blog

… a tak preletel druhý májový predĺžený víkend… a každý deň som – v hlave – začínala písať traktát… každý deň na inú tému…. každý deň by sa dalo napísať niečo o záhrade, kosení, mulčovaní, sadení, strihaní…počasí… a medzitým kutúra…umenie…
… a tak piatok sa zoomoval k vernisáži anglického výtvarníka Andrewa Phebyho…. v Galérii na Tehelnej…hneď pri príchode na vernisáž ma zaujala maľba v kúte miestnosti – na prvý pohľad „maják“ – červeno-biela konštrukcia na sivom – búrkovo-hmlovom pozadí… alebo možno komín?… keď som sa pozrela bližšie, bola to dopravná značka- lepšie povedané: tyč – zábrana – na ktorú sa zavesia reťaze….fascinujúci obraz… jednoduché motívy na neutrálnych pozadiach… v spojení v jednej miestnosti odrážajúce istú tieseň posledných rokov….. akoby ani nebola jar…. alebo práve – stráviteľné len na jar?

… a tak som deň predtým absolvovala jedno  predĺžené divadelné predstavenie… nie, nič špeciálne sa nestalo, herci hrali, zrejme, presne tak ako to mali naštudované a zrejme aj dodržiavali čas… repliky neskracovali a nepredlžovali… niektoré scény a scenérie boli skvelé…. herecké výkony a výrony dosť vyrovnané… neviem však, či je to covidovou dobou alebo fakt celkom individuálny pocit… nuž ale tri hodiny predstavenia bolo akosi náročné odsedieť a odvnímať… a to nemám pocit, že by som nemala úctu k divadelným remeslám… ale nie som si istá, či oni majú úctu k divákovi a jeho sedacím svalom a pozornosti:)))… ale to by napokon ani tak nevadilo, keby sa cez občerstvovaciu prestávku netvoril pred bufetom siahodlhý rad a ten rad ešte nebol ani obslúžený a už sa ozvalo hlásenie vyzývajúce návštevníkov k návratu do sály… a tak by som celkom privítala, keby divadlo malo aj klasickú divadelnú kaviareň, kde by si návštevník išiel sadnúť aj po poslednej opone… a možno by aj stretol hercov a režiséra… a mohli by hodiť pár panákov a pár slov o aktuálnom naštudovaní…. možno by nebol záujem o takéto diskusie… každý má toho veľa… aj herec je len človek…. má svoje večerné ďalšie programy alebo rozostlanú posteľ a rozospatú partnerku… ale čo keby… čo keby bola vytvorená možnosť?….
… a tak v nedeľu odišla do hereckého a speváckeho neba diva Soňa Červená…. žila takmer jedno storočie… s jeho vzostupmi i pádmi… nádejami a traumami…. mala som možnosť vidieť ju naživo pred piatimi rokmi, nádherná sošná tvár… hrdosť… jasný pohľad… pokora i „zvídavost“…..a tak dcéra filmového posledného mohykána Marvana… v skutočnosti dcéra spisovateľa a kabaretiéra Jiřího Červeného – zakladateľa kabaretu Červená sedma… kunsthistorička z Pupenda… neuveriteľná osobnosť, ktorá svoje umenie rozdávala z javiska aj po deväťdesiatke…. išla navštíviť po nej pomenovanú planétku č. 26897 „Cervena“?…. ďakujeme pani Soňa!

… a tak by sa dalo napísať aj o iných javoch… hlasoch z reproduktorov, ktoré bolo počuť v čase vypnutých kosačiek… štartovanie motoriek….. o previatí červenej zástavy pomedzi stromy… nepietnych pietnych spomienkach… o krvi… o tom, čo nám ide pod kožu… o srde……a tak nie, nebudem rozpisovať a popisovať tieto obrazy, ktoré boli tiež súčasťou minulého víkendu… lepšie je písať o srdci… radosti… máji… láske:)

Sústreď v nás svoje svetlo – nech je k úžitku:
ako svetlo majáku ukazujúce cestu.
A.O./2.

… a tak som dnes videla kvitnúť – na zastávke MHD v Starom Meste BA –  prvý divý mak v tomto roku… a príroda je celá zelená… a vtáci spievajú ostošesť:)
…. a naša hudobná redaktorka dnes vyberá:
Lionel R. 
Vesna 
La Zarra

… a tak sa dnes s vami lúčim s prianím nech nám zeleň prírody prinesie ustálenie nervovej sústavy a sústavnú (ústavnú:) pohodu:))

vždy vaša Sally_Lu*

p.s.1 – a meniny majú: Pankrác, Servác, Bonifác a Žofia!
p.s.2 – a lunárny kalendár odkazuje: „nezabúdajte žiť, radovať sa a milovať!“

