… a tak sa tento týždeň v mojej „rodnej“ obci (presnejšie sa tam narodila mama a jej sestry) mali konať hneď dva mega koncerty… jeden vo štvrtok a druhý v sobotu… oba na ihrisku pri riečke Slatina… na mieste, kde sme zo základnej školy chodievali behať 8-minútovku alebo 1500-ku?… každopádne bol tento beh pre mňa vždy hororom… a tak Hollywodskí vampíri mohli prekliatie tejto lúky odčiniť… odspievať… odohrať a hlukom odohnať, no to sa však nepodarí… koncert sa na základe nedohôd a zmien vlastníckych vzťahov v tejto časti obce Zvolenská Slatina …presunul do mestského amfiteátra v BB… nie do Banskej Belej… ani Brigitte Bardot s tým nemá nič spoločné… hoci mala niečo spoločné so skladateľom Gainsbourgom… a ten skladal aj pre svoju ženu Jane Birkin…. a to ma fakt mrzí, že jej koncert som „preflákla“…
j’ai adoré tes tongs rouges dans le film
Horčica mi stúpa do nosa… a skladám pomyselný klobúk pred úprimnosťou v dokumente vašej Charlotty!!!
… a tak sa mi marí, že v amfiteátri Banskej Bystrici som bola niekedy… v minulom storočí na koncerte skupiny Citrón alebo Katapult alebo…. neviem… každopádne len veľmi matné spomienky… ale keby v tom čase tam hrali Deep Purple – to by som si pamätala určite!!! …a tak, musím priznať… na to pôvodné miesto konania koncertu ma to lákalo…. aj to genius loci… neďaleko lúky bývala Anička… Jožko…Slávka… a vampíri sa určite usadia na za rohom Vígľašskom zámku, ktorý bol dlho zrúcaninou… chodili sa tam zbierať ulity slimákov pre farmaceutické účely… a tak sa písalo, že po koncerte tam vraj majú bývať vampíri… len či to nebude ďaleko od BB?…. neviem…. dočítame sa…. …a tak priznávam, že úplne chápem prednosti BB ako krajského mesta s ubytovacími kapacitami, obchodmi, diaľkovými i miestnymi spojmi a inými službami… ale pre mňa sa stratilo čaro toho zvláštneho prepojenia… a tak som si nakoniec lístky nekúpila… sorry Johnny!… mimochodom ročík 1963 = dobrý ročník!… aj keď v rovnomennom filme hraj celkom iný herec…:))
… a tak sa s vami lúčim s prianím perfektných letných hudobných (aj iných:) zážitkov
vždy vaša Sally_Lu*
p.s. 1 – preklad červeného textu: „milujem tvoje červené šľapky vo filme…“ p.s. 2 – a samozrejme v Ostrave frčí v plnom prúde festival Colours! p.s.3 – a lunárny kalendár radí : „zaťahujte brucho a navštívte kaderníka:))“
…a tak sa ešte raz… presne po mesiaci od odletu vraciam k návšteve ostrova Lanzarote… ostré kamene a modré vody oceánu na pobreží – okrem sopiek, hlavné lákadlo turistov sa vo vnútrozemí menia na oázy viac či menej bežného života… a viac či menej paliem k tomu…. cestou ostrovom je možné uvidieť zaparkovaný školský autobus alebo zhliadnuť nejaké školské ihrisko… … a tak niečo z histórie obyvateľov…ostrov bol vraj spomedzi Kanárskych ostrovov obývaný ako prvý… logiku tvrdeniu dáva blízkosť Afriky… hovorí sa o Feničanoch a potom o Rimanoch, ktorí Lanzarote a Fuerteventuru nazývali „purpurovými ostrovmi“…nevedno ako sa tam mali a čo tam Rimania robili… spomínajú sa aj Arabi, ktorí sa na ostrov dostali… a hlavne nie je mi celkom jasné od kedy tam žil kmeň Guančov, ktorí sú považovaní za miestnych domorodých obyvateľov… ich „civilizačná vyspelosť“ dosahovala úroveň zodpovedajúcu prírodným podmienkam a zrejme, keby ostrov nebol lákavý preokoloidúcich – resp. okoloplaviacich, možno by si svojim pokojným životom v slnku a vetre žili roky rokúce…… a tak v roku 1336 priplávala (prvá) loď z Lisabonu pod vedením janovského moreplavca Lancelotta Malocella, ktorý používal prezývku „Lanzarote da Framqua“ (vraj sa podľa neho pomenoval ostrov)…..Guančovia, ktorí hospodárili na úrovni doby kamennej nemali šancu ubrániť sa výpravám z Európy – Portugalska, Španielska, Francúzska… veľké množstvo obyvateľov bolo postupne odvlečené do otroctva… neskôr piráti… dohody „o nich bez nich“ na „starom kontinente“… osmanský admirál a jeho ciele… obyvatelia vraj často utekali…. plavili sa na ostrov Tenerife… a tak