápady nikomu nechýbali… :))… a dajú sa zapisovať aj do zošítka… alebo ich nechať odplynúť ako nepodstatné:)))

… a tak som skoro celé leto hľadala jedny sandále… a tak som ich napokon v závere leta našla… a vôbec som si ich neobula… a tak som tento týždeň zistila, že sú vonku ráno tri stupne nad nulou… a tak som si obula poltopánky… a mala som pocit, že mi je v nich zima už v byte… a tak som z útrob skrine vyhádzala všetky čižmy a na dne našla „prechodné“ vyššie a mierne zateplené topánky… a bolo v nich celkom fajn… ale inak mi bola okrem nôh väčšia zima ako som čakala… a tak mi došlo, že leto sa tak preťahovalo… že som aj zabudla „ako sa cíti zima“…

… a tak začali tento týždeň kúriť… ale v byte bolo po spustení a naštartovaní kúrenia…. aby voda cirkulovala do všetkých bytov… až príliš teplo… a na druhý deň som všetky ventily pretočila na „snehovú vločku“:))

….a tak sme v období zmeny… jesennej… a tak je čas na plány na dlhé zimné večery… … koncerty!!! divadlá…kiná… návštevy… len dúfať a elimináciu kýchajúcich návštevníkov podujatí)))… alebo radšej knihy… pečenie… upratovanie doma(?!:)

….  naša hudobná redaktorky vyberá:

Theo Croker 
Ofra Haza
Natascha Atlas

…a tak sú najbližšiu nedeľu v Ba v ponuke viaceré hudobné podujatia… okrem „džezákov“ pocta Emmerichovi Kálmánovi v „zrkadláči“ a filharmónia ponúka ďalšie podujatia))

… a tak prajem príjemný aprílový október… počasie sa cez víkend má prehupnúť cez dvadsiatku… nielen v dátume ale aj v teplotách:))

vždy vaša Sally_Lu*

p.s. 1 – a meniny majú Lukášovia, Kristiánovia a Uršuľky… a narodeniny posledné váhy… váhavé:))
p.s.2 – a lunárny kalendár určite niečo múdre i praktické radí… ale ho nemám momentálne pri sebe, tak ponúkam radu našej starej mamy: „nech sa zima hanbí, ty sa len poriadne obleč!“:))

… a tak som dnes čakala o 17.00 na bus mhd… mal podľa grafikonu prísť o 17.01… pochvaľovala som si ako som to pekne stihla… s nákupom v taške i ruksaku… ale keď neprišiel o minútu… dve… tri… päť… tak som sa pobrala domov peši… bola to len jedna zastávka:))

… a tak som pred týždňom mienila cestovať vlakom na víkend – v piatok o 17.03… na hlavnú stanicu som sa dopracovala luxusne s predstihom okolo trištvrte… a tak som vytipovala najkratší rad pri jednej z pokladní a kľudne tam stála… kým nezačal staničný rozhlas hlásiť, že vlak bude meškať 55minút!!!… a to som si dovtedy, pri pohľade na svietiacu tabuľu s odchodmi vlakov, hovorila, že ako fajn, že na tejto trase to nemešká… a že stíham aj prípoj… ostatné meškania vlakov boli v rozsahu 10-60minút… a tak som si rýchlo pozrela v mobile alternatívne busové spojenie… zrýchlený autobus…. apka ukazovala, že sa to dá tak-tak stihnúť…. optimisticky som vybehla zo stanice, že sa predsa nenechám znechutiť nejakým meškaním….ale realita piatkových bratislavských ulíc nepriala tomu aby trolejbus ma priblížil načas na autobus… a tak som nestihla jeden bus (už ale fakt celkom dosť značne rozladená:)) a šla ďalším o polhodinu neskôr… namiesto zrýchleného – spomaleným…. kľučkoval… stál takmer pri každej vŕbe… z každej zákruty sa však dalo nazrieť na západ slnka… po čase mi napadlo, že vlastne meditatívne… skľudnenie… spomalenie… po celom dni… týždni… z mesta…. k vidieku….

… a tak by sa dalo písať o doprave, zápchach, parkovaní… neuveriteľne meškajúcich spojoch v 20-tych rokoch 21-storočia…. v strednej Európe… snáď každý týždeň…. a to sa moceme viac menej po meste… alebo v prímestskej doprave… a čo mosty?… diaľnice?… a tak uvidíme, čo na to (nový) minister dopravy… 

… a tak som si včera ráno otvorila knihu „meditácie na každý deň“… a tam na 11. októbra:

Každý z nás je potenciálnym ministrom.
Je potrebné si zvoliť,
či budeme dobrými alebo zlými ministrami.
/M.Scott Peck

… a tak musím naplno priznať, že anglicky neviem… a nie som si istá, či aj prekladateľ tejto knihy uchopil a pochopil zámer autora… a tak som sa trochu na to pozrela… ale budem rada, ak niekto „angličtine vládnuci“ skúsi toto rozlúsknuť… „translator internetový“ ponúka ďalšie významy: slúžiť, pomáhať… vyslanec, pomocník, prisluhovač, kresťanský duchovný… byť duchovným…

… a tak som sa ráno zobudila s týmto textom do dosť hektického dňa, ktorý však končil veľmi príjemným koncertom….