…a tak sme sa ocitli medzi „májovými sviatkami“, ktoré tentokrát pripadli na pondelky… a tak mám stále pocit, že som o deň pozadu… a že je teda dnes streda a nie štvrtok… a tak musím skonštatovať, že aj keď sa pracovný týždeň práve zmestí do štyroch dní, ich intenzita by vyšla pomaly aj na dva týždne:))… a to nepripravujem žiadnu korunováciu, ani netlačím portréty prezidenta… akurát v Maďarsku si zrejme môžu dať pohov a zvoľniť tempo po nedávnej návšteve pápeža Ferenca… a ten sa na záver svojej cesty v posledný aprílový deň vo veternej Budapešti na krásne modrom pozadí… Dunaja i oblohy…. rozlúčil aj so slovami: ….köszönöm!…Isten éltesse Magyarországot!
… a tak pekne poporiadku… uvaríme kašu sladkú… a vyklopíme ju na pekne farebný tanierik:)))
… a tak sa nakoniec nový český prezident rozhodol, že predsa len fotogenicky zapózuje na portréty pre známky i školy… ale!!!!… pozadie jeho priemetu do 2D roviny je voliteľné a variabilne farebné… tak nejak warholovsky – česky… a tak z aktuálnych informácií vychádza, že farba „poskalinová“ vo voľbe víťazí nad „českomotorkovou“ alebo „šumněborovou“ a ostatnými siedmymi farbami:))… a tak predsa len Pavel naplnil tradíciu, aj keď s malou grafickou odchýlkou… a môže sa vybrať na korunováciu do Londýna… a tak neviem, či by zvládol aj portrét na tanieriku či šálke…ako to postihlo bývalého princa Charlesa:))
… a tak 2. 6. 1953 v deň korunovácie Alžbety v Anglicku pršalo… plánované pouličné večierky boli pasé… a tak sa väčšina obyvateľov navštevovala a tlačila pri TV obrazovkách u susedov, ktorí prijímač vlastnili… a tak spoločne a mimo nepriaznivého počasia sledovali tradíciami presne určený obrad vo Westminsteri… honosné oblečenie a lesk prerážalo aj cez čiernobiele obrazovky… a niektorých divákov uchvátilo tak, že ovplyvnilo aj ich ďalšiu kariéru… ako napríklad kráľovnú punkovej módy – Viviene Westwood v jej dvanástich rokoch…
…a tak tentokrát… po 70-tich! – rokoch…bude možné sledovať korunováciu Karola lll. nielen naživo – a verím, že si ju mnohí nenechajú ujsť… nielen oficiálni pozvaní hostia… aj keď bude možno najbližšie bez dažďa niekde v New Yorku:))- … a tak tí, čo nebudú sledovať v uliciach Londýna budú mať možnosť vidieť obrad a porovnávať jeho odchýlky od tradície  na mnohých typoch zaručene farebných displejov, monitorov a obrazoviek… a tak verím, že hoci mnohí dajú prednosť výletu… aj v daždi… možno niekoho sledovanie inšpiruje k niečomu zaujímavému…. nielen k tlači nápisu „God Save the King!“ na tričká a rôzne predmety:)… 

Nikdy sa nesťažuj
Nikdy nevysvetľuj
/odkaz Alžbety ll.

… a budúci týždeň by oslávil svoje 75-narodeniny Ivan Král… takmer presne o pol roka starší ako kráľ Karol lll.!

…. a tak naša hudobná redaktorka dnes vyberá:
„Mám tvúj stín“ 
„Nothing lasts forever“ 
„Dancing Barefoot“

… a tak sa dnes s vami lúčim s prianím pekných (navzdory či v súlade s počasím:) májových dní!
vždy vaša Sally_Lu*

p.s. 1 – a všetko najlepšie nielen Monikám a iným meninovým oslávencom ale aj májovým býkom a býčiciam:)))
p.s. 2 – a 7.5. – bude deň vtáčieho spevu – vychutnajte si do sýtosti!
p.s. 3  – a lunárny kalendár jednoducho ale nástojčivo radí: „urobte niečo pre seba!“…
p.s. 4 –  a 5.5. o 19.34l.č. bude spln – tak nech sa vám/nám nejaké prianie splní!:)

…a tak som dnes nadránom videla dve slečny na tandemovom bicykli, boli to dvojičky, siamské dvojičky zrastené niekde v oblasti trupu… bicykel mali uspôsobený tak, že neboli za sebou ale vedľa seba… tvárili sa veľmi bezstarostne a každá mala v jednej ruke zmrzlinu… každá inú… a tak si nemyslite, že som bola niekde v zahraničí… v inej krajine možno… vo sne:))
… a tak minulý víkend boli v Ba dni  mesta a v rámci nich bolo opäť možné povoziť sa na historických dopravných prostriedkoch používaných v mestskej hromadnej doprave…  a tak, keďže som sa cez víkend v hlavnom meste nevyskytovala, nevyužila som túto príležitosť… ale  v minulosti áno a je to celkom príjemná nostalgia voziť sa v busoch, ktoré si pamätáme, ale aj nie:))
…a tak, hoci som sa nepovozila v žiadnej mhd cez víkend, cez bežné dni som si to „vynahradila“… a to doslova!…. hneď v pondelok po dosť únavnom dni som sa viezla domov trolejbusom s vidinou skorého zhorizontálnenia som s mokrým dáždnikom v ruke vystúpila, prebehla tých pár krokov k najbližším potravinám, urobila menší nákup… a pri pokladni, keď som po zaplatení chcela nákup odložiť do ruksaku, som zistila, že na chrbte nemám žiaden … ani v ruke ani nikde… „trolejbus“!!! … svitlo mi, ale bola som tak rozrušená, že som nebola schopná hľadať v mobile číslo na nejaký dispečing… našťastie o chvíľu na zastávku prišiel ďalší spoj tej istej linky a veľmi ústretový šofér odporučil odviesť sa na konečnú, že tam možno ešte ten predošlý spoj bude, hoci sa práve v tom čase menili smeny…. ale trolejbus tam stál a šofér už mal môj ruksak pripravený na odovzdanie niekam na straty a nálezy… a tak unavená, ale šťastná som sa tým istým spojom previezla z konečnej domov…
…a tak 6854 a 6828… nie sú piny… na bankové karty ani mobilné telefóny…. ani iné záhadné a podozrivé šifry… sú to čísla vozov tých trolejbusov:)
… a tak, aby toho nebolo málo, včera som sa viezla autobusom úplne z opačného konca mesta… sedela som pri predných dverách a tak som počula ako zazvonil šoférovi telefón… nerozumela som dobre, ale pochopila som, že je to niečo pracovné… predpokladala som, že nejaká výluka alebo nehoda… šofér ostal stáť na zastávke, vystúpil zo svojej kabíny, prešiel na koniec vozu a zo štvorky vľavo doniesol víťazoslávne čiernu peňaženku… zavolal na dispečing, aby nahlásil nález a potom mi rozprával ako minule zabudol peňaženku v nákupnom centre… a aj ju tam , po miernych peripetiách, našiel:))
…. a tak som si spomenula na seriál „Straty a nálezy“… vlastne len na názov… myslím, že s mhd nemal nič spoločné… „straty a nálezy“ znie tak vážne… ale „strácanie a nachádzanie“ mi pripadá o dosť ľudskejšie… niečo ako zabúdanie… spomínanie….:)