najsilnejšie známe erupcie 32 sopiek v rokoch 1730-36 pokryli lávou dovtedy úrodnú pôdu, na ktorej sa pestovala pšenica, ktorá sa vozila aj na iné ostrovy súostrovia…. mnohí obyvatelia sa začali sťahovať na najbližšie ostrovy a zrejme sa mnohí nestihli – oficiálnym zákazom pod hrozbou trestu smrti od Španielskeho panovníka…a tak po veľkom suchu v roku 1768 nastala ďalšia vlna sťahovania… obyvatelia sa vraj presťahovali až na Kubu a do Texasu (San Antonio de Bexar)… a tak dnes žije na ostrove cca 150 tisíc obyvateľov …sto tisíc španielov a potom Briti, Kolumbijci, Nemci, Maročania a ostatní, ktorých národnosti sa oficiálne neuvádzajú…. a tak je možné na ostrove si prenajať dom od nemeckého majiteľa, alebo zájsť do nemeckého baru vo vnútrozemí, kde je cez deň strohá… miestami priam nevľúdna obsluha ale cez víkend večer skvelý koncert, kde sa stretnú všetci „starí hipisáci“ ostrova, ktorých možno na ďalší deň stretnúť na trhu alebo na pláži ako predávajú vlastnoručne vyrobené lávové šperky alebo aj iné dovezené niekde z Indie:))… a cez cestu kolumbijská reštaurácia, bez nejakého zvláštneho rozruchu… skvelé jedlo a veľmi prívetivá empatická obsluha… … a tak sme jeden večer uprostred týždňa išli na večeru do mestečka Teguise… bolo tam veterno a prázdno… pusto… priam chladno…v poslednom otvorenom butiku na námestí sme si kúpili nejaké svetríky… ale kostol a pár reštaurácií bolo otvorených… a v jednej reštaurácii okrem skvostných „plodov mora“ aj najlepší cheescake na svete!…čistá poézia chutí s mätovým sirupom…:) … a tak sme sa v sobotný večer po odporúčaní miestneho obyvateľa, ktorého meno som, nech mi odpustí, zabudla….vypravili do vnútrozemia do mesta Haria – mesto je naozaj úplnou oázou s palmami a s pokľudom a čarom mestečka mimo hlavných trás… v meste prebiehal už niekoľko dní festival „San Juan Haria 2023 9 – 24 junio“….. dalo by sa povedať slnovrat alebo svätojánske slávnosti… piatok 23. júna sa chystali páliť aj „moreniaka“ – bábku muža… a tak sa logicky dá predpokladať, že si nemôžu dovoliť stredoeurópske vartry na kopcoch, tak obetujú jednu figurínu… na letáku k festivalu bola dôležitá časť venovaná protipožiarnym opatreniam (dosť ohňa je tesne pod povrchom ostrova…) a tak sme mali možnosť 17. júna vidieť slávnostný sprievod tiahnuci sa „nevednoodkiaľ“ uličkami mesta na námestie v jeho centre… a tak , kým sa sprievod priblížil pochutili sme si na miestnych špecialitkách, ktoré nám aj sebe milí miestni obyvatelia ponúkli… trochu vína… malé zemiačiky v šupke a obalené v rôznych druhoch pesta… olivy, figy a iné chutné jednohubky… a tak to vyzeralo na nejakú procesiu, ale potom sa vynárali obyvatelia o klobúkoch všelijakých pestrofarebných krojoch a s hudobnými nástrojmi… prichádzali v skupinkách.. zahrali, zatancovali a pokračovali ďalej na námestie… vyzeralo to ako prehliadka remesiel – cechov… niektorí mali priam alegorické vozy s hroznom, iní s klobúkmi… sem tam nejaké auto-veterán…mladí… starí… deti… a na záver (vraj) profesionálny folklórny súbor z Madridu… všetko prebiehalo v pokľudnom a prirodzene organizovanom (zrejme rokmi preverenom) rytme… a keď som sa okolo seba poobzerala, mala som pocit, že turistky sme tam len my…a v ten chvíli som mala taký zvláštny príjemný pocit, ženám niekto umožnil nazrieť do jeho izbičky…. komnaty…ostrova… ďakujeme)))
… a tak sa s vami dnes lúčim s prianím príjemných letných ciest a nezabudnuteľne krásnych zážitkov:))vždy vaša Sally_lu*
p.s. 1 … a tak sa chcem na záver traktátov o Lanzarote poďakovať sprostredkovateľkám tejto cesty – Terezke a Mirke a ostatným priateľkám, ktoré boli súčasťou našej výpravy za prírodnými živlami:) p.s.2 – a všetko najlepšie všetkým rakom a račiciam, ktorí oslavujú v týchto dňoch… napríklad Andrejke, Terezke, Gerte, Vilovi:) p.s.3 – a lunárny kalendár radí: jedzte petržlen a objímajte sa – objatie stimuluje vylučovanie oxytocínu – hormónu šťastia a vzájomnosti!