… a naša hudobná redaktorka dnes vyberá:
Joan Baez 
Miloš Janoušek 
Slnovrat  

… a tak by sa dalo písať ešte o počasí… so zemetrasením nik nepočítal…

… a tak sa s vami dnes lúčim s prianím ešte príjemných dní jesenného leta, kým sa prudko nedostaví jesenná zima… vetrajme kožuchy:)

vždy vaša Sally_Lu*

p.s.1 – a meniny majú (okrem iných) Slávky, Borisovia a Terezky – všetko najlepšie!
p.s.2 – a lunárny kalendár radí: „prijímajte lásku – so všetkým“
p.s.3 – … a tak sa zdá, že by sa dalo povedať: nikam necestuj v piatok o piatej:))… možno loďou… možno letecky…a tak tento piatok o piatej sa chystám necestovať… ale navštíviť vernisáž v T- galérii vo Zvolene

… a tak sa tento týždeň dlhšie zberám k napísaniu traktátu, hoci tém nie je málo…. práve naopak, neviem čím začať, kam načrieť, čo skombinovať… či dať do hry všetky žolíky… alebo sofistikovane skombinovať neskombinovateľné…. bicykel v preplnenom vlaku a bicykel na poľnej ceste…. korytnačky v teráriu a banány na strome na jednej školskej chodbe v hlavnom meste… v BA!… živé 3D – žiaden obrázok alebo priestorová kopírka….

… a tak by sa dalo nudne…. o pokračujúcom letno-jesennom počasí… v ktorom sa dá tiež prechladnúť… lebo hoci za vidna je celkom teplo… na brieždení i stmievaní človek pocíti zimu nielen za dverami ale až na kožu… miestami až pod kožu…a po večeroch už padne celkom dobre zázvorový čaj… najmä keď ho človek pije niekde pod holým nebom:)

… a tak by sa dalo o voľbách… čo si zvoliť… na obed vyprážaný syr alebo cézar šalát…. a tak už nie je otázka: koho voliť, ale kto bol zvolený/í… je trpný rod na mieste?….a tak v priamom prenose z udeľovania cien za architektúru Cézar sa hovorí o trpezlivom optimizme…

… a tak v jednom z nominovaných objektov (sng) prebiehajú výstavy… niektoré akoby len tak nahodené „na nečisto“ a niektoré, ktoré by mohli byť aj stálymi výstavami stálymi asi nie sú hoci z depozitov vytiahli tie, asi, najznámejšie skvosty… chronicky známe obrazy, ktoré si pamätáme zo školských chodieb na vyblednutých reprodukciách… tentokrát v žiarivých farbách… a tak v jednej miestnosti na druhom poschodí sa tlačí slovenská moderna vyšperkovaná niekoľkými dielami svetových maliarov a sochárov… Rodina… Gaugina… a o poschodie nižšie svieti česká moderna… obrazy pôsobia zvláštne… choďte si pozrieť… takto –  ako nejaké lightboxy ich neuvidíte ani v špičkovej publikácii o Toyen…:)

… a tak vlastne neviem, či unikať pred politikou alebo to zobrať tak nejak „športovo“… a ísť sa pozrieť na nadčasové umenie… alebo architektúru… podliehajúcu viac či menej času…. alebo si zájsť za hranicu… kde je teraz Rakúsko, ale pred cca 1800 rokmi Rímska ríša a rímske mesto Carnuntum… a čo by na to povedal Cézar?….