… a naša hudobná redaktorka dnes vyberá:
We are the world 
…for Africa 
Harry Belafonte 

… a tak sa s vami dnes lúčim s prianím príjemného záveru aprílového apríla a ešte príjemnejšieho prvého mája:)

vždy vaša Sally_*Lu*

p.s.1 – a meniny majú tento týždeň Jaroslavy, Jarmily, Jaroslavovia i Jurajovia… z mien, ktoré nezačínajú na „J“ je to napríklad *Marek alebo *Anastázia – všetko najlepšie!

p.s.2 – a lunárny kalendár radí: „radovať sa zo života znamená žiť teraz!“

p.s.3 – a kto nestihol dni Ba, môže ísť za týždeň na Ba-majáles:)) 

… a tak niekto kosí jarnú trávu po jarných dažďoch a niekto na jar zbiera úrodu z celého minulého roka v rôznych tvorivých smeroch kultúry….
… a tak v našich končinách vykuklo slnko zo siete a prinieslo filmové ceny… a v susednom Česku sa v uplynulých dňoch odovzdávali hneď dve ceny hudobné –  „anděl“ a litreárne „magnesia litera„…

… a tak musím priznať, že okrem hudby, ktorá preniká do života častokrát celkom mimovoľne…. žiaden z nominovaných ani ocenených filmov som nevidela a tiež žiadnu z nominovaných kníh nečítala (ale už mám typy, keby mi niekto niečo chcel zadovážiť pri nejakej príležitosti i nepríležitosti:)) a jednu knihu som už ako darček hneď na druhý deň objednala… 
…a tak som včera dočítala knihu autorky, ktorá, ako je mi známe žiadnu literárnu cenu nezískala, ba priam písala   anonymne – Jane Austenovej – Opátstvo Northanger … a tak musím povedať, že keby som si bola vopred prečítala, že sa jedná o paródiu na gotické romány A. Radcliffovej, možno by som zachovala väčší odstup a viac sa bavila ako bála… aj keď som mala v pozadí myšlienku, že predsa romány J.A. musia vždy dopadnúť dobre!!!… …ba čo viac, ešte som si v takej dvojtretinovej nedeľnej rozčítanosti, prečítala recenzie a popisy k filmu Piargy, ktorý zožal celkovo najviac slncových cien – mimoriadne vyzdvihovaná bola najmä kamera ale aj herecké výkony – veď Attila Mokos vyhral hneď dve herecké kategórie… a tak po oboznámení sa s týmito faktami som dočítalava spomínaný román, kde sa hlavná hrdinka ocitne v rodine šarmantného (možno až sexi) vdovca s tromi dospelými deťmi (dvadsiatnici), pričom sama má veľký citový záujem o mladšieho syna… avšak potenciálny svokor sa k nej správa extrémne a nepochopiteľne milo … mala som z toho dosť divný pocit a stále som si opakovala, že J.A. by do týchto vôd nešla!!!… a tak v závere románu sa všetko vysvetlilo – na vine boli zavádzajúce dezinformácie  o rodine a majetkových pomeroch hlavnej hrdinky – od odvrhnutého a žiarlivého hejska… a tak odchádzala z tohto prostredia – ako píše J.A. „zneuctená“… to však „len“ v morálnej rovine“ – inak z textu vyplýva, že nik sa jej okrem oficiálnych tancoch na oficiálnych báloch ani nedotkol…. a tak neviem, či sa pôjdem pozrieť na Piargy, na ktoré som sa v zime naozaj chystala… alebo počkám, kým budú v TV, ale kvôli tej kamere sa vraj oplatí vidieť film na veľkom plátne…. a s ďalším románom J.A. počkám do zimného slnovratu… je čas na kratšie žánre… poviedky… komixy… a hlavne prírodu:))

…trápenie ponechaj chytrákom, 
o tých, ktorí sa netrápia sa postará Pán…“
/úvodná replika filmu Vlasy M.F.