… a tak sa prázdniny rozbiehali trochu premenlivým počasím… celkom príjemné (určite pre viacerých:))… a letné horúčavy… nečakajú za dverami… ale už prichádzajú…. a zmena klímy sa už na nič nepýta…. Zem sa (vraj… pravdepodobne áno) vie zariadiť aj bez civilizácie… …. a tak som si spomenula na horúcou zemskou činnosťou vzniknuté súostrovie Kanárske ostrovy… bližšie k Afrike ako k Španielsku….. súostrovie sopečného pôvodu v strednom Atlantickom oceáne … patrí medzi geologicky najzaujímavejšie miesta na Zemi… v ich blízkosti sa nachádza tz. „horúca škvrna“ – zásobáreň magmy v zemskom plášti… sopky vzniknuté na morskom produkciou lávy vyliezli až nad hladinu… ako prvé sa z Atlantiku vynorili ostrovy Lanzarote a Fuerteventura… pred cca 25 miliónmi rokov…najsilnejšia sopečná činnosť na území dnešného SK bola cca pred 16 miliónmi rokov…. ak si vie niekto predstaviť tých 9 miliónmi rokov medzi tým… nech pošle popis:)))… a ak si niekto položí otázku: „koľko je sopiek na SK?“ – vraj sa na túto otázku nedá exaktne odpovedať… nie, že by naši vedci nevedeli počítať… sopky novšie vraj vybuchovali na miestach tých starších… a tak som sa minulý víkend ocitla blízko jednej z nich- Poľany… alebo aj medzi dvomi oblasťami… Poľanou a Štiavnickým startovulkánom… a tak kým sa vraj v našej oblasti oživenie sopečnej činnosti neočakáva… sopky na „kanároch“ sú živé…. silné výbuchy sopiek na Lanzarote (ostrov tvorí komplex troskových kužeľov, kráterov a trhlín) v rokoch 1730-36 vraj veľmi zmenili charakter ostrova… čiže je možné, že bol zelenší… možno ako La Palma… možno nie tak pralesne zelený ako La Gomera… stovky rokov a erózie akoby do dnes neboli na ostrove Lanzarote čitateľné… ostrov, na rozdiel od ostatných príbuzných v súostroví má stále najmenej zelene… niektorí mu hovoria mesačná krajina… niektorým pripomína Mars… a pri tom známe obsetvatóriá tejto oblasti sú na ostrovoch La Palma a Tenerife… otiaľto je vraj možné vidieť 83 z 88 známych súhvezdí.. predpokladá sa, že erózia spôsobí, že ostrovy, ktoré ako prvé v tomto súostroví vznikli aj prvé zaniknú… o niekoľko miliónov rokov…. a tak máme ešte „nejaké roky“ na zažívanie živlov v ich rýdzej podobe… vody oceánu… vetra-vzduchu….obnaženej zeme a ohňa vo vnútri nej… i slnka…ohnivého – v nadhlavníku…
… a tak sa som cestou v lietadle… na ostrov Lanzarote… odhadila jedného čierneho pasažiera… muchu…. možno však nebola čiernou pasažierkou… a nebola to ani „muška zlatá“… obyčajná čierna mucha… možno tam bývala a vozila sa z miesta na miesto len tak po svete… možno nastúpila v Bratislave a ten istý deň sa vrátila z ostrova na Slovensko a rozprávala muchám ostatným, čo videla… a možno si ani jej muším vnímaním neuvedomila, že niekde vlastne bola… a tak sa v DAB v Nitre v júni konala premiéra divadelnej hry Domov – podľa literárnej predlohy M. Kopcsaya… hlavnou postavou je Mucha – novinár… na plagáte má v rukách kvetináč s kvetom… trochu pripomína „divného Jana“ …. trochu muškát… a tak som si spomenula na zvláštnu ružovú kvetinu, ktorá kvitla uprostred krátera sopky Cuerva… najviac zo všetkého mi pripomínala muškát…mimochodom prvé muškáty boli z Afriky privezené do botanických záhrad Európy pred viac ako 300 rokmi…. a tak musím skonštatovať, že fakt neviem, či tie divoké muškáty tú muchu odohnali… každopádne vidieť v drsnej lávovej krajine kvitnúť voľne „v prírode“ niečo ako muškát mi pripadalo ako zázrak… jednoducho úžasné… neuveriteľné… živé…nádejné… nežné… ružové… (a to som ružovú farbu roky takmer neznášala:))
… a naša hudobná redaktorka ponúka: Suzanne Vega Maňuša Shygirl …. a tak sa s vami dne lúčim s prianím hravých stretnutí so živlami… skutočného prepojenia s prírodou a našou krásnou Zemou… s láskou… vždy vaša Sally_Lu*
p.s.1 – mimochodom vraj najmladšou sopkou na Slovensku je Putikov vŕšok (pozor na slovné hračky!) v okrese Žarnovica… p.s.2 – …. mimochodom najvyššou sopkou Európy je Teide na ostrove Tenerife….od morského dna dosahuje výšku 7 500 metrov! p.s.3 – a meniny majú okrem Cyrilov aj Ivanovia a Lujzičky – všetko najlepšie p.s.4 – a lunárny kalendár radí: OBJAVUJTE KRÁSY SVETA A SEBA SAMÝCH!
…. a tak sa kedysi hovorievalo „Ili Cézar ili ništa“…. a pritom sa nalieval zlatistý mok (koňak) do umelých pohárikov… na dovolenke pri mori…… a tak som si na toto slovné spojenie spomenula, keď som naživo videla dielo Césara Manriqua (1919-1992)… nielen jeho maľby, sochy, kinetické plastiky… dom na vulkanických bublinách… vyhliadku … ateliér… ale vlastne celý ostrov Lanzarote…. ostrov, na ktorom sa narodil – v hlavnom meste Arrecife i umrel… mimochodom pri automobilovej nehode… na ostrove, kde chodí takmer konštantný počet áut ako autíčka na autodráhe (hlavne z požičovní z letiska Césara Manriqua a miestnych obyvateľov…)… ale zrejme vtedy ešte neexistovali spomaľovače v podobe kruhových križovatiek…. ktorých sa na ostrove urodilo snáď viac ako stromov…. stromy sú zrejme všetky vysadené…žiadne nálety… žiadna burina… rôzne druhy paliem okolo obydlí a jedno funkčné stromoradie v mestečku uprostred ostrova… ostatné listnaté stromy som videla len v zoschnutej podobe pri nejakom ihrisku…. les = neznámy pojem…. ale rôzne veľkosti ostrých kamienkov, kameňov a balvanov všade… niekde láva zanechala obraz akoby obrovský kozmický buldozér rozoral predhistorickú asfaltku…. a niekde sa dali kamene vyzbierať a vytvoriť obrovské misky… a v nich rastie vinič…samozrejme vysadený… cestou po ostrove vinotéky neboli žiadnym prekvapením… a ešte viac firiem a firmičiek predávajúcich produkty z aloe vera… jednoducho kaktusy tu kvitnú… doslova i obrazne… a kaktusová záhrada je tiež jeden z výtvorov Cézara M……ale hlavne… keď sa po štúdiách umenia v Madride ale aj iných svetových metropolách vrátil na rodný ostrov… z odstupu svetobežníka s lásky k rodnému kraju vytvoril koncept zachovania tradičnej architektúry a Genia loci ostrova… jeho architektúra ostala v pôvodnej mierke (zasadil sa o tyzvorenie katalógu domov na ostrove) – okolo 2-poschodí… domy biele… tie vo vnútrozemí so zelenými… pri mori s modrými okenicami… tým sa ostrov dostal do podoby, ktorá umožnila v roku 1993 vyhlásenie biosférickej rezervácie UNESCO… no smrti C.M. vedie jeho odkaz a múzeum (mimochodom som v ňom nielen jeho diela, ale aj originálne skice od Picassa alebo Miróa) nadácia…nedávno upozornila na 24 nelegálne postavených hotelov na Lanzarote….. na Césarovom ostrove:)))….Ave César!!!