… prišiel som, videl som, zvíťazil som…
…kocky sú hodené…
… ľudia radi uveria tomu, čomu chcú uveriť…
…skúsenosť je učiteľom všetkých vecí…
…len bezcitný muž uvádza ženu do rozpakov…

… a naša hudobná redaktorka dnes vyberá:

Chodník sa kľukatí 
Offenbach/ Janečková
Za sklom
Vodná veža

…. a tak sa s vami dnes lúčim s prianím nech optimizmus ostane živý aj keď prídu chladnejšie dni!

vždy vaša Sally_Lu*

p.s. 1 – a tak 2. X. je deň ľudských sídiel a architektúry a 4.X. deň zvierat…
p.s.2 –  a  meniny majú Františkovia, Vierky, Natálie a Elišky – všetko najlepšie!
p.s.3 – a objekt SNG – teda jeho rekonštrukcia premenila jednu z nominácií….
p.s. 4 – a lunárny kalendár konštatuje: „radovať sa zo života znamená žiť teraz!“

…a tak ako som niekoľkokrát sľúbila uvádzam:….po piatich mesiacoch sú balkóny na našej bytovke bez lešenia!!!… našťastie nie bez zábradlí:))…a našťastie sa leto nad nami zľutovalo a dopriava nám ešte slnečné dni… niektoré priam horúce tak, že sa na tom balkóne nedá vydržať!

…a tak som si tam dnes podvečer sadla a pozorovala západ slnka „za kopec“ a potom tú oranžovejúcu oblohu… podotýkam, že včera bolo viac netopierov a dnes zas hmyzu… jasná priama úmera… a ako som sa tak v duchu usmievala, že konečne môžem pozorovať horizont bez lešenia… mimochodom to lešenie bolo ako klietka… akoby celý dom bol obohnaný nejakou kovovou sieťou, do ktorej sme boli zavretí… zavretí tzv. „systémovou závadou“ a nesystémovou prácou…(balkóny mali byť hotové na začiatku júla)…. ale nakoniec aj v tom lešení bola istá výhoda… pôsobilo trochu ako slnolam… balkóny a fasády sa tak neprehrievali… nemuseli sme tak často klimatizovať:)))… a tak, ako som dnes tak spokojne pozerala na nerušený výhľad… tak sa moje ostré oko zastavilo na jednom mieste… na madle….a objavila som preliačinu… z vonkajšej strany (asi udreli tyčou, keď skladali lešenie)… má cca 5cm na šírku a do hĺbky asi 0,5cm…“nemá vlyv na funkci„:)… všimla som si ju náhodou po týždni a teraz vážne rozmýšľam, či je to dôvod na reklamáciu… a celkom by ma zaujímal váš názor… vopred ďakujem!… a tak si spomínam, že poznám dva typy ľudí, takých, ktorí by neváhali a hneď to reklamovali a takých, pre ktorých je istá nerovnosť a tzv. chybovosť vlastne vítanou originalitou… a medzi tým je kategória váhajúcich medzi týmito dvoma možnosťami, k čomu sa prikláňam aj ja… poraďte prosím:)… a tak som si začala predstavovať, že by to madlo vymenili… ale ako bez lešenia?… zobrala som si meter a išla ho zmerať, aby som nefabulovala, ale skutočne má presne 6metrov!… to sa nijakovsky nezmestí ani do výťahu a ani na schodisko… a tak je možné, že sa prikloním k druhej možnosti, aby som sa necítila obeťou prvej :))

Ak máme správne topánky, zabúdame na svoje nohy.
Ak máme správny pás, zabúdame na svoje bedrá.
Ak zabudneme na všetky pre a proti, máme spravodlivé srdce.
Ak neváhame ani vo svojom vnútri a neriadime sa podľa druhých, 
sme schopní zachádzať správne s vecami.
Ak sme až tak ďaleko, že sa nám vždy podarí trafiť to správne a nikdy sa neminúť, 
potom je nám vlastné správne zabudnutie na to, čo je správne.
Lao-ć /Múdrosť majstra Čuanga /34.

… a ak by sa vám zdalo najbližší víkend, že je príliš chladno, príliš horúco, príliš tma…a ak nič iné vám neprinesie svetlo… tak sú tu opäť Biele noci…:))

… a ak by ste sa v týchto dňoch vyskytli na nádvorí SNG… Biele noci sa tam prepoja s Cézarom…

a naša hudobná redaktorka ponúka:
Rock’n’rollová modlitba 
Owner of a Lonely Heart  
Panthéon 

… a tak sa s vami dnes lúčim s prianím nech máme vždy poháre plné alebo aspoň poloplné niečoho dobrého

(okrem burčiaku odporúčam ešte zmrzlinový pohár… dnes som objavila fantastickú pistáciovo- malinovú:))

vždy vaša Sally_Lu*

p.s.1 – a tento týždeň majú meniny okrem iných, Váškovia, Michalovi a a Mišky! – všetko najlepšie, nielen im ale aj Stingovi, ktorí bude (možno) oslavovať 2.X.! 

p.s.2 – a ak by ste si po mesiaci chceli pozrieť obrázky z výstavy v galérii va Tehelnej – sú už zaradené medzi ostatné dekupážové výstavy

p.s. 3 – a lunárny kalendár radí: ...prejdite sa po čerstvom vzduchu a z hlboka dýchajte… opatrujte sa!