… a naša hudobná redaktorka dnes vyberá:
Žbirka – nejsi sám 
Kalle – Felid 
Š. Balcarová – Nedeľný výlet 

… a tak bude v nedeľu „Deň knihy a autorského práva a tiež Deň anglického jazyka“… a tak dnes nebudem dlho písať, lebo o chvíľu mi začína lekcia angličtiny – neviem len, či mám živiť ambície, že by som si nejakú J.A. prečítala aj v origináli – tak ako herci a hrdinovia filmu The Jane Austen Book Club:))

….a tak sa s vami dnes lúčim s prianím, príjemných hudobných, čitateľských, filmových a všelijakých iných zážitkov!vždy vaša Sally_Lu*
p.s. 1 – a  meniny tento týždeň (okrem iných) majú Krescencie, Adalberty i Noemy – všetko najlepšie im i narodeninovým oslávencom!
p.s.2 –  a lunárny kalendár odkazuje: jablká znižujú cholesterol a chránia pľúca a tiež – „láska je zázrak – majte sa radi!“

…a tak sme minulý víkend slávili štvrtú Veľkú noc v trojročnom „covidovom období“ (pardón, že to spomínam, ale práve pred sviatkami sa to zas zahemžilo virózou… a v mhd chodí stále ešte dosť ľudí s rúškami…neviem, ako to je oficiálne)… a tak hoci tri roky znie ako celkom veľký časový úsek… viac ako 1000 dní – medzi nami!… ale čo je to oproti večnosti… a tak priznávam úprimne, že ešte nemám silu na hĺbkové bilancovanie… a nie som si istá, či je to tým, že sa v mojom okolí viac blízkych…i trochu vzdialených… odobralo v tomto období na večnosť, ako sa narodilo… hoci musím povedať, že mi do mobilu priam na Veľký piatok priletela čerstvá foto novorodenca – chlapčeka:)
…a tak na veľkonočnú nedeľu i pondelok na poludnie sa pápež František modlil pred chrámom sv. Petra…. a z diaľky televízneho prenosu pôsobili ľudia na námestí ako mravce… a keď som sa vrátila po sviatkoch do hlavného mesta spozorovala som v kuchyni podobné hemženie…. nie, nezmenila som sa na Guliverku… boli to „mravce v kredenci“… lepšie povedané na kuchynskej linke, stole, parapete… takmer na všetkých vodorovných plochách v celej kuchyni… a tak som na včerajšej domovej schôdzi predostrela tento problém a dozvedela sa, že mám byť rada, že to nie sú faraóni, ale len lesné mravce na jar migrujúce mestom… a tak dodávam – ešte, že to nie sú „kolonizačné“ tropické mravce  Anoplolepis gracilipes, ktoré okrem iného ničia prales a populáciu krabov na Vianočnom ostrove!… 

….a tak priznám, že tento postveľkonočný traktát skáče z témy do témy ako ten veľkonočný zajac… hoci som reálne žiadneho nevidela, len v nejakých netových prianiach:))… a tak som dnes zablúdila do predajne, kde ešte postveľkonočne ponúkali krásne tradične maľované a „madeirované“ kraslice (vraj niekde z okolia Trenčína)… a tak som neodolala a jednu krásnu žltú s vyzerávanými bielymi kvietkami som kúpila… keďže mali krabičky „len s doplatkom“ a na dva kusy, dala som si poriadne do papierov zabaliť len tú jednu a opatrne ju vložila do kabely… navštívila som ešte pár obchodov a doma som opatrne vybrala krehký balíček… nebola v ňom však už kraslica ani zajac ani kuriatko… len roztrieštené vaječné škrupiny… ale krásne:)… a tak budú mať cez víkend meniny Dany a Danky … mimochodom u nás na pracovisku najčastejšie ženské meno…. že byto kedysi vyvolala popularita knihy Márie Ďuríčkovej –   Danka a Janka?…. a tak si spomínam, ako sme ich so spolužiačkou predstavovali na karnevale – mali sme obidve červeno-biele bodkované zásterky, kolieskové „širokorozchodné“ korčule a v krátkych vlasoch – pod uši –  obrovské červené mašle, ktoré mama umne využila z rozobraného darčekového koša starých rodičov – z príležitosti ich zlatej svadby:))
… a tak Dana… Ženské meno Dana má rovnako ako meno Daniela hebrejský pôvod a v preklade znie „Boh je sudca“… podľa iných zdrojov sú to priam vodkyne… aj veľmi zvedavé… ale len preto, že chcú mať vo všetkom jasno a prehľad… napriek zvedavosti vedia udržať tajomstvo a zastať sa priateľov… a tak zastať sa priateľov a nielen ich… poskytnúť oporu… láskavosť… pani Dana Němcová… jej odchod z tohto sveta tento týždeň vyvolal spomienku…. na knihu jej spomienok… a v nej najmä listy z väzenia… tá spolupatričnosť, jednoduchosť a všetko prežarujúca „obyčajná (neobyčajná) láska“…. v istom období počas tejto trojročnej éry som si tieto jej listy čítala pred spaním ako uspávanku… kľudne aj niekoľkokrát za sebou… ďakujem vám, pani Dana, za tú ľudskosť, čo ste nášmu svetu dali!