….a tak musím povedať, že po západe slnka na severozápadnom obzore nádherne svietila večernica – Venuša… venuše – ženy, ktoré svietili okolo C.M. počas tých dvadsiatich rokov, čo býval v dome nad sopečnými bublinami… je možné vidieť na fotografiách:)))… mimochodom v bublinách sú prírodne klimatizované obývačky… biela… červená…žlto-károvaná… bazénik a bulinové sedačky… trochu ako z Jamesa Bonda… trochu sci-fi…. každopádne prudko originálne… o samotných sopkách nabudúce!
… a tak sa s vami lúčim dnes jednoducho s prianím krásnych prázdnin!:))
vždy vaša Sally_Lu*
p.s.1 – a tak sa rozbieha leto… letné koncerty, festivaly….Drienok, Festival svetla, Pohoda, IFF KV…. film Ave Cezar asi nepremietnu:) p.s. 2 – a všetko najlepšie Petrom , Pavlom, Petrám ale aj narodeninovým a iným oslávencom!!! p.s.3 – a lunárny kalendár odkazuje: citrusy, ananás a bobuľové ovocie pomáhajú udržiavať pevnosť tkanív…
…a tak som dnes vyhodila do kontajnera kufor veľkosti „M-L“… skôr M, ale dal sa v prípade potreby zväčšiť o pár centimetrov… čím sa približoval k L…. aby sa do neho dalo naložiť o pár kilo viac na spiatočnej ceste…. … a tak mi napadla otázka, čo spája Anglicko a Španielsko?… obe EU krajiny … o histórii, kráľovských vzťahoch a kolonializme sa nebudem rozpisovať… a tipujem, že chodí viac Angličanov do Španielska ako naopak…. ale stále to nie je tá odpoveď, ktorú mám v mysli… z mojej osobnej histórie ich spája …práve ten kufor:))… celkom nový bol so mnou pred x- rokmi v Liverpoole… (neplávala som tam v bazéne… rešpekt som mala aj pred niekoľkometrovým prílivom v ústi rieky Mersey)…. a tak ten kufor…. napriek tomu, že priamo na ňom je číselný zámok, nainštalovala som si naň ešte jeden – visiaci…ten sa však v hoteli nedal otvoriť… zalomil sa kľúčik alebo som ho stratila… a tak mi recepčný po dlhých minútach snaženia… s kropajami potu na čele, kľačiac v hotelovej izbe na zemi… prepílil nielen ten inkriminovaný zámok, ale aj trochu toho nového kufra… každopádne na funkčnosť to nemalo vplyv a kufor si pocestoval aj po Londýne a kade-tade… ….a tak, keď som sa pred minulotýždňovou cestou – smer Španielsko – začínala baliť, napadlo mi, že by mi stačil aj menší kufor… a tak som sa vybrala jeden taký si zadovážiť… vyhladla som si krásny, menší škrupinový zelený… pomerne ľahký, predavačka hrozne milá… nedalo sa nekúpiť…. a tak som doma urobila pokus zbaliť sa doň… vyzeralo to celkom sľubne, ale… kopec vecí stále ostávalo ležať po izbe a kufor sa tváril, že už nič viac nestrávi…. pomaly sa ma začal zmocňovať stres…. a ten stres z cesty a neznáma som prekonala … tým, že som vytiahla zo skrine starý kufor a všetko ležérne a pohodlne prebalila a pribalila ešte nejaké oblečenie a topánky navyše… …a tak, keď som sa včera ráno balila na spiatočnú cestu… celkom jasne som videla, čo som si na seba vôbec neobliekla… pár tričiek, topánky, nohavice, bunda… nové plavky… o nudistických plážach – neplážach niekedy nabudúce… môže vlastne „nudity“ (nahota) nuditi?:))) … a tak som šla deň pred odchodom do obchodu a po ulici kráčal oproti mne starší manželský pár… boli sympatický, aj som uvažovala, že ich pozdravím, aj keď ich nepoznám, akurát… akurát, že boli oblečení len do svojej opálenej hnedej pokožky… a tak mi tá situácia na ulici prišla zrazu tak zvláštne intímna… že som sa nepozdravila ani keď som bola cca na dva metre od nich……. a tak mi napadlo, že na ostrovoch niektorí jednoducho radi chodia „na ostro“…. len na plážach s ostrými kameňmi si obujú šľapky alebo priesvitné sandále:) …a tak som sa ledva ledva do kufra pred spiatočnou cestou opäť pobalila, žiadne igelitky a systém… len tak natlačiť všetko a ísť… a keď som po príchode na letisko uchopila teleskopickú rúčku na dvojkolieskovom kufri (tie sa musia ťahať v šikmej polohe – štvorkolieskové sú pohodlnejšie – ťahajú sa bez toho aby sa museli nakláňať)… a tak som uchopila rúčku a tá v okamihu vyletela z tyčí a ostala mi v ruke.. a tak som s pomocou okolitých cestujúcich zatlačila tyče do kufra …vytiahla trčiace drôty a spolu s rúčkou ich slávnostne odovzdala upratovacej službe… a tak som sa v krátkosti v rade na odovzdávanie batožiny pomodlila, aby sa kufor nerozpadol celkom, alebo aby sa zvyšky teleskopickej rúčky nesprávali pri nakladaní do batožinového priestoru nepredvídateľne… a tak kufor preletel trasu, ktorú mal a priletel bez ďalšieho poškodenia do Bratislavy… (príbehy o zabehnutých – resp. stratených kufroch sú samostatnou kapitolou cestovania lietadlami:)… a tak som si večer kufor v jeho rozšírenej podobe položila na koberec a išla vybaliť… a tak som zistila, že hoci som nenastavovala číselný kód úchyty zipsov sa zacvakli do zámku a nedali otvoriť… zrejme pri manipulácii na letisku sa tie kolieska popretáčali… a tak som sa začala smiať… hľadať nôž na rozrezanie už aj tak pokazeného kufra… smiech ma však po chvíli prešiel, keď mi docvaklo, že neviem ako som sa pobalila a mohla by som prerezať aj veci vo vnútri… a tak som chytila zvyšky racionality do hrsti a nastavila kód 1111… nič… ale kód 0000 zafungoval a kufor sa otvoril…:))
… a tak sa s vami dnes lúčim s prianím príjemného týždňa slnovratu a oddychových i krásnych príbehov plných letných ciest! vždy vaša Sally_Lu*
p.s. 1 – a o ostrove samotnom – nabudúce:) p.s 2 – a všetko najlepšie Valériám, Paulínkam i Jánom… a všetkým narodeninovým oslávencom!:) p.s. 3 – a lunárny kalendár odkazuje: „buďte ku všetkým láskaví a priateľskí“ a tiež : „čo myslíš to si, čo si myslíš – to tvoríš“:)
…a tak som šla minulý týždeň no jednom dvore obytného domu a na chodníku kresbička kriedou – piškovrky… niekto vyhral… prišla búrka dvor zmyla a dnes za slnčného dňa sa môže hrať odznova… alebo pod lavicou v škole… ale to by bolo fajn ešte pár dní počkať, kým sa uzavrú známky:)) … a tak som sa zamyslela nad názvom „piškvorky“ … veď medzinárodný názov znie Gomoku – hra pochádza z Číny… názov hry Gomoku pochádza z Japončiny a znamená „spoj päť“… ale čo SK „piškvorky?“… „píš kôrky?“… je to veľmi zdravá časť chleba, ale:… píškvôrky?… tie tenučké mierne občas pripálené, že sa z nich dá urobiť „X“… alebo tie oblé svetlé vrchné tvarovateľné do „O“???… oóó´… któoó´vieéé nech sa ozveéé?:)) … a tak som minule kúpila darček – vankúš s „X“- kami a „Ó“- čkami…. myslela som si na prvý pohľad, že nejaká varianta piškvoriek… ale nie, keď som sa lepšie pozrela, bolo tam vlastne napísané „XOXO“ = nik nevyhráva!… Xká a Óčka sa pekne striedajú… a viac sa ich tam ani nezmestí… vankúš pôsobil graficky dekoratívne… a tak som zistila, že XOXO je skratka v Severnej Amerike známa ako „Hugs and kisses“, bežne sa píše ako XO alebo XOXO…. neformálny výraz používaný na vyjadrenie úprimnosti, viery, lásky alebo dobrého priateľstva na konci listu… v Spojenom kráľovstve je vraj tiež fráza „objatia a bozky“ široko používaná… a tak vraj použitie „X“ na označenie bozku je potvrdené od roku 1763!… predchádzalo stredovekému používaniu „X“, ktoré potom pobozkali negramotní na označenie podpisu???… a vraj použitie „O“ je novšie (neviem z čoho pochádza, keď po anglicky je to „hug“… žeby zo slovenčiny: O-bjatie?!… a tak som sa dozvedela, že špekulatívnych teórií o presnom pôvode je fakt veľa, ale neviem, či niekto už do nich vpašoval slovenčinu:))…. …a o Xmas – pochádzajúcom z gréckeho písmena Chi, čo je prvé písmeno gréckeho slova Christós (grécky: Χριστός)… niekedy o polroka:))