…. a naša hudobná redaktorka dnes vyberá:
Nerez 
Mejla   
DG 307

… a tak sa s vami lúčim dnes s prianím, nech dážď ešte dozmýva všetky hriechy sveta a nech potom slnko rozpustí všetky zvyšné chmáry a nech už naozaj príde jar… nech sa nám to len nemarí – nech svetlo zvíťazí a svet prežiari!vždy vaša Sally_Lu*

p.s.1 – a tak majú v nedeľu meniny Dany…  – všetko najlepšie!!… a v nedeľu je tiež svetový deň hlasu! a lunárny kalendár radí: „myslite na niečo pekné!“
p.s.2 – a ako ilustrácia – jedna celkom čerstvá dekupáž:))
p.s.3 – a tak pridávam odkaz na prvý a hneď Veľkonočný traktát/ 2020 

… a tak sa tento rok rozhodla jar, že zrejme nastúpi až po Veľkej noci… ovocné stromčeky však verili v meteorologickú jar alebo minimálne astronomickú jar… alebo je to nejaká zotrvačnosť – načasovanie v rastlinách?…. stromy sa nevedia dohodnúť s počasím… necítia?… je to prešľachtenosťou, vysadením na nesprávne miesta alebo čím?…príroda sa nevie dohodnúť sama so sebou, alebo je nami tak zmätená… alebo?…
…a tak prvý jarný spln pripadá práve na zelený štvrtok o 6.34 (lč)… ale mesiac v mrazivom vzduchu v noci svieti ako obrovská pouličná lampa nad zemeguľou už niekoľko dní:)

… a tak som sa niekedy v takomto čase pred rokom zastavila v textilnej galantérii „v pešom dosahu“…. ochotný pán predavač sa mi zveril s informáciou, že kvôli zvýšeniu nájmu v tých priestoroch končí a zostáva len na báze internetového obchodu… (mimochodom rok už sú tie priestory prázdne…)… a tak som pod vplyvom tejto informácie nakúpila pár podkladových obrázkov na vyšívanie – tzv. vyšívanie s predtlačeným vzorom… a jedným z nich bol obrázok, ktorý je ilustráciou k tomuto textu…. najprv som myslela, že ho dovyšívam k Vianociam, ale keď som si uvedomila, že motívom nie je dieťa ale muž, tak som posunula časový limit na Veľkú noc…. a s blížiacimi sa sviatkami som zistila, že mi ostáva spústu nevyšitých krížikov… a tak som zvoľnila štýl a súčasne zrýchlila zapĺňanie látky a vymyslela vyšívanie s „preskakovaním dierok“ a vytváraním lúčov, čím vzniká dynamickejší vektorový efekt… a  tvár ostáva bez vyšívania… len perforované plátno…celkom zámerne (s tým som počítala od začiatku – žiadne dodatočné uľahčenie:)… obrázok je zarámovaný na zrkadle… cez tvár sa odráža svetlo… alebo tvár pozorovateľa…

Tak proste –  bez vedľajších skrytých pohnútok
a buďte obklopení svojou odpoveďou –
buďte zahrnutí tým, čo si prajete – 
aby vaša radosť bola úplná –
aby radosť z dosiahnutých cieľov
mohla vo svojom príbehu pokračovať
k dokonalosti v Jednote –
aby animálny život vo vás
našiel svojho milenca v Kozme.
/Aramejský Očenáš – jeden z prekladov výroku Ježiša  – Ján 16, 23-24

… a naša hudobná redaktorka dnes vyberá:
Jesus Christ Superstar – Everything’s Alright 
Personal Jesus _Cash 
Otče – Plastic People 

…..a tak sa mi nedávno ozval jeden priateľ… v ťažkej situácii, chorý… situácia bola vážna… vyzeralo to, že sa už nikdy neozve… ale ozval sa, je mu lepšie… nielen, že lieky zabrali… niečo sa transformovalo… nádej žije!…a tak sme tak nejak všetci v období transformácie… medzi zimou a letom, medzi uzavretím sa do chladu, tmy, spánku, letargie… do seba…. a otvorením sa teplu, svetlu, činnosti, radosti… ostatným… spolupráci… láske))))… a tak sa dnes s vami lúčim s prianím príjemne strávených Veľkonočných sviatkov aj jedál k nim prislúchajúcim:))
vždy vaša Sally_Lu*

p.s.1 – a pred piatimi rokmi sme o takomto čase otvárali výstavu dekupáží „Cake No.two“ v K-galérii, ktorá už mimochodom nejestvuje… ale nejaký ten veľkonočný koláčik by sa ešte stihol upiecť:)) 
p.s.2 – a tak hoci nastalo premenovanie jednotlivých dní veľkonočných sviatkov, niektoré kalendáre zotrvávajú na tradičných: zelený štvrtok – veľký piatok – biela sobota – veľkonočná nedeľa… 
p.s.3 – a lunárny kalendár radí v rámci pôstu podporiť obličky a jesť čierne potraviny: chlieb, fazuľu, reďkovku, slivky ale aj granátové jablká… a dodáva tiež: „buďte jeden druhému čo najbližšie!“