X=„bozk“ O=„objatie“
… a tak preklad pre piškvorky… „vyber si: budeš písať X alebo O … objatia či bozky?“… a čo dostane ten čo vyhrá?… od koľko rokov sú piškvorky povolené v školách?:)))
… a tak sa s vami dnes lúčim s prianím príjemného prechodu z jari do leta… či už s piškvormami alebo bozkami a objatiami:))vždy vaša Sally_Lu*
p.s. 1 – a meniny majú tento týždeň p.s. 2 – a lunárny kalendár hovorí: naučte sa meditovať – pomáha to zvládať stres!… a na víkend odkazuje: „objatie a pohladenie“ je niekedy to jediné, čo práve najviac potrebujeme:)) p.s 3 – a kto nestihol letný koncert Viedenských filharmonikov na Medarda – môže si pozrieť niektorý zo záznamov aj tento týždeň:)
…a tak sa po letnom týždni dostal žezlu Medard…. sv. Medard je ochrancom lúk, vinohradov a poľnej úrody… po meste kvitnú fragmenty lúčnych porastov a žena v podchode predáva kytičky poľných kvetov krásnych jasných farieb z neznámeho poľa… …a tak som predvčerom večer pozerala z okna na divnú žiaru… nebola to polárna žiara… a panelák oproti pol neprirodzene nasvietený….aj v neskorých večerných hodinách nejakými reflektormi… a tak to bolo aj včera… zrejme nejakí filmári… dnes už nič… normálna mestská tma… … a tak som včera zháňala poriadny športový obchod v jednom obchodnom dome… nie tretry a trenírky, ale trekové paličky… a tak som sa neplánovane ocitla v útrobách rozšíreného OD na ľavom brehu Dunaja… a z jeho útrob vykukla momentálne najnovšia výšková budova v meste… vďaka obmedzeniam letiska netrhá priam mraky, ale… mohla byť aj nižšia… a tak som po neúspešnom hľadaní paličiek doturistikovala až na východný koniec…. a vyšla von, aby som sa mohla pokochať pohľadom na Dunaj… priestor ešte nebol dokončený… a železničná trať, na ktorej sa „točia“ vlaky do prístavu, musela ostať (zatiaľ)… a keď som sa rozhliadla videla som ako z OD vykračuje slečna na dlhých nohách a vysokých opätkoch v celkom nových ružových šatách, z ktorých ešte visela visačka… nevedela na tých opätkoch zatiaľ dobre chodiť, ale tvárila sa ako modelka… po chvíli k nej podišiel muž… pôsobil, akoby práve prišiel z nejakej túry, v neformálnom oblečení v prírodných farbách (žiaden dress-code ležérnej elegancie – pôsobil celkom natur:)… vytiahol mobil a začal ju fotiť a filmovať… … a tak som tento týždeň šla na jednu prednášku… cestou som počula hudbu – organ… a tak som sa zastavila v kostole… nad oltárom sa vynímal mohutný kríž so sochou Krista… práve končila omša… doznievala hudby… návštevníci vstávali z lavíc a pomaly odchádzali smerom von… kňazi odchádzali smerom do sakristie… a v tom som videla ako muž zišiel z kríža a išiel za kňazmi… rozprával sa s nimi… bol mierne zaprášený… išiel sa prezliecť… bol to muž, ktorý počas omší „nahrádzal na kríži Krista“… kým sa pôvodná socha nezrekonštruuje… zaujalo ma to a pobehla som za kňazmi, aby mi o tom niečo povedali…. … nebolo to v chráme Santa Croce vo Florencii… ani v Sagrade v Barcelone… ba ani v kostole panny Márie snežnej v Bratislave…. bol to sen…… a tak je tento štvrtok okrem sviatku Božieho tela aj deň oceánov…
Nemyslím, že môžeme naplno pochopiť vesmír a svoje miesto v ňom – a teda aj zmysel existencie ľudstva – bez toho, aby sme do svojho systému predstáv zahrnuli fenomén milosti/ M. Scott Peck
… a tak sa s vami dnes lúčim s prianím príjemného „medardovania“… a milosti a milosrdenstva vždy vaša Sally_Lu*
p.s.1 – a meniny majú okrem Medardov aj Norbertovia, Róbertovia, Laury a Grétky – všetko najlepšie:)) p.s.2 – a kto nebol na koncerte André Rieu… môže ísť do Reduty na Vltavu… prípadne na Aidu do opery:) p.s.3 – a lunárny kalendár odkazuje – v období tohto víkendu vládnu ryby a káva, lieky a alkohol majú intenzívnejšie účinky!
…a tak sa nám vyvŕbil úplne letný čas… hoci prvý letný deň tohto roka (s teplotami nad 25) bol v SR zaznamenaný 6.5….(kľudne by som však ešte nejaký týždeň chodila v baloňáčiku:))… a tak dnes cez obed celkom slušne snežilo… z topoľov!… a tak som sa rozhodla odložiť teplé šály a čižmy do útrob skrine…začínam hľadať plavky….:))… a tak som chcela písať o… napríklad o pivóniách, ktoré každoročne sú v plnom kvete na turíce…. trvalky pochádzajúce z Číny….zdobili tam kláštorné a palácové záhrady… do EU sa dostali až v stredoveku a pestovali sa pôvodne ako liečivé byliny…. ale pozor liečivé sú len červené pivónie lekárske… ostatné druhy môžu byť priam jedovaté… „pivo_nie!“““!!!….a tak v záhradách kvitnú pivónie a v okolitej prírode baza… oboje opojne voňajú… a taká svieža bazoviová limonáda… „baza k bazénu áno!“… a tak budú v júni kvitnúť lipy… a vôňa líp a lipový med = ó áno!!!… a tak sa na konci mája v roku 1943 v Prešove narodil Peter Lipa … a tak všetko najlepšie!!! … a tak sa v lete o osem rokov neskôr narodila neďaleko Prešova Emília Lešková – neskôr známa ako Milka Zimková… tento týždeň odišla do hereckého neba a navždy nám tu zanechala „kone v betóne“ – ďakujeme vám, pani Milka, za ne.. za nehu i živelnosť… rozorvanosť i krásu ženstva! …a tak je tento týždeň v plnom prúde nielen letné počasie….ale aj festival DAAD… tentokrát v priestoroch zrekonštruovanej SNG… a tak som tam dnes stretla hneď dvoch spolužiakov z Prešova!… …a tak mi tento týždeň prišla do schránky (fyzickej kovovej hnedej plechovej) pohľadnica z Paríža… a Paríž a Prešov ležia na jednej rovnobežke… že by som sa niekam z týchto miest v lete vybrala… prípadne do Prahy… Popradu… Perúdžie… Pasova…zistiť, kde majú zmysel pre šou:))
…a tak po pondelkovom rúbaní dlažby na balkóne zbíjačkou a utorkovej búrke s potokmi v uliciach mesta, nastal na západe SK relatívny kľud… úzke zorné pole… ten kľud ale poteší…aj keď je to čechizmus!… slovo vraj vychádza zo staročeského „kľuditi“ = čistiť, upratovať… a tak by sa správne malo používať v SK „pokoj“….. a ten je zas za hranicou „izbou“…. a tak „odpočívať v pokoji“… má z každej strany hraníc celkom iný emočný tón… a ten kľud ma zatiaľ k upratovaniu nenabáda… len k pokoju:) …a tak konštatujem, že stále vnímam, že som sa narodila v Československu… hlavné mesto štátu Praha… hlavné mesto republiky Bratislava…. a tak som v sobotu busom prechádzala cez hranice za rieku Morava… spoj neprešiel rovno, ale pomedzi budovy zmenární a colnej a pasovej kontroly… ale nik nás nezastavil… a tak ako sme sa oblúkom medzi ne dostali, tak sme sa druhým oblúkom rýchlo vyšvihli na diaľnicu a frčali smer Brno – Praha…. a tak som si spomenula ako som v týchto miestach zažila pár rutinných, potupných i sarkasticko-humorných kontrol…. ako mi prezerali aj peračník s ceruzkami a cpolucestujúcu to tak nasrdilo, že začala pred colníkmi z cestovnej tašky vyťahovať použité spodné prádlo (bielizeň)… a vtedy nás konečne pustili:) … a tak základným predpokladom cesty busom ako aj oživovania zapadnutých spomienok busových (zväčša cestujem po tejto trase vlakom, ale avizované výluky ma presmerovali k inej forme transportu)…takže základom bolo ráno sa včas zobudiť, prísť k bus-stanici … lepšie povedané – nájsť ju!!!!… v útrobách obrovského obchodného domu, ktorý nielenže nasáva a vypľúva cestujúcich a nakupujúcich ale aj dostredivou silou vťahuje do svojich útrob z iných končín mesta – dovtedy celkom zabývané módne značky…. ale nie – o obchodoch dnes nie… nemala som ťažkú batožinu, aj tak mi pripadalo, že to trvá nekonečno, kým som našla správne schodisko – eskalátor som si všimla, až keď som bola uprostred neho… a v útrobách molochu nakoniec aj autobusíky…nemala tam byť pôvodne nejaká detská autíčková alebo vláčiková dráha?… keď som konečne objavila nejakú vysvietenú tabuľu s časmi a názvami miest – boli to príjazdy… po chvíli, už vystresovaná, som objavila aj odjazdy a napokon aj plniaci sa ranný autobus… že je ranný bolo jasné len podľa hodín, lebo do podzemia neprenikal ani lúč denného svetla krásneho, takmer letného dňa…. …a tak musím skonštatovať, že sa zvláštnym riadením osudu a developerov v hlavnom meste dostala stanica do „undergroundu“!… alebo je to nejaká zvláštna náhrada za absenciu metra…. za hranicou bol ten „androš“ svojho času nejaký skutočnejší!… a tak som si vychutnávala klasické povrchové autobusové CZ stanice…v Brne za víkend hneď dve stanice – najprv pri Hoteli Grand (taká naša Bajkalská, akurát tam stoja aj medzinárodné busy) a na spiatočnej ceste čiastočne dostavanú Zvonařku… a v Prahe zas čiastočne zrevitalizovanú Florenc… už po povodniach pred cca 20-timi rokmi sa dalo očakávať, že ju prestavajú… ale zdá sa, že až niekedy nedávno dostavali nový pavilón s pokladňami a toalety zostali na pôvodnom mieste… možno aj s tou paňou, ktorá pred zavretými kabínkami výhražne proklamovala: „dámy, které neplatili, ať se u mne ohlásí!!!“…… v tomto momente musím spomenúť Zvonařku, kde sú v novej prístavbe nové wc – pred nimi taký ten trojtyčový kovový turniket, do ktorého sa vhadzujú eurá i koruny, ale bez asistencie zapálenej zamestnankyne sa nik cik ďalej nedostane:))… a toho, čo nemal čo alebo nemienil do tejto služby investovať bolo možné vidieť na druhom konci stanice… pri plote:)… a tak mi napadlo, že či by predsa len takéto „služby“ nemohli byť zadarmo?…či je to vlastne služba alebo hygienická nevyhnutnosť… … a tak som z Florence 13.30 nepokračovala do Karlových Varov ale na sever CZ – a v uvedenom čase sa priblížila k Ohře… (nemecky Eger…čo ma už otáča smerom do Maďarska:), Ohře preteká aj Varmi a jej sútok s Labe je v Litoměřiciach … a jej koryto pozmenili v úseku pri Terezíne pri budovaní pevnosti….