… a tak nastal presne jeden z tých týždňov keď sa v rámci jari preťahuje o žezlo zima s letom… v piatok ešte celkom letné teploty… prvé náznaky sennej nádchy… a začiatkom tohto týždňa chumeliaci sneh aj v nížinách…žeby trinásty týždeň v roku?:))…a tak si s tým ochladením hovorím: „čo robiť?“…nemyslím s ochladením ako takým… nemyslím nejaké „čarovanie“ s počasím… nemyslím ani to, že sa treba tieto dni opäť teplo obliecť (aj kožuch by dnes nebol veľa:)… myslím nejakú činnosť, šport, tvorivosť… a tak priznám, že s chladom víťazí lenivosť… lepšie povedané nejaká tá „relaxácia pod dekou“_ou!:)… a tak slovenčina ponúka jednoduché a bežne používané slová… akurát keď sa aktivita – sloveso – pretransformuje do pomenovania činnosti pomocou podstatného mena…nabieha tam taká zvláštna (podvedomá?) negácia… v koncovke NIE (ak viete, prosím, vysvetlite… resp. pošlite vysvetle_NIE:) ….napríklad:

…spieva_NIE
…píska_NIE
…tancova_NIE
…hra_NIE
…lyžova_NIE
…sánkova_NIE
…pláva_NIE
…surfova_NIE
…vare_NIE
…cestova_NIE
kvitnut_(ie)_Jéééé!!!:)))

… a tak som dnes sedela v obývačke za PC a čítala si na striedačku pracovné texty aj nepracovné, ale s prácou celkom súvisiace články (nebudem písať teraz o práci a o tom, ako sa zvláštne transformujú náplne práce… a nezávisí to len priam od šéfa, ale aj od legislatívy…. od tých ktorí ju tvoria… a nie som si celkom istá, či zohľadňujú všetky detaily, ktoré prinesú do života))… a tak nechám túto tému na jej erupcie a samospády… prirodzený i ovplyvňovaný vývoj…pôsobenie času…
… a tak som tak sedela v pokoji obývačky v rámci home office pri PC a zrazu sa mi zdalo, že cítim v nose niečo divné… nepripomínalo to sennú nádchu… to skôr  človek necíti nič… cítila som nejaký technický puch… mala som náhlu obavu, či nepreťažujem PC a nezačína horieť, ale žiaden dym… žeby páchli nejaké myšlienky???:))… a tak som sa zamyslela… môj zdravotný stav sa po decembrovom covide tak skonsolidoval, že cítim aj to, čo som bežne necítila… zvýšená čuchová vnímavosť je prejavom zdravia!!!… priam som zaplesala nad touto ideou… ale vzápätí som vstala od stola a presunula sa do chodby… poodchýlila som vchodové dvere… a priam ma ovalilo!… a vtedy som pochopila… firma, ktorá nám v nepravidelných intervaloch renovuje bytovku sa dostala do fázy „olejové nátery na chodbách“… a tak to vyzerá, že pre nich je v tomto počasí práca zahriatím… čo na tom, že na chodbách nemáme okná a že vetranie v prudkom vetre a mrazivom počasí nemôže prebiehať hodiny ale nanajvýš minúty…. (nehovoriac o tom, že už existujú aj nejaké ekologické, vodou riediteľné, nepáchnuce farby…!!!)))… a tak s rozbiehajúcou sa jarou sa pripravujú aj rekonštrukcie balkónov… a tak bude zaiste v lete všetko krásne….a ak teraz začnem písať nezmysly – tak to bude možno tým acetónom:)
… a tak minule dávali film Vlastníci… ale pozriem si ho až po rekonštrukcii:))

… a naša hudobná redaktorka dnes vyberá:
Astrud Gilberto 
Laco Deczi & Wohnout 
Lenni Mulraur 
Mory Kante 

… a tak sa dnes lúčim s prianím, nech nám voňajú len rozkvitnuté kvety, lásky, deti:))vždy vaša Sally_Lu*

p.s.1 – a všetko najlepšie Mirom, Hugom i Benjamínom!
p.s.2- a lunárny kalendár odporúča: hľadajte vo všetkom to dobré!… a cez víkend sa nechajte ostrihať – spevnejú vám vlasy:))

…a tak som v piatok pred týždňom cestovala zdieľaným autom na Stredné Slovensko… šofér historik a ďalší spolucestujúci študent architektúry… a tak, keď sme prechádzali Pohroním… nedalo sa inak, padla debata o Banskej Štiavnici… pre šoféra spolu s Bardejovom dve najkrajšie mestá na Slovensku… a tak som včera cestovala električkou po hlavnom meste… a oproti mne si sadla pani s dvomi malými vnučkami v škôlkárskom veku….okaté dievčatko pri okne stále niečo vymýšľalo a keď som som sa jej čosi opýtala povedala, že si jednoducho rada vymýšľa… príbehy… a tak som sa jej opýtala ako sa volá….a ona povedala Marína… a tak som si pomyslela, že je to opäť výmysel, ale babka túto informáciu potvrdila:)

Neprestávaj veriť vo všetko krásne.
Ver v slnko, aj keď zapadá, ver v jar, aj keď pominie.
/Roy R. Gilson

… a tak sa zimné športy presúvajú asi definitívne z exteriéru do interiéru… a tak sa v Japonsku sa koná MS v krasokorčuľovaní… mimochodom už tretíkrát za 9 rokov… niet divu… majú nielen výborných korčuliarov ale aj divákov:)
…a tak sa mi prvými jarnými dňami podarilo zúčastniť dlho pripravovanej návštevy SNG – zrekonštruovanej budovy na nábreží v BA…. a tak hneď dodávam, že naša skupinová návšteva nebola zameraná na exponáty, reštaurovanie a depozity, ale na samotnú rekonštrukciu a jej detaily (pár foto ako ilustrácie k blogu)… pre zaujímavosť odporúčam použiť vstup od Riečnej ulice kam sa dostanete od Hviezdoslavovho námestia…a tak konštatujem, že sa tam určite vyberiem niekedy cca o mesiac – keď sa zazelenajú stromy na nádvorí a už sa snáď sa knižnica, kníhkupectvo, kaviareň a galerijný obchod otvorí:)
… a tak ešte niečo z interiérov budov určených pre umenie… priam kultúru!…na adrese nám. SNP 33 – BA…v budove Ministerstva kultúry… vlastne prečo to nie je „ministerstvo umenia?“… asi preto, lebo pod jeho pôsobnosť patrí aj „jazyk, cirkvi, médiá…“…. a tak sa vrátim k budove – mimochodom bývalému palácu Tatra banky od architekta Harminca z medzivojnového obdobia…. kde sa schádza do podzemia krásne keramicky obloženým schodiskovým priestorom…. do divadla Astorka… mimochodom sama som zvedavá, či sa divadlo ešte vráti do svojich priestorov na Suchom mýte?…. mimochodom táto pôvabná neveľká funkcionalistická budova, kde sídlila známa kaviareň Astória, je snáď v procese pripravovanej rekonštrukcie dlhšie ako celý zložitý (stavebne i technologicky) komplex SNG na nábreží… a tak som si spomenula na úžasné predstavenie Malomeštiakovej svadby v tomto divadle na tomto mieste s excelentným Stanom Dančiakom… a tak sa vrátim k včerajšiemu večeru do „undergroundu ministerstva kultúry“…. hrali Poslednú barónku podľa rovnomennej knihy Silvestra Lavríka…. krásna scénografia… dobré výkony…mne rezonovala Marta Sládečková, Boris Farkaš a Lukáš Latinák… oplatí sa presvedčiť vlastnou skúsenosťou:)

… a naša hudobná redaktorka dnes vyberá:
JAR 
Môj jarný úsmev 
Cold Heart 

 …a tak… (a tak sa za týždeň diali rôzne veci, ktorých proces je ešte neukončený, ktoré buď vydajú na ďalšie traktáty alebo na román…)))
… a tak sa s vami lúčim s prianím príjemnej jari, zaplavenej kvetmi a vôňami a samými dobrými zážitkami a správami:))
vždy vaša Sally_Lu*

p.s.1 – … a tak tento týždeň začala jar…ale prvý jarný spln bude až 6. apríla…a tak ešte pokračuje pôstne predveľkonočné obdobie…
p.s.2 – a všetko najlepšie Gabrielom, Mariánom i Alenkám… a samozrejme všetkým baranom a „barankám“… napríklad aj Dáši H. (Veškrnovej)
p.s.3 –  a lunárny kalendár radí: „učte sa objímať, objatie posilňuje imunitný systém“:)

…a tak to spočiatku vyzeralo na čisto lyžiarsky traktát… a tak načo písať ako sa Mikaela S. stala minulý víkend oficiálne najúspešnejším lyžiarom/lyžiarkou sveta svojim 87 víťazstvom od roku 2012 a to opäť v Švédsku – v Are…. a tak by sa dalo spomenúť na svieži rozhovor z MS v lyžovaní vo Francúzsku s 64-ročným reprezentantom Mexika – Hubertom von Hohenlohe…. a tak na MS bolo celkovo fascinujúce sledovať, ako sa na zjazdovke objavovali aj reprezentanti celkom nelyžiarskych krajín Belgicka, Portugalska… ale aj arabských krajín… často závod nedokončili… a nie som si ani celkom istá, či tušili, do čoho idú, ale všetci ich lokálni svätí a iní patróni zrejme stáli pri nich, lebo som nezachytila informáciu, že by niekto sa nejak zranil, aspoň nie tak, že by to stálo za zmienku… napriek tomu sa ozývali špecialisti, že by sa nemalo jazdiť bez kvalifikácie… ale oponovali im hlasy, ktoré zas tvrdili, že v niektorých krajinách nie je s kým a kde súperiť o účasť na svetovom šampionáte… a tak padla zmienka o tom, že v Dubaji sú už lyžovacie haly… zrejme aj niekde inde…a tak rozmýšľam, či je to trend alebo ekonomický nezmysel… a či lyžovanie ako šport zmenou klímy je –  pomaly (…iste –  si netrúfam dodať…) odsúdené na zánik… zjazdové lyžovanie (zatiaľ)… verím, že na bežecký okruh sa niekde v severských krajinách ešte nejaký ten sneh naškrabe…a tak som si chtiac-nechtiac musela spomenúť ako som sa pred „X“ rokmi 12. marca dolámala na lyžiach… žiaden závod… len chumelica, ťažký sneh a nedostatočné lyžiarske schopnosti (aj keď musím priznať, že v ten rok ma začínalo lyžovanie skutočne baviť, hoci som sa motala na lyžiach snáď od piatich rokov:)….a tak ma v záchvate spomienky prepadla myšlienka, že keby u nás nebol sneh… neboli by lyže… nebola by som sa dolámala (aby som ten úraz uviedla na správnu mieru – zlomila som si len jednu nohu v predkolení:)…a poznám aj takých čo lyžujú aj so sadrou na nohe… a tak musím skonštatovať, že mne tá zlomenina priniesla zlom do života a to nemyslím v zlom (len:)… tak trochu permanentný workshop na tému „zlomená noha“ … mám už roky rozpísanú knihu na tému… možno ju raz dopíšem…:))