Ač má máj rána chladná Slávka, známá kráska z Kladna ta vstáva na vlak ráda (2x) Jak vlak tak z Kladna chvátá nasává zastávka pátá … Z.Svěraák – Nastává máj
…a tak sa mi podarilo medzi pobytmi v busoch a na staniciach navštíviť nielen priateľov ale aj čerstvo zrekonštruovaný Wieserov dom, kde sa práve pripravoval koncert a tiež výstavu Jana Pohribného (ešte tento víkend sa dá stihnúť)….bolo úžasné vidieť v dnešnej dobe, keď sa fotografia stala nadužívaným médiom a všetci sú zahltený obrazovými vnemami jeho staršie i novšie fotografie, ktoré vznikali v rôznych krajinách sveta… v prírode za pomoci denného i inscenovaného svetla…a človek tam stojí a nechápe celkom ako sa mu to (až na tých pár digitálne doplnených ňuansí) podarilo 🙂
… a tak sa s vami dnes lúčim s prianím pekných májových ciest… kamkoľvek… v rámci Bratislavy napríklad na koncert Depeche Mode:))
vždy vaša Sally_Lu*
p.s. 1 – a meniny má tento týždeň Júlia, Urban, Dušan, Iveta, Valdemar i Viliam – všetkým všetko najlepšie! p.s. 2 – a lunárny kalendár radí zastrihnúť si vlasy a sobre a dlho spať – opatrujte sa! p.s. 3 – a na konci mája sa budú „váľať máje“:)
…a tak sa aprílové počasie rozšírilo na máj a „ľadoví“…fakt náladoví… zobrali do partie Svetozára aj Gizelu… a priniesli priam jeseň!… tesne pred letom…. … a tak starí Rimania slávili 9., 11. a 13. mája Lemurie… sviatok zmierenia s démonmi… vyháňali sa bôbom a čerstvými vetvičkami…a sviatok drakobijca – sv. Juraja bol 24. apríla… a predvečer prvého mája sa už od stredoveku v našich končinách stavali „máje“= vysoké stromy obielené od kôry a vetiev len s pár vetvičkami a naviazanými stužkami na vrcholci… takéto bývali, ale ešte stále bývajú, niekde na námestí alebo návsi… a bývali aj menšie – napríklad také brezové so stužkami pre jednotlivé dievčatá… a vraj niektoré ich mali aj viac… resp. viacerí nápadníci si ich navzájom vyhadzovali:) … a tak kým som na začiatku mája pozorovala počas návštevy jednej dediny ako osadzujú „máj“…. pred balkóny bytovky nám postavili lešenie:)…. …a tak po rokoch sťažovania sa, že nám z dlažby vyrastá v lete tráva a zo stropov balkónov v zime cencúle… prichádza k „činu“!… vybrala sa firma neznámych preferencií… postupne stavia lešenia a o niečo sa snaží… bezpečnostné predpisy však nedovoľujú robiť na lešení v daždi… a tak sa dnes dali vytiahnuť žalúzie bez rizika pracovníkov firmy za oknom:)… a tak kým v susedných bytoch už majú loggie nové zateplenie stien, otlčené dlažby a okná prelepené bledomodrými fóliami (vraj sa iné nevyrábajú:))… náš rad balkónov je stále v štádiu: „s lešením a bez zábradlí“… a tak sa otvárajú nové výhľady a horizonty… môžem si predstavovať, aké by to bolo fajn, keby bol balkón aspoň dvakrát tak široký a priestranný… kľudne by mohol byť aj kratší… jednoducho radšej štvorec ako štrúdľa:)… ale inak pozerám von akoby cez riedke mreže trubiek, po ktorých steká voda… a dvere sú prelepené páskami a na nich je nalepená namokajúca A4-ka s oznamom: „zákaz vstupu na balkón“…. dúfam teda, že nie som námesačná a že zákaz dodržím:))… a tak muškáty na kuchynskom stole a tuje v kvetináčoch pred vchodom čakajú na ich letný čas a čerstvý vzduch… a tak dúfam, že ich nevyložím von pri prvých mrazoch… alebo až pred Vianocami:) … a tak som si spomenula na film, kde hralo hlavnú rolu lešenie: „Svetáci„…. tí, čo ho stavali a používali na prácu… a tie, čo ho používali na svoje nočné hry… až nakoniec lešenie zmizlo a všetci popadali… polámali sa… ale paradoxne šťastné spomienky prevýšili fyzickú nepohodu a zranenia (aspoň vo filmovom príbehu a scenári:)))… a tak autorom scenáru tohto filmu bol Vratislav Blažek… presne ten, ktorý napísal aj scenár k Starcom na chmeli či Dáme na koľajach….autor, ktorý odišiel do filmového, či scenáristického neba presne pred 50-timi rokmi…
… a tak sa s vami lúčim dnes s prianím, nech dážď vystrieda slnko… a potom zas trochu dažďa… a kvapka každá nech nájde svoj smädný kvet… a všetko nech kvitne a my kvitneme tiež:))
vždy vaša Sally_Lu*
p.s. 1 . – a tento týždeň je posledný týždeň býkov – tak ešte všetko najlepšie a dobré počasie na víkendové oslavy a výlety:) p.s.2 – a v piatok je Nov a v sobotu svetový deň včiel! p.s.3 – a lunárny kalendár radí: „snažte sa robiť veci s potešením“… a tak parafrázujem: „robte všetko s potešením a majte potešenie, aj keď nerobíte nič… a hlavne sa príliš nesnažte!“:)