… a tak sa tento týždeň svetový pohár tentokrát uzatvára v Andorre! – Soldeu… a tak to vyzerá ešte na zaujímavé možnosti preskupovania poradí, hoci najmä v ženskom kruhu sú už priečky číslo „1“ jasné… komu sa splní sen – keď o tom sníva asi každá/každý lyžiar?…a čo ak sa zasní niekto, kto voskuje lyže…:))… a tak sa cez víkend nielen lyžovalo ale aj Oscarovo oceňovalo… a tak sa nebudem rozpisovať o dôvodoch klesajúcej sledovanosti záverečného ceremoniálu ani o tom, prečo červený koberec nahradil koberec vo farbe šampaňského… a tak len konštatujem, že vypočuť si niektoré ďakovné reči stálo za to… nešlo o slová ale o tú radosť – v priamom prenose:)

…nevzdávaj sa svojich snov…
…herec, keď má o čom hrať vyrastie do Oscarovej veľkosti…

…a tak som predvčerom prechádzala ulicami centra Ba a spoza rohu sa ozvalo trojhlasne (aj s hudbou) – „keby som bola princezná Arabela“… žiadne školopovinné dievčatká – postadolescentní mladí muži!!!… a tak predpokladám, že v skutočnosti nespievali o svojich snoch ale bolo to náramne živé a do marcového popoludnia osviežujúce!:))

… a naša hudobná redaktorka dnes vyberá:
A. Lennox 
Sweet dreams 
Dreaming 
...keby som bola princezná…. 

…. a tak sa s vami dnes lúčim s prianím príjemného posledného oficiálneho zimného týždňa sezóny 22/23vždy vaša Sally_Lu*
p.s. 1 – a všetko najlepšie Ľubkám, Jozefom, ale aj Jergušovi a Rasťovi!
p.s. 2 – a lunárny kalendár radí: „život je zázrak – radujte sa!“

..a tak je po MDŽ… páni nosili tulipány alebo aj narcisy…  a verím, že dámy ich majú plné vázy… a postupne aj plné záhradky:))… 
… a tak som sa snažila pochopiť ako vznikol názov tulipán… v našej reči akoby bol základom PÁN – túliaci sa(?) – na MDŽ vítaný jav:))
tu = vy
tul = pokrývka
tuli = zobral som
tulipa = tulipán
… a tak som zistila, že názov pochádza z latinčiny a horeuvedené slová ponúkajú mnohoraké výklady: „zobral som Vám pokrývku a zasadil tulipán“ – odkaz na tulipánovú horúčku?… alebo: „zobral som tulipán a zaliezol s nim pod pokrývku – k Vám (neznáma dáma, alebo dáma, s ktorou si pán ešte nepotykal ale schyľuje sa k tomu) „:))))

…a tak je deň inaugurácie nového Českého prezidenta aj „dňom paniky“ … keďže sa tento sviatok netýka len tohto roka, ale aj uplynulých… verím, že nik dnes nepodľahne panike – dokonca sa na webe tvrdí, že by to mal byť veselý sviatok!!!

Tento deň je označovaný ako Deň paniky. Pod pojmom panika sa rozumie zdesenie, zmätok, strata rozvahy. Dochádza k nej v nebezpečných a krízových situáciách. Je to veselý sviatok o panike a strese, s ktorými máme v každodennom živote všetci skúsenosti. /9. marec

… a tak máme na návšteve SK kráľovský pár z krajiny, kde majú lány tulipánov… a pán Pavel po dnešnej inaugurácii – smeruje do Lánov (a predtým alebo potom k nám:)… bleskovú rekonštrukciu zámku pre TGM pred 102 rokmi mal na starosti architekt Plečnik… po roku 1989 mala na starosti interiéry architektka F.D.P.Sternbergová – dnes hradná pani Častolovického zámku… kým ten jej je v sezóne prístupný aj s interiérmi, v Lánoch je možné navštíviť len park, kostol a skleník… ale možno nový p.p.P.P. privedie nejaké zmeny…

… a naša hudobná redaktorka dnes vyberá:
Vlastimil Třešňák 
Jaroslav Hutka 
Dave Holland Trio 

… a v TV včera dávali Fanfan Tulipán – nie ten s Gérardom Philipom ale s Penélopou Crus….

… a tak sa s vami dnes lúčim s prianím, aby narcisy boli len kvetmi a aby páni boli prívetiví k dámam… ale aj naopak:))
vždy vaša Sally_Lu*

p.s.1 – a tento týždeň majú meniny Tomášovia, Braňovia, Gregorovia i Angeliky – všetko najlepšie im, aj tým ostatným nemenovaným a samozrejme všetkým narodeninovým oslávenkyniam a oslávencom – na zdravie!!!
p.s.2 – a lunárny kalendár odporúča: majte nohy v teple a jedzte viac cesnaku a chilli:))
p.s.3 – a v White & Weiss Gallery si môžete pozrieť aktuálnu výstavu Blíženci…a vo Zvolene v Galérii na Tehelnej sa práve otvára výstava Tlkoty srdca….a keby ste cestou do Prahy sa zabudli niekde v Opave – môžte zhliadnuť výstavu „Když dva dělají (to)též„…
p.s.4 – a nositeľom Pritzkerovej ceny za architektúru sa stal David Chipperfield